Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/436/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu X.. V. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom Č. P. XX, XXX XX Y. proti žalovanému A. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátka, so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, v konaní o pôsobenie nadmerného hluku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu p r á v o na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12.09.2016, doručenou súdu 12.09.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému zakáže na nehnuteľnosť parc. Č.. S.-D. XXX, ktorej je žalovaný vlastníkom, dovoz a pílenie guľatiny v akomkoľvek množstve. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu na adrese Č. P. Č.. XX, Y.Ž.. Uvedená nehnuteľnosť je asi 15 metrov od nehnuteľnosti žalovaného, na ktorom sa vykonáva pílenie guľatiny motorovými pílami, čo spôsobuje hluk, ktorý je podľa jeho názoru vyšší ako predpisujú normy pre obytnú zónu. Na vyriešenie uvedeného susedského sporu vykonal už niekoľko krokov, ale všetky bez odozvy žalovaného. Ako prvé, ústne oslovil žalovaného, aby od tejto činnosti bolo upustené, nakoľko sa k tomu nevyjadril kladne, podal sťažnosť na prešetrenie na Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako aj Mestu Y., ktorý a však konštatovali, že nie sú príslušný v danej veci konať a nemajú potrebné prístroje na meranie hluku. Z uvedeného dôvodu dňa 26. 08. 2013 požiadal Mesto Y. o vydanie predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, a to na odstránenie nadmerného hluku spôsobovaného žalovaným na pozemku na ulici Č. P. Č.. X, ktoré je zapríčinené opakovaným pílením 8 až 10 metrových stromov o priemere 50 až 70 cm motorovými pílami, ktorých hluk zjavne prekračuje povolené normy v obytnej zóne. Mesto Y. vydalo rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 24. 09. 2013, pod číslom XXXXX/XXXX/XXXX-Q., ktorým sa žalovanému zakazuje píliť drevo v celkovom objeme väčšom ako 30 m3 ročne motorovou pílou na parcelách vedľa a za budovou na ulici Č. P. Č.. X v Rožňave, parc. č. S.-D. XXX XXX. Žalobca ďalej uviedol, že nežiadal o vydanie predbežného opatrenia pre množstvo píleného dreva, ale kvôli spôsobovaniu nadmerného hluku motorovými pílami v obytnej zóne, ako aj v pamiatkovom území mesta. Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal na Krajský súd v Košiciach, ktorý potvrdil rozhodnutie rozsudkom sp.zn. X W.-XX, ale zároveň zvýraznil a poukázal na závažnú skutočnosť, že v danom prípade išlo o zásah do vlastníckeho práva žalobcu, pre obťažovanie žalobcu hlukom. Žalobca z dôvodu, že od uvedeného rozhodnutia sa pílenie opakovalo až do augusta 2014, potom prestalo, ale dňa 23. 09. 2015 bolo dovezené opäť množstvo guľatiny o dĺžke 8- 10 metrov a priemere 40-60 cm a pílenie bolo vykonávané v mesiacoch november 2015 a január 2016. Začiatkom septembra 2016 bola guľatina dovezená opäť, z čoho je zrejmé, že žalovaný v uvedenej činnosti mieni pokračovať a touto činnosťou žalovaný porušuje ustanovenie § 127 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., a preto podal predmetnú žalobu.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril s tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Y., na ulici Č. P. Č.. X, a to konkrétne pohostinstva D.. V predmetnom objekte sa vykuruje drevom, pretože iná možnosť vykurovania tam v súčasnosti neprichádza do úvahy a raz ročne sa do areálu - zadnej časti dvora dovezie jedna fúra dreva, čo činí cca. 16 m3 - 30 prm. Je to zároveň aj maximálna nosnosť vozidla, a preto nie je možné doviesť väčšie množstvo, tak ako to uvádza žalobca vo svojom návrhu. Pílenie dreva sa vykonáva iba počas dennej doby v čase od 9:00 do 16:00 hod., sporadicky, podľa časových možností. Pílenie 30 prm dreva trvá max. 12 hodín, t.j. max. 3 dni v roku. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že nie je možné, aby sa šíril „nadmerný hluk“ z motorovej píly ST1HL, pretože hluk z takejto píly je iba v bezprostrednej blízkosti pílenia a najviac do 15 metrov. Žalobcova nehnuteľnosť je viac ako 15 metrov vzdialená od miesta pílenia dreva a navyše je medzi týmito nehnuteľnosťami veľká hala a murovaný vysoký plot, ktoré hluk výrazne znižujú. Podotýka, že pílenie sa vykonáva iba v zimnom období - 3 dni, kedy hluk tlmia aj uzavreté okná. Medzi pozemkom žalobcu a žalovaného sa nachádza spoločnosť SPP, a.s., ktorá pravidelne od skorých ranných hodín vydáva oveľa väčší hluk. Zároveň aj vlastníci ďalších rodinných domov v bezprostrednej blízkosti nehnuteľností žalobcu pília drevo a na spracovanie používajú cirkulárku, ktorá vydáva taktiež oveľa väčší hluk. Žalobcova nespokojnosť pretrváva už niekoľko rokov, a preto sú ich susedské vzťahy veľmi narušené, o čom svedčí množstvo písomností, ktoré ako prílohy k žalobe predložil žalobca. Žalovaný má za to, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť, pretože tvrdenia v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde a vzájomne si tieto tvrdenia aj odporujú. Je nemysliteľné, aby sa pílenie 16 m3 dreva realizovalo v čase od októbra 2013 do augusta 2014, a to s poukazom na vyššie uvedené. Zároveň je paradoxom, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že od augusta 2014 už žalovaný s pílením dreva prestal, ale zároveň má konkrétne vedomosti o tom, že žalovanému dňa 23.9.2015 doviezli guľatinu o dĺžke 8-10 metrov a priemere 40-60 cm, ktorého dreva pílenie vykonával v mesiacoch november 2015 a január 2016. Následne žalobca predpokladá, že žalovaný „v činnosti mieni pokračovať“, pretože mu v mesiaci september 2016 opäť doviezli guľatinu. Takáto domnienka nemôže byť podkladom na to, aby súd vyhovel petitu žalobného návrhu, a preto žalovaný žiadal súd, aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému trovy konania vo výške 100%.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili žalobca, ako aj žalovaný a vykonal dokazovanie pripojenými listinami v spise. Z vyjadrení strán sporu a listín nachádzajúcich sa v spise mal za preukázané, že žalobca podal žalobu proti pôsobeniu nadmerného hluku po vyčerpaní všetkých možností, ktoré mal k dispozícii a jeho snahou zamedziť intenzite hluku spôsobenej motorovými pílami. Žalovaný vykonáva pílenie dreva z dôvodu používania palivového dreva v krbových kachliach, ako jedinej alternatívy kúrenia a aj to maximálne v trvaní 5 dní v roku a v súlade s rozhodnutím Mesta Y. Č.. XXXXX/XXXX/XXXX-Q., v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. XSp/ XX/XXXX-XX, čo nespochybňoval ani žalobca. Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu nepredložili ďalšie dôkazy, nenavrhli ich vykonanie. Vo veci tiež nepožadovali znalecké dokazovanie, preto súd pri rozhodovaní vychádzal a hodnotil len predložené dôkazy.

4. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia fyzická osoba - podnikatelia, právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom.

5. Podľa § 2 písm. a/, c/, f/, g/, h/ vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, zvuk je akustické vlnenie, ktoré vyvoláva u človeka vnem. Na účely tejto vyhlášky hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z týchto vonkajších zdrojov: i) hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných plochách vrátane miestnej hromadnej dopravy, ii) hluk z koľajovej dopravy na železničných dráhach, iii) hluk z leteckej dopravy a hluk v okolí letísk, iv) hluk z iných zdrojov, napríklad hluk stacionárnych zdrojov, hluk z priemyselnej, stavebnej a výrobnej činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka. Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk najmä z týchto vnútorných a vonkajších zdrojov: i) hluk z vnútorných zdrojov v budove, napríklad hluk z technických zariadení budov, hluk z aktivít človeka v budove, ii) hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov, napríklad hluk z dopravy, hluk z iných zdrojov. 6. Podľa § 3 ods. 1 vyhl.č. 549/2007 Z.z. ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. 7. Podľa § 4 ods. 1 vyhl.č. 549/2007 Z.z. na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc. Podľa tabuľky č. 1, ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 549/2007 Z.z. prípustné hodnoty určujúcich veličín vo vonkajšom prostredí pre hluk z iných zdrojov. 8. Podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. 9. Citované ust. § 127 ods. 1 poskytuje ochranu proti obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozujúcemu výkon práv, spôsobenú činnosťou vlastníka veci, pri jej užívaní (tzv. imisie). Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom prípadne že ide o vážne ohrozenie výkonu jeho práva), žalobe je potrebné vyhovieť a v odôvodnení rozsudku je potrebné vymedziť mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci. V konaní o výkon rozhodnutia potom bude súd skúmať, či obťažovanie žalobcu sa znížilo na mieru primeranú pomerom uvedenú v odôvodnení vykonávaného rozsudku. Ak súd zistí, že obťažovanie žalobcu mieru primeranú pomerom nepresiahlo a nejde o vážne ohrozenie výkonu jeho práva, žalobu zamietne.

10. Pri užívaní veci je vlastník obmedzený okrem iného i právami iných osôb. V citovanom ust. § 127 ods. 1 sú upravené dve skutkové podstaty - obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“, zatiaľ čo pokiaľ by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu. 11. Susedská žaloba je najvhodnejším typom žaloby, ktorú možno k ochrane pred hlukom a vibráciami využiť. Základom pre túto žalobu je ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci nesmie hlukom nad mieru neprimeranú miestnym pomerom obťažovať suseda a podstatne obmedzovať obvyklé užívanie nehnuteľnosti. Žalobcom môže byť každý človek, ktorý je obťažovaný nadmerným hlukom a vibráciami. Právne významným obťažovaním môže byť aj také obťažovanie, ktoré síce neprekračuje limity stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ale prekračuje mieru obvyklú v danom mieste a to s prihliadnutím k miere danej v iných obdobných miestach (porovnaj rozsudok NS ČR 22Cdo 2808/2007 z 30.08.2007). 12. Citované ust.§ 127 ods. 1 upravuje dva okruhy prípadov, kedy možno vlastníka veci obmedziť vo výkone jeho práv. V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu vlastníckych práv vlastníka veci, ktorým sa má zamedziť, aby obťažoval iného vlastníka nad mieru primeranú pomerom. V druhom prípade ide o také obmedzenia, ktorým sa má zabrániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych práv suseda pri výkone jeho vlastníckych práv. 13. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide o úpravu vzťahov medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností - o základné ustanovenia, tzv. susedské práva v občianskom práve. 14. Ochrana poskytovaná § 127 zahrňuje síce širší okruh subjektov, nič menej ide o vlastníkov susediacich nehnuteľností. 15. Pod pojmom imisie sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú. Imisie sú objektívnou kategóriou a nezávisia na zavinení vlastníka. 16. Treba si uvedomiť, že ochrana proti imisiám nie je preventívna, ale je represívna, t.j. žalobou podľa § 127 ods. 1 sa možno brániť len vtedy, ak nastal škodlivý účinok. Preventívnu ochranu poskytuje ohrozenému ustanovenie § 417.

17. Podstatný význam pre posúdenie prípustnosti imisií má tzv. „generálna klauzula" zakomponovaná v § 127 ods. 1, podľa ktorej vlastník veci (nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami) sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však rušivo - znepríjemňuje užívateľovi susednej nehnuteľnosti jej užívanie. Obťažovaním sa myslí taký výkon vlastníckeho práva k veci, ktorého dôsledky fyzicky presahujú vec samú a pôsobí buď na iné osoby, alebo na veci vo vlastníctve iného, a to preukázateľne negatívne. 18. Hluk, vibrácie možno zmyslami zachytiť, a preto ide o imisie. 19. O imisie pôjde aj v prípade, že fyzikálne pôsobenie bude zmyslami nepostrehnuteľné, ale objektívne však bude škodlivé. 20. Obťažovanie treba chápať objektívne, t.j. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov. 21. Platný Občiansky zákonník sa nezmieňuje o miere obvyklých miestnych pomerov, ale zakazuje len obťažovanie idúce nad mieru primeranú pomerom. 22. Pri stanovení toho, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, má významnú úlohu to, či je daná imisia podstatná, čo je treba riešiť s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. 23. Úvaha súdu pri hodnotení predložených dôkazov bez odborného znaleckého posudku, ktorý by presnými meraniami určil hladinu imisií bola zameraná len na zistenie, aká je v danej veci miera primeraná pomerom. Súd je toho názoru, že v danom prípade dochádza k výkonu vlastníckeho práva zo strany žalovaného pri pílení dreva, ktoré predstavuje jeho jedinú možnosť vykurovania, preto ak by súd žalobe vyhovel zasiahol by neprimeraným spôsobom do výkonu vlastníckych práv žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Aj napriek tomu je však žalovaný povinný dodržiavať určité obmedzenia v záujme ochrany zdravia a životného prostredia, pre tento prípad zákonné limity hladiny hluku a vibrácií. Zároveň je však potrebné konštatovať, že k zásahu do práv žalobcu zo strany žalovaného došlo čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 1 Sp/55/2013-18, preto je súd toho názoru, že pokiaľ vyššie uvedené limity nie sú prekročené, hoci imisie naďalej trvajú, nedochádza k obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozujúcemu výkon práv. V danom prípade nebolo preukázané zo strany žalobcu a ani takýto dôkaz nenavrhol vykonať že ide o intenzitu hluku ktorá presahuje prípustné limity, a zároveň vyhovením žalobe by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol. 24. Po vyhlásení dokazovania za skončené a odročení pojednávania zo dňa 19.05. 2017 za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 14.06.2017, doručil žalobca návrh na zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP. Sud už na tento návrh neprihliadal. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

27. Podľa § 257 Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd vzal na zreteľ osobitné okolnosti prípadu ktoré uviedol vyššie a preto stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 277 ods. 1 ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Podľa § 277 ods. 3 návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)