Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/18/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Martinom Baločkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2017 v Košiciach, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd obžalovaného

X. J., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T., C. XXXX/XX, spod obžaloby Okresného prokurátora Košice I sp. zn. 4Pv 50/2016

pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť tak , že :

-od januára 2015 do 27.07.2015 v Košiciach v mieste ich prechodného bydliska v podnájme na ulici Braniskovej č. 4 týral svoju družku S. V. a to tým spôsobom, že ju neustále nadmerne kontroloval, snažil sa izolovať od známych kamarátov a rodiny, opakovane sledoval hlavne prostredníctvom sociálnej siete, v súkromí ako aj na verejnosti ju ponižoval, že je neschopná, že sa nevie postarať ani o maloleté dcéru, v domácnosti jej vulgárne nadával, hanlivo, pohŕdavo a ponižujúcu pomenovával vulgárnymi slovami, nútil poškodenú k neustálej starostlivosti o jeho osobu, k obsluhovaniu jeho osoby, denno- denne vyvolával hádky a konflikty v domácnosti tým, že požadoval neustále upratovanie od poškodenej, vyčítaní dojčenia malej dcéry, vyčítaním starostlivosti o maloletú, dávaním príkazov, ktoré poškodená považovala za vyčerpávajúce a nezmyselné, nezabezpečovaním dostatku finančných prostriedkov ekonomicky vyčerpával poškodenú počas spoločného spolužitia na ňu opakovane bezdôvodne kričal a ponižoval ju aj v prítomnosti ich maloletej dcéry, fyzicky napadol poškodenú a to tak, že do nej sotil, opakovane sa bezdôvodne vyhrážal bitkou poškodenej ako aj odňatím dcéry z jej starostlivosti, v prípade ak ho poškodená opustí, čím takto svojim správaním vyvolával strach a stres u poškodenej S. V.,

oslobodzuje,

nakoľko nebolo dokázané že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa 02.03.2017 na obv. X. J. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, výsluchom znalca, ako aj inými listinnými dôkazmi a dospel k záverom, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom vychádzal z nasledovného stavu:

Obžalovaný X. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, kde uviedol, že jeho vzťah s bývalou družkou v čase od januára 2015 do 27.7.2015 vníma ako pokojný, harmonický. S obvineniami týkajúcimi sa nadmernej kontroly, izolácie od známych, sledovania, vyhrážania sa bitkou poškodenej nesúhlasí, priznáva iba konflikty, ktoré boli bežné ako medzi partnermi, sem tam nejaké nezhody. Vadil mu najviac neporiadok v byte. Čo sa týka izolácie s tým absolútne nemôže súhlasiť, pretože S. bežne chodila k svojim starým rodičom, stretávala sa s kamarátkami. Čo sa týka sledovania na sociálnych sieťach je pravda, priznáva sa, že mesiac pred rozchodom sa prihlásil na jej facebook, pretože mal podozrenie aj vedel, že sa stále či už svojim známym, aj neznámym sťažuje na neho a ohovára ho. Na verejnosti svoju ex partnerku nikdy neponižoval, nenadával jej. V súkromí priznáva, že pri vyhrotených hádkach, keď mu ona vulgárne nadávala, tak jej vulgárne nadával aj on. P. vylučuje akékoľvek nútenie, aby poškodenú nútil k neustálej starostlivosti o jeho osobu, o obsluhovanie a podobne. Čo sa týka dávaním príkazov ktoré partnerka považovala za vyčerpávajúce, nevie, čo tým konkrétne myslela. Čo sa týka finančnej situácie počas tohto spolužitia, všetko išlo 50 na 50, nemá pocit, že by s finančnými prostriedkami ekonomicky vyčerpával poškodenú. V tom čase poškodená mala cca 600.- Eurový príjem z rodičovského príspevku a z nemocenskej dávky. Jeho ex partnerka mala dosť vysoké nároky a požadovala aby zarábal viac a aby platil nájom, zabezpečil stravu, čo bolo pre neho neúnosné. Nikdy svoju ex partnerku fyzicky nenapadol, ani sa jej nevyhrážal. Na otázku prokurátora, čoho sa týkali najčastejšie hádky s poškodenou, uviedol, že pre neporiadok a starostlivosť o maloletú dcéru. Na ďalšie otázky prokurátora, či sa správal agresívne ku poškodenej a či malo nejaké negatívne následky , že sa jej nabúral do facebooku, zhodne uviedol na obe otázky, že absolútne nie. Na otázky obhajkyne, ktoré mu boli kladené počas výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikdy nebránil poškodenej k prístupu na sociálnej sieti, nekontroloval ju žiadnymi nadmernými telefonátmi, len čo robia s dcérkou, maximálne to bolo 1-2 krát do dňa. Vadilo mu však, že dieťa nemalo pravidelný režim a takisto mu vadila hygienická starostlivosť o dieťa. Voči dojčeniu nemal žiadne výhrady, avšak často krát mal ten pocit, že keď sa už išiel dcérke venovať, tak ako keby naschvál odpútavala jej pozornosť od neho a brala ju na dojčenie. Keď prišiel z práce snažil sa dcére venovať čo najviac, išiel s ňou vonku, na prechádzku, na ihrisko. Mimo pracovnej doby vykonával bežné domáce práce, cez víkendy varil. Dodal, že poškodená sa mu vyhrážala, že ho odstrihne zo života dcéry a že nikdy nebude tak, že mu súd zverí dieťa. Nikdy si nevšimol, aby mala poškodená z neho strach.

Poškodená - svedkyňa S. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, kde uviedla, že vzťah s obžalovaným bol v poriadku do januára 2015. Neskôr vznikali problémy tak ako v spolužití pred januárom 2015. Obžalovanému vadilo, že nie je upratané v domácnosti tak ako si on želá, vadilo mu že chodí vonku s dcérou. Postupne mu to vadilo viac a a viac, preto kričal a nadával. Neskôr zistila, že ju cez sociálnu sieť sleduje. Na otázky prokurátora, ktoré jej boli kladené počas výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej často krát telefonoval a kontroloval ju. Snažil sa ju izolovať od kamarátok a to konkrétne od X. E. a C. O.. Neznášal ich, vulgárne sa vyjadroval na ich adresu, mohla sa s nimi stretávať len v čase, keď nebola doma. Opakovane ju sledoval prostredníctvom sociálnej siete. Často krát jej vulgárne nadával. Podával na ňu podnety na ÚPSVaR, že je neschopná starať sa o mal. dcéru. Vynucoval si zohrievanie jedla, musela kontrolovať v šatníku jeho košele, ktoré sú špinavé. Denno-denne boli u nich hádky a konflikty, ktoré sa týkali hlavne poriadku, starostlivosti o obžalovaného a o dcérku. Hádky vyvolával vždy obžalovaný, jemu vždy niečo vadilo. Vyhrážky sa týkali väčšinou malej, že sa o ňu nebude starať, že bez nej neodíde a podobne. . K fyzickej agresivite v žalovanom období nedošlo voči jej osobe, ani vo vzťahu ku dcérke. Nakoniec dodala, že nájom aj stravu platili na polovicu. Čo sa týka dcérky, všetko financovala ona. Na otázky obhajkyne, ktoré jej boli kladené počas výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že starých rodičov ako aj kamarátky navštevovala, kedy chcela, nebránil jej fyzicky, ale skôr slovne mu to prekážalo. Keď nastala nejaká hádka, on jej vynadal, ponižoval ju. Ďalej uviedla, že v prístupe na sociálnej sieti jej nebránil, pretože nemal ako. Toho času navštevuje Fenestru - Organizácia pre týrané ženy. Nakoniec dodala, že ňou podané trestné oznámenie nebolo reakciou na to, že obžalovaný podal na ňu trestné oznámenie. Na otázku samosudcu či pociťovala istú dávku strachu od obžalovaného v čase od januára do júla, poškodená uviedla, že sa bála hlavne toho, že ju môže zbiť a hlavne vyhrážok že ju odstaví od dcérky. Ku obžalovanému sa vrátila kvôli dcére, aby mala úplnú rodinu.

Svedkyňa R. L. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená S. V. veľakrát prišla ku nej vyplakaná s tým, že obžalovanému všetko vadí. Akokoľvek sa snažíla, všetko bolo vždy zle. Taktiež sa veľakrát stávalo, že prišli ku nej na návštevu pohádaní, vôbec medzi sebou nekomunikovali, alebo že prišla na návštevu S. iba sama. Raz sa jej zdôverila s tým, že jej dal facku a rozbil dvere na kúpeľni. Stále opakovala, že sa ho boji. Raz ho dokonca aj nahrala, ako jej nadával. Taktiež sa jej S. zdôverila, že jej obžalovaný robí naprieky v starostlivosti s dcérou, nedodržiava jej režim, čo robí aj dodnes. Jedno obdobie S. navštevovala aj psychologičku, nakoľko nezvládala situáciu, Na záver dodala, že S. po celý čas živí obžalovaného, nikdy poriadne nepracoval, nikdy poriadne neprispel do spoločnej domácnosti. Čo sa týka výživného, platí, ale oneskorene.

Svedkyňa S. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, kde uviedla, že poškodená S. V. a obžalovaný X. J. boli jej susedmi v období, keď bola poškodená tehotná. Odišli, keď mala dcéra asi pol roka. Počas tohto obdoba viackrát počula, že z ich bytu ide silný krik a hádky. Väčšinou kričal on na ňu, boli to samé vulgarizmy. Nevedela uviesť ako hádky začínali a ako končili. Dodala, že raz bolo počuť ako niekto rozbil sklo, zľakla sa, preto im zazvonila na dvere, či poškodená nepotrebuje pomoc. Poškodená na to reagovala, že nie a zatvorila dvere. Odvtedy už viac nezakročila. Hádky sa opakovali aj po narodení dcéry. S poškodenou bližší kontakt neudržiava, iba pri stretnutí sa vždy pozdravia. Poškodenú vníma ako veľmi starostlivú matku, slušne oblečenú, ktorá nikdy v bloku nemala žiaden konflikt. K obžalovanému sa nevedela vyjadriť, nakoľko ho zriedka stretávala. Na otázky samosudcu, či boli vyššie menovaní jej susedmi a či sa vie vyjadriť ku spolužitiu obžalovaného a poškodenej, zhodne uviedla na obe otázky, že nevie povedať a ani sa vyjadriť.

Svedkyňa R. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom uviedla, že je v príbuzenskom pomere s poškodenou, je jej sesternica. Vzťah obžalovaného a poškodenej vnímala ako hrozný, pretože poškodená bola vo vzťahu nešťastná a postupne sa to stupňovalo. Z jej pohľadu ju obžalovaný využíval, aby mal kompletný servis. Ona sa starala o všetko. Obžalovaný ju neustále kontroloval, obmedzoval , vyčítal jej, napr. že zle upratuje, že je doma špina, neporiadok, že dcéru hygienicky zanedbáva, že s ňou často chodí vonku, že zlé varí. Raz bola dokonca svedkom hlasitého rozhovoru, kde jej obžalovaný nadával a aj sa vyhrážal. V domácnosti poslednú dobu udržiaval obžalovaný iba stres a napätie. Poškodená bola vystresovaná, zničená, schudla, bála sa odísť. Nikdy nebral ohľad na ňu, len oznamoval a žiadal. Dodala, že aj keby poškodená urobila čokoľvek, vždy by si obžalovaný niečo na ňu našiel.

Svedkyňa C. O. na hlavnom pojednávaní rovnako ako aj v prípravnom konaní uviedla, že raz, keď telefonovala s S., prišiel k tomuto telefonátu obžalovaný. Hovor neukončila, len ho schovala. Počula, ako jej vulgárne obžalovaný nadáva. Dôvodom bola kúpa fotoaparátu, pretože poškodená chcela profesionálne fotiť. S S. sa pozná 8 rokov a obžalovaného len z toho obdobia, keď pracoval v pube a zo stretnutí, keď bola u nich na návšteve. Keď bola na návšteve, tak nič podivné na správaní či už jedného, alebo druhého nevidela. Pamätá si na jednu scénu, keď deti spali spoločne u nich doma a jej dcéra, keď sa zobudila skôr, zobudila aj ich dcéru, tak následne od poškodenej vie, že obžalovaný sa veľmi hneval, že ako ich mohli dať spať spolu. Na otázky samosudcu odkiaľ má informácie o ich spolužití, čo konkrétne jej iné poškodená ešte povedala a ako sa často rozprávali uviedla, že si nepamätá na všetky udalosti, lebo to bolo strašne veľa. Písali si s poškodenou denno-denne a stále bol nejaký konflikt, hádka, ktorú vyvolal pre banalitu obžalovaný X. Brenner. D. jej niečo vytýkal, že nenavarila, nebolo upratané, Stále si vyžadoval starostlivosť. Vie, že bolo aj také obdobie, keď obžalovaný nemal dostatočný príjem a poškodená ťahala celú domácnosť. Z rozprávania poškodenej vie, že obžalovaný ju raz sotil ,až sa rozbili dvere, raz dostala od neho facku. Obhajkyňa na záver výsluchu svedkyne C. O. uviedla, že obžalovaný za skutok ku ktorému sa vyjadrovala svedkyňa s tým fotoaparátom bol právoplatne priestupkovo postihnutý, je to súčasťou spisového materiálu.

Svedok X. J. st. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že medzi obžalovaným a poškodenou nevidel žiadne problémy. Pri návšteve u nich doma bolo všetko v poriadku. Poškodená sa vôbec nesťažovala, že obžalovaný sa ku nej zle správa. Vždy, keď jej zavolal, keď mala sviatok a spýtal sa ako sa majú, vždy odpovedala, že dobre. Nikdy od nej nepočul žiadnu sťažnosť, či už telefonicky alebo osobne. Bol prekvapený, že podala trestné oznámenie. Niekedy sa sťažoval syn, že nie je upratané a nie je navarené. Skôr sa však sťažoval na stretávanie s dcérou, keď sa s poškodenou rozišli. Čo sa týka starostlivosti o dcéru T., myslí si, že sa poškodená ku nej dobre

správa. Malá bola vždy čistá, oblečená primerane počasiu. Na záver dodal, že pokiaľ by ju syn týral alebo bil, tak sa ku nemu nevráti alebo zavolá políciu. Podľa jeho názoru, chce mať malú iba pre seba a vadí jej, že dcéra lipne na otcovi.

D. O. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že X. J. pozná asi od roku 2006-2007. Bol to jej priateľ. Po roku známosti začali spolu žiť. Rozišli sa v roku 2008-2009. Počas trvania vzťahu sa medzi nimi vyskytli hádky, ako v každom inom vzťahu. Po celý čas prispieval finančne do domácnosti na 80-90%.Uviedla, že obžalovaný ju nikdy neudrel, nikdy ju fyzicky netýral, ale niekedy z ničoho nič na ňu zvýšil hlas a kričal, keď to na neho prišlo. Vulgarizmy pritom nepoužíval. Dôvodom rozchodu boli hádky a nevera. Nevie čo obžalovaný konkrétne vo vzťahu ku poškodenej urobil, ale podľa jej názoru, že zvyšoval hlas a kričal, nie je trestným činom. Je to jeho vlastnosť, má to v povahe.

D. P. T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že vzťah poškodenej a obžalovaného nebol v poriadku. Poškodená jej často volala. Sťažovala sa na obžalovaného, pritom používala aj rôzne vulgarizmy na jeho osobu. Podľa jej názoru iniciátorom všetkých hádok bola poškodená, nakoľko sa dokázala pohádať a dostať do konfliktu s každým. Bola veľmi vzťahovačná. Nemalo význam jej odporovať, veľmi to potom hrotila a išla do protiútoku. Stačilo, že len trochu mala iný názor. Poškodenej vadilo úplne všetko, dokonca aj na partnerovi. Každú banálnu vec nafúkla. Dôvodom ich rozchodu boli hádky. V starostlivosti o ich maloletú dcéru jej nemôže nič vytknúť. Nemyslí si, že by ju zanedbávala. O fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným nemá vedomosť a ani o tom, aby jej obžalovaný bránil v stretávaní sa s ňou. Zvykol jej iba volať, kde je s malou, ale nebol to kontrolujúci telefonát. Nepríde jej poškodená ako týraná žena, je to iba jej výstrel kvôli dcére, lebo mu chcela ublížiť.

D. C.. X. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, kde uviedla, že dcéra pred desiatimi rokmi odišla z domu a od vtedy neboli spolu v kontakte. Okradla ju, vzala jej všetko, čo sa jej vtedy hodilo. Bolo to pod vplyvom kamarátov, s ktorými sa stretávala. Nemala však dôvod odísť, žili si kľudným a pokojným životom. Nepáčilo sa jej, že dcéra používala vulgarizmy najvyššieho zrna, nevedela prijať žiadnu kritiku a ani sa nikdy ospravedlniť. Bola veľmi ťažká povaha a tvrdohlavá. V domácnosti nepomáhala. K partnerskému vzťahu sa nevedela vyjadriť, nakoľko o tom, že bola týraná nepočula a ani nevedela.

D. X. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, kde uviedla, že je poškodenej bývalá kolegyňa a doteraz sú kamarátky. Obdobie od roku 2015 bolo to, keď sa vrátila poškodená k obžalovanému. Vedela, že tento vzťah dlho nevydrží a že bude len otázkou času, kedy sa opäť rozídu, pretože poškodená začala chudnúť, trápiť sa, pán J. bol k nej horší ako predtým. Na základe telefonického kontaktu s poškodenou vedela, že sa ich vzťah vyvíjal zle, postupne vadilo všetko obžalovanému, usporiadanie v chladničke, neporiadok, vadili mu hračky v obývacej izbe. Vadilo mu aj to, že s ňou telefonuje, že S. dojčí malú stále, vyžadoval si veci aby bolo postarané oňho, o domácnosť. Na jednej strane vyžadoval od S. funkciu ženy, to znamená starostlivosť o domácnosť o dieťa, o obžalovaného, čo ona plnila ale on si funkciu otca neplnil, výdavky na domácnosť platili na polovicu, ale čo sa týka výdavok na dieťa, všetko hradila S.. Čo sa týka návštevnosti na Braniskovej ul. bola tam asi raz , dva krát, pretože obžalovaný si neprial žiadne návštevy. Videla neporiadok prislúchajúci tomu, že je tam malé dieťa, nejaké omrvinky. Ako náhle sa pán J. vrátil domov, návšteva sa skončila, pretože S. sa stiahla, komunikácia viazla. S obžalovaným sa nedal viesť komunikatívny rozhovor. Na otázku samosudcu, či bola svedkom fyzického alebo psychického útoku, uviedla, že nikdy nebola prítomná nejakého fyzického alebo psychického nátlaku zo stany obžalovaného, pretože obžalovaný sa na verejnosti predstavoval a prezentoval slušne, ale S. pár krát nechala zapnutý telefón aby počula to, ako s ňou komunikuje. G. hrubé nadávky a hlasné opakovanie týchto nadávok, osočovanie, že je taká a taká. Bolo počuť, že bol nervózny, kopal do nábytku a do hračiek, čo konal pred mal. T.. Od poškodenej vie, že pri jednom z incidentov, keď bola privolaná hliadka polície, obžalovaný hodil uterák von balkónom so slovami na poškodenú, že za tým uterákom pôjde aj ona. Pred policajtmi ju označil ako psychicky chorú, čo sa opakovalo aj pred návštevou jednej jej známej s dieťaťom, ktorú vyhodil z bytu a myslím, že tam zavolal aj políciu vtedy. S. pri ich stretnutiach okrem toho, že bola výrazne schudnutá, vravela, že nechce ísť domov so slovami, že sa obžalovaného bojí.

M. po výsluchu svedkyne uviedla, že situácie, ktoré popisovala svedkyňa vo svojej výpovedi týkajúce sa vyhodeného uteráku a vyhodenia z bytu poškodenej boli riešené v rámci priestupkového konania, kde samotná pani T. ktorá mala byť vyhodená z bytu popisovala situáciu odlišne ako to popisovala v rámci priestupkového konania poškodená. D. uviedla, že obžalovaný sa na verejnosti správa slušne. Konflikt by bol možno v byte, ale nie na verejnosti. M. k tomu dodal, že z jeho strany tam nebol žiadny náznak, že si nepraje, aby prišla na návštevu. Tým chcel povedať, že neodrezával poškodenú od svojich kamarátok.

D. C.. X. T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že T. J. je jej pacientkou od narodenia. Absolvovala všetky vyšetrenia, povinné očkovania. Zo začiatku s dieťaťom chodili obaja rodičia, neskôr už len matka. Môže povedať, že je to jedno zdravé, vitálne dieťa, ktoré netrpí žiadnym závažnejším ochorením. Akurát chodí pravidelne na kardiologické ošetrenia kvôli funkčnému šelestu na srdiečku. Podľa jej názoru starostlivosť matky o dieťa bola dobrá, bolo vždy čisté a upravené, hygiena taktiež bola v poriadku. U dieťaťa nepozorovala žiadnu nijakú patológiu, strach či nervozitu. Všimla si nedôveru otca vo vzťahu k matke o starostlivosť o dieťa a naopak, nakoľko po ukončení vyšetrenia, sa vždy jeden alebo druhý s ňou kontaktovali a zaujímali sa o zdravotný stav dieťaťa.

D. O. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú zamestnával vo Vigvam pube ako čašníčku. Bola panovačná povaha, urážlivá, z čoho vznikali aj hádky. Stále sa na niečo sťažovala. Ak jej niečo vytkol, urážala sa, mala slzy v očiach. Keď ju prepustil, hneď na to mu začali chodiť kontroly z rôznych úradov. Podľa jeho názoru podnety boli zo strany poškodenej. Obžalovaný vždy na neho pôsobil seriózne a pokojne. Osobne však nikdy nebol svedkom ich vzťahu. Dozvedel sa o ich problémoch cez bývalú priateľku, ktorá bola kamarátkou poškodenej. Na záver dodal, že poškodená si veľa vymýšľala bez toho, aby to mala niečím podložené, bola falošná a pretvarovala sa.

D. W.. S. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodenú spoznala prostredníctvom svojho bývalého priateľa a skrz poškodenej pána J.. Momentálne s poškodenou v kontakte nie je a s obžalovaným si občas napíše. Dôvodom prečo som ukončila kontakt s poškodenou bol ten, že už nemala chuť dookola počúvať tieto negatívne veci zo strany poškodenej, mala dosť svojich problémov ako aj to, že z nej ťahala informácie ohľadne fotenia. Nikdy nevidela na poškodenej znáky po fyzickom útoku a ani nebola svedkom fyzického útoku voči poškodenej zo strany obžalovaného. G. jej názoru poškodená nie je psychicky úplne v poriadku. Obžalovaného vníma ako normálneho človeka.

D. ďalej vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalkyne G.. I. V..

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých, ktorý vypracovala G.. I. V., vyplýva záver, že poškodený X. J. má zachovalú schopnosť správne vnímať a interpretovať realitu, jeho myslenie je bez prítomných porúch. Sťažene chápe hľadisko druhých ľudí, prispôsobivosť je priemerná, často je nekompromisný, so sklonom k jednoznačným riešeniam. Správanie je vo všeobecnosti výbušné, energické, odbrzdené, s navonok zameranými agresívnymi a nátlakovými prejavmi. Prejavujú sa u neho aj prvky agresivity v zmysle nátlaku pri uspokojovaní vlastných potrieb. C. agresia ako snaha ublížiť či potrestať je pravdepodobnou reakciou na frustráciu. Vyšetrenie nepreukázalo intenzívne agresívne tendencie. Obvinený popiera správanie k partnerke, ktoré je predmetom obvinenia. Avšak egocentrizmus, snaha o uspokojovanie vlastných túžob obvineného, energickosť správania ako aj vzťahovačnosť a závislosť projektovaná na partnerku zvyšujú pravdepodobnosť konfliktného partnerského spolužitia a následne i odbrzdeného správania sa obžalovaného v súlade s jeho osobnostnou výbavou. Partnerku vníma ako nezrelú, nesamostatnú, konfliktnú, negativistickú a výbušnú s nedostatočným zmyslom pre starostlivosť o dcéru a domácnosť, so sklonom k vyvolávaniu hádok.

D. T. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná. Nevie presne, ale bolo to niekedy pred dvoma rokmi, keď s poškodenou bola dohodnutá, že príde ku nej domov na úpravu obočia. Po zazvonení jej otvoril obžalovaný. Povedala, že bola dohodnutá s poškodenou na stretnutí.

Obžalovaný povedal, že poškodená nemá čas. L. odišla preč a dostala správu od poškodenej vo forme ospravedlnenia, že za to nemôže, že jej partner vystrája. M. dodal, že je pravdou, že svedkyňa bola u nich. Slušne ju poprosil, aby prišla trošku neskôr, pretože akurát bolo potrebné uložiť dcéru spať s tým, že partnerka sa jej ozve trošku neskôr. Ale k žiadnej hádke a cirkusu nedošlo.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, ktorý vypracoval PhDr. P. J., vyplýva záver, že rozumové a intelektové schopnosti poškodenej svojou výškou a výkonom prevyšujú predpokladateľnú úroveň jej vzdelania. Po analýze jej emočného profilu možno potvrdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať udalosti, ktorým bola v konfliktnom vzťahu vystavená dlhodobý dopad na zníženú kvalitu jej psychického zdravia. Poškodená vykazuje komplexný syndróm týranej ženy, ktorý vznikol na základe slovných útokov, fyzického týrania, psychického týrania, sexuálneho zneužívania a tzv. ekonomickej kontroly. Intenzita tohto syndrómu svedčí trvanie tohto syndrómu viac ako rok. Po komplexnom vyšetrení je možné povedať, že presnosť ňou reprodukovaných informácií a popisov prežitých udalostí je bez skreslenia a bez sklonu k fabuláciám.

X. G.. P. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu odvoláva na znalecký posudok, ktorý vypracoval. Na otázky obhajkyne, ktoré mu boli kladené počas výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetrenie menovanej prebiehalo štandardným spôsobom, ktorého súčasťou boli anamnestické záležitosti a záležitosti týkajúce sa psychických vlastností a schopností s použitím metód , ktoré predstavujú štandardný zoznam psychodiagnostických techník, v posledných rokoch považovaných za najviac spoľahlivé. Môže konštatovať, že vyšetrenie neobsahovalo žiadne pozoruhodnosti a bolo spracované do odpovedí na otázky vyšetrovateľa. E. okolnosti a informácie poskytované menovanou v rámci vyšetrenia boli realizované viac než pred rokom, preto nie sú ani nemôžu byť otázkou samostatného pamäťového ukotvenia, preto sú v plnom rozsahu obsiahnuté v samotnom znaleckom posudku, t. z. všetky otázky a aj otázky sexuality, ktoré mali klinický význam boli zaznamenané. Na ďalšiu otázku obhajkyne, či sa vie vyjadriť k tomu, že poškodená na hlavnom pojednávaní sa výrazne ohradila voči tomu, že ona nič takéto neuviedla ohľadne sexuálneho týrania, uviedol, že v prípadoch posttraumatickej stresovej poruchy po dobu viac než jedného roka môže tzv. obranným mechanizmom, tzv. zabúdania, meniť niektoré podrobnosti k neskôr poskytovaným informáciám. T. z., že ide o problém s pamäťou, alebo poruchy pamäti alebo štandardný psychický obranný mechanizmus, ktorý označujeme ako vytesňovanie.

D. podľa § 269 Tr. por. oboznámil aj listinné dôkazy a to správu KSK na č.l. 220-221, správy z ÚPSVaR na č.l. 296-299 a 308-312, potvrdenie na č.l. 228-229, evidencia priestupkov na č.l. 315-316 a materiály z priestupkového konania na č.l. 319,334-336.

Zo správy T. samosprávneho kraja vyplýva, že lekár samosprávneho kraja zbavuje povinnosti mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka C.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, I. trieda č. XX, T., E. ambulancia pre deti a dorast, P. č. XX, T..

Zo správy Z. práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na č.l. 296-299 vyplýva, že obžalovaný na súd podal návrh na zverenie mal. dcéry do striedavej starostlivosti. Otec chodí na stretnutia s mal. do miesta pobytu matky, počas stretnutia je matka prítomná, bol by rád, aby mohol byť s mal. bez prítomnosti matky; otec uviedol, že nevie kde a či dieťa navštevuje predškolské zariadenie, matka na jeho bežné otázky týkajúce sa mal. neodpovedá; na stretnutí oboch rodičov vzhľadom na rôznosť názorov nebolo možné dospieť k dohode, bola im ponúknutá odborná pomoc psychológa, s čím obaja rodičia súhlasili, očakávania rodičov však boli protichodné, postoj matky bol formálne rezervovaný, interpretácie rodičov o sporných skutočnostiach súvisiacich s realizáciou styku sú protichodné.

Zo správy Z. práce, sociálnych vecí a rodiny T. na č.l. 308-312 súd zistil, že bol obžalovaný X. J. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 31.05.2016, kedy bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu s úradom. menovaný poberá dávku v hmotnej núdzi od 01.01.2016 do doby trvania podmienok, mesačne, naposledy v sume XX,XX R.. Menovaný nepoberal náhradné výživné za neplatené výživné.

Z potvrdenia - lekárskej správy je zrejmé, že zdravotný stav dieťaťa je dobrý, navštevuje ambulanciu v rámci prevencie, absolvovala všetky preventívne prehliadky ako aj povinné očkovanie. Starostlivosť o dieťa je dostatočná.

Z výpisu z Z. evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol 2-krát riešený za priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené pokuty v blokovom konaní a 1-krát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý mu bolo uložené pokarhanie.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

D. na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného X. J. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

G. okresnej prokuratúry Košice I podal na súd obžalobu na obžalovaného X. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, Tr. zák., pretože obžalovaný mal blízkej osobe spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu sa stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a ohrozuje jej bezpečnosť.

P. konanie obžalovaného sa zákonne vykonanými dôkazmi, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní absolútne nepreukázalo. L. žiaden relevantný či už priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by takéto konanie obžalovaného potvrdzovalo. Obžalovaný takéto konanie poprel v plnom rozsahu, pričom pripustil hádky s poškodenou. G. tieto hádky takisto pripustila a dokonca pripustila aj skutočnosť, že aj ona nadávala obžalovanému, keď sa navzájom hádali. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, kde na jednej strane vypovedali svedkyne - kamarátky, resp. rodinní príslušníci poškodenej a na druhej strane rodinní príslušníci a iní svedkovia v prospech obžalovaného, pričom ani jedna výpoveď z týchto skupín svedkov nie je dôkazom priamym, pretože tento typ trestného činu a síce týranie blízkej a zverenej osoby je tzv. trestným činom za zatvorenými dverami, preto je len málo pravdepodobné, aby dôkaz vo forme výpovedí svedka mohol byť dôkazom priamym. Teda možno konštatovať, že tieto výpovede boli len výpoveďami na základe počutia od poškodenej či obžalovaného, resp. tretia skupina svedeckých výpovedí, ktorá len potvrdila napr. hádku obžalovaného a poškodenej ako napr. svedkyňa S. J. - suseda. Isté výpovede, ktoré boli v prospech obžalovaného či už je to výpoveď O. V., P. T., W.. S. E. opisujú práve poškodenú ako osobu konfliktnú, vzťahovačnú, neporiadnu, vyvolávajúcu hádky a podobne. To isté možno konštatovať o obžalovanom z výpovedi svedkov L., O., E. a N.. G. dôkazom v prejednávanej trestnej veci je výpoveď svedkyne S. V., ktorá však v súvislosti v rámci výsluchu nepotvrdila všetky body obžaloby tak ako sú uvedené v skutku ako takom z obžalobného návrhu. Napr. na otázku v rámci jej výsluchu akým spôsobom bola izolovaná od svojich kamarátov a rodiny odpovedala, že aj tak za nimi išla, pretože on ( obžalovaný) jej rozkazovať nebude. Žiadny spôsobom nepotvrdila izolácie od sociálnej siete, práve naopak svedkovia potvrdili, že jej hlavnou formou komunikácie bola práve sociálna sieť. Žiadny dôkazom nepotvrdila ponižovanie na verejnosti. Takisto nepotvrdila nútenie neustálej starostlivosti o osobu obžalovaného, obsluhovanie obžalovaného, dávaním príkazov, nezabezpečovaním dostatku finančných prostriedkov, bezdôvodným kričaním, dokonca ani fyzické napadnutie nebolo potvrdené. V ostatných bodoch poškodená potvrdila body obžaloby, tie však boli vyvrátené obžalovaným ako ďalším priamym dôkazom.

C. dôkazom svedčiacim kvázy v neprospech obžalovaného je znalecký posudok G.. J., ktorý vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že poškodená vykazuje komplexný syndróm týranej ženy, ktorý vznikol na základe slovných útokov, fyzického týrania, psychického týrania, sexuálneho zneužívania a tzv. ekonomickej kontroly. W. tohto syndrómu svedčí trvanie tohto syndrómu viac ako rok. Po komplexnom vyšetrení je možné povedať, že presnosť ňou reprodukovaných informácií a popisov prežitých udalostí je bez skreslenia a bez sklonu k fabuláciám. Na margo znalca G.. J. chce súd poznamenať isté nezrovnalosti v jeho znaleckom posudku, hlavne na tú skutočnosť, že vo svojich záveroch okrem iného konštatuje aj sexuálne zneužívanie poškodenej obžalovaným, čo však samotná poškodená v rámci vykonaného dokazovania nikdy nepotvrdila a

dokonca na hlavnom pojednávaní uviedla, že pred znalcom takéto skutočnosti nikdy neuvádzala, pretože nie sú pravdivé. Na túto skutočnosť znalec v rámci výsluchu reagoval tým, že samozrejme všetky okolnosti a informácie poskytované menovanou v rámci vyšetrenia realizované viac než pred rokom nie sú ani nemôžu byť otázkou samostatného pamäťového ukotvenia, preto sú v plnom rozsahu obsiahnuté v samotnom znaleckom posudku.

E. z odbornej literatúry a najnovšieho stavu poznania vo vzťahu k týraniu súd chce poukázať na to, že v prípade týrania nejde o skutky, ktoré sú dôsledkom straty kontroly, kde si partneri presadzujú svoje záujmy. Z jednej z najzávažnejších znakov je trvalá a nemenná diferenciácia rolí na násilníka a týranú osobu. To znamená, že pokiaľ dochádza ku kolísaniu tejto roly, zjednodušene povedané, že nachádzame situácie, kde sa nachádza týraná osoba, tak sa o týranie nejedná. O týranie sa nejedná tam, kde dochádza k striedaniu presadzovania svojich záujmov.

U týranej osoby je v časovom vývine zjavné prehlbovanie poklesu schopností vzdorovať, t.z. že na jednej strane sa zvyšuje tlak tyrana a na strane druhej dochádza k úplnej strate schopnosti vzdorovania v súvislosti s týmto psychickým poznatkom v prípade, ak dochádza k stupňovaniu tlaku zo strany tyrana a na druhej strane dochádza k nárastu odporu zo strany týranej osoby, tak v takom prípade tieto role nie sú príslušné týmto dvom osobám. Vo vzťahu medzi tyranom a týranou osobou pozorujeme v prípade reálneho týrania akceptáciu absolútnej zodpovednosti za konfliktnosť medzi nimi. Týraná osoba pripisuje zodpovednosť výlučne sebe v dôsledku toho trpí pocitmi viny, pocitmi hanby a v súvislosti s týmto je úplne netypické pre týranú osobu, aby chodila a rozprávala mnohým osobám o tom, ako je ona týraná, pretože je to v rozpore s tým, že ona sa za to cíti byť vinná a že sa za to hanbí, pokiaľ my nachádzame prípady keď tzv. týrané osoby vo svojom sociálnom priestore tak bližšom ako vzdialenejšom chodia od osoby k osobe a všade rozprávajú aké sú týrané, tak tento znak je v zásadnom rozpore s rolou týranej osoby. Vzhľadom ku skutočnosti ak považujeme niečo pre osobu za emočne významné a v prípade týrania ide o negatívne emócie, tak je logicky jasná tendencia vyhýbať sa tomu, aby si tá osoba privolávala takéto negatívne emócie tým, že bude o tom rozprávať.

G. názoru súdu týraná osoba by mala pamätať sexuálne týranie obťažovanie a podobne aj po dlhšej časovej dobe ako je rok.

G. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, teda, že, od januára 2015 do 27.07.2015 v Košiciach v mieste ich prechodného bydliska v podnájme na ulici Braniskovej č. 4 týral svoju družku S. V. a to tým spôsobom, že ju neustále nadmerne kontroloval, snažil sa izolovať od známych kamarátov a rodiny, opakovane sledoval hlavne prostredníctvom sociálnej siete, v súkromí ako aj na verejnosti ju ponižoval, že je neschopná, že sa nevie postarať ani o maloleté dcéru, v domácnosti jej vulgárne nadával, hanlivo, pohŕdavo a ponižujúcu pomenovával vulgárnymi slovami, nútil poškodenú k neustálej starostlivosti o jeho osobu, k obsluhovaniu jeho osoby, denno- denne vyvolával hádky a konflikty v domácnosti tým, že požadoval neustále upratovanie od poškodenej, vyčítaní dojčenia malej dcéry, vyčítaním starostlivosti o maloletú, dávaním príkazov, ktoré poškodená považovala za vyčerpávajúce a nezmyselné, nezabezpečovaním dostatku finančných prostriedkov ekonomicky vyčerpával poškodenú počas spoločného spolužitia na ňu opakovane bezdôvodne kričal a ponižoval ju aj v prítomnosti ich maloletej dcéry, fyzicky napadol poškodenú a to tak, že do nej sotil, opakovane sa bezdôvodne vyhrážal bitkou poškodenej ako aj odňatím dcéry z jej starostlivosti, v prípade ak ho poškodená opustí, čím takto svojim správaním vyvolával strach a stres u poškodenej S. V., sa stal. V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.. Ide len o tvrdenie poškodenej a tvrdenie obžalovaného. V konečnom dôsledku podľa názoru súdu práve naopak, z výsluchov svedkov a listinných dôkazov v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom vyplynuli skutočnosti podľa názoru súdu v prospech neviny obžalovaného.

Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ). Tieto znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne ( povinné ). Pri absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.

M. stránka skutkovej podstaty trestného činu - charakterizuje spôsob spáchania trestného činu a jeho následky. Obligatórne znaky t.j. také, ktoré musia byť v každej skutkovej podstate všetkých trestných činov , ktoré charakterizujú objektívnu stránku trestného činu sú konanie, následok trestného činu a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. P. konanie ako je opísané v obžalobe po dobu cca viac ako pol roka preukázané nebolo, ani následok tohto konania preukázaný nebol a preto logicky nemožno hovoriť ani o príčinnom vzťahu medzi konaním a následkom.

D., ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je dokázaný, že sa stal vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné konštatovať, že bol spáchaný trestný čin - nebolo preukázané konanie obžalovaného ako obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.

M. stránka trestného činu - konanie páchateľa, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom trestného činu, musí byť preukázané zadováženými dôkazmi tak, ako ktorákoľvek iná obligatórna zložka trestného činu. Tento obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu je najčastejšie možné zistiť z jeho výsluchu a ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné takýto výsluch páchateľa uskutočniť, potom je možné ho odvodiť z okolností prípadu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver konaní páchateľa, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania sa obvineného, pokiaľ existuje.

G. aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zisťovať skutkový stav a vykonávať nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú ,ale aj tie, ktoré ho ospravedlňujú, v konečnom dôsledku však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú.

G. § 2 ods. XX Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

G. § 2 ods. XX Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru , že nebolo jednoznačne a nespochybniteľne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.

E. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech

- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.