Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-343-2013.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/343/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu Váš dom, Váš byt, s. r.o., so sídlom Jarmočná č. 3988/30, Poprad - Veľká, IČO: 46759123, právne zastúpeného JUDr. Lenkou Bartoš Almášiovou, advokátkou, Radlinského 20, Spišská Nová Ves proti žalovanej D. D., P.. XX. X. XXXX, X. Y. D. H. P. J., Z. P. Č.. X, H. P. J., v konaní o zaplatenie 647,66 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 231,60 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 1.10.2013 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v pomere 31,56%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 647,66 eur s prísl. ako sumu zodpovedajúcu skutočnej škode a ušlého zisku z dôvodu neoprávnenej držby za obdobie odo dňa udelenia príklepu, ktorý bol potvrdený právoplatným uznesením súdu 21.2.2017 za obdobie od 20.7.2013 do 30.9.2013, t.j. obdobie 72 dní. Výška nákladov za užívanie bytu spočívala v sume 231,60 eur, t.j. suma skutočnej škody a ušlý zisk spočíval vo výške 418,06 eur, spolu žalobný návrh bol uhradiť sumu 647,66 eur. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedeného Správou katastra Spišská Nová Ves, a to:
- byt č. X, v bytovom dome č. XXXX, vchod XX na X. poschodí postavenom na parc. číslo KNC č. XX, XX
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s.č. XXXX vo veľkosti XXX/XXXXX
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXXX na pozemkoch KNC č. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 189 m2 a parc. číslo KNC XX- zast. plochy a nádvoria o výmere 190 m2, (ďalej len ako „nehnuteľnosti“). 3. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe schválenia príklepu na dražbe konanej dňa 15.11.2013 potvrdeného právoplatným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves 10Er/160/2007-353 zo dňa 21.2.2013 a zapísaného do katastra nehnuteľností. 4. Žalovaná od dňa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom popísané nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu a neuhrádza náklady spojené s užívaním týchto nehnuteľnosti a neplatí žalobcovi nájomné, či iné platby spojené s bezdôvodným užívaním nehnuteľnosti.
5. K žalobe žalobca predložil čiastočný výpis z LV č. XXXX, internetovú stránku o prenájme bytu z ponuky 29.9.2013, mesačný zálohový predpis platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy
od 1. 4. 2013 k bytu č. X vo vchode XX k bytu žalobcu. Zároveň žalobca zdokladoval skutočnosť, že v období od 24. 3. 2013 do 19. 12. 2013 poukazoval na účet H. mesačne sumu 99,72 eur.
6. Pôvodne žalobca si žalobu uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania uviedol, že svoj nárok žiada priznať z titulu náhrady škody a to v zmysle § 420 ods. 1 OZ a § 422 ods. 1 OZ. Uviedol, že neoprávnenou držbou zo strany žalovanej vznikla žalobcovi škoda vo výške 647,66 eur a táto škoda zahŕňa skutočnú škodu a ušlý zisk. Pokiaľ sa týka skutočnej škody, tú predstavuje suma poukázaná žalobcom Bytovému družstvu Spišská Nová Ves za náklady spojené s užívaním a správou bytu mesačne vo výške 99,72 eur a za žalované obdobie od 20. 7. 2013 do 30 . 9. 2013 to činí 231,60 eur. Pokiaľ sa týka ušlého zisku, žalobca vychádzal z toho, že v rozhodnom období nemohol užívať práva, ktoré mu prináležali ako vlastníkovi bytu, a to držanie, užívanie, požívanie plodov a úžitkov a disponovanie s vecou. Takúto úžitkovú hodnotu by žalobca mohol realizovať aj vo forme nájmu a vzhľadom na to, že žalobca v rozhodnom čase nemohol byt prenajímať, táto úžitková hodnota je ušlým ziskom. V danom mieste a čase sa byty prenajímali za sumu 330 eur mesačne s energiami. Od tejto sumy sa odpočítajú náklady, t. j. príspevky do fondov opráv a náklady spojené s užívaním a správou bytov a energie a zisk získaný nájom je vo výške 180 eur mesačne. Za rozhodných 172 dní je suma nájmu, ktorá žalobcovi ušla vo výške 418,06 eur. 7. Pokiaľ sa týka pojmových znakov náhrady škody uviedol, že udelením príklepu na dražbe sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľnosti a od toho dňa mal požívať všetky práva vlastníka bytu. Byt mu žalovanou však nebol odovzdaný, v byte sa zdržiavala a mala tam uložené veci až do 31. 1. 2014, kedy žalovaná byt opustila. Protiprávnosť spočíva v neoprávnenej držbe žalovanou do dňa odovzdania bytu, nakoľko neoprávnený držiteľ je povinný vydať vec a nahradiť škodu, ktorá vznikla neoprávnenou držbou. Škoda vznikla žalobcovi tým, že platil príspevky do fondu opráv za rozhodné obdobie a neoprávnenou držbou nemohol užívať byt, alebo byt prenajať, či ním disponovať. Majetok žalobcu sa znížil tým, že platil príspevky do fondu opráv, ale nehnuteľnosti užívať a držať nemohol. Ušlý zisk spočíva v tom, čo žalobcovi ušlo. Žalovaná bola vyzvaná na odovzdanie nehnuteľnosti, čo však neurobila do 31. 1. 2014. Pokiaľ by žalovaná byt odovzdala žalobcovi, škoda by mu nebola vznikla.
8. Na pojednávaní konanom dňa 14. 6. 2017 sa žalovaná nezúčastnila. Na toto pojednávanie bola riadne predvolaná v rámci pojednávania zo dňa 12. 4. 2017, kedy žalovaná vzala termín pojednávania na vedomie, pričom predošlé pojednávanie bolo okrem iného odročené aj z dôvodu, že žalovaná mala zdokladovať, že sa so žiadosťou o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu obrátila na Centrum právnej pomoci. V súdom stanovenej lehote tak neurobila a v deň pojednávania t. j. 14. 6. 2017 o 10, 07 hod zaslala súdu mailové podanie so žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a odročenie pojednávania na neskorší termín z dôvodu, že v deň 14. 6. 2017 sa zúčastní poslednej rozlúčky so zosnulou pani T. X., pričom priložila aj parte o tom, že dňa XX. X. 2017 o 14,00 hod sa má konať posledná rozlúčka s T. X., zomr. X. X. XXXX. Podľa adresy z predloženého parte vyplýva, že posledná rozlúčka sa mala konať so susedou a nie blízkou príbuznou žalovanej. 9. Súd vzápätí oznámil žalovanej, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, pretože v zmysle § 183 ods. 1 CSP sa nejedná o dôležitý dôvod neúčasti na pojednávaní. K tomu súd podotýka, že vo veci bola žalovaná už vypočutá. Už v minulosti požadovala odročenie pojednávania za účelom ustanovenia bezplatného právneho zástupcu (naposledy dňa 12. 4. 2017 súd jej žiadosti vyhovel s tým, že mala v lehote l0 dní zdokladovať, že takúto žiadosť podala, čo však neurobila). Ďalej súd podotýka, že žiadosť o odročenie pojednávania nebola podaná súdu bezodkladne po tom, čo sa žalovaná mohla o dôvode dozvedieť, urobila tak v deň konaného pohrebu a v deň pojednávania, pričom v tejto súvislosti súd podotýka, že termín pohrebu bol stanovený na 14,00 hod a termín pojednávania na 13,00 hod toho istého dňa, čo žalovaná mohla stihnúť. Z týchto dôvodov v zmysle § 180 CSP pojednával súd v neprítomnosti žalovanej.
10. Súd potrebuje za povinné poukázať na to, že odpor žalovanej voči vydanému platobnému rozkazu 1Ro/1893/2013-11 zo dňa 4. 10. 2013 obsahuje námietku žalovanej o tom, že žalobca nezdokladoval platby pre Bytové družstvo, avšak listinami z č. l. 42 - 43 žalobca tieto skutočnosti do spisu doložil. Zároveň v rámci svojho účastníckeho výsluchu žalobkyňa spochybnila nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu a potvrdila, že byt užívala do 26. 4. 2013, od dňa 15. 4. 2013 jej bol zrušený trvalý pobyt a v novembri 2013 bola voči nej podaná žaloba o vypratanie bytu. I predloženou listinou zo strany žalobcu na č. l. 60 Bytové družstvo Spišská Nová Ves potvrdilo prijaté úhrady od žalobcu v sume 99,72 eur mesačne v období od marca 2013 decembra 2013 a v januári 2014 vo výške 94,68 eur a februári 2014 vo výške 94,79 eur - v celkovej sume 1 186,67 eur.
11. Zo zápisnice z č. l. 53 vyplýva, že žalovaná bola odhlásená z odberu elektrickej energie v júni 2013, avšak v zmysle predpisu z č. l. 7 stanoveného vo výške 99,72 eur vyplýva, že jej bola účtovaná len elektrická energia spoločných častí a zariadení vo výške 2,84.
12. Súd si pripojil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves 8C/157/2013-149 zo dňa 7. 4. 2014, ktorý sa v spise nachádza na č. l. 98-101 a z neho vyplýva, že žalobca v písomnom vyjadrení oznámil a potvrdil aj v telefonickom hovore dňa 7. 4. 2014, že žalovaná v spornom byte už nebýva, dobrovoľne sa z neho odsťahovala a odsťahovala si z neho aj všetky svoje veci. V tomto duchu, teda hodnotí súd vyjadrenie žalovanej , že byt v rozhodnom období mala užívať do 26. 4. 2013, avšak z obsahu citovaného rozsudku vyplýva, že byt užívala dlhšie.
13. I z obsahu uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves 2T/55/2014-416 zo dňa 6. júla 2015 - právoplatným dňa 23.11.2015 z č. l. 4 tohto uznesenia vyplýva, že byt sprístupnila žalovaná žalobcovi 3. 2. 2014. Tiež podľa č. l. 3 tohto uznesenia žalovaná potvrdila, že v apríli ešte zaplatila nájomné na mesiac máj. S ohľadom na to, čo sa stalo 26.4.2013 (porušenie domovej slobody) prestala platby realizovať.
14. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
15. Podľa § 131 ods. 1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
16. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je:
- protiprávny úkon,
- spôsobenie škody a
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
19. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. 20. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. 21. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia) a z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností. 22. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. 23. Predmetom tohto konania je zaplatenie žalovanej sumy z titulu náhrady škody, ktorá vznikla oprávnenému držiteľovi - žalobcovi vo vzťahu k neoprávnenému držiteľovi - žalovanej z titulu neoprávnenej držby tak, ako je to rozpísané na začiatku odôvodnenia rozsudku.
24. Pôvodne žalobca svoju žalobu opieral o ustanovenia bezdôvodného obohatenia, avšak pri nezmenenom skutkovom stave žiadal, aby súd žalovanú sumu priznal z titulu náhrady škody. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu prejavujúcu sa v tom, že ak mu konkuruje iná právna úprava (napr. náhrada škody), je potrebné použiť túto osobitnú právnu úpravu. Vychádzajúc z toho by sa preto na tie právne vzťahy, na ktoré možno aplikovať § 130 a § 131 OZ, nemali vzťahovať ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia (§ 458 a § 459 OZ). Inak povedané uplatnenie žaloby z bezdôvodného obohatenia by malo byť vylúčené, pokiaľ majetkový prospech spočíva v držbe konkrétnej veci. Nároky týkajúce sa z držby by mali teda mať voči bezdôvodnému obohateniu povahu lex specialis - Veľký komentár k Občianskemu zákonníku I autorov Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. Nakladateľstvo C. H. Beck - strana 862. 25. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. 26. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. 27. Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je opodstatnená, nie však v plnom rozsahu. 28. Je nesporné, že žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť udelením príklepu v dražbe v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/160/2007, čo vyplýva z pripojeného uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/160/2007-353 zo dňa 21.1.2013 právoplatným dňa 21.2.2013.
29. Tiež nespornou skutočnosťou je, že za žalované obdobie žalobca nemohol realizovať svoje vlastnícke právo, pretože nehnuteľnosť stále bola v držbe žalovanej a súd túto držbu vyhodnotil ako neoprávnenú. 30. Preto za žalované obdobie prináleží žalobcovi sumu 231,60 eur, pretože súd mal preukázané, že žalobca túto sumu aj reálne zaplatil, hoci za toto obdobie, aj keď bol vlastníkom nehnuteľnosti, nehnuteľnosť neužíval a v neoprávnenej držbe ho mala žalovaná, čoho dôkazom je i podaná žaloba o vypratanie bytu dňa 7.5.2013 - viď č. l. 98 spisu. 31. Súd zároveň skonštatoval, že vo vzťahu k tejto časti nároku sú naplnené pojmové znaky škody. 32. Žalobcovi súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ s použitím § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. priznal i zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy od podania žaloby tak, ako to uplatnil žalobca vo svojej žalobe. 33. Naopak, vo vzťahu k uplatnenej časti žaloby na zaplatenie sumy 418,06 eur z titulu náhrady škody - ušlého zisku, súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu pojmových znakov škody a preto sa v tomto smere dostal do dôkaznej núdze. Súd preto jeho žalobu v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol. 34. Žalobca totiž vôbec nezdokladoval, že škoda v tejto časti nároku mu vznikla. Súdu v tejto časti žaloby absentuje dôkaz o tom, že žalobca mal za žalované obdobie reálneho záujemcu na prípadné prenajatie tejto nehnuteľnosti. Ak by žalobca takýto doklad súdu predložil, jeho nárok by aj v tejto časti vyhodnotil súd ako opodstatnený, avšak práve z týchto dôvodov súd skonštatoval, že žalobca sa dostal do dôkaznej tiesne a žalobu v tejto časti zamietol. 35. Súd podotýka, že obrana žalovanej spočívala v tom, že podľa nej žalobca nezdokladoval platby pre Bytové družstvo, čoho opakom sú však listiny z č. l. 42 - 43 spisu. Zároveň v rámci svojho účastníckeho výsluchu žalobkyňa spochybnila nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu, aj táto skutočnosť preukázaná nebola, čo vyplýva z uznesenia z č. l. 112 spisu. Ďalšie jej tvrdenie o tom, že byt užívala do 26. 4. 2013 neobstojí vzhľadom na jej výpoveď v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/55/2014, kedy vypovedala, že byt opustila 3.2.2014. Tiež nezanedbateľná je jej výpoveď v rámci citovaného trestného konania o tom, že niekedy v mesiaci november 2013 okresný súd predbežným opatrením rozhodol, že bol povinná strpieť vstup p. E. C. a jeho zmluvných partnerov do bytu... z čoho jednoznačne vyplýva, že ešte v novembri 2013 žalobca nemal umožnenú držbu bytu.
36. Súd poukazuje na to, že žalovaná ňou udávané tvrdenia súdu nezdokladovala.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Pomer úspechu žalobcu z priznanej sumy 231,60 eur činil 34,22%, pomer neúspechu žalobcu bol 65,78%, celkový úspech žalovanej predstavoval 31,56%, a preto priznal súd žalovanej trovy v tomto pomere.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.