Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Pc-4-2017.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci navrhovateľa: H. W., narodený 4. 8. XXXX, bytom J. P. XXXX/X, XXX XX S., proti matke dieťaťa: N. W., narodená 6. 8. XXXX, bytom X. 8, XXX XX W. a dieťaťu: H. W., narodený XX. XX. XXXX, bytom X. 8, XXX XX W., zastúpený matkou: N. W., X. 8, XXX XX W., o návrhu na zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 7. 10. 2014 žiadal súd, aby určil, že nie je otcom v tom čase maloletého H. W., narodeného dňa XX. XX. XXXX matke N. W., narodenej 6. 8. XXXX. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 17C/18/2004-13 z 29. 3. 2004 bolo rozvedené jeho manželstvo so N. W., narodenou 6. 8. XXXX, a v tom čase maloletý H. W., narodený XX. XX. XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom súc zaviazal navrhovateľa plnením vyživovacej povinnosti vo výške 33,19 € a následne po zmene dňa 13. 8. 2009 vo výške 70 €. Uviedol tiež, že do podania návrhu právny stav, ktorý považoval za rozporný s biologickým, neriešil, nakoľko si to neželala matka dieťaťa, ktorá si je podľa navrhovateľa vedomá, že otcom Romana W., narodeného XX. XX. XXXX nie je navrhovateľ, ale iný muž, s ktorým plánovala matka dieťaťa pôvodne uzavrieť manželstvo, ku ktorého uzavretiu nedošlo z dôvodu vzťahu navrhovateľa a matky dieťaťa.
2. Matka dieťa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že je pravdou, že mala iného partnera pred narodením dieťaťa, s ktorým pôvodne plánovala uzavrieť manželstvo. Plánovaný sobáš však zrušila práva z dôvodu tehotenstva, pričom otcom dieťaťa, ktoré sa malo narodiť, bol podľa matky dieťaťa, navrhovateľ. Ešte pred narodením dieťaťa bolo otcovstvo navrhovateľa určené súhlasným vyhlásením rodičov. Po narodení dieťaťa uzavrela s navrhovateľom manželstvo, ktoré bolo neskôr ukončené rozvodom. Po rozvode manželstva navrhovateľ podľa matky dieťaťa nejavil o syna záujem a neplnil si riadne vyživovaciu povinnosť. Podľa vyjadrenia matky dieťaťa, prvýkrát poprel navrhovateľ svoje otcovstvo na stretnutí v roku 2014, kedy s ním matka dieťa chcela riešiť neplnenie vyživovacej povinnosti. Samotný H. W., narodený XX. XX. XXXX sa k návrhu nevyjadril, jeho matka ako jeho zástupkyňa na základe plnomocenstva, na pojednávaní 14. 6. 2017 uviedla, že s návrhom nesúhlasí a navrhuje ho zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie rodným listom dieťaťa, H. W., narodeného XX. XX. XXXX a oznámením mesta A., odboru služieb úradu - referátu matričného úradu, zo dňa 28. 4. 2017, a zistil tento stav: Dieťa, H. W., sa narodilo dňa XX. XX. XXXX, pričom ako otec dieťaťa je v rodnom liste uvedený navrhovateľ, H. Brath, narodený 4. 8. XXXX a ako matka dieťaťa je uvedená N. W., rodená O., narodená 6. 8. XXXX. Podľa oznámenia mesta A., odboru služieb úradu - referátu matričného úradu, zo dňa 28. 4. 2017, k uznaniu otcovstva k dieťaťu, H. W., narodenému XX. XX. XXXX rodičmi, navrhovateľom a jeho matkou, došlo ešte pred narodením dieťaťa, 21. 10. 1998 na Okresnom úrade v Nitre, matričnom úrade.
4. Podľa § 90 zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
5. Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
6. Podľa § 91 ods. 2 zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
7. Podľa § 92 zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
8. Podľa § 93 ods. 1 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
9. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené na základe súhlasného vyhlásenia navrhovateľa a matky dieťaťa. Toto súhlasné vyhlásenie bolo urobené k počatému, ale ešte nenarodenému dieťaťu, a to dňa 21. 10. 1998. Dieťa, H. W., sa narodilo XX. XX. XXXX. V súlade s § 93 ods. 1 zákona o rodine potom navrhovateľovi uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva dňa 16. 11. 2001. Navrhovateľ teda podaním tohto návrhu po lehote, teda dňa 7. 10 2014, nemôže zvrátiť svoj zápis na mieste otca v rodnom liste maloletej. Súd preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Určenie lehoty na podanie prípadného návrhu na zapretie otcovstva do troch rokov nebolo ústavným súdom spochybnené a nemožno ho zamieňať s vyhlásením nesúladu § 86 ods. 1 zákona o rodine s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa vzťahuje k manželovi matky. Tento rozdiel vychádza z toho, že domnienka otcovstva manžela matky mu svedčí zo zákona, teda bez ohľadu na to, či sa manžel dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, bude zapísaný v rodnom liste ako otec dieťaťa. K nadobudnutiu statusu otcovstva tu postačuje ak nastane zákonom predpokladaná skutočnosť - narodenie dieťaťa v zákonom určenom čase. Naproti tomu pri súhlasnom vyhlásení účastníci tohto vyhlásenia, teda rodičia, sa slobodne rozhodujú, či toto vyhlásenie urobia. Vychádza sa tu z vedomého prijatia rodičovstva obidvoma rodičmi, ktorí majú bezprostrednú vedomosť o tom, že dieťa je počaté, resp. už narodené. Keďže návrh bol podaný po lehote, súd ho zamietol z tohto formálneho dôvodu bez toho, aby bolo potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci samej. Samotný navrhovateľ ostal v konaní nečinný, nepreberal zásielky súdu na evidovanej adrese pobytu a okrem návrhu sa v konaní nevyjadril.
10. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého text bol uvedený ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., je medzinárodnou zmluvou, ktorá podľa článku 154c ods.1 Ústavy Slovenskej republiky je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Článok 8 Dohovoru upravuje právo každého na rešpektovaní svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Zároveň ustanovuje negatívnu povinnosť štátu zasahovať do výkonu tohto práva okrem prípadov, keď je zásah v súlade so zákonom a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzanie nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Z toho vyplýva aj pozitívny záväzok vytvoriť podmienky na ochranu práv súkromného a rodinného života. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí, ženie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje. Takýto test proporcionality uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva v konaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti so zapretím otcovstva po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na začatie takéhoto konania. Európsky súd pre ľudské práva inak postupuje v prípade, ak sa preukáže, že sťažovateľ nevyužil právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonom stanovenej lehoty zo subjektívnych dôvodov a v prípade, že sťažovateľ v zákonnej lehote nevedel o skutočnostiach na základe ktorých by mohol úspešne zaprieť otcovstvo. Zavedenie prekluzívnej lehoty pre zahájenie konania o určenie otcovstva je možné ospravedlniť snahou o zaistenie právnej istoty v rodinných vzťahoch a ochrane záujmov dieťaťa (Rasmussen proti Dánsku rozsudok zo dňa 28.11.1984 Kňákal proti Českej republike). V konaní o zapretie otcovstvo ktoré bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov sa súd musí zaoberať tým, kedy otec (právny otec) zistil, že nie je otcom dieťaťa, ku ktorému uznal otcovstva a zváži, či ustanovenie § 93 ods.1 Zákona o rodine, ktoré obmedzuje muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov podať návrh na začatie konania o zapretie otcovstva v 3-ročnej prekluzívnej lehote, a teda či nie je v rozpore s článkom 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakotvuje právo každého na spravodlivé súdne konanie a článkom 8 (podobne v rozsudku Krajského súdu v Prešove, spisová značka 5Co/167/2016). V posudzovanej veci bolo zistené, že súhlasné vyhlásenie bolo urobené počatému ale ešte nenarodenému dieťaťu dňa 21. 10. 201998. Dieťa, H. W., sa narodilo XX. XX. XXXX. Navrhovateľovi tak uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva dňa 16. 11. 2001. Navrhovateľ podal návrh dňa 7. 10. 2014. Súd má s ohľadom na uvedené za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa, ktoré vyplýva z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto rozhodol tak, že návrh zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.