Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-64-2017.pdf
PDF · 138.34 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Silvia Hýbelová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: Ing. T. B. T., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, P., zastúpená advokátom: JUDr. Ivan Rendek, Šafárikova 1522, Galanta, Ing. L. T., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/XX, P., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové nám. 943/4, Galanta, o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 12P 315/2015-250 zo dňa 13. septembra 2016 vo výrokoch II. a III., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. -o určení výživného a III. - o dlhu na zročnom výživnom p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu 250,- eur mesačne počnúc od 1.1.2016 ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok II.). Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2016 do 13.9.2016 vo výške 1.795,97 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných splátkach po 50,- eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok (výrok III.). Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje (výrok IV.). Súd vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 12P 174/2011-118 zo dňa 11.9.2012 o úprave práv a povinností rodičov k maloletej J. (výrok V.). A napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 26, § 78 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, ods. 2, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 231 Civilného sporového poriadku, § 121 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá J. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 5C/160/2008-163 zo dňa 15.12.2008, ktorým súd rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k deťom, pochádzajúcim z manželstva, na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na maloleté dieťa výživným sumou 172,61 eur (5.200 Sk) mesačne do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a styk otca s maloletým dieťaťom ponechal neupravený. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/174/2011-118 zo dňa 11.9.2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a to tak, že matka a otec boli povinní
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v dvojtýždňových intervaloch. V čase tohto rozhodovania rodičia maloletého dieťaťa spolu nežili. Matka bola vydatá, okrem maloletej J. sa starala aj o maloletú dcéru U.. Maloleté deti U. a J. sú dvojičky. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 2.225,59 eur. Spolu s dvomi maloletými deťmi a manželom, ktorý bol živnostníkom, bez vyživovacích povinností, žila v rodinnom dome v P.. Otec maloletého dieťaťa v čase rozhodovania bol rozvedený, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 720,24 eur, poberal výsluhový dôchodok vo výške 678,55 eur mesačne, žil v spoločnej domácnosti so zamestnanou partnerkou, jej maloletou dcérou a spoločným maloletým synom v rodinnom dome v P., ktorý patril do jeho podielového spoluvlastníctva s partnerkou. V čase rozhodovania malo maloleté dieťa 12,5 rokov, navštevovalo 7. ročník základnej školy v P., bola zdravá. Od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej J. došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletej, ktorá je staršia o 4 roky, ako aj na strane jej rodičov, keďže od septembra 2015 osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje matka. Maloletá J. má t. č. 16 rokov a 9 mesiacov a navštevuje 2. ročník Obchodnej akadémie. Je zdravá. Rodičia maloletej majú okrem maloletej J. ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej 16 ročnej U. a otec aj k maloletému 5 ročnému L.. Matka je živnostníčka a spolu s maloletou J., manželom a v dvojtýždňových intervaloch aj so svojou maloletou dcérou U. býva v rodinnom dome v P.. Jej priemerný čistý mesačný príjem je podľa daňového priznania 1.020,139 eur, čo nekorešponduje priemernému mesačnému príjmu matky vo výške 1.899,64 eur, ktorý uvádza jej právny zástupca. Jej manžel je súkromným podnikateľom a jeho priemerný mesačný príjem je 1.143,22 eur. Otec vykonáva činnosť súdneho znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby s tým, že znalcom je od roku 2001 a popritom je živnostníkom s hlavným predmetom činnosti realitná činnosť. Poskytuje tiež finančné poradenstvo pre spoločnosť G.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 2.015,30 eur. V júni 2016 opätovne uzatvoril manželstvo. Býva v rodinnom dome v P. so svojou zamestnanou manželkou, ich spoločným synom L. a v dvojtýždňových intervaloch aj so svojou dcérou U.. Jeho manželka je zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem je 500,- eur. Obaja rodičia si hradia náklady na bývanie a ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života. Z vyjadrení účastníkov vyplýva, že zmena zverenia nebola sporná. Rešpektujúc želanie maloletej J. a vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloletú od septembra 2016 stará výlučne matka, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd rozhodnutie o zverení maloletej založil na výpovedi účastníkov konania, medzi ktorými otázka zverenia maloletej do starostlivosti matky nebola sporná. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Spornou bola len otázka výživného, nakoľko matka navrhla výživné vo výške 500,- eur, pričom bola ochotná sa s otcom dohodnúť na sume 400,- eur, keďže už v samotnom rozvodovom konaní bolo výživné na maloleté dieťa určené vo výške 172,61 eur. Otec navrhol 150,- eur, avšak bol by ochotný to zvýšiť na 200,- eur, viac nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, nakoľko mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 250,- eur mesačne, a to počnúc od 1.1.2016, t.j. od kedy rodičia preukázateľne neuhrádzajú výdavky maloletej spoločne, keďže takéto výživné súd považuje vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby za primerané. Maloletá J. má t. č. 16 rokov a 9 mesiacov, navštevuje 2. ročník Obchodnej akadémie v Seredi. Je zdravá. Jej výdavky predstavujú najmä náklady na stravu, bývanie, školské pomôcky, učebnice, doučovanie, krúžky, zdravotnú starostlivosť, drogériu, oblečenie a cestovné výdavky. Výdavky na maloleté dieťa považuje súd za bežné, veku maloletého dieťaťa primerané. Matka maloletého dieťaťa vyčíslila výdavky na maloleté dieťa vo výške 819,74 eur, pričom hodnoverne nepreukázala, že uvádzané výdavky boli vynaložené len na maloletú J.. Otec vykonáva činnosť súdneho znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby s tým, že znalcom je od roku 2001 a popritom je živnostníkom s hlavným predmetom činnosti realitná činnosť, ktorú však vykonáva len v minimálnom rozsahu. Poskytuje tiež finančné poradenstvo pre spoločnosť G.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 2.015,30 eur. Okrem maloletej J. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k maloletej U. a maloletému L.. Na výživu maloletej J. od jej odchodu z domácnosti otca, prispel otec sumou 204,03 eur. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých vyživovacích povinností rodiča, (z aktuálneho príjmu otca 2.015,30 eur predstavuje 25 % sumu približne 503,83 eur a 30 % sumu približne 604,59 eur). Nakoľko má otec tri vyživovacie povinnosti (J. 16 rokov, U. 16 rokov a L. 5 rokov), na maloletú J. a U. by mal prispieť výživným s ohľadom na vek dieťaťa v rozsahu 10-15 % zo svojho príjmu na každú z nich (t.j. v rozsahu 201,53 Eur až 302,30 eur) a na maloletého L., o ktorého sa osobne stará, potom v zostávajúcom rozsahu
5-10 %. Suma súdom priznaného výživného 250,- eur pre maloletú J. zodpovedá uvedenému rozsahu. Keďže súd zohľadnil výdavky a príjmy na strane rodičov, výdavky matky na maloletú J., rozhodol tak, že pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- eur a matka prispeje sumou 125,- eur (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak sa na strane maloletej J. vytvorí suma 398,52 eur (250 + 125 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.1.2016 do 13.9.2016 vo výške 1.795,97 eur (250 eur/mes. x 8 mesiacov = 2.000,- eur za 1,2,3,4,5,6,7,8/2016, mínus výživné zaplatené otcom vo výške 204,03 eur, a to 11,84 Eur zo 16.7.2016; 50,- eur z 24.7.2016; 10,- eur z 30.7.2016; 13,- eur z 5.8.2016 a 18.8.2016; 10,- eur z 8/2016 na štartovné na beh nádeje; 30,37 eur z 21.8.2016 na športové oblečenie; 7,37 eur z 30.8.2016; 36,43 eur za 4-8/2016 na telefón; 19,37 eur za 1/2016 na stravné; 15,65 eur za 3/2016 na stravné), súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. a vzhľadom na jeho schopnosti a majetkové pomery uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravil, keďže rodičia sa o styku vedia dohodnúť. Matka nemieni otcovi brániť v styku s dieťaťom, rešpektujúc pritom aj názor maloletého dieťaťa. Nakoľko otázka styku nie je medzi rodičmi sporná a vzhľadom na vyjadrený názor maloletého dieťaťa, účastníci navrhli styk otca s maloletým dieťaťom neupraviť. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom advokáta a to vo výrokov II. a III. Poukázala na to, že výdavky na maloletú vyčíslila vo výške 819,74 eur a aj ich vydokladovala. Tieto výdavky mali aj na maloletú U., ktorá ešte ostala v striedavej starostlivosti. Pokiaľ súd poukázal na prax, že je potrebné určovať výživné v rozsahu 25 až 30% príjmu povinného rodiča na všetky deti spolu, tak maloletý L. má len 5 rokov a pokiaľ ide o maloletú U. pri nej obaja rodičia poskytujú osobnú starostlivosť a podieľajú sa na výdavkoch v jednej polovici a pri maloletej J. osobnú starostlivosť poskytuje len matka, preto by sa mal otec podieľať vo väčšom rozsahu. V konaní sa matka domáhala, aby súd zaviazal otca k úhrade výživného od septembra 2015 teda od kedy býva maloletá J. v domácnosti s matkou, pričom matka samozrejme uznala, že aj otec po tejto dobe prispel čiastočne na jej výživu k čomu sa vyjadril na pojednávaní až v polovici uhrádzal prakticky len náklady na školu, ZUŠ, floorbal a to od septembra do decembra 2015. V septembri síce prispel aj na oblečenie, ale to bolo len na jednorazovú akciu, nešlo o veci na bežné nosenie. Musela dcére uhradiť všetky bežné životné výdavky ako ubytovanie, stravu, kozmetiku, kaderníka apod. Musela jej dokúpiť veľa šatstva, pretože maloletá už súvisle bývala u matky. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením, že otec síce v období od septembra čiastočne prispel avšak už to nebolo v takom rozsahu ako keď mali maloletú J. v reálnej striedavej starostlivosti teda v jednej polovici, išlo len o občasné úhrady. Pokiaľ ide o umožnenie splatenia zročného výživného v splátkach po 50 eur s týmto matka nesúhlasí, pretože z príjmu otca vo výške 2.015,30 eur zročné výživné predstavuje sumu 1.075,97 eur, teda nedosahuje ani výšku mesačného príjmu otca, teda otec má dostatok prostriedkov, aby zročné výživné uhradil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka sa domnieva, že nie je dôvod na splácanie zročného dlhu v splátkach keďže matkin príjem nepostačoval na úhradu všetkých výdavkov k maloletej, požičiava si peniaze od svojich rodičov. Musela maloletej kúpiť napr. nové okuliare, platila jej školné do jazykovej školy vo výške 125 eur. Keďže maloletá má veľmi dobrý vzťah k výuke cudzích jazykov, chce študovať v zahraničí s čím budú spojené zvýšené výdavky, tak je potrebné za odôvodnenú považovať aj tvorbu úspor, pretože to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú a preto navrhuje, aby súd zaviazal k úhrade výživného v sume 200 eur titulom bežného výživného, sumou 150 eur titulom tvorby úspor na osobitný účet v prospech maloletej. Odvolateľka má teda za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne na danú vec aplikoval ustanovenia zákona o rodine, teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil predmetné rozhodnutie tak, že otca zaviaže k úhrade výživného vo výške 350 eur, eventuálne vo výške 200 eur titulom bežného výživného a 150 eur na tvorbu úspor a pokiaľ ide o zročné výživné navrhuje otca zaviazať v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocnenkyne a uviedol, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, odvolanie matky je nedôvodné. Vyčíslenie výdavkov na maloletú výška 819,74 eur je nereálne, účelové v rozpore so skutočnosťou, pretože náklady na výživu dieťaťa vo veku maloletej pri ich životnom štýle a štandarde sú maximálne 300 eur mesačne v čom sú zahrnuté všetky jej potreby ako strava, oblečenie, škola, zdravotná starostlivosť, mimoškolské aktivity, záľuby a relax. Otec uviedol, že od 01.09.2015 do 31.12.2015 uhradil polovicu všetkých výdavkov na J. aj napriek tomu, že so zbytočnými výdavkami nesúhlasil. Odvolateľka nesúhlasí, aby zročné výživné bolo zaplatené do troch dní, pričom uvádzala ďalšie výdavky ktoré mala, avšak matka má spolu so svojim manželom vyšší príjem na osobu to vychádza 618 eur mesačne, pričom otec so svojou manželkou, ktorá má naviac v osobnej starostlivosti spoločného syna a dcéru manželky z prvého manželstva, to vychádza 490 eur. V ďalšej časti odvolania matka sama udáva, že alternatívne navrhuje, aby bolo priznané výživné 200 eur na bežné a 150 eur na tvorbu úspor. Sama potvrdzuje, že výživné je postačujúce v sume 200 eur. Taktiež tvrdenia o príprave na vysokú školu v zahraničí sú účelové, nepravdivé, pretože maloletá napriek nesúhlasu otca prestúpila na obchodnú akadémiu z gymnázia. Požadovaná výška výživného nie je v schopnostiach a možnostiach otca, pretože sú tu ďalšie náklady a navyše dcéra U. sa už teraz po zaplatení prvého výživného na maloletú J. reálne dožaduje, aby na ňu tiež bola vynakladaná suma 250 eur mesačne.
4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom advokáta. Zopakovala, že k výdavkom na J. si otec musí byť vedomý, pretože takéto výdavky tu boli aj na dcéru U.. Ide len o účelovú snahu otca dosiahnuť súdnym rozhodnutím nižšie výživné. Nastala zmena a maloletá žila reálne v domácnosti matky, výdavky boli podstatne vyššie, pretože jej zabezpečovala bývanie, stravu, kozmetiku, kaderníka a oblečenie, ktoré musela dokúpiť, rovnako tak minula vodu, energie, ktoré sa spotrebovali a preto je dôvodné, aby otec prispieval vo zvýšenej miere nielen polovicou dovtedy vynakladaných spoločných jednorazových nákladov. Pokiaľ by súd otca nezaviazal k tvorbe úspor mala by tvoriť úspory na budúce štúdium z bežného výživného. Preto požiadala, aby rozhodnutím súd zvýšil výšku zameškaného výživného vzhľadom na to, že otec neplatil výživné z dôvodu podania odvolania.
5. K vyjadreniu matky zaslal stanovisko otec prostredníctvom advokáta. Uviedol, že nevyvíja žiadnu snahu dosiahnuť nižšie výživné na úkor maloletej, preto ani nepodal odvolanie. Trvá na tom, že uhrádzal výdavky v období január až august, pričom matka výdavky, ktoré mali byť podstatne vyššie keďže maloletá J. reálne žila v jej domácnosti, nepreukázala ako je voda, energia, kozmetika, kaderník. Poukázal na to ako trávi čas s maloletou, uviedol, že výživné zaplatil v zmysle rozsudku, ktorý mu bol doručený 26.09.2016.
6. Napokon právny zástupca matky podal vyjadrenie k stanovisku otca. Matka poukázala na to, že sa zúčastňuje lekárskych vyšetrení s maloletou. Maloletá žila od septembra 2015 výhradne u matky, znášala všetky náklady a otec uhradil len polovicu nákladov na školu, záujmové krúžky čo uvádzala v konaní. Žiada odvolaniu vyhovieť. Pokiaľ otec dcéram kúpil bicykel, lyžiarsku výstroj, korčule, bežeckú obuv, rybársku výstroj to už neuviedol, že nešlo o bežné plnenie si vyživovacej povinnosti, ale išlo o dary k sviatkom a k Vianociam.
7. Splnomocnenkyňa otca zaslala daňové priznanie otca za rok 2016 z ktorého vyplýva zníženie mesačného príjmu o 600 eur na 1400 eur.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a zročného výživného ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť či boli splnené podmienky na určenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie, posúdiť určenie začiatku plnenia výživného a následne aj zročné výživné.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na určenie výživného a zročného výživného , a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolateľka vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnila už pred súdom prvej inštancie, s ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.
12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
15. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
17. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako i odôvodneným potrebám maloletej, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o dieťa. Matka maloletej je živnostníčka, žije spolu s maloletou J., manželom a v dvojtýždňových intervaloch aj so svojou maloletou dcérou U.. Jej priemerný čistý mesačný príjem je podľa daňového priznania 1.020,139 eur, čo nekorešponduje priemernému mesačnému príjmu matky vo výške 1.899,64 eur, ktorý uvádzal jej právny zástupca. Manžel matky je súkromným podnikateľom a jeho priemerný mesačný príjem je 1.143,22 eur. Otec vykonáva činnosť súdneho znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby s tým, že znalcom je od roku 2001 a popritom je živnostníkom s hlavným predmetom činnosti realitná činnosť. Poskytuje tiež finančné poradenstvo pre spoločnosť G.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 2.015,30 eur. V júni 2016 opätovne uzatvoril manželstvo. Žije so svojou manželkou, ich spoločným synom L. a v dvojtýždňových intervaloch aj so svojou dcérou U.. Jeho manželka je zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem je 500 eur. Maloletá J. mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 16 rokov a 9 mesiacov a navštevuje 2. ročník Obchodnej akadémie, je zdravá. Rodičia maloletej majú okrem maloletej J. ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej 16 ročnej U. a otec aj k maloletému 5 ročnému L..
18. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvoinštančného súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na maloletú J. vo výške 250 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol správne ustálený súdom prvej inštancie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.
19. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloletú vo výške 250 eur zodpovedá tejto hranici.
20. Matka v odvolaní poukázala na to, že výdavky na maloletú vyčíslila vo výške 819,74 eur a aj ich vydokladovala, výdavky mali aj na maloletú U., ktorá ešte ostala v striedavej starostlivosti. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletých detí je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pričom dokazovať je potrebné špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.4.2016, sp. zn. 8CoP 433/2015). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že maloletá je zdravá, jej výdavky predstavujú najmä náklady na stravu, bývanie, školské pomôcky, učebnice, doučovanie, krúžky, zdravotnú starostlivosť, drogériu, oblečenie a cestovné výdavky. Výdavky na maloletú považoval súd za bežné, veku maloletého dieťaťa primerané. Súd prvej inštancie k tvrdeniu matky, že výdavky na maloleté dieťa vo výške 819,74 eur, uviedol, že matka hodnoverne nepreukázala, že uvádzané výdavky boli vynaložené len na maloletú J.. S uvedeným
záverom sa odvolací súd stotožňuje a iba opakuje, že matka bezpečne nepreukázala špeciálne odôvodnené zvýšené potreby maloletej.
21. Ďalej matka v odvolaní namieta, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením, že otec síce v období od septembra čiastočne prispel na maloletú avšak už to nebolo v takom rozsahu ako keď mali maloletú J. v reálnej striedavej starostlivosti teda v jednej polovici, išlo len o občasné úhrady a preto v konaní žiadal určiť výživné od septembra 2015 ako maloletá bola v osobnej starostlivosti matky. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že otec v konaní uviedol, že do decembra 2015 hradil polovicu všetkých nákladov na maloletú. V podstate túto skutočnosť nespochybnila ani matka, uznala, že aj otec po tejto dobe prispel čiastočne na jej výživu uhrádzal prakticky len náklady na školu, ZUŠ, floorbal, čiastočne prispel aj na oblečenie, ale to bolo len na jednorazovú akciu, nešlo o veci na bežné nosenie. Matka musela dcére uhradiť všetky bežné životné výdavky ako ubytovanie, stravu, kozmetiku, kaderníka, dokúpiť jej veľa šatstva, pretože súvisle bývala u matky. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že v spornom období od septembra do decembra 2015 otec na bežné odôvodnené potreby maloletej prispel a preto správne súd prvej inštancie určil výživné od 1.1.2016 kedy otec neprispieval.
22. Matka namieta umožnenie splatenia zročného výživného v splátkach po 50,- eur s týmto matka nesúhlasí, pretože z príjmu otca vo výške 2.015,30 eur zročné výživné predstavuje sumu 1.075,97 eur, teda nedosahuje ani výšku mesačného príjmu otca, teda otec má dostatok prostriedkov, aby zročné výživné uhradil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. Zameškané výživné za obdobie od 1.1.2016 do 13.9.2016 vo výške 1795,97 eur určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil jeho zaplatenie v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Odvolací súd vychádzal z nasledujúceho.
24. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky alebo dávky má za následok splatnosť celého plnenia.
25. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovovalo podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručovalo jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Citované ustanovenie tiež obsahovalo pravidlá pre počítanie príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku bola pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastávala v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začínala lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladala, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu.
26. Zameškané výživné celkom v sume 1795,97 eur povolil súd prvej inštancii povinnému zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 50 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 232 ods. 4 CSP a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže povinný v prípade neplnenia dlhu povinným v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie zameškaného výživného povolil súd prvej inštancie vzhľadom na výšku dlhu 1795,97 eur správne zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne vzhľadom na správanie sa povinného, ktorý výživné
určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jeho možnostiam platenia zameškaného výživného z príjmu 2015,30 eur tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov.
27. Odvolateľka v odvolaní navrhovala určenie výživného na tvorbu úspor.
28. Podľa § 63 ods. 3 vety prvej Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené pomery dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
29. Citované ustanovenie ponecháva možnosť tvorby úspor z výživného ako právo oprávneného, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného dovoľujú. Súd nemá zákonnú povinnosť využiť možnosť danú týmto ustanovením.
30. V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného rodiča a sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potenciality. Je však potrebné skonštatovať, že preukázaný príjem otca, jeho majetkové pomery, existencia ďalších dvoch vyživovacích povinností neumožňuje otcovi prispievať na tvorbu úspor. Súd prvej inštancie v konaní nezistil a matka nepreukázala, aby mal otec príjem aj z iných činností.
31. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
32. Odvolací súd zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletej, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletú správne.
33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o určení výživného a zročného výživného ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
36. Podľa § 57 CMP povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
37. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
39. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimky a to v zmysle § 53, ktorý pripúšťa v ňom uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní a v zmysle § 55, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Pre aplikáciu § 55 nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, avšak uvedené platí len v prípade, ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 57 CMP. Zo spisového materiálu nevyplýva návrh matky ani otca na rozhodnutie o náhrade trov konania. Nebolo preto dôvodným náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať.
40. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.
40. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).