Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Ing. U. T., nar. XX. L. XXXX, P. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Pekár, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 1.797,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C 281/2015-57 zo dňa 12. novembra 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o zaplatenie 1.797,70 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 3. novembra 2015 zamietol. Výrokom II. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na § 788 ods.1, § 822 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že v prerokúvanej veci bola uzavretá poistná zmluva v zákonom predpokladanej písomnej forme podpísanej oboma účastníkmi (§ 791 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 3. decembru 1998) a jej súčasťou sa podľa jasne prejavenej vôle strán stali dojednania obsiahnuté na jej rube. Z ustanovenia čl. II ods. 3 zmluvných dojednaní jednoznačne určuje, že poistený má voči poisťovni právo, aby nahradila tú škodu, ktorá vznikne zamestnávateľovi v súvislosti s činnosťou poisteného bližšie označenou v zmluve. V samotnom texte poistnej zmluvy je pritom jediné ustanovenie, ktoré bližšie označuje činnosť žalobcu (poisteného), a to údaj o pracovnom zaradení v hlavnom pracovnom pomere. Podľa obsahu poistnej zmluvy v prerokúvanej veci bol žalobca vyšetrovateľom Policajného zboru SR. Z ustanovení poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní tak podľa názoru súdu nemožno dospieť k inému názoru, než že poistnou udalosťou, za ktorú žalovaná poisťovňa zodpovedala, bol vznik zodpovednosti žalobcu za škodu pri vykonávaní činnosti vyšetrovateľa Policajného zboru, voči svojmu zamestnávateľovi (služobnému úradu). Z § 788 ods. 1 a § 822 Obč. zák. potom vyplýva, že žalovaná poisťovňa bola povinná poskytnúť poistenému žalobcovi poistné plnenie len za takúto poistnú udalosť, teda len vtedy, ak by žalobca spôsobil škodu ako vyšetrovateľ Policajného zboru. Žalobca však najneskôr od 3. novembra 2013 pracuje v pracovnom pomere pre iného zamestnávateľa - spoločnosť Pro Wind Slovakia spol. s.r.o., a to nie ako vyšetrovateľ Policajného zboru, ale s úplne inou náplňou práce (technik a vodič). Z toho potom vyplýva, že škoda spôsobená zamestnávateľovi pri výkone tejto práce nie je tou poistnou udalosťou, na ktorú sa vzťahuje poistná zmluva z 3. decembra 1998, z ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky. Z tejto zmluvy tak žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú uvedenej spoločnosti pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy z 30. októbra 2013. Zo žiadneho ustanovenia poistnej zmluvy z 3. decembra 1998, zmluvných dojednaní, všeobecných poistných podmienok, ale ani zákona pritom nemožno vyvodiť, že by zmena vykonávanej činnosti automaticky rozširovala (menila) rozsah poistenia a toto poistenie by sa týkalo aj každej ďalšej činnosti, ktorú žalobca začne vykonávať. Práve naopak, z čl. III ods. 7 písm. c) všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v takom prípade by poistenie zanikla. Takáto zmena by tak bola zmenou záväzku (jednej z podstatných náležitostí zmluvy - vecného vymedzenia poistnej udalosti, pri ktorej patrí žalobcovi poistné plnenie), ktoré by bolo potrebné osobitne dohodnúť v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka. Žalobca pritom nedokázal a ani netvrdil, že by k takejto dohode došlo. Poukazy žalobcu na čl. V všeobecných poistných podmienok a na to, že nebol na potrebu hlásiť zmeny žalovaným upozornený, sú v tejto súvislosti nepodstatné. Z čl. V v. p. p. totiž vyplýva len povinnosť ohlásiť zmenu v podkladoch rozhodujúcich pre výpočet poistného. Z tohto ustanovenia však [najmä v súvislosti s čl. III ods. 7 písm. c) v. p. p.] nijako nevyplýva, že by ohlásením zmeny vykonávanej činnosti došlo automaticky k zmene poistnej zmluvy a rozšíreniu poistného krytia. Práve naopak, ak by žalobca bol zmenu ohlásil, viedlo by to v zmysle už cit. čl. III ods. 7 písm. c) k zániku poistenia, nie k jeho rozšíreniu. Preto je tiež nepodstatné, či bol žalobca na túto povinnosť žalovaným riadne upozornený. Možno súhlasiť so žalobcom v tom, že aj poistná zmluva z 3. decembra 1998 sa najneskôr od 1. januára 2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka) stala spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 2008 však zakazuje len neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Na nejasnosť, resp. na neupozornenie žalobcu na čl. V všeobecných poistných podmienok by tak prípade bolo možné prihliadať vtedy, ak by žalovaný voči žalobcovi namietal, že určitú skutočnosť neohlásil. Nemožno však ani aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka dospieť k záveru, že neohlásením zmeny sa rozširuje predmet poistnej zmluvy aj o novú činnosť vykonávanú žalobcom - spotrebiteľom. Už len na dôvažok sa žiada dodať, že podľa § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka sa zákaz neprijateľných podmienok nevzťahuje na tzv. hlavný predmet plnenia, ktorý spotrebiteľskú zmluvu definuje ako takú. Nemožno teda v žiadnom prípade tvrdiť, že čl. V v. p. p. je neprijateľnou podmienkou a následkom tejto neprijateľnosti je rozšírenie hlavného predmetu zmluvy - predmetu poistenia. Hlavný predmet plnenia je z kontroly neprijateľnosti vyňatý práve preto, že dohoda o ňom tvorí podstatu zmluvného konsenzu strán, ktoré jediné majú určiť, čo chcú (aký má byť predmet zmluvy) a za akú cenu to má byť. Podobne nie je vo veci relevantná námietka žalobcu, že na poistnú zmluvu bolo platené poistné aj potom, čo žalobca prestal byť vyšetrovateľom Policajného zboru (okrem iného aj na rok 2014). Ani ďalšie platenie poistného nemá za následok zmenu predmetu poistnej zmluvy - rozšírenie poistenia zodpovednosti aj na novú činnosť. Zaplatenie poistenia by takýto účinok mohlo mať len podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka per analogiam, ak by žalovaný ako poisťovňa takúto zmenu poistnej zmluvy navrhla a žalobca by ju zaplatením poistenia akceptoval. Existenciu takéhoto návrhu na zmenu poistnej zmluvy však žalobca nijako nepreukázal a ani ho v žalobe netvrdil. Ak žalobca skutočne platil poistné aj potom, čo poistná zmluva zanikla v dôsledku zániku činnosti vyšetrovateľa Policajného zboru, môže to mať za následok nanajvýš nároky na jeho vrátenie ako plnenia bez právneho dôvodu. Takýto nárok však žalobca v tomto konaní vôbec neuplatnil. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to vrátane akcesorického nároku na úroky z omeškania, do ktorého sa žalovaný s neexistujúcim záväzkom vôbec nemohol dostať (výrok I). O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p, keď žalobca trovy žiadal, no nebol úspešný, a úspešný žalovaný sa trov výslovne vzdal. Z ustanovenia § 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p. v takom prípade vyplýva povinnosť rozhodnúť len o návrhu žalobcu na priznanie trov, a to tak, že sa mu náhrada trov neprizná. O trovách žalovaného nemožno vôbec rozhodovať, keďže chýba zodpovedajúci návrh v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokáta a to z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne súd poukázal na § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že účelom poistnej zmluvy je záväzok poistiteľa poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane v zmluve bližšie špecifikovaná náhodná udalosť. Poukázal na to, že v prípade poistenia zodpovednosti za škodu je vymedzenie činnosti poisteného, z ktorej môže vzniknúť škoda tzv. pravidelnou náležitosťou zmluvy. Je to v nečinnosti poisteného, však zákon túto náležitosť exaktne neprikazuje. V zmluve o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania zo dňa 03.12.1998 nie je činnosť poisteného na ktorú by sa poistenie viazalo vyslovene špecifikovaná, pričom jedinou zmienkou je tzv. pracovné zaradenie v hlavnom pracovnom pomere kde je stroho uvedené Vyšetrovateľ PZ. Odvolateľ poukázal na to, že ani v žiadnom citovanom článku zmluvných dojednaní nie je činnosť poisteného bližšie špecifikovaná. Opätovne poukázal na to, že žalobca nebol zo strany žalovaného upozornený, že v prípade ak zmení zamestnanie má povinnosť toto ohlásiť žalovanému. Ak teda súd priznal žalobcovi v zmluvnom vzťahu so žalovaným štatút spotrebiteľa v zmysle toho má za to, že by mal túto povinnosť zo strany žalovaného byť riadne upozornený a poučený. Žalobca si riadne všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona a tiež z poistnej zmluvy splnil, poistnú udalosť nahlásil. Až po urgenciách v ktorom sa žalovaný nezmienil, že k poistnej udalosti došlo pri vykonávaní inej činnosti, bolo zaslané vyrozumenie dňa 16.02.2015. Týmto vyrozumením odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, pričom sa odvolával na neexistujúci článok II. resp. bod 4 písm. m) zmluvných dojednaní tvoriacich prílohu zmluvy zo dňa 03.12.1998. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 04.09.2015 ako aj ústne vyjadrenie na pojednávaní. Má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k odvolacím argumentom považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 3.12.1998 uzavreli poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, z ktorej vyplýva, že poistený je žalobca, ktorého zaradenie v hlavnom pracovnom pomere je uvedené ako vyšetrovateľ PZ. Žalobca je od 4.11.2013 v pracovnom pomere so spoločnosťou Pro Wind Slovakia spol. s. r. o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2013 druh práce je dohodnutý - technik a vodič. Dňa 23.10.2014 žalobca ako zamestnanec v dôsledku výpadku elektrickej energie odovzdal zamestnávateľovi nesprávne nakreslené plány určitých výrobkov, ktoré boli podľa nich vyrobené, objednávateľ (tretia osoba) ich však pre túto vadu odmietol prevziať. Zamestnávateľ si voči žalobcovi uplatnil škodu vo výške štvornásobku jeho priemernej mzdy 1.997,44 eur. Žalobca i zamestnávateľ vznik škody ohlásili žalovanému, ktorý však odmietol plniť z poistnej zmluvy, v dôsledku čoho si žalobca svoj nárok voči nemu (po zohľadnení spoluúčasti vo výške 199,74 eur) uplatňuje v predmetnom konaní. Zo skutkových zistení veci vyplýva správny právny záver, že žalovaný bol povinný poskytnúť poistenému žalobcovi poistné plnenie len za takúto poistnú udalosť, teda len vtedy, ak by žalobca spôsobil škodu ako vyšetrovateľ Policajného zboru. Žalobca však najneskôr od 3.11. 2013 pracuje v pracovnom pomere pre iného zamestnávateľa - spoločnosť Pro Wind Slovakia spol. s.r.o., a to nie ako vyšetrovateľ Policajného zboru, ale s úplne inou náplňou práce, od 3.11.2013 pracuje ako technik a vodič. Škoda spôsobená zamestnávateľovi pri výkone tejto práce nemôže byť poistnou udalosťou, na ktorú sa vzťahuje poistná zmluva z 3.12.1998, z ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky. Z tejto zmluvy tak žalovanému nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú uvedenej spoločnosti pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy žalobcu so spoločnosťou Pro Wind spol. s r.o. z 30. októbra 2013. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva teda záver, že žalovaný nemôže kryť akékoľvek nároky žalobcu za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ale len za poistnú udalosť vzniknutú v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti vyšetrovateľa PZ. Pokiaľ si žalobca uplatňoval poistné za poistnú udalosť z pracovnej činnosti vodiča a technika, dôvodne žalovaný z predmetnej poistnej zmluvy nebol povinný poskytnúť plnenie.

11. Odvolateľ v odvolaní opätovne poukázal, že žalobca nebol zo strany žalovaného upozornený, že v prípade ak zmení zamestnanie má povinnosť takúto skutočnosť ohlásiť žalovanému. S uvedenou námietkou sa správne vysporiadal súd prvej inštancie, ktorý uviedol, že je nepodstatné, či bol žalobca na túto povinnosť žalovaným riadne upozornený. Z čl. V Všeobecných poistných podmienok totiž vyplýva len povinnosť ohlásiť zmenu v podkladoch rozhodujúcich pre výpočet poistného. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by ohlásením zmeny vykonávanej činnosti došlo automaticky k zmene poistnej zmluvy a rozšíreniu poistného krytia.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .