Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/98/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: innogy Slovensko s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. H., T.. X.XX.XXXX, H. Š. XX, XXX XX X. T. D., o zaplatenie 818,16 Eur s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/160/2015-48 zo dňa 16.5.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov.

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 818,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 608,16 Eur od 1.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 210 Eur od 1.8.2014 do zaplatenia, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 30 Eur mesačne vždy k 25-temu dňu v mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil citujúc ust. § 142 ods. 1, v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania, vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok konania a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - ktorom prípade javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, predovšetkým s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých účastníkov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil všetky vyššie spomenuté okolnosti, ktoré svojim charakterom možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, a to nielen na strane neúspešného odporcu, ale aj na strane navrhovateľa, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov konania. Preukázaná aktuálna sociálna a majetková situácia odporcu predstavuje podľa súdu výrazné obmedzenie jeho schopnosti znášať trovy tohto konania, pričom tieto dôvody podľa súdu možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú atribút výnimočnosti prípadu. Súd však na strane druhej dôsledne zvážil aj majetkové pomery navrhovateľa, ktorého záujem na náhrade trov konania by vzhľadom na jeho

postavenie úspešného účastníka konania mohol byť aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. dotknutý. Súd vychádzal z presvedčenia, že nepriznanie trov konania, nepredstavuje pre navrhovateľa ako obchodnú spoločnosť, vzhľadom na jeho solventnosť, žiadne závažné obmedzenie jeho činnosti, resp. nebude mať nepriaznivý dopad na jeho činnosť a rozvoj podnikateľských aktivít. Tento významný nepomer v majetkovom postavení navrhovateľa a odporcu v spojení so zlou sociálnou situáciou odporcu, považuje súd za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému navrhovateľovi.

3. Proti tomuto rozsudku voči výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukazuje na to, že voči žalovanému bol v celom rozsahu úspešný, preto považuje nepriznanie náhrady trov konania za nespravodlivé, minimálne čo do náhrady za zaplatený súdny poplatok. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 34/1982, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Je toho názoru, že správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych predpisov by súd musel dospieť k záveru, že žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania vo vzťahu k žalovanému patrí na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania vo výške 192,62 eur. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok, čo do trov konania zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 192,62 eur.

4. Proti rozsudku sa odvolal aj žalovaný s tým, že nesúhlasí s výškou mesačných splátok po 30,- eur. Ako dôvod uvádza, že je dlhodobo práceneschopný a je odkázaný len na sociálne a nemocenské dávky. Taktiež uviedol, že má dosť veľké výdavky na lieky a cestovné, ktoré musí už dlhšiu dobu absolvovať kvôli vyšetreniam a zlému zdravotnému stavu. V najbližšej dobe ho čaká operácia a už teraz mu nepostačujú finančné prostriedky na základné živobytie. Žiada preto o zníženie splátky na 15,- eur mesačne vždy k 25-temu dňu v mesiaci.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu i žalovaného boli podané pred týmto dátumom. V prípade účastníkov konania ide o právo na prejednanie odvolania, ktoré im vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty, je treba ich odvolania prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vo výroku o náhrade trov konania správny.

7. Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

8. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov

konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

9. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

10. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania), sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

11. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150 O.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

12. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalobcu, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

13. Majetková situácia účastníka konania nepochybne môže založiť dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý úspešnému účastníkovi konania náhrada trov konania nemusí byť priznaná.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný je nezamestnaný, je dlhodobo práceneschopný, z čoho má výdavky na lieky a jeho jediným príjmom je príspevok na bývanie vo výške 50,- eur a nemocenské taktiež vo výške 50,- eur. Na druhej strane žalobca je podnikateľom so základným imaním 299.000,- eur, ktorý zjavne neutrpí ujmu tým, že sa mu náhrada trov vo výške 192,62 eur neprizná.

15. Takéto majetkové pomery oboch účastníkov konania i podľa názoru odvolacieho súdu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. bola s poukazom na uvedené dôvodná.

16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

17. Pred preskúmaním napadnutého rozsudku na základe odvolania žalovaného sa musel odvolací súd vyporiadať v prvom rade s včasnosťou podaného odvolania. V tejto súvislosti zistil, že žalovaný podal odvolanie oneskorene.

18. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

19. Podľa § 57 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

20. V preskúmavanej veci bol napadnutý rozsudok doručovaný žalovanému prostredníctvom pošty. Z doručenky nachádzajúcej sa v spise pri č. l. 51 vyplýva, že žalovaný rozsudok prevzal dňa 9.6.2016. Žalovaný bol riadne poučený o lehote na podanie odvolania.

21. Počnúc dňom 10.6.2016 mu začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania. Jej posledný deň pripadol na piatok 24.6.2016 (riadny pracovný deň). Z podacej pečiatky na obálke vyplýva, že žalovaný podal odvolanie na poštovú prepravu až dňa 25.6.2016, teda oneskorene. V dôsledku toho muselo byť jeho odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietnuté ako podané oneskorene.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo na jednej strane to, že tak žalobca ako i žalovaný boli v odvolacom konaní neúspešní a na druhej strane to, že im v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .