Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/23/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.06.2017, trestnej veci proti obžalovanému D. F., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/76/2010 zo dňa 01.12.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaného D. F. za vinného zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 29.03.2010 v čase okolo 20.40 hod. v Ľubici, okres Kežmarok, na ul. Hlbokej pri dome č. 757/3, platil bankovkou v nominálnej hodnote 500,-€, v roku emisie 2002, sériového čísla X06652093115 ako pravou, U. F. st., kedy U. F. st. mu z tejto bankovky vydal 440,-€, a to aj napriek tomu, že obvinený D. F. vedel, že táto bankovka nie je pravá a je falzifikát.

Uložil mu za to podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 50 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenému U. F. st., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/X, A., okres B., škodu vo výške 500,- Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pri aplikácii ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. nesúhlasí. Preskúmaním uvedenej trestnej veci nezistil u obžalovaného podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. toto ustanovenie je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Umožňuje zmiernenie trestu odňatia slobody, ktorý je v podstate základným druhom trestu, čo nepriamo vyplýva aj z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zák. Aplikácia ustanovenia § 39 Tr. zák. umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej, resp. individualizovanej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu, a keď dolná hranica tohto trestu by bola akoby prekážkou brániacou uloženiu primeranejšieho trestu.

Odvolateľ ďalej uviedol, že nezistil u obžalovaného okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ani pomery osobitného zreteľa vo vzťahu k páchateľovi trestného činu.

Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dôvodom na zmiernenie trestu ako určitá kompenzácia štátu je to, že došlo k porušeniu práv páchateľa a to neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento páchateľ nemal žiaden vplyv. Ďalej konštatoval, že konanie obžalovaného D. F. malo v určitom období vplyv na dĺžku konania, pričom sa uvedeným „vplyvom“ bližšie nezaoberal, ale skonštatoval, že obžalovaný žiadnym spôsobom neovplyvnil skutočnosť, že počas súdneho konania sa menili zákonní sudcovia. Vo veci konštatoval dvojročný prieťah, na ktorý prokurátor reagoval sťažnosťou pre nečinnosť a že obžalovaný nebol príčinou toho, že sa na hlavné pojednávanie nedostavovali svedkovia či prísediaci, resp. obhajkyňa. Taktiež často podávané žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu v spojení so sťažnostným konaním sú právom obžalovaného, pričom takto zhodnotil, že toto sú dôvody, pre ktoré súd mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a stanovil trest vo výmere 50 mesiacov.

Takéto konštatovanie okresného súdu, je podľa názoru odvolateľa, nesprávnym záverom, ktorý nemožno akceptovať, čo ovplyvnilo rozhodnutie súdu čo do výšky uloženého trestu. Taktiež sa okresný súd len okrajovo a vo všeobecnosti stroho vysporiadal s okolnosťami zmarenia vykonania hlavného pojednávania z dôvodu neprítomnosti obžalovaného.

Ako je riadne preukázané, obžalovaný bol vo väzbe už v priebehu prípravného konania, pričom po podaní obžaloby Okresný súd Kežmarok uznesením zo dňa 28.10.2010 na základe žiadosti D. F. podľa § 79 ods. 3 Tr. por., tohto prepustil na slobodu s tým, že nahradil väzbu prijatím písomného sľubu obžalovaného, že povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti, splní a dodrží obmedzenia, ktoré mu súd uloží. Zároveň mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze vzdialiť sa z miesta pobytu a povinnosť dostavovať sa pravidelne na Obvodné oddelenie PZ Kežmarok, ktoré obmedzenie obžalovaný D. F. nerešpektoval, pričom následne Okresný súd Kežmarok vydal dňa 20.10.2014 príkaz na zatknutie obžalovaného z dôvodov v ňom uvedených. Obžalovaný bol uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/76/2010 zo dňa 25.6.2015 podľa § 71 ods. 2 písm. a/ Tr. por. vzatý do väzby v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Tos/21/2015-347 zo dňa 9.7.2015, ktorým zamietol sťažnosť obžalovaného D. Švarca.

Z dôvodu nedostavovania sa obžalovaného na hlavné pojednávanie, nerešpektujúc podmienky vyššie uložených obmedzení, mal tak práve obžalovaný zásadný podiel na dĺžke trvania trestného konania od podania obžaloby až po vyhlásenie rozsudku dňa 1.12.2016 a použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nebolo vo všeobecnosti v danom prípade, podľa názoru odvolateľa, použiteľné. Uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 50 mesiacov nepodmienečne je nedostatočné a je porušením zásad ukladania trestu v zmysle Trestného zákona, ktoré smerovalo bezdôvodne v prospech obžalovaného.

Navrhol preto, aby krajský súd sám vo veci rozhodol rozsudkom, nakoľko nové rozhodnutie možno urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a tento aby zrušil rozsudok Okresného súdu Kežmarok čo do výroku o treste a sám uložil obžalovanému zákonný trest odňatia slobody, poukazujúc na uvedené okolnosti rozsahu trestnej sadzby.

K podanému odvolaniu podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadrenie, v ktorom uviedol, že má za to, že pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, osobu obžalovaného, spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru jeho zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, možnosti jeho nápravy vplyvom výchovného trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť a to dĺžku trestného konania.

Skutočnosť, že samotné trestné konanie je vedené po dobu viac ako 6 rokov, pričom obžalovaný toto žiadnym spôsobom účelovo nepredlžoval, nie je z toho dôvodu možné považovať za odôvodnené a primerané. Prieťah, ktorý je v danom prípade, je možné jednoznačne pripísať štátu, keďže ako to aj súd v rámci predmetného rozhodnutia uviedol, žiadnym spôsobom obžalovaný neovplyvnil a ani nemohol ovplyvniť skutočnosť, že počas súdneho konania sa okrem iného menili zákonní sudcovia, čo v senátnych veciach vždy so sebou prináša konanie vo veci odznova. Taktiež žiadnym spôsobom nezapríčinil takmer dvojročný prieťah v súdnom konaní, v rámci ktorého využil prokurátor svoje

oprávnenie podľa § 55 Tr. por. Rovnako mu nemožno žiadnym spôsobom dať na ťarchu skutočnosť, že využil svoje právo a dvakrát podal žiadosť o prepustenie z väzby, pričom toto využil aj pri podávaní sťažnosti. Taktiež nebol na vine, že na hlavné pojednávanie sa nedostavili svedkovia alebo prísediaci.

Je toho názoru, že nielen samotné okolnosti prípadu, ale aj jeho pomery odôvodňujú aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. na predmetný prípad. Má zato, že v danom prípade by tento trest, vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku, ako aj na časový odstup od jeho spáchania, bol nepochybne vnímaný citeľnejšie ako u toho páchateľa, u ktorého páchanie trestnej činnosti nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorý je potrestaný časovo účelne.

Od vznesenia obvinenia až do súčasnosti viedol riadny život, počas tohto obdobia si našiel prácu a žil usporiadaným životom a pobyt vo väzbe zmenil jeho pohľad na život, poučil sa a všetko, čo sa stalo, prehodnotil, čo potvrdzuje aj fakt, že z výkonu väzby je hodnotený pozitívne. Taktiež poukazuje na jeho nízky vek - 28 rokov - a na možnosti resocializácie, ktoré sú vysoké.

Konštatácia okresného prokurátora v dôvodoch odvolania, že dochádzalo k odročeniu hlavného pojednávania z dôvodu a viny obžalovaného, k tomuto poukazuje na to, že na hlavné pojednávanie dňa 20.04.2011 sa nedostavil, kedy sa však na uvedené hlavné pojednávanie nedostavila ani riadne predvolaná svedkyňa Babičová a to aj napriek opakovanému sľubu jej otca, ktorá sa nedostavila ani na predchádzajúce súdne pojednávanie dňa 19.01.2011.

Ďalej nebol prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2012, kde sa však vopred ospravedlnil a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, keďže si ani napriek veľkej snahe nemohol zabezpečiť riadne zamestnanie v rámci Slovenskej republiky a z Anglicka v uvedenom období nemohol odísť. Rovnako bol neprítomný na hlavnom pojednávaní dňa 22.04.2013, pričom poukazuje na fakt, že požiadal o konanie v jeho neprítomnosti a dané súdne pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti prísediaceho. Taktiež sa nedostavil na hlavné pojednávanie dňa 19.05.2014, avšak predvolanie na dané súdne pojednávanie nedostal, čoho dôkazom je aj to, že doručenie predmetného predvolania nebolo riadne vykázané, z dôvodu čoho bolo súdne pojednávanie odročené. Dňa 26.05.2014 sa taktiež nedostavil na hlavné pojednávanie, avšak opätovne požiadal o to, aby prebehlo súdne pojednávanie v jeho neprítomnosti a zároveň sa nedostavili ani riadne predvolaní svedkovia, ktorých účasť bola na predmetnom hlavnom pojednávaní nutná. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.10.2014 nebol prítomný, avšak vopred sa ospravedlnil. Na všetkých ďalších hlavných pojednávaniach bol prítomný a iné hlavné pojednávania boli odročené výlučne z dôvodu neprítomnosti svedkov, príp. prísediacich.

Má za to, že ako je to vyššie uvedené, v predmetnej veci boli splnené všetky podmienky pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom, resp. v zmysle § 270 ods. 2 tr. zák., by bolo neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, pričom len pre úplnosť uvádza, že by sa prípadným zrušením predmetného rozhodnutia Krajským súdom v Prešove trestné konanie opätovne predlžovalo, a aj takýmto postupom by došlo k ďalšej neúmernej prolongácii tohto trestného konania.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste u obžalovaného odôvodnil tým, že obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z výkonu väzby je pozitívne hodnotený. Priestupkovo riešený bol v roku 2011 a v roku 2013 pre porušenia cestnej premávky. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/89/2010 z 13.09.2010 k súhrnnému trestu odňatia slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/1/2010 z 12.1.2010. V spise sp. zn. 7T/89/2010 sa nachádza aj úradný záznam zákonného sudcu, že v zmysle § 50 ods. 5 Tr. zák. sa má za to, že sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.

por. súd odôvodnil tým, že je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým spôsobom odškodnené. Zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv páchateľa neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento nemal žiaden vplyv. Vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie, má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Práve zmiernenie trestu je preto v danom prípade určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou konania. Tieto kritériá, podľa názoru okresného súdu, je možné použiť aj na tento prípad. Konania obžalovaného malo v určitom období vplyv na dĺžku konania. Nebolo to vo všeobecnosti z toho dôvodu, že dlhšiu dobu sa pracovne zdržiaval v Anglicku a to s určitou toleranciou súdu, ale kvôli tomu, že v určitom období už prestal rešpektovať predvolania súdu na hlavné pojednávania, čo sa nakoniec vyriešilo už dlhotrvajúcou opätovnou tzv. útekovou väzbou.

Trestné stíhanie obžalovaného D. F. trvá nepochybne viac ako 6 rokov. Obžalovaný žiadnym spôsobom neovplyvnil skutočnosť, že sa počas súdneho konania menili zákonní sudcovia, čo v senátnych veciach vždy so sebou prináša konanie vo veci odznova. Už vôbec žiadnym spôsobom nezapríčinil temer dvojročný prieťah v súdnom konaní, kde prokurátor aj využil svoje oprávnenie na podanie sťažnosti pre nečinnosť súdu podľa § 55 Tr. por. Porovnateľne nebol obžalovaný príčinou toho, že sa na hlavné pojednávanie nedostavili svedkovia, ktorých prítomnosť musel prácne zabezpečovať okresný súd, ale ani zlyhanie prísediaceho, resp. odročenie hlavného pojednávania pre čerpanie dovolenky obhajkyňou. Často podané žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu v spojení s odvolacím konaním sú taktiež právom obžalovaného.

Toto sú dôvody, pre ktoré súd mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod zákonnú sadzbu, s prihliadnutím na zákonné požiadavky, ktoré pri tomto postupe musia byť splnené, a to, že by použitie zákonnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Pri konkrétne určenej sadzbe takto zníženého trestu súd postupoval podľa obmedzení uvedených v ust. § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

Uložený trest je zo zákona nepodmienečný, použitie zníženej trestnej sadzby nebolo pre vysokú protiprávnosť činu možné natoľko znížiť, že by súd mohol uložiť aj trest odňatia slobody bez jeho výkonu.

Vzhľadom k tomu, že D. F. doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselného trestného činu, súd ho pre jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd po preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd citlivo zohľadnil dĺžku konania, ktoré prebiehalo v podstate od podania obžaloby a to od 24.09.2010 až po vyhlásenie napadnutého rozsudku 1.12.2016. Aj krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že táto dĺžka trvania konania nebola zapríčinená iba zo strany obžalovaného, ale vo väčšine prípadov táto dĺžka konania pripadá na vrub okresného súdu.

Na verejnom zasadnutí krajský súd oboznámil odpis registra trestov zo dňa 31.5.2017, pričom zistil, že v tomto registri má obžalovaný tri záznamy, posledný z roku 2010, kedy bol vyhlásený rozsudok zo dňa 13.9.2010 sp. zn. 7T/89/2010. Vo všetkých troch prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Taktiež krajský súd oboznámil hodnotenie odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 1.6.2017, z ktorého vyplýva, že D. F. sa počas výkonu väzby v ústave správa slušne a disciplinovane. Príkazy a pokyny vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. K príslušníkom ústavu a zamestnancom ústavu sa správa slušne. Dňa 9.7.2015 bol pre výkon väzby zaradený do oddielu so zmierneným režimom. Svoj voľný čas trávi najmä sledovaním televízneho vysielania, rozhovormi so spolubývajúcimi a taktiež účasťou na voľnočasových aktivitách organizovaných ústavom. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Kontakt s primárnou rodinou udržiava formou korešpondencie, telefonovania a pravidelných návštev v zmysle zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

Obžalovaný prejavil počas výkonu väzby záujem o zaradenie do práce, bol mu udelený súhlas od príslušného okresného súdu a dňa 11.8.2015 bol zaradený na pracovisko vnútornej prevádzky na pozíciu pomocník v kuchyni, kde prácu vykonáva po súčasnosť a na požadovanej úrovni.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na odôvodnenie výroku o treste okresným súdom, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, potom dospel krajský súd k záveru, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. v danom konkrétnom prípade bolo plne dôvodné. Taktiež trest, ktorý bol uložený obžalovanému, vzhľadom na jeho doterajší život ako aj na stupeň nebezpečnosti konania, je trestom zákonným a primeraným, pričom nepochybil okresný súd ani pri zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.