Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-8-2016.pdf
PDF · 100.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanému: V. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, prechodne bytom T. XXXX/XXX-X, XXX XX W. A., o zaplatenie zmenkového úroku s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 19CbZm/108/2013-141 zo dňa 11.4.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.
Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v danej veci v časti rozsahu 6% ročného úroku zo sumy 191,28 rur od 24.6.2010 do 14.7.2010 v sume 0,66 eur, 0,81 eur, 0,41 eur a 0,06 eur, ďalej zmenkovej odmeny v sadzbe 1/3 % zmenkovej sumy v sume 0,64 eur zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). V dôvodoch uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 191,28 eur od 27.11.2009 do 14.7.2010 v sume 109,99 eur, v sume 12,24 eur, v sume 6,26 eur a 0,86 eur. Ďalej žiadal priznať úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 191,28 eur od 24.6.2010 do 14.7.2010 v sume 0,66 eur, v sume 0,81 eur, 0,41 eur a v sume 0,06 eur bez sumy 20,19 eur, ktorú už žalovaný na úrokoch zaplatil. Žiadal priznať tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,64 eur a náhradu trov konania. Okresnému súdu bola vo veci predložená žalobcom zmenka, o ktorej v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, žalovaným vystavenej dňa 27.5.2009 na zmenkovú sumu 191,28 eur, pričom sa žalovaný zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.11. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa W., B..T..Y.. so sídlom v A.. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil zmenkovú sumu a na úrokoch uhradil 20,19 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2. Žalovaný v doplnenom dokazovaní potvrdil, že uzatvoril zmluvu o pôžičke so spoločnosťou W., B..T..Y.. na sumu 350,- eur a trval na tom, že celú sumu aj uhradil. Podpísal hŕbu papierov, ale nepamätá sa,
aby podpisoval alebo mu niekto vysvetlil, že zmenku podpisoval. Čo je zmenka nevie a k nárokom zo zmenky sa nevie vyjadriť, veci samotnej nerozumie.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 27.5.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - W., B..T..Y.. poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 650,- eur 10-imi mesačnými splátkami po 65,- eur, počnúc dňom 22.6.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok vo výške 300,- eur, pričom poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN.
4. Žalovaný dňa 27.5.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti W., B..T..Y.. sumu 191,28 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 27.11.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť W., B..T..Y.., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.
5. K vyplneniu zmenky došlo, podľa súdu známych skutočností z iných totožných sporov veriteľa- žalobcu, na základe všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúce z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň keď v zmysle týchto podmienok sa stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa spoločnosti W., B..T..Y... V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o spotrebiteľské konanie, predmetom ktorého je spor zo zmenky a preto postupoval pri jej preskúmavaní zo záverov spoločného Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, zverejneného pod č. 93 Zbierky stanovísk a rozhodnutí súdov SR 8/2015 a úpravy ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám podľa časovej pôsobnosti v znení § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - platného do 31.12.2007, zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 1.1.2011 do 30.4.2014 v § 17 ods. 3, 4 a napokon podľa § 5 ods.1,5 a § 5a ods.1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných obchodných podmienkach považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre jej neprehľadnosť, formu, nevyváženosť v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Navyše, prvý nadobúdateľ zmenky vyplnil zmenkovú sumu v rozpore so skutočnou hodnotou dlžnej sumy v zmysle úverovej zmluvy pre absentujúcu vyčíslenú ročnú percentuálnu mieru nákladov.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zostávajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 27.4.2016. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán.
Žalobca, a podľa dostupných informácií, ani žalovaný nenavrhli doplnenie žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predĺženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd samotný nie je legitimovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou W., B..T..Y.., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách na šekoch. Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu pokiaľ ide o odklon od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici a Prešove.
8. Žalovaný v odvolacom konaní opätovne poukázal na skutočnosť, že uhradil celý dlžný úver, čím sa prejednávaná zmenka stala neplatnou a jej vymáhanie neopodstatneným a v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.
9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 27.4.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Žalobca svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v Občianskom súdnom poriadku, a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať. Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane musí súd dbať na ochranu právd dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď. Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS/3559/15).
10. Na základe týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie ich správnosti dopĺňa nasledovné:
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s veriteľom, obchodnou spoločnosťou W., B..T..Y.., dňa 27.5.2009. Podľa tejto zmluvy mu veriteľ poskytol úver vo výške 350,- eur a žalovaný sa zaviazal túto sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 300,- eur, spolu 650,- eur, a to v 10 mesačných splátkach po 65,- eur, počnúc dňom 22.6.2009. Číslo zmluvy je XXXXXXX, pričom to isté číslo zmluvy je uvedené na zmenke, ktorú žalovaný vystavil dňa 27.5.2009, na ktorej je uvedená zmenková suma 191,28 eur, ktorú mal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.11.2009. Z uvedených skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo podstúpenia práv zo zmenky. Toto ustanovenie platilo aj čase, kedy bola uzavretá úverová zmluva a vystavená zmenka. Aj z tohto dôvodu je teda nárok žalobcu nedôvodný. Taktiež požadovanie 0,25 % úroku zo zmenkovej sumy je konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o úrok vo výške 91,25 % ročne, čo nepochybne je treba považovať za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
12. Z týchto dôvodov, nadväzujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 257 CSP s tým, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).