Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-100-2015.pdf
PDF · 124.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. júna 2017, samosudcom JUDr. Vladimírom Hricom , takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
F. M. J. S. A. Í. O. , nar. XX. XX. XXXX Q. X. Ľ., trvalo bytom X., Ul. F.. U. Č.. XXX/XX, ženatý,
j e v i n n ý , že
dňa 21. 03. 2015 v čase okolo 20.00 hod. vo Svite na futbalovom štadióne, fyzicky napadol poškodeného P. M., ktorého na futbalový štadión zavolal po tom, ako poškodený prišiel na dispečing spoločnosti taxislužby GP Taxi zjavne pod vplyvom alkoholu, čo si chcel s ním vydiskutovať, pričom sa presunuli do neuzamknutého areálu futbalového ihriska, do priestoru medzi divácku tribúnu a samotné futbalové ihrisko k oploteniu k ulici Štúrovej, kde poškodeného najprv päsťami udieral do ľavej časti tváre a hlavy, následne ho jedenkrát kopol do ľavého boku, pričom ho ponechal na mieste a odišiel, čím poškodenému P. M. spôsobil poranenia pomliaždenie hlavy a zlomeninu 11. rebra vľavo s dobou liečenia 4 týždne a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom z titulu poranenia hlavy v bolestiach a obmedzení pri hygienických návykoch (napr. umývaní sa) do 7 dní, z titulu zlomeniny 11. rebra v bolestiach pociťovaných pri dýchaní, kašľaní, všeobecne pri akejkoľvek fyzickej aktivite a činnosti, v dôsledku ktorej používal po dobu 7 dní lieky na tlmenie bolesti, potom v bolestiach nízkej tolerovateľnej úrovne, pričom celkovo bolesti po troch týždňoch odzneli,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á ch a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť pre poškodeného P. M.O., A.. XX.XX.XXXX, W. P. X., E. F. škodu vo výške 576,80 eur a pre poškodenú Dôveru zdravotnú poisťovňu a. s., Einstainova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436 škodu vo výške 50,78 eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby zo dňa 18.08.2015 súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav uvedený vo výroku.
Obžalovaný popieral spáchanie skutku. Na svoju obranu uviedol, že jeho vzťah s poškodeným bol dobrý, kamarátsky a takýto zostal aj po vzniku zranení u poškodeného. Poškodeného poznal od svojho mladého veku ako alkoholika, ktorý bol denne opitý a postupne sa dostal na najnižšiu úroveň, stal sa bezdomovcom a preto sa rozhodol mu poskytnúť pomoc, keďže v minulosti pracoval poškodený s jeho bratom a pri vybavovaní pôžičky bol aj za ručiteľa. Pri svojej podnikateľskej činnosti on prevádzkuje autoservis, taxislužbu a pohostinstvo. Tieto priestory sa nachádzajú vedľa seba a sú v blízkosti futbalového ihriska vo Svite. Taktiež v blízkosti týchto priestorov býva v činžiaku so svojou rodinou. Jeho pomoc poškodenému spočívala v poskytnutí bývania v suteréne autoservisu - v suchej jame, kde mal posteľ a poškodený mal možnosť sa v tejto prevádzke aj umyť, keďže pri svojom spôsobe života sa dostal na ulicu, býval v stane v lese, v blízkosti mesta Svit. Bol poberateľom sociálnych dávok a tak počas celých dní sa mohol zdržiavať na dispečingu taxislužby nachádzajúcom sa v blízkosti dielne a tieto priestory sú čiastočne oddelené presklenou stenou, pričom tam mohol sledovať televíziu a taktiež aj počúvať komunikáciu dispečerov cez vysielačky. On však často chodil počas dní mimo prevádzkových objektov, požíval alkohol a v opilosti sa vracal do priestoru v suteréne, kde mal svoju posteľ. Poškodený jeho požiadavky, ktoré boli opakované a smerujúce k tomu, aby prestal konzumovať alkohol, vôbec nerešpektoval. Takto bolo aj v sobotu dňa 21.03.2015, keď počas dopoludňajších hodín bola vykonávaná v dielni údržba a očista vozidiel, kde sa zdržiaval aj obžalovaný a poškodený bol v tom čase niekde v meste. Podľa tvrdenia obžalovaného v čase medzi 10.00 hod. až 13.00 hod. sa poškodený vrátil v silne opilom stave a na tento stav ho on opäť upozornil. Potvrdil, že od svojich pracovníkov Š. a U. sa dozvedel, že poškodený pri schádzaní do suterénu po kovových schodoch spadol, bol zakrvavený a tak ho obaja mechanici dostali na posteľ, pričom ich návrh na ošetrenie poškodený odmietol i keď si sťažoval na bolesti v oblasti rebier a hlavy. Tvrdil, že následne aj on prišiel do tohto priestoru, videl, že poškodený je udretý, sťažoval si na bolesť asi na ľavej strane a komunikácia s nim bola ťažká. Ďalej uviedol, že asi o 16.00 hod. osobne videl, že poškodený odchádzal preč tvrdiac, že si potrebuje niečo vybaviť, bol ešte opitý a v takomto stave ho videla aj dispečerka H.. Do objektu sa mal vrátiť okolo 17.00 hod., keď už prácu končila táto dispečerka a tak na dispečingu zostal iba sám poškodený. Obžalovaný ďalej tvrdil, že z priestoru, kde sa mal pohybovať poškodený na dispečingu, bol zhotovený kamerový záznam, ktorý on však nezachoval a vraj na tomto bolo vidieť, že poškodený sa pohyboval aj v priestore medzi kanceláriou a miestom, kde si pracovníci varia kávu, pod lavičkou mal odloženú fľašu alkoholu, ktorú postupne pil a následne zaspal na pohovke v priestoroch dispečingu. Podľa nezachovaných kamerových záznamov mal do servisu prísť ďalší pracovník F. Č., ktorý ani na búchanie sa nedostal do servisu a preto telefonoval manželke obžalovaného, ktorá sa do objektu taktiež nedostala, pretože z vnútornej strany boli kľúče. Túto skutočnosť manželka oznámila jemu asi o 19.00 až 19.30 hod. a preto chcel servis otvoriť diaľkovým ovládaním veľkej brány, no už predtým poškodený prišiel dvere otvoriť, bol v katastrofálnom stave, ale takto ho už videl v priestore, kde mal poškodený v suteréne posteľ, pri oku mal poškodený monokel, z niekoľko dňového opíjania sa alkoholom bol opuchnutý a preto ho upozornil, že ich vzťah už skončil a poslal poškodeného preč. Poškodený odchádzal zo servisu po ulici, kde ho
mal vraj stretnúť brat obžalovaného Ing. U. M., ktorý išiel autom do servisu. V servise on zostal spolu s manželkou, so svojim bratom, s vodičom Č. a to až do 23.00 hod. Tieto udalosti, ktoré popisoval boli podľa obžalovaného zaznamenané na kamerových záznamoch, no tieto on nepovažoval za potrebné zachovať.
V tejto výpovedi obžalovaný tvrdil zhodne s výpoveďou z prípravného konania, že pád zo schodov do suterénu a uloženie poškodeného do postele mu iba popisovali jeho pracovníci, ktorí poškodenému pomáhali, no v závere výpovede na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že aj on bol tam prítomný, že on chcel volať sanitku, no toto poškodený odmietol, i keď na tvári mal krv a taktiež krvácal aj z ruky a z toho dôvodu všetci traja tam poškodeného nechali na posteli. V prípravnom konaní obžalovaný tvrdil, že po výzve poškodenému, že bude musieť odísť preč, tohto ešte vyprevadil z objektu, no už nepopísal spôsob, akým poškodeného vyprevádzal. Prítomnosť obžalovaného pri páde poškodeného, o ktorom vypovedali svedkovia Š. Y. U., bola svedkami nepotvrdená.
Zo spáchania skutku bol obžalovaný usvedčený poškodeným, ktorý v podstatných popisoch udalostí viackrát zhodne uviedol, že ho zbil obžalovaný na štadióne. Taktiež popísal vzťah medzi nimi ako kamarátsky, potvrdil, že obžalovaný mu poskytol možnosť nocovať v servise a on mu za to vypomáhal pri obsluhe dispečingu taxislužby. Sám priznal, že často konzumuje alkohol a že počas dňa 21.03.2015 bol opitý, bol sa vyspať v suteréne, ale pokiaľ by tam spadol, tak určite by si tieto zranenia nespôsobil, pretože po zobudení okolo 17.00 hod. necítil žiadne bolesti, nemal žiadne zakrvavené zranenia, bol v kontakte s dispečerkou H., ktorá končila prácu a ktorá nevidela na ňom žiadne zranenia, pričom on mal pokračovať v obsluhe dispečingu až do rána. Aj v tejto súvislosti zdôraznil, že zranenia mu spôsobil obžalovaný bitkou na štadióne, kde ho nechal ležať až do rána. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že dôvodom fyzického napadnutia obžalovaným bola jeho opilosť, ale najmä v tomto stave nevybavovanie telefónov na dispečingu taxislužby. Poškodený nevylúčil, že mohol na určitý čas zdriemnuť na dispečingu. Po jeho vyhodení s dispečingu išiel do priestorov najbližšie sa nachádzajúceho štadióna, kde si chcel sadnúť a tam za ním prišiel obžalovaný, napadol ho päsťou dva až trikrát do oblasti tváre okolo ľavého oka a asi ho kopol do oblasti ľavej strany rebier. Tomuto útoku sa on vôbec nebránil a po útoku zostal ležať na betóne až do rána, no keď sa nemohol nadýchnuť a pociťoval bolesti rebier, išiel do krčmy na poldeci, potom do ďalšej krčmy, kde čašník Q. X. videl na ňom, že má nejaké problémy, že potrebuje lekársku pomoc a preto zavolal sanitku. Predtým než prišiel do tejto krčmy, tak už bol za známou U. G., ktorú požiadal, aby mu poskytla manželovu obuv, pretože mal obuté iba šľapky a jednu z nich po ceste stratil.
Svedkom fyzického napadnutia poškodeného nebol nikto. Kým obžalovaný popieral svoju prítomnosť na štadióne, ale taktiež aj prítomnosť poškodeného tvrdiac, že tento zo servisu odchádzal po ulici preč, tak poškodený opakovane popísal dôvod svojho príchodu na štadión a taktiež uviedol motív útoku obžalovaného proti nemu. Ostatné vykonané dôkazy sa vzťahujú iba na situáciu pred odchodom poškodeného z dispečingu, odkiaľ ho mal večer obžalovaný vyprevadiť a jeho pobyt a kontakty s ľuďmi v ranných hodinách. Aj tieto dôkazy preukazujú vinu obžalovaného na vzniku zranení poškodeného a tvoria logicky ničím nerušený súhrn navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré v celku preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania práve obžalovaného.
Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako i na pojednávaní uviedol, že poškodeného „vyprevadil“ z dispečingu. Pri konfrontácii v prípravnom konaní upresnil, že poškodeného odprevadil k dverám garáže, kde o tomto je aj kamerový záznam z jeho vlastnej kamery, ktorú má na prevádzke a tento potvrdzuje, že vonku za poškodeným nevyšiel. Ani tento záznam však si nezachoval.
Pokiaľ priebeh udalostí bol v kamerovom zázname, tak tento dôkaz bol jedine v dispozícii obžalovaného, ktorý mal možnosť zachovať si ho na podporu svojho tvrdenia, najmä zo situácie o činnosti poškodeného na dispečingu, jeho následnej komunikácie s manželkou obžalovaného, svedkom Č., obžalovaným a taktiež aj z vyprevadenia poškodeného z dispečingu.
Súd jeho toho názoru, že kamerový záznam je uchovávaný najmenej niekoľko dní, pričom poškodený bol na ošetrení už 22.03.2015, o čom svedčia aj lekárske správy z vyšetrení na centrálnom príjme - chirurgickej ambulancii, ale aj na rádiológii a dňa 24.03.2015 bola na OO PZ Svit spísaná zápisnica o trestnom oznámení a z výpovede obžalovaného vyplýva, že po vyprevadení poškodeného z dispečingu dňa 21.03.2015 ho videl až 24.03.2015. V týchto dňoch aj vzhľadom na naďalej dobré vzťahy podľa
tvrdenia obžalovaného mal možnosť obžalovaný získať informácie o krokoch, ktoré podnikol poškodený (lekárske vyšetrenia a podanie trestného oznámenia) a vo svojom záujme si zachovať kamerový záznam slúžiaci na podporu jeho nasledujúceho tvrdenia pri výsluchoch. Tvrdil, že aj po vzniku zranenia vzťahy medzi nimi zostali dobré. Nezachovanie kamerových záznamov vzbudzuje dojem, že práve tieto záznamy by slúžili na podporu tvrdenia poškodeného a na zobrazenie správania sa a konania obžalovaného na dispečingu a v priestore monitorovanom kamerou a preto tieto záznamy obžalovaný nepredložil, pričom o kamerových záznamoch v priebehu celého konania hovoril iba obžalovaný a jeho manželka.
Svedkovia Ľ. Š. a Q. U. pracovali dňa 21. 03.2015 v dielni patriacej obžalovanému a keď išli si zafajčiť spolu s H. Š., tak boli pri vchodovej bráne a asi o 10.00 až 11.00 hod. prichádzal opitý poškodený, išiel priamo k poklopu do suterénu, ktorý sa nachádza do jedného metra od brány a keď si tento drevený poklop otvoril, tak padol do suterénu dole hlavou, kde je výška asi 1,6 metra a je tam asi 5 schodové kovové šikmé schodisko. Samotný dopad na podlahu svedkovia nevideli a obaja vošli do suterénu, keďže poškodený ležal na ľavom boku a nohy mal čiastočne opreté na schodisku, premiestnili ho na posteľ vzdialenej asi jeden meter. V tejto súvislosti Š. tvrdil, že poškodený sa sťažoval na bolesti v ľavom boku, na tvári bol poškriabaný v ľavej časti od oka dole, išlo o čerstvé odreniny a poranenú mal aj ruku. Na rozdiel od tejto výpovede ďalší prítomný svedok Q. U., ktorý bol v bezprostrednej blízkosti poškodeného a taktiež ho dvíhal na posteľ, tak si všimol u poškodeného zakrvavenú ruku (krv mu tiekla spod svetra), sťažoval sa na bolesti hlavy a v oblasti pravých rebier. Zranenia na tvári si svedok nevšimol, i keď tento suterén bol osvetlený. Podľa týchto svedkov nebol nikto iný, teda ani obžalovaný v suteréne, keď poškodenému pomáhali dostať sa na posteľ. Obaja potvrdili, že poškodený často požíval alkohol a že na dispečingu taxislužby vypomáhal, keďže žil ako bezdomovec.
Príchod opitého poškodeného k poklopu a jeho otváranie potvrdil aj svedok Š., ktorý stál v blízkosti U. Y. Š., no on nevidel pád poškodeného do suterénu, ani premiestňovanie poškodeného na posteľ. Situáciu v suteréne sledoval cez poklopový otvor z dielne a iba počul, že poškodený sa sťažoval na bolesti hrudníka a na hánkach niektorej ruky bol zakrvavený.
Ďalší zamestnanec obžalovaného svedok F. Č. v uvedenom čase bol zaradený ako vodič taxislužby, no v uvedený deň mal voľno a preto sedel v pohostinstve Kopačka patriacemu obžalovanému a cez rádio stanicu počul vodičov taxislužby, že na dispečingu nikto neberie telefóny a preto prešiel pár metrov k dispečingu, kde boli dvere zamknuté, búchal asi 10 minút a keď mu nikto neotváral, tak volal manželke obžalovaného, ktorá ihneď prišla, táto dlho búchala na dvere, vonku už bola tma a následne poškodený prišiel dvere otvoriť. Bolo vidieť, že je opitý, ale žiadne zranenia na jeho tele nebolo vidieť. Svedok ihneď išiel kontrolovať neprijaté telefonické volania, volal na neprijaté čísla späť a keď prišiel obžalovaný, tak vytýkal poškodenému normálnym hlasom jeho stav opilosti a vyzval ho, aby išiel preč. V čase, keď svedok bol na dispečingu, bola tam ešte obžalovaného manželka, obžalovaný a poškodený. K svojmu odchodu sa svedok vyjadril tak, že v čase príchodu obžalovaného on už odchádzal preč. Z uvedeného vyplýva, že poškodený z dispečingu odchádzal až po odchode svedka Č.B. a v čase odchodu poškodeného ešte na dispečingu nebol svedok Ing. U. M., čo vyplýva aj z výpovede U. M., že videl poškodeného už kráčať po ulici. Nie je pravdivé tvrdenie svedka U. M., že v čase jeho príchodu bol ešte na dispečingu prítomný Č., pretože podľa výpovede Č. tento svedok ešte nebol na dispečingu v čase jeho prítomnosti. Týmto tvrdeniam zodpovedá poradie odchodu z dispečingu a to ako prvý odišiel Č., potom poškodený a až následne na dispečing prišiel Ing. U. M.. Tento svedok potvrdil, že z dôvodu opilosti poškodeného bol obžalovaný na dispečingu nahnevaný, pretože museli zabezpečovať iného na nočnú službu na dispečingu a preto on na požiadanie brata alebo jeho manželky prišiel asi o 20.00 hod. na nočnú zmenu.
Problémy s telefonickým spojením na dispečing potvrdila aj manželka obžalovaného, ktorá spolu s Č. sa na búchanie dostala k poškodenému na dispečing, ktorý bol opitý, bolo vidieť na kamerových záznamoch, že ležal na gauči, mobilné telefóny mal na bruchu a pri zazvonení ich vypínal. Následne volala manželovi a švagrovi a vtedy Č. z dispečingu odišiel.
Obžalovaný, jeho manželka aj jeho brat tvrdili, že na dispečingu sa zdržali asi do 23.00 hod. Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že poškodený odchádzal z dispečingu okolo 20.00 hod., Č. už na dispečingu nebol, svedok Ing. U. M. na dispečingu ešte nebol a teda počas nie presne zistenej doby i keď po kratší čas boli na dispečingu iba obžalovaní a jeho manželka. Vchod na štadión je v blízkosti
dispečingu, obžalovaný vedel, že poškodený tam odchádzal, keďže už nemal kde spať a tak išiel za ním a došlo v krátkom čase k fyzickému napadnutiu poškodeného. Na to, aby mohol mu zasadiť dva až tri údery päsťou do tváre a následne ho kopnúť do oblasti rebier, postačovala doba pár sekúnd a po tomto konaní nič nebránilo obžalovanému vrátiť sa na dispečing. Vymyslieť si takéto konanie o útoku obžalovaného poškodený nemal dôvod, keďže vzťahy medzi nimi boli dobré a dôvod obžalovanému byť nahnevaný dal práve poškodený svojou opilosťou a najmä neobsluhovaním telefónov na dispečing taxislužby.
Podľa svedkyne P. P. poškodený mal v ranných hodinách ležať na lavičke pri krčme Kopačka, ktorá patrí obžalovanému a tam ho mala vidieť, keď išla do práce v tejto krčme asi o 05.50 hod., kde poškodený bol bosý, prišiel k nej, objednal si poldeci, požadoval topánky, no ona nemala možnosť mu ich poskytnúť. Svedkyňa tvrdila, že nevidela žiadne zranenia na tele poškodeného, tento sa na nič nesťažoval a bolo vidieť, že má vypité.
Svedkyňa U. G. bola v kontakte s poškodeným asi o 08.00 až 08.30 hod., keď poškodený jej zazvonil na dome, mal opuchnutú ľavú časť tváre, zakrvavené oko a ľavú ruku, sťažoval sa na bolesti celej ľavej časti tela, mal obutú iba jednu šľapku, požadoval od nej botasky, ktoré mu poskytla. Pri tomto kontakte jej poškodený tvrdil, že ho zbil F. M., ktorého svedkyňa pozná, no nič bližšie k incidentu poškodený neuviedol. Podľa nej bol v tomto čase triezvy a tvrdil jej, že sa túlal po Svite. Táto svedkyňa potvrdila, že má s obžalovaným dobrý vzťah. Jej manžel P. G. nebol prítomný priamo pri rozhovore manželky s poškodeným, no videl, že manželka poskytla poškodenému botasky a tento odchádzal smerom ku krčme zv. U Vočka a až sprostredkovane od manželky sa dozvedel, že poškodeného mal zbiť F. M.. Tento svedok má dobrý vzťah tak s poškodeným ako aj s obžalovaným.
Poškodený po odchode od domu G. prišiel do krčmy U Vočka asi o 08.30 hod., kde si objednal pivo u čašníka Q. X.. Tento svedok videl, že poškodený má červeno-modrú opuchnutú ľavú časť tváre a keď sa chcel postaviť, tak sťažoval sa, že ho bolí hrudník, držal si ruku na ľavej strane a tvrdil, že ho napadol a zbil F. M. a že ho bolia rebrá. Keďže poškodený sa krčil, nakláňal a ťažšie sa mu dýchalo, preto svedok X. mu zavolal sanitku, pretože mal obavu, že po označenom útoku zo strany F. M. by mohol mať vnútorné krvácanie.
Výpoveď svedkyne S. H. súd prečítal podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku z dôvodu, že svedkyňa sa dlhodobo zdržiava v cudzine a žiadnym prostriedkom nebolo možné zabezpečiť jej prítomnosť na pojednávaní. Z prečítanej výpovede vyplýva, že pracovala na dispečingu dňa 21.03.2015 asi od 15.30 hod. a vystriedať ju mal poškodený o 17.30 hod. Asi v tomto čase poškodený aj prišiel, ale tvrdil, že ide si ešte kúpiť vodu na pitie a za 5 až 7 minút sa vrátil. Bolo vidieť, že poškodený má vypité, no tvrdil, že prácu na dispečingu zvládne. Pri tomto kontakte svedkyňa nevidela na ňom žiadne zranenia a ani on sa nesťažoval na žiadne bolesti. Po svojom odchode z dispečingu už svedkyňa vôbec nebola v kontakte s poškodeným.
Znalecký posudok aj výpoveď znalca MUDr. T. F., ktorý posudzoval z hľadiska chirurgického zranenia poškodeného a mechanizmus vzniku zranení potvrdzujú, že znalec mal k dispozícii vyšetrovací spis, zdravotnú dokumentáciu a poškodeného aj osobne vyšetril. U poškodeného boli pomliaždenie hlavy a zlomenina 11. rebra vľavo zadokumentované v zdravotnej dokumentácii pri vyšetrení poškodeného na chirurgickej ambulancii Nemocnice v Poprade dňa 22.03.2015, teda nasledujúci deň po skutku. Iné zranenia poškodený pri tomto vyšetrení nemal zadokumentované, i keď pri konfrontácii dňa 06.04.2015 sa snažil obžalovaný poukazovať na poranenia ľavej ruky poškodeného. Podľa znalca bolo telo poškodeného takmer celé prehliadnuté pri vyšetreniach. Tieto vyšetrenia robilo viac osôb a iné zranenia neboli v dokumentácii uvádzané. Z toho dôvodu aj jeho znalecký posudok sa zaoberal iba zraneniami a to pomliaždením hlavy a zlomeninou 11. rebra vľavo. Obe zranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorou bola zasiahnutá ľavá strana hlavy a ľavá strana hrudníka. Podľa znalca tieto zranenia nevznikli pádom dole schodmi, pretože pri takomto páde do 1,7 metrov hĺbky by vznikli minimálne odreniny na koži hlavy pri kontakte hlavy s okolitým prostredím a minimálne povrchové poranenia na iných častiach tela a to odreniny, krvné podliatiny a pod., no tieto v dokumentácii neboli uvedené. Obe posudzované zranenia podľa znalca vznikli tak ako to popísal poškodený a teda mohlo ísť o fyzický útok. Tieto zranenia sú ľahké a nekomplikované z hľadiska lekárskeho. Vo všeobecnosti si pomliaždenie hlavy vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosť 7 dní a zlomenina 11. rebra vľavo dobu liečenia a práceneschopnosť 4 týždne. V liečbe nevznikli žiadne komplikácie a po vyšetrení
bol poškodený prepustený do domáceho liečenia, mal doporučené užívanie liekov na tlmenie bolesti, ktoré ho obmedzovali v pohybe, mal ordinovanú kontrolu na chirurgickej ambulancii o 5 dní, no tejto sa nezúčastnil a nebol ani u iného odborného lekára. Doba obmedzení v obvyklom spôsobe života zodpovedala závažnosti poranení, ktoré boli u poškodeného zistené a znalec to podrobne rozviedol v znaleckom posudku a tieto sú uvedené v skutku.
V súlade s obsahom znaleckého posudku boli obmedzenia a ťažkosti, ktoré sa prejavovali u poškodeného zhodné s tým, čo si všimol a popísal svedok Q. X. bezprostredne po incidente, tieto obmedzenia posudzoval ako laik a vnímal ich pri prvom kontakte s poškodeným po príchode poškodeného do krčmy, kde on pracuje.
Zranenia poškodeného sú ohodnotené podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. a svedok ich ohodnotil na 35 bodov, pričom pomliaždenie hlavy na 10 bodov a zlomeninu rebra na 25 bodov a tomuto počtu zodpovedá suma 576,80 eur v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14.05.2014 číslo S03594-OL-2014 účinného od 31.05.2014, pričom za jeden bod je výška náhrady 16,48 eur.
Znalkyňa z odvetvia psychiatrie MUDr. Y. H. vyšetrila poškodeného, preštudovala zdravotnú dokumentáciu aj vyšetrovací spis a v posudku, ale aj vo výpovedi uviedla, že u poškodeného ide o dlhoročné frekventné nadužívanie alkoholu s rozvojom syndrómu závislosti na alkohole v štvrtom terminálnom štádiu závislosti podľa Jellinka. Toto sa prejavuje spavosťou, blabolavou rečou, poruchami koordinácie a správania, čo potvrdzuje, že v čase skutku bola u poškodeného opilosť ťažkého stupňa. V rámci tejto opilosti môže byť prítomné alkoholické okná, alebo okienka, t. j. úplný výpadok pamäti na obdobie, keď človek je pod vplyvom alkoholu alebo parciálny výpadok, keď unikajú určité detaily, alebo určité časti dňa, keď je človek pod vplyvom alkoholu. U poškodeného nebolo zistené organické poškodenie mozgu v zmysle demencie. Pri kontakte so znalkyňou poškodený súvisle popísal takmer zhodne s predchádzajúcou výpoveďou priebeh dňa a večera a následný útok obžalovaného na štadióne, kde ho obžalovaný niekoľkokrát udrel do tváre, on sedel, vsypal mu, vynadal mu, vyzul mu trampky, ktoré mal od neho a uviedol aj dôvod konania obžalovaného a to, že šéf musel za neho zostať v práci. Pri tomto vyšetrení poškodený zhodne popísal aj priebeh udalostí, kontakt s osobami v ranných hodinách a návštevy pohostinských zariadení.
Znalkyňa z odvetvia klinickej psychológie dospelých PhDr. Ľ. F. uviedla, že poškodený si detaily nepamätal, no podľa nej je schopný si zapamätať len veľmi bolestivé podnety, náhle, silné zvuky pri ťažkom stave opilosti a nie je schopný si následne vybaviť priebeh udalosti v celku a tak má tendenciu dopĺňať to, čo si nepamätá a to prostredníctvom fantázie. Jeho osobnosť je negatívne ovplyvnená dlhodobým užívaním alkoholu a jeho intelektové a pamäťové schopnosti boli v čase znaleckého vyšetrenia znížené na hranicu podpriemeru a hraničného pásma. Neboli u neho zistené výrazné sklony ku klamstvu a keďže bol v stave ťažkej opilosti, došlo k poruche pozornosti a s odstupom času nie je schopný si vybaviť dané udalosti v plnej miere. Pokiaľ niektoré udalosti popisuje inak, tak nejde u neho o vedomé klamstvo. V stave ťažkého stupňa opilosti došlo k celkovému útlmu kognitívnych, poznávacích schopností, ale aj afektov. Aj v takomto stave si môže zapamätať výrazné podnety, medzi ktoré úder i pád patria a jeho výpoveď ako celok nemôže byť objektívna, ale niektoré momenty z tej udalosti si môže zapamätať správne. Znalkyňa ďalej uviedla, že z dôkazov vyplýva, že vzťah medzi obžalovaným a poškodeným bol pozitívny. Tento sa zmenil na negatívny v konkrétnom momente, keď obžalovaný vyhodil poškodeného z práce a vzápätí došlo k vzniku zranenia poškodeného. Vznik takýchto zranení je silný, intenzívny podnet, ktorý si poškodený aj v stave silnej opilosti zapamätal. Pokiaľ by si poškodený vymyslel fyzický útok zo strany obžalovaného, tak nebol by schopný pri opakovaných popisoch napadnutia to uvádzať rovnako a do priebehu udalosti si vymyslieť a zakomponovať fyzický útok zo strany obžalovaného. Poškodený je subjektivistický a ťažšie prijíma postoje iných a nie je možné povedať, že je úplne ovplyvniteľný.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že výpoveď poškodeného je priamy dôkaz o útoku obžalovaného, o spôsobe útoku a tento dôkaz je podporený veľkým množstvom dôkazov, ktoré navzájom súvisia, dopĺňajú sa a tvoria ucelený súbor. Ide o dôkazy súvisiace s predchádzajúcimi udalosťami a taktiež aj udalosťami nasledujúceho dňa. Z týchto dôkazov je preukázané, že príčinou rozčúlenia obžalovaného bolo nevybavovanie telefonátov na dispečingu, čo bolo potrebné okamžite riešiť, toto miesto muselo byť obsadené v nočnej dobe inou osobou namiesto opitého poškodeného. Potvrdzujú to aj výpovede obžalovaného, poškodeného, príbuzných obžalovaného, jeho pracovníkov a ďalšieho svedka, ktorý bol
prítomný ešte počas dopoludňajších hodín pri pracovníkoch obžalovaného v dielni. Stav opilosti, ktorý si privodil sám poškodený počas dňa a pred nočnou zmenou potvrdili aj ďalší zamestnanci Š., U. Y. H.. Sám obžalovaný tvrdil, že videl v tento deň opitého poškodeného a vedel, že H. bude striedať na dispečingu na celú noc. Tento stav poškodeného mu nevadil tak, ako mu vadila následná informácia, že na dispečing sa nemôžu zákazníci dovolať, čím unikal príjem z činnosti vozidiel taxislužby a následné zistenie, že toto zapríčinil poškodený z dôvodu silnej opilosti a s tým súvisiacim spánkom. Pokiaľ vzniknuté zranenia poškodeného boli dávané do súvislosti s jeho pádom do suterénu ešte v predpoludňajších hodinách, tak toto bolo vyvrátené znaleckým posudkom a taktiež aj výpoveďou poškodeného. Taktiež rozpory vo výpovediach zamestnancov aj príbuzných sa javia byť tendenčné v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti obžalovaného ako ich šéfa a navodiť situáciu, podľa ktorej by zranenia poškodeného vznikli iným spôsobom, tieto si zapríčinil sám poškodený pádom v stave opilosti a teda aj sám nesie zodpovednosť. Výpoveď ďalšej svedkyne P. P., ktorá je zamestnankyňou obžalovaného nie je dôkazom o vzniku zranení poškodeného a popisuje iba stav poškodeného, v akom sa nachádzal v rannej dobe po skutku. Tento stav popisovali aj ďalší svedkovia, ktorí prišli s poškodeným do kontaktu v rannej dobe, pričom každý samostatne zaregistroval jeho ťažkosti a každému z nich poškodený popisoval rovnako vznik týchto zranení a to, že bol zbitý obžalovaným.
Výpoveď svedkyne P. je tendenčná z dôvodov ako to bolo uvedené už vyššie vo vzťahu k ďalším zamestnancom a príbuzným obžalovaného.
Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania nemal súd dôvod poškodenému neveriť. Jeho tvrdenia o fyzickom útoku obžalovaného neboli vyvrátené, i keď bolo preukázané, že je závislý na alkohole a v takomto stave silnej opilosti môže mať určité výpadky pamäte, na priebeh udalosti uvedeného dňa ako celku si nemusí pamätať, no práve tieto silné bolestivé podnety, ktorým boli údery a kopanec do jeho tela si zapamätal a tieto zhodne a vždy popisoval rovnako. Poškodený nemal dôvod si vznik týchto zranení dávať do súvislosti práve s útokom obžalovaného, keďže mali medzi sebou dobrý vzťah a teda nemal by dôvod si vymyslieť práve útok obžalovaného.
V písomnom trestnom oznámení dňa 24.03.2015 poškodený uviedol, že ... „som s nim vyšiel von si to vydiskutovať, presunuli sme sa na štadión medzi divácku tribúnu a ihrisko, kde došlo k fyzickému napadnutiu“. Pri konfrontácii dňa 06.04.2015 poškodený taktiež presne uviedol miesto, kde došlo k fyzickému napadnutiu, potvrdil, že na všetko si nepamätá, ale pamätá si, že ho zbil obžalovaný. V ten istý deň vo svojej ďalšej výpovedi uviedol, že bol na štadióne fyzicky napadnutý obžalovaným, ale presne nepamätal na okolnosti odchodu z dispečingu, no uviedol, že usudzuje, že bol obžalovaným vyvolaný na štadión naliehavo a z toho dôvodu si nestihol svoje veci zo servisu zobrať, keďže bol vyhodený obžalovaným zo servisu. Išlo o jeho oblečenie a obuv.
Moment opustenia dispečingu poškodeným mal byť podľa tvrdenia obžalovaného zachytený na kamerovom zázname, no obžalovaný o vyprevadení poškodeného tento dôkaz nepredložil a teda nie je dôvod neveriť poškodenému, pokiaľ podstatné momenty ním popisované nadväzujú na seba a tvoria presvedčivý dôkaz o motíve konania obžalovaného a samotnom fyzickom útoku na poškodeného.
Aj z toho dôvodu súd uviedol v skutku okolnosti, ktoré predchádzali momentu opustenia priestoru dispečingu poškodeným a ktoré podrobne i keď nie presne popísal poškodený už pri spísaní zápisnice o trestnom oznámení dňa 24.03.2015.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí trestného činu ublíženia na zdraví ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa trestného činu výtržníctva dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti, alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov súd nemal pochybnosti o priebehu skutku. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí logickú ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obžalovaného. Konanie obžalovaného je právne posudzované ako
dva úmyselné prečiny, keďže obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom napadol poškodeného, udrel ho viackrát päsťou do oblasti hlavy a taktiež kopol ho do oblasti hrudníka a spôsobil mu zranenia uvedené v skutkovej vete, ktoré boli spojené s liečením a práceneschopnosťou v trvaní tak ako je uvedené vo výroku. Svojim konaním obžalovaný úmyselne ublížil poškodenému na zdraví a uvedeného konania sa dopustil na mieste, ktoré je prístupné verejnosti. Týmto konaním porušil záujem na ochrane zdravia iného, ale taktiež aj na ochrane medziľudských vzťahov a zásad správania sa na miestach, kde má prístup verejnosť. Týmto konaním porušil aj verejný poriadok tým, že závažným spôsobom a na mieste, ktoré bolo prístupné verejnosti a to aj v čase, keď žiadne športové podujatie sa na štadióne nekonalo, no v uvedenom čase v neuzamknutom priestore a vo večerných hodinách sa na tomto mieste mohli zdržiavať aj iné osoby, ktoré mohli konanie obžalovaného vnímať. Hmotným predmetom jeho útoku bolo ľudské telo poškodeného. Aktívne konanie obžalovaného a to fyzický útok na telo iného človeka a vznik zranení sú v príčinnej súvislosti. Taktiež bol preukázaný motív konania a to zlosť obžalovaného na stav opilosti poškodeného a nefunkčnosť dispečingu taxislužby.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v registri trestov má viac záznamov svedčiacich o sklonoch k používaniu fyzickej sily proti inému, za čo bol odsúdený, no na všetky odsúdenia sa hľadí akoby nebol odsúdený. Taktiež má v evidencii priestupkov záznamy svedčiace o sklonoch k porušovaniu záväzných predpisov, no najmä na úseku cestnej premávky.
V záujme dosiahnutia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov ako aj vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou vzhľadom na zásadu ukladania trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, nezistenú poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní dvoch prečinov v jednočinnom súbehu a s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a na okolnosti prípadu, mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa je potrebné uloženie trestu v rozsahu uvedenom vo výroku i keď nie je potrebné v súčasnosti zabezpečiť výkon uloženého trestu odňatia slobody a je možné mu výkon trestu podmienečne odložiť. Keďže u obžalovaného prevládala priťažujúca okolnosť (žiadna poľahčujúca nebola zistená), bolo nevyhnutné zákonom stanovenú trestnú sadzbu upraviť postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, teda zvýšiť jej dolnú hranicu o jednu tretinu a zároveň uložiť úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona. Súd má za to, že uloženie tohto trestu splní svoj účel.
U poškodeného bolo bolestné riadne vyčíslené, vypočítal ho znalec v znaleckom posudku, poškodený si tento nárok včas a riadne uplatnil, o jeho výške nie sú pochybnosti, tento nárok súvisí s konaním obžalovaného a preto bola uložená povinnosť obžalovanému zaplatiť škodu v preukázanej výške poškodenému. Taktiež bol riadne špecifikovaný nárok zdravotnej poisťovne, ktorá písomne vyčíslila a špecifikovala svoj nárok a tento bol vypočítaný sumou 50,78 eur, pričom súvisí s konaním obžalovaného a preto je povinnosťou obžalovaného aj tento nárok poškodeného uhradiť.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á ch a l
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.