Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/695/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko K. zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 528 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 03.mája 2016 pod č.k. 14C/106/2015-77 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 16.02.2015 na Okresný súd Levice domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 528 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 528 eura od 13.02.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 24.05.2011 uzatvorená zmluva o úvere č. 403700673, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni ako fyzickej osobe úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej zvýšený o bližšie nešpecifikovaný poplatok vo výške 528 eur a to v rámci 12 mesačných splátkach po 94 eur splatných vždy ku 16. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc dňom 16.06.2011. Žalobkyňa na základe tejto zmluvy uhradila celkovo 1128,- eur. Poslednú splátku uhradila dňa 16.05.2012. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka,§ 52 ods. 1 ,2,3, 4 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinného ku dňu 24.05.2011, § 2 cit. zákona,§ 9 ods. 1, cit. zákona, § 9 ods. 2 písm. f),j ) cit. zákona, § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona, § 100 ods. 1,2, §451 ods.1,2, § 456, §107 ods.1,2, Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalobkyňa uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol uzavretý medzi dodávateľom (žalovanou), ktorá ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konala v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňou ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol a preto na vzťah účastníkov konania je nevyhnutné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Žaloba bola na súd podaná dňa 16.02.2015 a žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania, ktorú vyhodnotil ako relevantnú. Z priloženého splátkového kalendára k úverovej zmluve zistil, že, poslednú splátku žalobkyňa uhradila dňa 16.05.2012. Subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej začala plynúť dňom uhradenia poslednej splátky žalovanej. Od tohto času jej boli známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko týmto dňom jej bolo zrejmé komu plnila a v akej výške. Preto jej subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 16.05.2014. Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnila na súde žalobou podanou dňa 16.02.2015, tzn. po uplynutí tejto lehoty. Vo svojich vyjadreniach tvrdila, že subjektívna premlčacia lehota jej začala plynúť až odo dňa, keď udelila plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi. S jej tvrdením sa nestotožnil , pretože týmto dňom sa žalobkyňa dozvedela len právnu kvalifikáciu nároku o bezdôvodnom obohatení a pri skúmaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je to bez právneho významu. Ďalej uviedol, že sa nezaoberal otázkou, či v predmetnej veci plynie objektívna 3 ročná premlčacia lehota alebo 10 ročná premlčacia lehota, nakoľko objektívna premlčacia lehota začala žalobkyni plynúť najneskôr vtedy, keď začala plynúť aj subjektívna premlčacia lehota, v rámci ktorej nedošlo k uplatneniu nároku na súde a preto je právne bezvýznamné, či ide o objektívnu premlčaciu lehotu 3 ročnú alebo 10 ročnú. Pretože žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania a sa s ňou stotožnil, dospel k názoru, že žalobkyni nie je možné premlčané právo priznať a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

2.Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 205 ods.2 písm .a),b),d),f) OSP. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní jej nároku, pretože ustanovenie § 107 pre začatie plynutia premlčacej doby vyžaduje nielen vedomosť o zaplatení celej istiny , ale aj vedomosť, že žalovaný na základe prijatého plnenie prijal bezdôvodné obohatenia. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, ako sa žalobkyňa dňom zaplatenia poslednej splátky žalovanej dozvedela, že žalovaná sa na jej úkor obohatila. Je nelogické, aby žalobkyňa uhrádzala splátky a dňom zaplatenia poslednej sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. V rozhodnutí sa uvádza deň poslednej splátky 16.05.2012, ale poslednú splátku zaplatila 30.04.2012. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až po prvej porade so svojim právnym zástupcom 12.12.2014.Žaloba bola podaná 16.02.2015, pred uplynutím premlčacej doby. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov konania.

3.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nárok žalobkyne je premlčaný uplynutím lehoty 16.12.2014.Poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Trenčíne, ktoré posúdili plynutie premlčacej doby dňom uzavretia zmluvy úvere, alebo okamihom zaplatenia prvej splátky.

4.Žalobkyňa podala vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej. Citovala rozhodnutia okresných a krajských súdov, NS SR z ktorých vyplýva, že pri vydaní bezdôvodného obohatenia je pre posúdenia premlčania nároku rozhodujúce, kedy sa strana dozvedela, že vzniklo bezdôvodné obohatenie.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

8. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 528 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 528 eura od 13.02.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 24.05.2011 uzatvorená zmluva o úvere č. 403700673, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni ako fyzickej osobe úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej zvýšený o bližšie nešpecifikovaný poplatok vo výške 528 eur a to v rámci 12 mesačných splátkach po 94 eur splatných vždy ku 16. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc dňom 16.06.2011. Žalobkyňa na základe tejto zmluvy uhradila celkovo 1128,- eur. Poslednú splátku uhradila dňa 16.05.2012.Predmetný nárok si na súde uplatnila dňa 16. 02. 2015. Žalovaná vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie rozhodujúc v danej veci, zaoberal sa predovšetkým žalovanou vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný, nakoľko určil začatie plynutia premlčacej lehoty dňom 16. 05. 2012 a jej koniec dňom 16. 05. 2014. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že skutočne sa o tom, že sa žalovaná na jej úkor obohatila, dozvedela až 12.12. 2014, kedy jej to jej právny zástupca vysvetlil.

9.Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

11.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že v danej veci žalobkyňa odvolaním napadá určenie začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby stanovenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s tým, že tento začiatok súd určil v rozpore s hmotným právom a bez toho, aby žalovaná uniesla dôkazné bremeno, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil a v akej výške, až dňa 12.12. 2014.

12.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

13.V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená, ako správne konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie, kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná,

objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

14.V posudzovanom prípade je riešená právna otázka, kedy začína plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia, podľa názoru odvolateľky treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.

15.Z uvedeného vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému ako veriteľovi poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrela so žalovanou dňa 24.05. 2011 podpísala, jej táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny (600 eur) zvýšenú o odplatu (528 eur), ďalej že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku, bola známa už v čase podpisu, t.j. uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Tvrdenie, že žalobkyňa bola uvedená do omylu súd neakceptoval, pretože aj laikovi musí byť zrejmé neúmerné navýšenie žalovanou poskytnutého úveru. Už v čase uzavretia tejto úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch a aj Občiansky zákonník upravovali taxatívne podmienky, ktoré úverová zmluva musí obsahovať. Aj keď žalobkyňa nemá právnické vzdelanie, pri riadnej starostlivosti o svoje práva a pri minimálnej právnej vedomosti o spotrebiteľských právach, by si už pri podpisovaní zmluvy musela byť vedomá, že zmluva tieto údaje neobsahuje a uzrozumená s tým, že zaplatí žalovanej sumu1128 eur, t.j. sumu istiny, zvýšenú o odplatu, t.j. o sumu 528 eur. Žalobkyňa, súc si vedomá tejto zmluvnej povinnosti, aj skutočne celú dlžnú sumu (1128 eur) žalovanej zaplatila poslednou splátkou dňa 30.04.2012. Až následne, podľa jej tvrdenia, dňa 12.12. 2014 sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovanej v sume 528 eur. Žalobkyňa bezpochyby ku dňu 24.05. 2011 mala k dispozícii všetky listinné podklady a všetky údaje, ktoré jej umožňovali podať žalobu na súd o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanej už v tento deň. Sama žalobkyňa pred súdom prvej inštancie potvrdila, že už v čase riadnych splátok úveru ju obťažovali zamestnanci žalovanej. Radila sa s jednou pani, jej to nedalo, že pravidelne platí a obťažujú ju. Cez internet našla právnu kanceláriu. V decembri 2014 sa rozhodla navštíviť právnickú kanceláriu. Z jej výpovede vyplýva, že mala vedomosť o tom, že na strane žalovanej dochádza k bezdôvodnému obohateniu skôr, ako navštívila advokátsku kanceláriu a účelom jej návštevy bola práve táto vedomosť. Ak dňom 30.04.2012 splatila žalovanej celú dlžnú sumu, nič jej nebránilo, aby sa žalobou na súde domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej, keďže v tomto čase vedela, že žalovaná sa na jej úkor obohatila v sume 528 eur. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacím dôvodom žalobkyne, že poslednú splátku zaplatila dňa 30.04.2012 a nie 16.05.2012 ako to konštatoval v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie. Uvedená skutočnosť však nemá žiaden vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie o uplynutí premlčacej doby. Žalobkyňa poslednú splátku zaplatila 30.04.2012, premlčacie doba 2 roky na uplatnenie nároku jej uplynula dňom 30.04.2015. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobkyne zamietol pre uplynutie premlčacej doby na uplatnenie jej nároku a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16.K odvolateľkou uvádzanému dôvodu, že žalovaná bola povinná uniesť dôkazné bremeno jej tvrdenia, že nárok žalobkyne je premlčaný a teda že žalobkyňa sa skutočne dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného skôr ako dňa 12.12.2014 (čo tvrdí žalobkyňa), odvolací súd považoval za neopodstatnený a nedôvodný, nakoľko práve oprávnený z bezdôvodného obohatenia musí súdu preukázať včasnosť uplatnenia svojho nároku. Žalovaná nemôže objektívne vedieť, kedy si žalobkyňa uvedomila, resp. nadobudla vedomosť o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Opačný záver by viedol k narušeniu právnej istoty, nakoľko oprávnený z vydania bezdôvodného obohatenia by aj po niekoľkých

rokoch mohol tvrdiť, že sa o tom dozvedel iba teraz. Z uvedeného dôvodu považoval toto tvrdenie žalobkyne za účelové.

16.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .