Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_38Csp-19-2016.pdf
PDF · 88.71 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/19/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: Y., o zaplatenie 449,80 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.7.2016 voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 449,80 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 4.2.2013 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke S. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 748,80 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 12,48 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, nakoľko ku dňu podania žaloby uhradil sumu 0 EUR, preto ho žalobca listom zo dňa 20.7.2013 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo. 3. Žalobca pripojil k žalobe okrem uvedených zmlúv listiny - Žiadosť o poskytnutie pôžičky č.. Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, List, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému schválenie žiadosti o poskytnutie pôžičky, Predžalobnú upomienku zo dňa 20.7.2013, tiež Prehľad splátok a úhrad žalovaného. 4. Žaloba spolu s procesným poučením, uznesením č.k. 38Csp/19/2016-13 zo dňa 23.8.2016, bola žalovanému doručená dňa 24.2.2017 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neoznámil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 eur, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.6.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia strán sporu považuje : 7. Dňa 23.1.2013 žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 4.000 EUR. Iné požiadavky žalovaný vo svojej žiadosti neuviedol. Právny predchodca žalobcu žalovanému listom oznámil, že dňa 4.2.2013 bola jeho žiadosť o poskytnutie pôžičky schválená s nasledovnými parametrami: výška dojednanej pôžičky predstavovala sumu 400 EUR, počet splátok 60 vo výške 12,48
EUR, priemerná hodnota RPMN predstavovala 46,35 % , RPMN 32,03 %, ročná úroková sadzba 32,03 %, celkové náklady spotrebiteľa 348,80 EUR a celková suma pôžičky 748,80 EUR. 8. Žalobca listom zo dňa 20.7.2013 žiadal uhradiť celkový dlh vo výške 752,55 EUR v lehote 3 dní obratom, najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. 9. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom ku dňu 19.9.2016.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 10. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 12. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 14. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 17. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 21. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 23. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
24. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 25. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 26. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 27. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Súd dospel k právnemu z á v e r u : 30. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa ustanovení § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. 31. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, resp. že žalovanému skutočne pôžičku poskytol, a teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav. 32. Žalobca súdu predložil žiadosť o poskytnutie pôžičky podanú žalovaným, v ktorej žalovaný žiadal o pôžičku v sume 4000 EUR s tým, že pôžičku bude splácať v 60 mesačných splátkach. Prílohou tejto žiadosti boli Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, ktoré však neboli žalovaným osobitne podpísané, a teda v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. Za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca tiež predložil potvrdzujúci list adresovaný žalovanému, v ktorom žalobca oboznamuje žalovaného s parametrami pôžičky, konkrétne s celkovými nákladmi spotrebiteľa, celkovou sumou pôžičky, výškou a počtom splátok, ročnou úrokovou sadzbou, RPMN, priemernou hodnotou RPMN a termínom konečnej splatnosti pôžičky. Tieto skutočnosti však neboli obsiahnuté v zmluve, resp. žalovaný s nimi nebol oboznámený v čase, v ktorom žiadal o poskytnutie pôžičky, a teda taktiež neboli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané a nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide o spor s ochranou slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP súd neaplikoval ustanovenia o popretí skutkových tvrdení protistrany v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP. 33. Žalovaný bol listom zo dňa 6.9.2013 vyzvaný na predčasné splatenie dlžnej sumy, pričom žalobca určil žalovanému lehotu troch dni od doručenia. Žalobca súdu nepredložil Poštový podací hárok, ani žiaden dokument, ktorý by preukazoval, že žalovanému bola zasielaná listová zásielka, ani kedy bola predmetná zásielka žalovaným prevzatá, resp. sa vrátila žalobcovi ako nedoručená. 34. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010).
35. Z formulácie zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu, ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky, teda peňazí, dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí, teda peňazí, veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012). 36. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, s čím sa spája dôsledok unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. 37. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdia. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). 38. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke, keďže zmluvné strany sa jednak nedohodli na samotnom obsahu zmluvy, resp. žalobca sám nastavil parametre pôžičky, s ktorými žalovaný nebol vopred oboznámený, jednak odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol takto : 39. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 41. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania tak, že nakoľko žalobca nebol v spore úspešný a žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).