Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-160-2016.pdf
PDF · 109.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/160/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: T. L., bytom A. Š., O. XXX/XX, štátne občianstvo A. P., právne zastúpenej: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovaným: 1) Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému: JUDr. Jaroslav Čollák, advokát so sídlom Floriánska 17, Košice, 2) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6.263,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 8.9.2016 č. k. 12C/273/2015-130, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 12C/273/2015-130 rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 4.779,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia 6.263,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 14.5.2015 do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 2.10.2014 bola účastníčkou dopravnej nehody, keď vodič B. Š.Á.C. s dopravným vozidlom Y. V. z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismeru a narazil do motorového vozidla Š. Y., ktorý viedol B. L., M... Vodič B. L., spolujazdec B. L., M.., žalobkyňa a P. L. utrpeli zranenia. Vodič L.. Š. bol v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistený u žalovanej poisťovne Wüstenrot poisťovne, a.s., Bratislava. Preto s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v spojení s § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení si uplatnili nárok na náhradu škody proti žalovanému ako poisťovateľovi. Bolestné v rozsahu 380 bodov vyplýva zo znaleckého posudku M.. J. I.. Žalovaný v prvom rade v písomnom oznámení k výzve oznámil, že nepristúpi k plneniu z dôvodov neukončenia šetrenia základu právneho nároku. Prv musí dôjsť k určeniu vinníka dopravnej nehody. Žalobkyňa trvala na nároku s tým, že ako spolujazdkyňa utrpela škodu v dôsledku stretu dvoch osobných motorových vozidiel. Za škodu zodpovedajú prevádzkovatelia zúčastnených vozidiel podľa zásad objektívnej zodpovednosti. Vo vzťahu k jej osobe zodpovedajú prevádzkovatelia podľa § 427 OZ, a to spoločne a nerozdielne s odkazom na § 428 ods. 1 OZ. Na vzniku škody sa nijakým spôsobom nespolupodieľala. V čase nehody bola pripútaná bezpečnostným pásom a vodič vozidla nepožil alkoholické nápoje. Podaním z 10.6.2016 žalobkyňa navrhla pripustiť do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného s odôvodnením, že dňa 2.10.2014 utrpela škodu po strete dvoch osobných motorových vozidiel, pričom poisťovňa KOOPERATIVA je poisťovateľom motorového vozidla Š. Y.. Preto navrhla zaviazať obidvoch žalovaných spoločne a nerozdielne. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov predčasne ukončila práceneschopnosť. Jej liečba nie je ukončená, má stále bolesti a nedokáže dlhšie stáť na jednom mieste. Z dôvodov zdravotných obmedzení s ňou zamestnávateľ v mesiaci júl 2016 ukončil pracovný pomer.
2. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť. Dopravná nehoda nie je vyšetrená, pretože trestné konanie doposiaľ nie je ukončené. Je potrebné posúdiť trestnú zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktoré je poistené žalovaným, pričom podľa znaleckého posudku vodič B. Š.Á.C. nie je zodpovedný za vznik dopravnej nehody. Účasť prevádzky motorového vozidla na dopravnej nehode nemožno bez ďalšieho stotožniť s objektívnou zodpovednosťou za vznik tejto dopravnej nehody. Je potrebné skúmať, ktoré zúčastnené motorového vozidlo bolo príčinou vzniku dopravnej nehody. Ešte nie je právoplatne posúdená trestná zodpovednosť vodiča B. Š.Á.C., je potrebné pripojiť trestný spis a počkať na právoplatné rozhodnutie v trestnej veci. Navrhuje prerušiť konanie, pretože prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ďalej spochybňuje bodové hodnotenie pri položke č. XXXc. Spochybňuje 90 bodov pri položke XXXc označenej ako Z. - C. J. V. C. A. C. Z. liečená operačne 3.10.2014. Týka sa to polovičného navýšenia podľa § 9 ods. 5 písm. d/ zák. č. 437/2004 Zb., t.j. tzv. K. A.A. L.. U žalobkyne boli totiž uplatnené štandardné liečebné postupy pre danú diagnózu.
3. Žalovaný v 2. rade tak isto žiadal zamietnuť žalobu. Podľa relácie dopravnej polície prebieha prešetrovanie dopravnej nehody, pričom z podanej obžaloby vyplýva, že zrážku motorového vozidla mal zaviniť vodič B. Š.Á.C.. Poistenie zodpovednosti za škodu bolo pri motorovom vozidle Y. V. so žalovaným v 1. rade. Je dôležité určiť motorové vozidlo, ktoré svojou prevádzkou spôsobilo škodu a ktoré v tomto smere musí byť identifikované v poistnej zmluve. Prevádzkovateľ dopravného prostriedku zodpovedá za škodu objektívne, bez zreteľa na to, či dôvodom vzniku škody bolo technické alebo ľudské zlyhanie. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že škoda bola spôsobená výlučne prevádzkou motorového vozidla Y. V.. Preto u vodiča motorového vozidla Š. Y. nie sú predpoklady zodpovednosti za škodu vo vzťahu žalobkyni. Žalovaný v 2. rade tak nie je pasívne legitimovaný subjekt. Preto nemôže byť ani v omeškaní s plnením od 14.5.2015.
4. Z vykonaného dokazovania súd má preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry O. podal obžalobu na B. Š.Á.C. pre prečin ublíženia na zdraví s tým, že 2.10.2014 viedol motorové vozidlo Y. ev. č. E.XXX Q. a v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti vedeniu motorového vozidla prešiel s vozidlom do protismeru, kde narazil do prednej ľavej časti protiidúceho vozidla Š. Y. vodiča B. L. M... T. L. utrpela J. V. C. A. C. Z. A. O. Ú., O. I. A. Z., K. A., O., O. P., Ľ. O., Ľ.I. Č. C. s dobou liečenia v priemere 12 mesiacov. Obžaloba je vedená na Okresnom súde O. pod sp. zn. 4T/121/2015. Znalec M.. J. I. stanovil bodové hodnotenie bolestného v počte 380 bodov za Z. J. V. C. A. C. Z. a pri položke XXXc je to 180 bodov. Hodnotenie sa zvýšilo o polovicu pre poranenie komplikované bolestivosťou a U. O. C. s potrebou akútneho prijatia na oddelenie úrazovej chirurgie s rozsahom bodov 270. Za O. I. A. pri položke XX je 20 bodov. Za O. K. A. pri položke XX je 30 bodov. Za O. O. pri položke XXX je 15 bodov. Za O. O. P. pri položke XXXa je 15 bodov. O. Ľ. O. s položkou XXXe je 15 bodov. O. Ľ. Č. C. a položka XXXc dáva nárok na 15 bodov. Zástupca žalobkyne u žalovanej v 1. rade uplatnil nárok na náhradu za bolesť u všetkých poškodených, pričom u poškodenej T. L. si uplatnil právo na 380 bodov. Hodnota jedného bodu za rok 2014 predstavuje 16,48 eur. Náhrada škody je vyčíslená na 6.263,- eur, pričom žalovaný listami z 20.2.2015 a z 7.5.2015 oznámil, že nie je možné vyporiadať uplatnený nárok na náhradu škody, pretože šetrenie právneho nároku v súčasnosti nie je uzavreté. Nie je preukázaná zodpovednosť za škodu z prevádzky motorového vozidla ev. č. E. Q. poisteného vo Wüstenrot poisťovni, a.s..
5. Súd nárok posudzoval podľa § 427 ods. 1 OZ, že fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 429 OZ prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach. Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzkovateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ne spoločne a nerozdielne. Podľa § 439 OZ, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účastí na spôsobení vzniknutej škody.
6. Výšku náhrady na bolestnom súd posudzoval podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU), pričom podľa § 3 ods.1, zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa § 5 ods. 1 zákona pri určení výšky náhrady za bolesť
a výšky nároku na SSU sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo SSU ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a § 8). Podľa ods. 2 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za SSU sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci rok, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
7. Súd mal preukázané, že nárok žalobkyne je dôvodný. Žalobkyni vznikla škoda na zdraví ako spolujazdkyni pri dopravnej nehode dvoch prevádzkovateľov motorových vozidiel. Potom sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ako osobitná zodpovednosť na princípe objektívnej zodpovednosti. Škoda bola spôsobená žalobkyni, preto prevádzkovatelia zodpovedajú žalobkyni za škodu, a to solidárne. Medzi sebou sa potom vyporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode podľa § 439 OZ. Keďže prevádzkovatelia motorových vozidiel majú uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaných, poškodený je oprávnený uplatniť si nárok náhradu škody priamo proti poisťovateľom. Žalobkyňa preukázala výšku bodového hodnotenia znaleckým posudkom v počte 380 bodov na bolestnom. Ak je rozporovaná položka č. XXXc v časti 90 bodov, tak zostávajúcich 290 bodov je nárok nesporný a nevyžaduje ďalšie dokazovanie. Takejto časti súd nároku vyhovel, nakoľko nebol sporný. Súd neuznal obranu žalovaných, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, kto dopravnú nehodu zavinil. Keďže sa jedná o zodpovednosť spočívajúcej na princípe objektívnej zodpovednosti a škoda bola spôsobená osobitnou povahou dopravných prostriedkov, tak zodpovednosti sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť. Niet dôvodu na prerušenie konania do právoplatného skončenia rozhodnutia súdu v trestnej veci. Žalovaní nepreukázali, aby ku škodu došlo zavinením poškodeného. Preto nie je ani dôvodná obrana žalovaného v 2. rade. Výsledok trestného konania bude mať význam pre vyporiadanie prevádzkovateľov za spôsobenú škodu s poukazom na § 431 OZ. O celom predmete konania bude rozhodnuté konečným rozsudkom.
8. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie zástupca poisťovne Wüstenrot poisťovňa, a.s.. Žalovaný v 1. rade v predchádzajúcom konaní namietal právny základ uplatneného nároku. Nie je preukázaná zodpovednosť za dopravnú nehodu a tým aj absentuje právny základ nároku voči žalovanému v 1. rade. Preto bol podaný návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP. V trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto konaní, ale súd prerušenie konania zamietol uznesením z 8.9.2016. Proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, ale podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenia žaloba čo do základu je dôvodná. Súd hovorí o princípe objektívnej zodpovednosti a škody spôsobenej osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, a že prevádzkovateľ sa zodpovednosti nemôže zbaviť, preto ani nebol daný dôvod na prerušenie konania do rozhodnutia v trestnej veci. S tým sa žalovaný v 1. rade nestotožňuje. Trestné konanie proti B. Š. doposiaľ nebolo skončené. Popieral svoju vinu za skutok, za ktorý sa mu kladie vina. Účasť prevádzky motorového vozidla na dopravnej nehode nemožno bez ďalšieho stotožniť s objektívnou zodpovednosťou za vznik predmetnej dopravnej nehody. Uplatnený nárok je závislý od trestného konania vedeného proti B. Š.. Na podklade záveru trestného konania možno posúdiť dôvodnosť nároku žalobkyne proti žalovanému v 1. rade. Poukazuje na § 431 Občianskeho zákonníka, že ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzkovateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Zákon predpokladá vzájomnú účasť prevádzkovateľov na ich strete a súčasne určuje mieru ich zodpovednosti. Preto súd mal určiť mieru zodpovednosti za vzniknutú škodu. V prípade preukázania výlučnej zodpovednosti vodiča poisteného u žalovaného v 2. rade, tak by absencia právneho základu nároku uplatneného proti žalovanému v 1. rade bola plne dôvodná.
9. Čo sa týka prisúdeného bolestného, tak ak žalovaný v 1. rade nesúhlasil s navýšeným bolestným prisúdením podľa položky XXXc bez ďalšieho neznamená, že uznal zvyšok nároku žalobkyne. Zo strany žalovaného v 1. rade nebol robený žiaden uznávací prejav. Priznanie nároku je výsledkom dokazovania a právne posúdenie je záležitosťou súdu. Žalovaný v 1. rade doposiaľ namietal základ právneho nároku, pretože B.Á. Š. sa bez svojho pričinenia stal účastníkom dopravnej nehody, ktorej nemohol zabrániť. Žalovaný v 1. rade poukazuje na to, že ak nie je daná zodpovednosť, nemožno uvažovať ani o liberalizácii. Ak bude účasť niektorého z účastníkov dopravnej nehody minimálna, tak potom ani zodpovednosť za škodu na jeho strane nebude sa zakladať. Naviac pri posúdení účasti dvoch alebo viacerých motorových vozidiel na vzniku škody môže civilný súd vziať do úvahy i názor trestného súdu (viď komentár I. Fekete k Občianskemu zákonníku z roku 2011). Keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, nepripojil trestný spis, tak rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci o spoločnej objektívnej zodpovednosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Navrhuje rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný v 2. rade. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalovaní nepreukázali, aby ku škode došlo aj zavinením poškodeného a z rovnakého dôvodu nemá byť odôvodnená ani obrana žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade v žiadnom svojom vyjadrení neuviedol, aby ku škode došlo aj zavinením poškodeného. Skutočnou argumentáciou žalovaného v 2. rade sa súd nezaoberal, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere nepreskúmateľné. Z jediného dôkazu nevyplýva, aby ku škode malo dôjsť aj zapríčinením motorového vozidla Š. Y.. V tomto prípade dôkazné bremeno žalobkyňa neuniesla. Samotná účasť motorového vozidla na dopravnej nehode nemôže sa spájať automaticky s objektívnou zodpovednosťou za škodu, ako to urobil súd prvej inštancie. Z hľadiska plnenia poistnej zodpovednosti je vždy dôležité určenie motorového vozidla, ktoré svojou prevádzkou spôsobilo škodu. Preto predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť, je vždy preukázanie zodpovednosti za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Je teda potrebné ustáliť prevádzkou ktorého motorového vozidla vznikla škoda. Je dôležité, či sa preukáže zavinenie vodiča B. Š. v trestnom konaní, pričom žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že nemožno hovoriť ani o minimálnej zodpovednosti prevádzkovateľa, resp. vodiča motorového vozidla Š. Y., v ktorom vozidle v čase dopravnej nehody sa viezla žalobkyňa. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak aj súd uviedol, že výsledok trestného konania bude mať význam pre vyporiadanie prevádzkovateľov na spôsobení vzniknutej škody, tak s tým sa poisťovňa nemôže stotožniť. Ust. § 431 Občianskeho zákonníka sa týka vyporiadania medzi prevádzkovateľmi navzájom, nie vo vzťahu k tretím poškodeným osobám. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti za škodu je potrebné skúmať zavinenie vodičov. Práve na to slúži civilné sporové konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere je predčasné a zároveň nepreskúmateľné. U žalovaného v 2. rade absentuje akýkoľvek právny základ na poskytnutie plnenia z jeho strany, pretože nárok na náhradu škody žalobkyne nebol vo vzťahu k prevádzkovateľovi motorového vozidla zn. Š. Y. vôbec preukázaný. Navrhuje čiastočný rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Zástupca žalobkyne navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Žalobkyňa bola len spolujazdkyňou. Utrpela škodu v dôsledku stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 6/1984 poškodenému zodpovedajú za škodu prevádzkovatelia zúčastnených vozidiel podľa zásad objektívnej zodpovednosti v zmysle § 427 až § 430 Občianskeho zákonníka, v prípadnom spojení s ust. § 438 OZ. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Z citovaného znenia zákona vyplýva nemožnosť prevádzkovateľa zbaviť sa svojej zodpovednosti, v takomto prípade voči tretej osobe - teda spolujazdcovi. Poškodení požívajú zvýšenú ochranu a nemusia čakať na výsledok trestného konania, ktoré môže trvať aj roky. Trestné konanie môže trvať aj dlhé roky, preto zákonodarca zaviedol objektívnu zodpovednosť (§ 427 OZ), zaviedol systém povinného zmluvného poistenia, kedy prevádzkovateľ je povinný byť zmluvne poistený a poisťovňa je povinná za neho hradiť spôsobenú škodu. V dôsledku dopravnej nehody sa žalobkyňa dostala do ťažkej životnej situácie spolu s ďalšími dvomi spolujazdcami. Ako poškodená musí pokryť náklady na lieky spôsobené dopravnou nehodou. Už viac ako dva roky poisťovne odmietajú plniť. Pokiaľ žalovaný v 2. rade tvrdí, že namieta celý nárok, nie je to pravda, pretože bodové hodnotenie uplatnené formou znaleckého posudku ani jeden zo žalovaných nenamietal, a to ani mimosúdne, ani v konaní pred súdom. Až na poslednom pojednávaní zástupca žalovaného namietal celkový počet 380 bodov, a to 90 bodov bolestného za zvýšenie jednej položky bez toho, aby na podporu svojho tvrdenia uviedol akýkoľvek dôkaz, odborné vyjadrenie, či znalecký posudok. Navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.
12. Zástupca žalovaného v 2. rade trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Škoda na zdraví žalobkyni bola spôsobená výlučne prevádzkou motorového vozidla Y. V., ktoré bolo poistené u žalovaného v 1. rade. Len z dôvodu nesplnenia si zákonných povinností žalovaného v 1. rade má byť plnením zaviazaný aj žalovaný v 2. rade, ktorého poistený za škodu nezodpovedá. Nemožno dôjsť k prenosu zodpovednosti na iný subjekt len z dôvodu, že si iný účastník konania nesplní svoju povinnosť. Ak súd chcel zabezpečiť zákonnú ochranu práv žalobkyne, mal zaviazať k plneniu jedine žalovaného v 1. rade.
13. Zástupca spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. poukazuje na to, že podľa doterajšieho policajného šetrenia dopravná nehoda zo dňa 2.10.2014 vznikla zavineným porušením právnej povinnosti vodiča
poisteného u žalovaného v 1. rade, že táto škoda má pôvod v prevádzke motorového vozidla Y. V., vodiča B. Š.. Vyšetrovanie dopravnej nehody doposiaľ nebolo ukončené, pričom za účelom posúdenia trestnej zodpovednosti p. Š.E. bol v tomto konaní vypracovaný znalecký posudok, podľa ktorého nie je zodpovedný za vznik dopravnej nehody. Preto žalovaný v 1. rade navrhuje pripojiť trestný spis. Účasť prevádzky motorového vozidla na dopravnej nehode nemožno bez ďalšieho stotožňovať s objektívnou zodpovednosťou za vznik tejto dopravnej nehody. Zatiaľ nie je predložený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo ustálenie objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla Y. V. za predmetnú dopravnú nehodu. Čo sa týka bolestného a jednotlivých položiek podľa zákona č. 437/2004 Z.z., tak pri položke č. XX C.Á. O. I., nerozlišuje, či došlo k poraneniu Z. O. Q. Z. Ľ. Č. I.C.. Podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 434/2004 Z.z., kedy je bodové hodnotenie bolesti rozlišované podľa toho, aká časť orgánu bola poškodená a pokiaľ malo dôjsť k samostatnému odškodneniu jednotlivých častí orgánu, na ktoré je možné orgán rozčleniť, zákon výslovne tieto prípady uvádza. Preto zákon rozlišuje pri položke XXX J. Z. Č., J. Z.E. Č. O. Č.. XXX a J. U. Č. O. Č.. XXX. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že pri odškodnení bolesti za O. O. sa hodnotí bolesť za poškodenie orgánu ako celku a nie jednotlivých častí, z ktorých sa skladá. Žalovaný v 1. rade považuje uplatnený nárok za nepreukázaný, neopodstatnený. Navrhuje, aby súd návrh po vykonaní dokazovania na pojednávaní v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v 1. rade.
14. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacím dôvodom viazaný), pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP č. 160/2015 Z.z.). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej uvádza:
15. Žalobkyňa bola účastníkom dopravnej nehody ako spolujazdec v motorovom vozidle Š. Y. vedenom B. L. M.., pričom podľa uznesenia o začatí trestného stíhania Okresného riaditeľstva PZ v O. stíhanie sa začalo proti B. Š.E., vodičovi dodávkového vozidla Y. V. ev. č. E. Q.. Trestná zodpovednosť B. Š. nebola zatiaľ preukázaná, pričom toto motorové vozidlo bolo poistené spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa, a.s. v rámci zákonného poistenia. B. L. M.. má zákonnú poistku u žalovaného v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.. Za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 OZ), pričom nedá sa vylúčiť ani zodpovednosť vodiča druhého motorového vozidla účastného na dopravnej nehode. B. L. M.. mal zákonnú poistku u poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.. Poisťovateľ B. L. bráni sa zodpovednosti za škodu s poukazom na to, že výsledky trestného konania zatiaľ smerujú k určeniu zodpovednosti za dopravnú nehodu, a teda aj za škodu na zdraví práve vo vzťahu k B. Š., a to aj zodpovednosti prevádzkovateľom motorového vozidla Y. V.. Žalovaný v 1. rade trval na tom, že pokiaľ nie je ukončené trestné stíhanie a určenie zodpovednosti vodiča motorového vozidla Y. V., nemožno riešiť otázku zodpovednosti za spôsobenú škodu, a to aj zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla a následnej zodpovednosti poisťovateľa preplácať vzniknutú škodu žalobkyni. Nepopiera sa tu objektívna zodpovednosť za vzniknutú škodu, pretože § 428 Občianskeho zákonníka uvádza, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhá veta však uvádza, že inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Tieto liberačné dôvody budú záležitosťou trestného konania, ale všetky námietky žalovaných smerujú k tomu, aby došlo k oddialeniu rozhodnutia vo veci náhrady škody, čím žalobkyňa ako poškodená na zdraví sa dostala do nevýhodnej situácie. Sťažuje sa žalobkyni možnosť domôcť sa náhrady škody, aj keď prevádzkovatelia dopravných prostriedkov sú známi. Okresný súd to vyriešil tak, že účastníci dopravnej nehody - prevádzkovatelia sú známi, teda sú známe aj osoby poisťovateľov týchto prevádzkovateľov motorových vozidiel a tým je stanovená aj zodpovednosť prevádzkovateľov k náhrade škody u poškodených ešte pred vyriešením konkrétnej zodpovednosti vodičov motorového vozidla za dopravnú nehodu. Takýto postup okresného súdu je spravodlivým vyriešením nároku žalobkyne na náhradu bolestného z dopravnej nehody, ak sa poisťovacie spoločnosti zaviazali spoločne a nerozdielne. Možno vychádzať z § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne, ako všeobecný princíp spoločnej zodpovednosti. Potom podľa § 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. V danom prípade môžu byť zaviazaní k náhrade škody obidvaja poisťovatelia prevádzkovateľom motorových vozidiel, ale po doriešení trestnej zodpovednosti konkrétneho vodiča, potom poisťovatelia prevádzkovateľov motorových vozidiel účastníkov na dopravnej nehode sa majú vyporiadať podľa výsledkov trestného konania. Do doby vyriešenia konkrétnej zodpovednosti za škodu a vyporiadania medzi poisťovateľmi
je vhodné doriešiť náhradu škody žalobkyni z dopravnej nehody aj s nárokom proti poisťovateľom prevádzkovateľom motorových vozidiel, aby aktuálnosť potreby odškodnenia na zdraví u žalobkyne nebola oddiaľovaná do doby, kým sa vyrieši otázka, ktorý z vodičov zodpovedá za škodu. Preto určenie zodpovednosti obidvoch žalovaných spoločne a nerozdielne za náhradu škody zodpovedá zákonnému predpokladu riešenia náhrady škody žalobkyne proti poisťovateľom prevádzkovateľov motorových vozidiel z dopravnej nehody.
16. Žalovaný v 1. rade namietal výšku priznaného bolestného s poukazom na to, že súd prvej inštancie bližšie nerozoberal priznané odškodnenie na bolestnom. Súd prvej inštancie vychádzal len z toho, že nárok v rozsahu 290 bodov nebol rozporovaný. Preto rozhodol len o tejto časti nerozporovaného nároku na bolestnom. Žalovaný poukazuje na to, že svojimi vyjadreniami neuznal nárok žalobkyne na zaplatenie bolestného v rozsahu 290 bodov. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že z hľadiska koncentračnej zásady vyplývajúcej jednak z § 120 O.s.p. a to ods. 4 platne účinného v čase podania žaloby (17.6.2015), tak aj z ust. § 132 CSP platného v čase rozhodovania súdu platila povinnosť označiť dôkazy, pričom podľa § 182 CSP majú účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, pričom v uznesení potom súd vyhlási dokazovanie za skončené. Na pojednávaní dňa 8.9.2016 zástupca žalovaného v 1. rade sa vyjadroval len k bodovému ohodnoteniu položky č. XXXc, kde rozporuje 90 bodov navýšenia, pričom k ostatným položkám bolestného sa nevyjadril. Preto okresný súd vydal čiastočný rozsudok, kde rozhodoval len o zvyšku nároku bolestného v rozsahu 290 bodov, kde nárok nebol rozporovaný. Preto odvolací súd nevidí dôvod nepotvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, čo sa týka odškodnenia za bolesť v rozsahu 290 bodov, pretože doterajšie vyjadrenie žalovaného v 1. rade nebolo smerovaného k spochybneniu uplatneného bolestného, len s výnimkou jeho navýšenia o 90 bodov. Toto navýšenie bude predmetom ďalšieho dokazovania. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ sú žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni bolestné 290 bodov, pričom sa vychádza z hodnoty 1 bodu 16,48 eur.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).