Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Aleny Radičovej v právnej veci žalobcu: P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. 406, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sladkovičova 80, Kráľová, Banská Bystrica proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10556/2016-KaNR, R.z.: 56214/16 zo dňa 25. augusta 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie Nitra č. 10556/2016-KaNR, R.z.: 56214/16 zo dňa 25. augusta 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.8.2016, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5, § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, čím žalobca ako žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. 2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci výlučne z dôvodu predbežného právneho hodnotenia samotného merita veci. Mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, keď na jednej strane žalovaný konštatuje, že vec je zrejme bezúspešná, vzápätí, že bezúspešnosť sporu je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej veci a následne, že nepriznanie právnej pomoci „však ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní“. K týmto zmätočným záverom dospel žalovaný podľa jeho názoru s poukazom na neplatný Občiansky súdny poriadok. Ďalej poukázal na to, že požiadal o ustanovenie advokáta v právnej veci podanej správnej žaloby proti inému zásahu Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá vec je vedená na Krajskom súde v Bratislave. Zdôraznil, že žalovanému je známa jeho materiálna núdza, pre ktorú si nemôže iným spôsobom zabezpečiť právnu pomoc a aj povinné právne zastúpenie v prebiehajúcich súdnych konaniach. Nepriznanie nároku na právnu pomoc pritom v jeho prípade znamená odopretie súdnej ochrany. 3. Žalobca poukázal na dikciu čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Zdôraznil, že výklad právneho predpisu musí byť vždy v súlade s ústavou a nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Taktiež uviedol, že ESĽP zastáva názor, že práva zakotvené v Dohovore by nemali byť vykladané reštriktívne. Je nutné hľadať taký výklad, ktorý je najzhodnejší k dosiahnutiu cieľa a realizácie predmetu Dohovoru, a nie taký, ktorý by do maximálnej možnej miery obmedzil záväzky zmluvných strán. ESĽP neustále judikuje, že akékoľvek obmedzenie prístupu k súdu stanovené vnútroštátnym právom, nesmie

toto právo obmedzovať takým spôsobom, či do takej miery, aby bolo právo danej osoby zasiahnuté v samotnej svojej podstate. 4. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za svojvoľné, mal za to, že žalovaný si osvojil právomoc, ktorá prislúcha výlučne vo veci konajúcemu súdu a takýmto postupom bolo zasiahnuté do jeho základných práv. Žalobca sa zaoberal taktiež výkladom pojmu „zrejmá“ bezúspešnosť, ktorá v danom kontexte ust. § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 327/2005 Z.z. neznamená „možná“ alebo „predpokladaná“, ale implikuje existenciu zjavnej bezúspešnosti, absencie šance na úspech. Podľa jeho názoru výrok rozhodnutia žalovaného nemá oporu v odôvodnení a žalovaný zjavne stotožňuje slová „ zrejmé“ a „ zrejme“, ktoré majú odlišný význam. Okrem toho poukázal na to, že SSP, nový procesný kódex, značným spôsobom rozšíril okruh aktov orgánov verejnej správy podliehajúcich súdnemu prieskumu a naviac možno poukázať na zásadu tzv. zberného koša (§ 30 SSP). Uvedené žalovaný nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy, keďže rozhodoval podľa už neúčinného O.s.p.. 5. Žalovaný žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na názore, že rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu vychádza z dôkladne zisteného skutkového stavu, má oporu v príslušných právnych predpisoch a súčasne bola v odôvodnení rozhodnutia riadne odôvodnená správna úvaha. Poukázal na to, že sa zaoberal každým podaním žalobcu, presne a úplne zistili skutočný stav veci, pričom nevznikali žiadne dôvodné pochybnosti o zistených skutočnostiach, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodné. Zákon mu ukladá zaoberať sa otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu. 6. Za správny podľa žalovaného nemožno považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu má žalovaný ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žiadateľa, ktoré nevie preukázať. V predmetnej veci bolo nesporne zistené, že žalobcov nárok nebolo možné preukázať. Ďalej žalovaný poukázal na závery Ústavného súdu vyslovené v uznesení č.k. IIÚS 253/2013-24 zo dňa 25.4.2013. 7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že tento sa žiadnym spôsobom nevyjadril k argumentácii, ktorá je obsiahnutá v podanej žalobe a možnosťou porušenia základných občianskych práv. Táto skutočnosť objektívne predstavuje nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci a aj nesprávne právne posúdenie veci. 8. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci nežiadali pojednávanie nariadiť), keď dospel jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. 9. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.8.2016, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods.5, § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. 10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 14.7.2016, obrátil na žalovaného vo veci poskytnutia právnej pomoci v právnej veci „napadnutia rozhodnutia ZVJS, konkrétne rozhodnutia pedagóga zákl.č. 1891040 zo dňa 17.7.2015 a Hodnotenie programu zaobchádzania Miroslav Maslák zákl.č. 1891040 zo dňa 18.3.2016. Konanie o žiadosti žiadateľa (žalobcu) bolo prerušené a boli vyžiadané podklady z Krajského súdu v Bratislave a to správna žaloba podaná žalobcom, ktorá bola doručená konajúcemu krajskému súdu dňa 27.4.2016 teda ešte za účinnosti O.s.p.. 11. Rozhodnutím sp. zn.: č. 10556/2016-KaNR, R.z.: 56214/16 zo dňa 25.8.2016 žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. V odôvodnení tohto rozhodnutia citoval ust. § 6 ods. 1 a § 8 zák.č.327/2005 Z.z., § 3 písm. b), c) zákona č. 162/2015 Z.z. (SSP), § 244, 247 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb (O.s.p.) a § 1 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb.(). S poukazom na tieto zákonné ustanovenia žalovaný zosumarizoval, čo je rozhodnutie podľa správneho poriadku, pričom dospel k záveru, že rozhodujúci je vždy vecný obsah aktu správneho orgánu.

12. Následne žalovaný citoval § 11 a 15 zákona o VTOS a vyhlášku č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. V nadväznosti na tieto citované ustanovenia zákona a vyhlášky uzavrel, že je potrebné konštatovať, že program zaobchádzania, ani hodnotenie programu zaobchádzania, nie je možné považovať za správne rozhodnutie v zmysle správneho poriadku a ani

v zmysle zákona o VTOS, nie je na ne možné prihliadať ako na rozhodnutia vo veci samej a nie je možné proti ním podať odvolanie, resp. iný opravný prostriedok. Program zaobchádzania ako aj jeho následné hodnotenie môžu byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, tak ako to vyplýva z § 26 ods. 2 písm. d) vyhlášky, pričom súd by bol oprávnený preskúmavať zákonný postup pri zostavovaní programu zaobchádzania ako aj jeho následné hodnotenie, resp. obsah tohto hodnotenia len v súvislosti s rozhodnutím vydaným na podklade takéhoto programu. Program zaobchádzania a hodnotenie programu zaobchádzania nie je možné považovať za rozhodnutia v zmysle § 1 ods. 1 správneho poriadku, ani v zmysle § 244 ods. 3 v spojení s § 247 ods. 1 a 2 O.s.p. a ani v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (SSP). Okrem toho konštatoval, že žiadateľ nevyužil všetky prostriedky, ktorých použitie mu umožňuje osobitný právny predpis a to konkrétne dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Záverom žalovaný konštatoval, že žiadateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 327/2005 Z.z., keďže vec, v ktorej žiadateľ požiadal o právnu pomoc, je zrejme bezúspešná, pričom bezúspešnosť je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej právnej veci. Následne žalovaný poukázal na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.8.2012 a záverom konštatoval, že úlohou centra je „filtrovať“ šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov ako aj šikanózny výkon práva žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Nepriznanie právnej pomoci centrom však neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a rozhodnutie centra ani žiadnym spôsobom nenahradzuje rozhodovaciu činnosť súdov.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa nestotožnil so záverom o zrejmej bezúspešnosti sporu a dôvodil tak ako je uvedené v odsekoch 2 až 4 tohto rozsudku.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

16. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

17. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

18. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.

19. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/>). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve stanovené podmienky splnil.

20. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p., ktorý bol od 1.7.2016 zrušený. Zrejmá bezúspešnosť sa posudzovala v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi príkladmo uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. 21. Správny súd poukazuje na to, že úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/ > z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.

22. V predmetnej právnej veci žalovaný uzavrel, že v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave vo veci žalobcu proti Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorej je predmetom prieskumu rozhodnutie pedagóga - Program zaobchádzania a hodnotenie tohto programu u žalobcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, je daná zrejmá bezúspešnosť sporu, keď uvedené rozhodnutia nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu. Z uvedeného dôvodil zrejmú bezúspešnosť sporu vedeného žalobcom a nesplnenie jednej z troch kumulatívnych podmienok podľa § 6 zák.č. 327/2005 Z.z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný postavil svoje rozhodnutie na právnom názore ohľadne toho, či rozhodnutie označené v žalobe podanej žalobcom na Krajský súd v Bratislave, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Svoj záver nepodložil tým, že by bola táto otázka už správnymi súdmi riešená a nepoukázal v tomto smere na konštantnú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach, ale sám, na základe vlastnej úvahy, učinil vyššie uvedený právny záver. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva, že pri svojej úvahe vychádzal aj zo zistenia, že rozhodnutie pedagóga ústavu nie je rozhodnutím podľa § 1 ods.1 Správneho poriadku a ani podľa § 177 v spojení s § 3 SSP. Správny súd ohľadne takejto úvahy správneho orgánu poukazuje na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a ani po 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť zák.č. 162/2015 Z.z. neboli výlučne rozhodnutia vydané v konaní podľa zák.č. 71/1967 Zb. Z tohto dôvodu zák.č. 162/2015 Z.z. nepoužíva v § 3 pojem správne, ale administratívne konanie, nakoľko súdnemu prieskumu sú (a aj boli) podrobené aj tie rozhodnutia, ktoré neboli vydané v správnom konaní, ktoré sa riadilo ustanoveniami správneho poriadku. Rovnako nikdy neboli apriori zo súdneho prieskumu vylúčené rozhodnutia, proti ktorým nebolo možné podať riadny opravný prostriedok. Podmienkou prieskumu bolo, a je aj podľa súčasnej právnej úvahy, aby v prípade, že takéto opravné prostriedky zákon pripúšťa, boli žalobcom aj reálne využité. Pokiaľ ide o konštatovanie žalovaného, že toto rozhodnutie (rozhodnutie pedagóga ústavu) nie je možné považovať za rozhodnutie spôsobilé súdneho prieskumu podľa § 177 v spojení s § 3 zák.č. 182/2015 Z.z., správny súd uvádza, že táto úvaha nie je v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom odôvodnená. Nie je možné zistiť ako v tomto ohľade žalovaný uvažoval. Tento záver bol prijatý výlučne na základe odkazu na ust. § 177 v spojení s § 3 zák.č. 182/2015 Z.z. 23. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, správny súd zdôrazňuje, že pojem zrejmá bezúspešnosť v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. znamená nepochybnosť o výsledku sporu, resp. súdneho konania. Nepochybnosť je pritom kritériom, ktoré musí byť splnené a táto nepochybnosť musí vyplývať z jednoznačných skutočností daných zákonom, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie dokazovanie. K záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu možno dospieť tiež v prípadoch preukázaných prekážok vedenia konania ako napr. nedostatku právnej subjektivity účastníkov konania, nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, litispedencie, rei iudicata, uplynutia lehoty na podanie opravných prostriedkov a podobne. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný v prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie na vlastnom právnom zhodnotení otázky, či rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu je v skutočnosti spôsobilým predmetom takéhoto prieskumu. Podľa názoru správneho súdu by pritom takýto postup bol akceptovateľný len za predpokladu, že uvedené už bolo jednoznačne a záväzne vyriešené judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ide o otázku, ktorá je podporená konštantnou rozhodovacou praxou súdov. Žalovaný však svoje rozhodnutie o takúto judikatúru neopieral a správnemu súdu ani nie je známe, že by bola táto otázka takýmto spôsobom vyriešená. Rozhodovaním žalovaného nemôže dôjsť k prejudikovaniu práva pri posudzovaní určitej

právnej veci. Je na konajúcom súde, aby rozhodol o tom, či ide o spôsobilý predmetom súdneho prieskumu alebo nie. 24. S poukazom na tieto závery, musí správny súd prisvedčiť žalobcovi aj v tom, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je rozporné, keď na jednej strane žalovaný konštatoval zrejmú bezúspešnosť sporu a potom v predposlednom odstavci odôvodnenia uviedol, že jeho záver neznamená, že v súdnom konaní nakoniec nebude úspešný. Vzhľadom na skutočnosť, že bezúspešnosť musí byť nepochybná a istá, je zrejmé a logické, že môže byť konštatovaná len za predpokladu, že táto nepochybnosť má odraz aj v eventuálnom úspechu či neúspechu žiadateľa vo veci samej. Okrem toho treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že ide o vec správneho súdnictva, pri ktorej zákon stanovuje obligatórne právne zastúpenie žalobcu, predstavuje nepriznanie nároku na právnu pomoc de facto vylúčenie žalobcu z možnosti vec žalovať, domáhať sa súdnej ochrany. O to viac je namieste, aby žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní a posudzovaní existencie zrejmej bezúspešnosti ako jednej z podmienok pre priznanie práva na právnu pomoc v danej veci z toho, či je daná otázka už judikovaná a nerozhodoval na základe svojho vlastného právneho názoru, ktorý na dôvažok nie je riadne odôvodnený a v časti vychádza z nesprávnych právnych východísk. 25. Pokiaľ ide o konštatovanie žalovaného, že žalobca nevyužil všetky prostriedky, ktorých použitie mu umožňuje osobitný právny predpis, správny súd uvádza, že ide o požiadavku, ktorá bola kladená ako podmienka prípustnosti návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy podľa Občianskeho súdneho poriadku. Z predloženej žaloby však jednoznačne nevyplynulo, že by zo strany žalobcu išlo o takýto návrh a to aj s poukazom na jeho petit. Okrem toho od 1.7.2016, teda od účinnosti zák.č. 162/2015 Z.z. zákon vyžaduje využitie prostriedkov podľa zákona o prokuratúre len pri žalobách proti nečinnosti orgánov verejnej správy, čo bez pochybností žaloba žalobcu vedená na Krajskom súde v Bratislave nie je. 26. Správny súd konštatuje, že ak žalovaný nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a správnemu súdu nezostalo nič iné ako toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť žiadateľa z hľadiska splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku. 27. Žalobca bol v konaní úspešný a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).