Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-27-2015.pdf
PDF · 106.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1C/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom PhD., v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, práv. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej T. A., narodená X. J. XXXX, bytom T., M. XX, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Košice, Kuzmányho 29, v konaní o zaplatenie 4.244,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 428,95 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou, po čiastočnom späťvzatí zo dňa 04.05.2015, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.244,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.244,43 Eur od 01.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol sumu vo výške 5.381,86 Eur, ktorú sa ona zaviazala vrátiť v 34-mesačných splátkach po 158,29 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná si zmluvné povinnosti neplnila riadne a včas, právny predchodca ju vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.
2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 1C/27/2015 - 108 zo dňa 04.11.2015 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.834,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.834,13 Eur od 01.12.2011 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania (výrok III.). Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe napadnutej zmluvy o pôžičke posúdil ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu rozdielu medzi poskytnutou istinou (3.992,42 Eur) a sumou (158,29 Eur), ktorú uhradila.
3. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/28/2016 - 124 zo dňa 28.02.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a treťom výroku zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej, posúdenie ktorej
môže ovplyvniť (ne)priznanie pohľadávky alebo jej časti. Z obsahu žiadosti a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX (č.l. 3 spisu) zo dňa XX.XX.XXXX (označenej v pravom hornom rohu ako ŠANCA) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na vrátení dlhu v splátkach. Pri posudzovaní premlčania je preto potrebné, pokiaľ v spore nevyjdú najavo ďalšie okolnosti, aplikovať druhú vetu § 103 OZ vzhľadom na nesporné žalobné tvrdenie o zročnosti celého dlhu v dôsledku nesplnenia splátky. Úlohou okresného súdu bude vyzvať žalobcu na presné označenie splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročný celý dlh a zohľadniac postup podľa § 53 ods. 9 OZ aj na skutkové tvrdenia preukazujúce jeho dodržanie. Až po ustálení týchto skutkových zistení môže okresný súd pristúpiť k posúdeniu správnosti tvrdenia žalovanej o premlčaní časti pohľadávky.
4. V nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.06.2017 uviedol, že pôvodná lehota konečnej splatnosti úveru bola zmluvnými stranami dojednaná k 20.03.2014 podľa čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.4. Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaná bola žalobnou upomienkou zo dňa 28.09.2011 vyzvaná na úhradu dlžných splátok z dôvodu porušenia zmluvných podmienok. Žalovaná svoje záväzky naďalej neplnila, preto právny predchodca využil svoje právo a dňa 23.11.2011 vypovedal zmluvnú vzťah založený úverovou zmluvou a vyzval ju na zaplatenie dlžného zostatku v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Výpoveď úverového vzťahu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanej doručená dňa 25.11.2011 a lehota 5 dní na zaplatenie zosplatneného úveru, uplynula dňa 30.11.2011. Od 01.12.2011 je žalovaná v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy zosplatneného úveru podľa § 101 OZ začala plynúť dňa 01.12.2011 (uplynula dňa 30.11.2014) a žalovaná pohľadávka tak bola na súde uplatnená v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Zároveň týmto podaním zobral podanú žalobu čiastočne späť v sume 839,25 Eur s príslušenstvom. Keďže konanie bolo začaté dňa 14.11.2014, nepremlčané úverové splátky v hodnote 117,42 Eur (mesačná splátka pri posúdení bezúročnosti úveru) sú tak splátky od v poradí 6. úverovej splátky splatnej dňa 20.11.2011 do poslednej 34. splátky splatnej dňa 20.03.2014, t.j. 29 úverových splátok á 117,42 Eur, čo spolu predstavuje sumu 3.405,18 Eur. V nadväznosti na uvedené tak žiadal, aby súd žalovanej uložil zaplatiť sumu 3.405,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 01.12.2011 do zaplatenia.
5. Žalovaná v reakcii zo dňa 13.06.2016 na vyjadrenie žalobcu uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím a zastavením konania. Napriek tomu má naďalej za to, že žalobca nemá nárok ani na ďalšie v žalobe uplatnené plnenie z dôvodu premlčania celého nároku. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.11.2011 došlo k vypovedaniu predmetnej úverovej zmluvy a vyhláseniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predmetného úveru za splatnú. Z uvedeného listu však nijako nevyplýva, z dôvodu nezaplatenia ktorej zo splátok došlo k danému zosplatneniu. Na základe prehľadu splátok a úhrad k predmetnej úverovej zmluvy predloženého súdu žalobcom možno určiť, že v poradí prvou omeškanou splátkou bola hneď prvá splátka vôbec, ktorej splatnosť bola v zmysle splátkového kalendára dňa 20.06.2011, pričom k jej zaplateniu došlo až dňa 11.07.2011, teda takmer mesiac odo dňa jej splatnosti. Na základe uvedeného v spojitosti s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka bol dňom začatia plynutia trojročnej premlčacej doby dátum 21.06.2011, t.j. prvý deň nasledujúci po zročnosti splátky pre omeškanie, ktorej došlo k zosplatneniu celého dlhu. Žalovaná má za to, že žalobca v postavení veriteľa sa nemôže svojvoľne rozhodnúť a určiť si ľubovoľný dátum, ku ktorému svoju pohľadávku zosplatní, a to vzhľadom na kogentnú právnu úpravu obsiahnutú v príslušných citovaných ustanoveniach.
6. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami obsiahnutým v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa XX.XX.XXXX uzavreli Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovanej úver vo výške 3.992,42 Eur, ktorý sa tento zaviazala splatiť v 34-mesačných splátkach po 158,29 Eur mesačne, pri RPMN vo výške 24,03 %, úrokovej sadzbe vo výške 24,03 % a celkových nákladoch vo výške 1.389,44 Eur.
8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.11.2011 označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ oznámil žalovanej, že zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ku dňu 23.11.2011 vypovedá. Súčasne žalovanú vyzval na úhradu celej dlžnej sumy 4.307,88 Eur, v lehote 5 dní od doručenia. List bol žalovanej doručený dňa 25.11.2011.
9. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad sa žalovaná do omeškania dostala už s prvou splátkou splatnou dňa 20.06.2011, túto uhradila až dňa 11.07.2011. Ďalšie splátky splatné 20.07., 20.08., 20.09., atď., už neuhradila. Právny predchodca žalobcu dlh zosplatnil ku dňu 23.11.2011, kedy vypovedal zmluvu.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď inak by sa mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.834,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.834,13 Eur od 01.12.2011 až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania; v týchto častiach bol prvý rozsudok vo veci, č.k. 1C/27/2015 - 108 zo dňa 04.11.2015, odvolacím súdom zrušený a vec bola v tejto časti vrátená prvoinštančnému súdu.
22. Vzhľadom na to, že žalobca podaním zo dňa 12.06.2017 zobral žalobu v časti späť, súd v súlade s jeho prejavenou vôľou postupom v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v časti zastavil. Hoci žalobca žiadal konanie zastaviť v sume 839,25 Eur s príslušenstvom, pri výpočte vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 4.244,43 Eur. Nakoľko však
predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostala suma 3.834,13 Eur s príslušenstvom, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 428,95 Eur s príslušenstvom (3.834,13 Eur - 3.405,18 Eur). Žalovaná s čiastočným zastavením konania súhlasila. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 3.405,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 01.12.2011 do zaplatenia a náhrada trov konania.
23. Ako už súd dôvodil v prvotnom rozhodnutí v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou podpísali dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX „Žiadosť a zmluvu o poskytnutie účelovej pôžičky.“ V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 a nasl. OZ, keď právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OS a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keďže poskytnutá pôžička bola zároveň spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., súd konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
24. Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania poskytnutého spotrebiteľského úveru s poukazom na § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že v zmysle prehľadu splátok a úhrad k predmetnej úverovej zmluve možno určiť, že v poradí prvou omeškanou splátkou bola hneď prvá splátka vôbec, ktorej splatnosť bola v zmysle splátkového kalendára dňa 20.06.2011, pričom k jej zaplateniu došlo až dňa 11.07.2011, teda takmer mesiac odo dňa jej splatnosti. Na základe uvedeného v spojitosti s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka bol dňom začatia plynutia trojročnej premlčacej doby dátum 21.06.2011, t.j. prvý deň nasledujúci po zročnosti splátky pre omeškanie, ktorej došlo k zosplatneniu celého dlhu s tým, že žaloba na súd doručená dňa 14.11.2014. Žalobca naopak mal za to, že premlčacia doba pre zaplatenie celej sumy zosplatneného úveru začala plynúť premlčacia lehota podľa § 101 OZ dňa 01.12.2011, t.j. deň po uplynutí lehoty na zaplatenie v zmysle listu zo dňa 23.11.2011 o vypovedaní zmluvy, a žalovaná pohľadávka tak bola na súde uplatnená v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby
25. Súd na základe vykonaného dokazovania v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne a vo väčšej miere sa stotožnil s argumentáciou žalovanej. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovanie bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.11.2011 vypovedal zmluvu uzatvorenú so žalovanou a vyzval ju na uhradenie celkového dlhu v sume 4.307,88 Eur v lehote 5 dní odo dňa doručenia vypovedania. K uvedenému kroku bol oprávnený v zmysle bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je uvedené, že žalobca ako veriteľ je oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenia je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy tak, ako to upravuje § 582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Navyše k výpovedi zo zmluvy by mohol pristúpiť len, ak by sa jednalo o zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú (§ 582 OZ, § 14 zákona č. 129/2010 Z.z.), v opačnom prípade by takéto dojednanie bolo v rozpore so zákonom. Z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva toto ustanovenie VOP predovšetkým na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri neplnení dohody o splátkach (pri omeškaní). Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie VOP predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ, t.j. dohodu, predmetom ktorej je oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok, ak ide o plnenie v splátkach. V danom prípade veriteľ pristúpil k vypovedaniu zmluvy, čo však vlastne znamenalo, že dlžník stratil splátkovú výhodu a vznikla mu povinnosť zaplatiť celý nesplatený dlh jednorázovo. V dôsledku uvedenej podobnosti s ustanovením § 565 OZ je potrebné podobne posudzovať aj právne dôsledky takejto dohody, čo má význam aj z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ktoré viaže využitie práva podľa § 565 OZ na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 OZ nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať tak, ako je to v danej veci. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 OZ a ktorým má § 53 ods. 9 OZ brániť. Ustanovenie § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ potom vyžaduje, aby
aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 OZ) ako dohoda v § 565 OZ. Zároveň potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 OZ) aplikovať i všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 OZ. V tomto prípade ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania.
26. Premlčanie (praescriptio) je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je oslabenie práva nevykonaného v určenom čase, ktoré v spojení s dovolaním sa premlčania nie je možné v zásade priznať. Premlčacia doba je podľa § 101 OZ trojročná, pričom podľa § 103 OZ platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 OZ je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v bode 12.2 VOP. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným záverom, kedy veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 OZ, by mal byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 OZ), no veriteľ, ktorý sa dohodol na možnosti vypovedania a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 OZ. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 OZ treba aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v zmysle bode 12.2 VOP. V danej veci z bodu 6.2 VOP vyplýva, že splátky boli splatné (zročné) do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad, a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná sa prvý krát do omeškania dostala už s prvou splátkou splatnou dňa 20.06.2011, ktorú v plnej výške uhradila dňa 11.07.2011, nasledujúcu splátku splatnú dňa 20.07.2011 a ďalšie už nevykonala. Splátka za júl 2011 sa tak podľa názoru súdu stala prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, keď žalovaná sa s úhradou tejto splátky dostala prvýkrát do omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace. V nadväznosti na uvedené potom právny predchodca žalobcu bol oprávnený aj k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru, k čomu pristúpil listom zo dňa 23.11.2011. V zmysle už citovaného § 103 OZ však premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nezačala plynúť od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie (ako argumentoval žalobca), ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie (tak, ako na to poukázala žalovaná). Ak teda v danej veci išlo o splátku splatnú 20.07.2011, od uvedeného dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej, a teda trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu uplynula najneskôr 20.07.2014. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s § 565 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 OZ. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
27. Keďže premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalovanej zo Zmluvy o pôžičke z XX.XX.XXXX uplynula najneskôr 20.07.2014 a žaloba bola na súd doručená dňa 14.11.2014, súd konštatuje, že
žalobca (resp. jeho právny predchodca) uplatnil svoj nárok po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Nakoľko nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, premlčanie istiny k 20.07.2011 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
28. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 OZ na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia totiž vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky porušenia § 53 ods. 9 OZ posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.
29. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).