Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-10-2017.pdf
PDF · 153.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Csp/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v spore medzi žalobkyňou: W.. F. Y. L.. Ž. I.. XX.XX.XXXX, Z. T. B. XXX, a žalovaným: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia 684,07 EUR, o určenie neplatnosti zmlúv a ochranu práv spotrebiteľa, o určenie neprijateľných podmienok a o určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov,
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 684,07 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobou doručenou súdu 21.03.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v sume 684,07 EUR a ďalej aby určil, že: Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500039616 z 24.01.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná pre početné neprijateľné podmienky v zmluve; Dodatok k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500039616 zo 04.02.2015 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatný pre početné neprijateľné podmienky v zmluve. Tiež žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že túto podáva z dôvodu, že takáto žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši, odstráni neistotu vzťahu účastníkov konania a vytvorí pevný základ pre jeho usporiadanie, pričom súd podrobí zmluvu súdnej kontrole v súlade s únijným právom. So žalovaným bol uzavretý úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni. Ide o formulárové typové spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli koncipované tak, že nezabezpečujú rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky a ich obsah pri podpise nebolo možné ovplyvniť. Žalovaný pri uzavieraní predmetných zmlúv použil nekalé praktiky. Ide o úverovú zmluvu - Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500039616 z 24.01.2014, ktorej predmetom mali byť poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 1.500,- EUR, pričom skutočne bolo poskytnutých 1.284,25 EUR a Dodatok k zmluve o revolvingovom úvere zo 04.02.2015 (poskytnuté finančné prostriedky vo výške 790,84 EUR, pričom skutočne bolo poskytnutých 678,76 EUR). Predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere a dodatok k zmluve považuje žalobkyňa za uzavreté v rozpore s § 37, § 39 a § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, pretože jednotlivé články obsahujú vady. Zmluvné podmienky neboli individuálne vyjednané. Poukazuje na vady v zmluvách, na výšku úveru, na uhradenú sumu a výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada vydať. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500039616 z 24.01.2014, v ktorej je uvedené - poskytnutá suma úveru
1.500,- EUR (skutočne poskytnutých 1.284,25 EUR) a dodatok k zmluve o revolvingovom úvere, v ktorom je uvedené - poskytnutá suma úveru 790,84 EUR (skutočne poskytnutých 678,76 EUR) a uhradená suma žalobkyňou je 2.647,08 EUR. Teda bezdôvodné obohatenie žalovaného je 684,07 EUR. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky: 1/ splátka úveru v sume 80,37 EUR nie je rozdelená na istinu a úrok; 2/ v zmluve chýba konečný dátum splatnosti, splatnosť úveru je 42 + 22 mesiacov; 3/ poplatok za uzatvorenie zmluvy 215,75 EUR + 112,08 EUR; 4/ RPMN je nesprávne uvedená v astronomickej výške 70,01 %; 5/ priemerná RPMN absentuje; 6/ celková čiastka, ktorú musí ako dlžníčka vrátiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 5.309,42 EUR. Zabezpečenie v zmluvách bolo dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V zmluvách boli dojednané neprijateľné zmluvné podmienky a to zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy, Rozhodcovskou zmluvou a Dohodou o poskytnutí služby, uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a to odklad splatnosti splátok úveru uvedený v bode 8. zmlúv za odplatu. Príloha k zmluvám nazvaná Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sú ťažko čitateľné (§ 53c OZ). Z uvedeného dôvodu sa zmluvy považujú za neplatné pre rozpor so zákonom (§ 37 ods. 1, 2 a § 39 OZ). Nejasné formulácie v časti zmluvy - odplata, odôvodňujú súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru (uznesenie Súdneho dvora C-76/10). Ako dôkaz dáva do pozornosti zmluvu o revolvingovom úvere, dodatok k zmluve o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, prehľad prijatých platieb z ProfiCredit, výkaz o realizovaných úhradách. Žalobkyňa považuje zmluvy za problematické a z eurokonformného hľadiska za najmenej sčasti za neudržateľné. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a preto podala žalobkyňa tento návrh, aby platnosť právnych úkonov posúdil súd. V zmluvách sú neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom a bez ich dohody a neustále požaduje plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný žalobkyni oznámil, že eviduje nedoplatok, s čím nemožno súhlasiť a preto podala žalobkyňa túto žalobu. Žalobkyňa aj požiadala žalovaného o poskytnutie výpisu splátok, ktorý pripojila k žalobe. Vo veci podanej žaloby súdy z úradnej povinnosti poskytujú spotrebiteľovi súdnu ochranu podľa spotrebiteľského práva, ktorá mu v plnej miere a nespochybniteľne prináleží podľa právnych predpisov SR a únijného práva, najmä Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti dáva žalobkyňa do pozornosti Nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 107/07, m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a tiež rozsudok KS Prešov sp.zn. 16Co 100/13 z 25.07.2013. Žalobkyňa má na veci naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Jej žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto určenia je právo žalobkyne ohrozené a jej právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Takáto žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) iná žaloba (rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je, a či je tu právny vzťah alebo nie je, je právo žalobkyne ohrozené. Sú tu aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce nárok žalobkyne a to Článok 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu O. s. p., podľa súčasnej právnej úpravy Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobkyňa ďalej dáva do pozornosti judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 4/94, m. m. I. ÚS 22/03, I. ÚS 26/94, III. ÚS 7/08) a Článok 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré žalobkyňa v návrhu opísala a vzhľadom na dôkazy, ktoré súdu predložila, vzhľadom na vady v predložených zmluvách a vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil a napriek tomu trvá na tom, že žalobkyňa je jeho dlžníkom a žiada od nej ďalšie plnenie bez právneho dôvodu, žiada preto, aby súd nariadil pojednávanie v čo najkratšom čase na prejednanie veci z dôvodu ochrany spotrebiteľa, z dôvodu podrobenia spotrebiteľskej zmluvy súdnej kontrole, z dôvodu vykonania navrhnutých dôkazov a z toho dôvodu, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2/ Na výzvu súdu danú uznesením z 05.04.2017 žalovaný reagoval podaním právnej zástupkyne doručeným súdu 24.04.2017 (čl. 39-50). Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný vo vzťahu k žalobe o určenie, namieta jej neprípustnosť v zmysle ustanovení CSP. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o revolvingovom úvere, dodatku k zmluve. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami.
Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napr. konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú - § 137 písm. c/, písm. d/ CSP), čo vyplýva aj z dôvodovej správy týkajúcej sa typov žalôb. Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c/ CSP (žalobkyňa sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písm. d/ uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Zároveň žalovaný dáva do pozornosti, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. OZ. Podporne poukazuje žalovaný aj na uznesenie KS v Žiline č.k. 9Co/516/2015 z 29.10.2015. Z uvedeného dôvodu vznášajú námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadajú, aby OS Dolný Kubín postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto prípade Okresný súd Bratislava I. Žalovaný poukazuje aj na to, že dôvody podanej žaloby sú neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa poukazuje na viacero údajných neprijateľných podmienok v predmetnej zmluve; k žiadnej namietanej skutočnosti však neuvádza podporné argumenty, následkom čoho je nemožné zaujať k veci objektívne stanovisko. Žalovaný však v obsahu tohto vyjadrenia odkazuje aspoň na základné skutočnosti vyplývajúce z námietok žalobkyne. I/ Žalovaný nepopiera obsah tvrdení žalobkyne o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZoSÚ“). Zmluva o revolvingovom úvere pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane listiny, zo zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a z príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Ustanovenia OZ o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento princíp, okrem iného, znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď. (rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo 16.01.2013 sp.zn. 31 Cdo 1571/2010, rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 24.09.2013 sp.zn. 33 Cdo 2065/2012). Aj podľa právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním, nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom
- pozri LARENZ, K. - Wolf, M.: AllgemeinerTeil des BürgerlichenRechts, 9. vyd. C. H. Beck, München 2004, s. 492“. V zmysle uvedeného teda oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7., ods. 7.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „ZoRÚ“) spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sporu. K takémuto záveru dospel aj KS v Prešove v rozsudku č.k. 13Co/111/2014-166. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej dáva do pozornosti ustanovenia článku 4., ods. 4.5. Zmluvných dojednaní ZoRÚ. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď článok 7., ods. 7.1. písm. g/ zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Okrem vyššie spomenutého rozhodnutia KS v Prešove, dávajú do pozornosti aj konanie Súdneho dvoru EÚ vo veci C-42/15, ktorý uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam je v prípade zmluvy č. 8500039616 termínom konečnej splatnosti dátum 01.08.2017. Ako ďalší dôvod pre konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy, žalobkyňa uvádza, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšok a termínov splatnosti splátok. ZoSÚ účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu, nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej stranami tohto sporu. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 EUR), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení
úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmlúv). Žalovaný tvrdí, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní splátky, by nebolo reálne možné vypočítať údaj o RPMN. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ zmluva musí obsahovať RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k ZoSÚ vychádza z výšky splátky (cit. „D1 je výška splátky alebo poplatkov“). Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napríklad, že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a podobne. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samotné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samotný údaj o ich súčte. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako tak ZoSÚ neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ majú spočítať. Ustanovenia ZoSÚ sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1 smernice. V tejto súvislosti dávajú do pozornosti článok 10 ods. 1 písm. h/ spomínanej smernice. Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené, či už legislatívne (v podobe prijímania právnych noriem), alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať odchýlne ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Na podporu uvádzaného poukazujú aj na odôvodnenie rozsudku č.k. 13Co/111/2014-166 a to v časti rozpisovania splátky (t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). Skutočnosť, že tvrdenia žalovaného (správne malo byť žalobkyne) ohľadom nedostatkov v zmluve sú nesprávne, je možné podporiť aj poukázaním na fakt vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ ako to prezentuje žalobkyňa, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§ 9 ods. 5 ZoSÚ) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Žalovaný podotýka, že taký právny názor vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15. Žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že zmluvy obsahujú náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. II/ Z obsahu tvrdení žalobkyne nevyplýva žiadny dôvod (dôkaz), v zmysle ktorého by výška RPMN z predmetných zmlúv mala byť vypočítaná nesprávne, žalobkyňa uvádza len neurčité a paušálne tvrdenia, ktoré nemajú oporu v žiadnej právnej skutočnosti. Za účelom popretia tvrdení žalobkyne v prílohe právny zástupca žalobcu predložil rozpis pre výpočet RPMN k predmetným zmluvám. Neobstojí ani námietka v oblasti absencie informácie o priemernej výške RPMN platnej ku dňu podpisu zmluvy, nakoľko táto je obsiahnutá ako v bode 5., tak aj v bode 6. zmluvy. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti žalobkyňa napáda s odstupom viac ako troch rokov od okamihu uzavretia zmluvy, výšku celkovej čiastky, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nakoľko táto zodpovedala zmluvnej vôli strán prejavenej v čase uzavretia zmluvy, ako aj zákonnému obmedzeniu v oblasti maximálnej prípustnej hranice výšky odplaty za spotrebiteľský úver. Tvrdenia žalobkyne sú nejasné, absentuje v nich konkrétna okolnosť odôvodňujúca ich relevanciu. III/ Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne týkajúce sa odplaty v zmysle Dohody o poskytnutí služby. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov (ktoré nesprávne označuje ako poplatky za poskytnutie úveru). Žalobkyňa v podanej žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámila a uzavrela ju dobrovoľne. Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku, je nepreskúmateľné, pretože okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti, žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti (a ani dôkazy na ich preukázanie) o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán. V súvislosti s bodom 8. ods. 8.6. Dohody o poskytnutí služby žalovaný uvádza, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Čo sa týka ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, k tomu žalovaný uvádza, že predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia
úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 odstavec 2, a ani dojednanie o nej, nie sú neprijateľnou podmienkou. IV/ Žalobkyňa neuvádza, v čom má spočívať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy. V obsahu žaloby pritom nespochybňuje, že sa s dokumentmi oboznámila a dobrovoľne ich podpísala, ani to, že nepredstavovali podmienku poskytnutia úveru. a/ Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 OZ). Tvrdenie žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s jej vlastnou argumentáciou. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa, a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje nejaká verifikácia/rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice. Tvrdeniam žalobkyne odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa aj ZoSÚ (§ 9 ods. 13). Nejaví sa pritom dôvodné, aby na jednej strane boli pre dohodu o zrážkach zo mzdy určované osobitné pravidlá (a nakoniec bola zákonom stanovená ako jeden z troch prípustných spôsobov zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy) a na strane druhej - v zmysle tvrdení žalobkyne, by malo ísť o neplatný právny úkon z dôvodu jeho neprijateľnosti. b/ Rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia ZoRÚ. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by, bez ohľadu na ne/súhlas veriteľa, došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej ZoRÚ. Žalobkyňa teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) ZoRÚ. Je nesporným, že vlastným úkonom mohla žalobkyňa ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobkyňou preto má charakter individuálneho ustanovenia. V súvislosti s ustanovením článku 2. rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa vo svojej argumentácii opomenula, že z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania ZoRÚ a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, a že z právnych dôsledkov bodu 7. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník, bez ohľadu na postoj veriteľa, dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie ZoRÚ. V/ Neobstojí ani požiadavka žalobkyne na určenie neplatnosti dodatku k ZoRÚ. Odhliadnuc od absencie vecného zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je namieste poznamenať, že dodatok bol uzatvorený z podnetu dlžníčky a to za účelom opätovného dojednania možnosti poskytnutia revolvingu z predmetnej zmluvy (k čomu reálne i došlo) po jej predchádzajúcej výpovedi, ako to vyplýva z jej výslovného znenia. VI/ Žalovaný vznáša námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobkyne z pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty (§ 107 ods. 1 OZ). Žalovaný namieta arbitrárne a výslovne svojvoľné posúdenie plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy v § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce sa premlčania počítali svojvoľne. Argumentáciou žalobkyne by sa absolútne stratil význam stanovenia objektívnej premlčacej lehoty, lebo tá by potom neuplynula nikdy, nakoľko premlčacia lehota má podľa žalobkyne plynúť od nekonkrétneho, nepreukázaného a svojvoľne stanoveného dátumu. Žalovaný rovnako namieta existenciu úmyslu na bezdôvodnom obohatení. Táto skutočnosť nie je ničím preukázaná (vyplýva iba z nešpecifikovaných tvrdení žalobkyne, teda zjavne má byť preukázaná iba jej vyjadrením, zjavným nepochopením obsahu zákona). Žalovaný teda žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy právneho zastúpenia.
3/ Právny zástupca žalovaného ďalším podaním doručeným súdu 08.06.2017 (čl. 62), s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, ako aj na nezvyšovanie nákladov spojených s konaním, ospravedlnil svoju neúčasť i neúčasť žalovaného na nariadenom pojednávaní na deň 13.06.2017 a súhlasil s konaním v ich neprítomnosti, s tým, že zotrvávajú na svojom vyjadrení k veci.
4/ Žalobkyňa na pojednávaní 13.06.2017 predložila svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v tomto spore ide o spotrebiteľskú zmluvu. K nesplnenej podmienke zo strany žalovaného došlo 27.01.2014, kedy jej na účet poskytli namiesto dohodnutých 1.500,- EUR, 1.284,25 EUR (doklad na výpise z účtu). Na zmluve sa nenachádzal dátum konečnej splatnosti, splátkový kalendár s potvrdenými zmluvami jej bol doručený poštou detto (1. splátkový kalendár je datovaný v Bratislave 24.01.2014, jej podpisom nie je signovaný). Po čase splácania jedného roka jej bolo ponúknuté listom navýšenie úveru o 900,- EUR, čo aktivovala, opäť v dobrej viere. Nakoľko v tom čase riešila sťahovanie, unikli jej niektoré skutočnosti. Keď jej na účet prišlo namiesto ponúknutých 900,- EUR iba 678,76 EUR, začala sa podrobnejšie zaujímať o predmetnú zmluvu. Nakoľko nie je právnicky vzdelaná, zaslala zmluvu na posúdenie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, odkiaľ jej prišlo vyjadrenie (pripojené k žalobe), že zmluva vo viacerých bodoch nespĺňa povinné náležitosti, obsahuje neprijateľné podmienky a výrazne poškodzuje ju ako spotrebiteľa a naplňuje skutkovú podstatu vyhlásenia zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú. Po vytvorení súvahy a započítaní splátok zistila, že istina je preplatená. Požiadala žalovanú spoločnosť o mimosúdne vyrovnanie. Odpoveďou jej bolo zaslanie zosplatnenia úveru. Medzitým prestala zasielať nimi požadované splátky a tak bola vystavená neustálym telefonickým a SMS atakom a vyhrážkam. Vo výpovedi ďalej uviedla, že predložila aj doklady, ktoré jej boli doručené od žalovaného a jedná sa o Oznámenie o zosplatnení zo dňa 17.04.2017 a tiež aj obsah emailu, ktorý dostala, zo dňa 06.06.2017. Jej prišla od právnej zástupkyne žalovaného výzva na zaplatenie ich pohľadávky pred začatím súdneho konania a túto výzvu zo 07.06.2017 taktiež predložila. V čase uzavretia zmluvy v januári 2014 mali spolu s manželom nevyplatený dlh, konkrétne manžel mal dlh voči sociálnej poisťovni a preto si chcela zobrať úver na splatenie dlhu vo výške 1.500,- EUR. V čase keď podpisovala zmluvu so žalovaným, tak nechcela ešte nejakú inú pôžičku alebo úver. Všimla si, že v doklade, ktorý podpisovala, bola uvedená ešte ďalšia suma ako revolving. Keď na to upozorňovala s tým, že potrebuje požičať 1.500,- EUR, tak jej bolo vysvetlené, že je tam možnosť opakovaného úveru, ale len vtedy ak bude tento chcieť. Po podpise zmluvy z jej strany jej žalovaný vyplatil časť úveru, ale zníženú na sumu 1.284,25 EUR a prišla jej poštou aj zásielka od žalovaného, ktorá obsahovala splátkový kalendár a tiež aj doklad, ktorý predložil žalovaný a to Oznámenie veriteľa o schválení úveru. Od nej už žalovaný nechcel písomne potvrdiť žiadne písomnosti. Všetky písomnosti týkajúce sa jej žiadosti o úver vo výške 1.500,- EUR podpisovala naraz 22.01.2014. Potom ako splácala úverové splátky, tak jej žalovaný oznámil, že si môže požiadať o ďalší úver. V tom čase sa sťahovali, mali výdavky a preto na jeho ponuku pristúpila a žalovaný jej poslal dodatok k ZoRÚ, ktorý aj k žalobe predložila. Poslednú splátku žalovanému uhradila 24.11.2016 tak ako je uvedené v rozpise splátok pripojenom k žalobe. V žalobe okrem vydania bezdôvodného obohatenia žiadala aj o určenie neplatnosti predmetných zmlúv o revolvingu a to kvôli tomu, že neustále od nej žalovaný vymáha peniaze a vyhráža sa, že to dajú exekútorovi. Ona zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože chce dosiahnuť, aby v budúcnosti jej nevznikli z dôvodu ako žalovaný voči nej postupoval, nejaké ďalšie dôsledky. Neuplatňuje si náhradu trov konania voči žalovanému.
5/ Súd vo veci konal a na pojednávaní 13.06.2017 rozhodol aj v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá svoju neúčasť podaním doručeným súdu 08.06.2017 ospravedlnila a rovnako aj neúčasť žalovaného, so súhlasom s pojednávaním v ich neprítomnosti.
6/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a tiež oboznámením sa so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere z čl. 7, 8, s pripojenými Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere z čl. 13-15, s Dodatkom k zmluve o revolvingovom úvere uzavretým dňa 26.02.2015 z čl. 9-11, s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500039616 zo dňa 24.01.2014 z čl. 49, so Stanoviskom žalovaného k ZoRÚ č. 8500039616 spolu s prehľadom prijatých platieb ku dňu 20.01.2017 zo dňa 20.01.2017, a s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
7/ Oboznámením sa s dokladom označeným ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere, číslo zmluvy (VS): 8500039616 vyplýva, že žalobkyňa dňa 22.01.2014 požiadala žalovaného o úver za podmienok uvedených v časti 5. ZoRÚ označenom ako Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR, kde je uvedené, že žalobkyňa ako dlžník žiada žalovaného o poskytnutie úveru (úverový limit) 1.500,- EUR, ďalej je uvedená splatnosť úveru (počet splátok) 42, výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) 80,37 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 EUR, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 45,94 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 EUR, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 EUR, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Žalovaný dňa 24.01.2014 schválil revolvingový úver, avšak v údajoch o schválenom revolvingovom úvere v bode 6. ZoRÚ jednostranne zmenil, v porovnaní so žiadosťou žalobkyne, údaje o výške predpokladanej RPMN za úver z výšky 70,01 % na 68,74 %, ďalej údaj o výške predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu zo 63,32 % na 70,01 %. Žalovaný žalobkyni doručil ZoRÚ s vyplnenými údajmi v časti 6. spolu s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.01.2014 z čl. 49. V tomto oznámení žalovaného sú už uvedené širšie podmienky schváleného úveru, doklad obsahuje tiež údaje o dátume splatnosti prvej splátky úveru 01.03.2014, o dátume splatnosti poslednej splátky úveru 01.08.2017, RPMN úveru vo výške 68,74 %, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania zmluvy 45,94 %. Na rozdiel od údajov v bode 5., 6. ZoRÚ, je v tomto dokumente uvedená odlišná schválená výška revolvingu a to 902,92 EUR, ďalej sa uvádza výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 80,37 EUR, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 70,01 %. Tento doklad vyhotovený žalovaným nie je žalobkyňou podpísaný.
8/ Dňa 04.02.2015 podpísala žalobkyňa ako dlžník a dňa 26.02.2015 žalovaný ako veriteľ Dodatok k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500039616 (ďalej len „dodatok“). Predmetom je opätovné poskytnutie revolvingu za podmienok dohodnutých v ZoRÚ a v tomto dodatku. Predmet revolvingu je upravený v časti 4. dodatku a predstavuje automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške oznámenej dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa čl. 2., ods. 2.2. ZoRÚ a za podmienok uvedených v ZoRÚ.
9/ Podaním zo dňa 26.02.2015 z čl. 12 žalovaný oznámil žalobkyni, že v zmysle článku 4. Revolving ZoRÚ č. 8500039616 zo dňa 24.01.2014, jej bol navýšený úver, RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 70,01 % a úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, ktorý je prílohou listu.
10/ V písomnom stanovisku veriteľa k ZoRÚ č. 8500039616 zo dňa 20.01.2017 z čl. 19, žalovaný zaslal žalobkyni prehľad prijatých platieb na základe ZoRÚ č. 8500039616 a to ku dňu 20.01.2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver dňa 24.01.2014 vo výške 1.284,25 EUR a následne 25.02.2015 revolving vo výške 678,76 EUR a žalobkyňa za obdobie od 14.04.2014 do 24.11.2016 uhradila žalovanému na splatenie predmetného úveru a revolvingu spolu 31 splátok v rôznych výškach, celkovo uhradila sumu 2.647,08 EUR. Ako vyplýva z výpovede žalobkyne, po splátke vo výške 90,- EUR hradenej 24.11.2016, už ďalšie úhrady na splatenie úveru nerobila. Žalovaný jej v tomto stanovisku vyčíslil aktuálny zostatok dlhu ku dňu 20.01.2017 vo výške 2.662,34 EUR.
11/ Podaním zo dňa 17.04.2017 z čl. 66 žalovaný oznámil žalobkyni zosplatnenie všetkých záväzkov zo ZoRÚ v prípade, že do 15 dní od doručenia tohto oznámenia, neuhradí sumu omeškaných splátok, spolu vo výške 165,87 EUR.
12/ Podľa § 44 OZ v platnom znení, ods.: 1/ Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
2/ Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
13/ Podľa § 46 OZ ods.:
1/ Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 2/ Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
14/ Podľa § 451 OZ ods.: 1/ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2/ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15/ Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16/ Podľa § 9 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom k 24.01.2014, ods.: 1/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 2/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17/ Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18/ Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19/ Súd sa pred posúdením veci najskôr zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti vznesenou žalovaným pri jeho prvom úkone - vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2017. Súd s poukazom na § 42 CSP na námietku miestnej nepríslušnosti neprihliadal, nakoľko je nedôvodná. V danom prípade je miestne príslušným súdom, popri všeobecnom súde žalovaného upravenom v § 13, § 15 CSP, ktorým je Okresný súd Bratislava I, aj Okresný súd Dolný Kubín a to s poukazom na § 19 písm. d/ CSP, nakoľko v tomto spore vystupuje žalobkyňa, ktorej trvalý pobyt je v obvode tunajšieho súdu, ako spotrebiteľka, ktorá si žalobou uplatňuje nároky zo spotrebiteľského vzťahu strán sporu, keď sa jednak domáha neplatnosti ZoRÚ a jej dodatku a taktiež vydania bezdôvodného obohatenia získaného na základe spotrebiteľskej zmluvy z čl. 7.
20/ Následne sa súd zaoberal otázkou, či došlo k platnému uzavretiu ZoRÚ. Z predložených dokladov je jednoznačné, že žalobkyňa pred uzavretím zmluvy navrhla dňa 22.01.2014 znenie zmluvy uvedené v časti 5. ZoRÚ, ktoré žalovaný v celom rozsahu a bez výhrad neprijal, a navrhol dňa 24.01.2014 iné znenie zmluvy uvedené v časti 6. tejto písomnosti. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5., mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov v časti 6. zmluvy označenej ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR, resp. formou „Oznámenia veriteľa o schválení úveru“ zo dňa 24.01.2014, ktoré žalobkyňa v zákonom vyžadovanej forme neakceptovala (písomne tento zmenený návrh neprijala). Proces uzatvárania zmlúv je možné rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv (OZ), ktorý mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy 6. - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v časti zmluvy 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akúkoľvek zmluvnú podmienku. Za tejto situácie, keď nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie úveru a následne revolvingového úveru, išlo o plnenie zo strany žalovaného bez právneho dôvodu a preto, ak žalobkyňa zaplatila viac ako jej žalovaný poskytol, išlo z jej strany tiež o plnenie bez právneho dôvodu, a následkom toho bol vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v rozsahu v akom žalobkyňa zaplatila viac ako jej žalovaný poskytol. Taktiež dodatok k ZoRÚ zo dňa 26.02.2015 nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon, keď odkazuje a vychádza z obsahu ZoRÚ podpísanej žalobkyňou dňa 22.01.2014 a žalovaným 24.01.2014, ktorá ale nebola stranami platne uzavretá. Pokiaľ sa v bode 4.1. dodatku uvádza a odkazuje aj na oznámenie veriteľa podľa článku 2., časti 2.2., tak išlo len o jednostranné oznámenie žalovaného, žalobkyňou neakceptované, kde je dokonca uvedená iná výška revolvingu ako v častiach 5., 6. ZoRÚ.
21/ Súd poukazuje na to, že ak by aj došlo k platnému uzavretiu ZoRÚ dňa 24.01.2014 v znení na čl. 7, tak táto zmluva je vzhľadom na charakter účastníkov a predmet plnenia spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.01.2014, kedy mala byť zmluva uzavretá. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje tento zákon v § 9 ods. 1, 2, ktorý vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve a v odseku 2 upravuje zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy, okrem všeobecných náležitostí podľa OZ. Nedostatok čo i len jednej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ má za následok to, že úver sa považuje bezúročný a bez poplatkov. Zmluva v znení v akom bola podpísaná žalobkyňou ako dlžníkom dňa 22.01.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 24.01.2014, neobsahovala náležitosti upravené v § 9 ods. 2 písm. f/, j/ ZoSÚ. Neobsahovala teda vymedzenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak žalovaný vo vyjadrení poukazoval na to, že údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, resp. v splátkovom kalendári, tak toto oznámenie a splátkový kalendár boli vyhotovené žalovaným až po podpise zmluvy žalobkyňou, t.j. po 22.01.2014, teda v čase podpisu zmluvy žalobkyňou zmluva túto zákonom vyžadovanú náležitosť neobsahovala a pokiaľ túto náležitosť obsahovalo oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, išlo o zmenený a doplnený návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, žalobkyňou neakceptovaný. Taktiež zmluva neobsahovala údaj o RPMN úveru, pretože v zmluve v časti 5. aj 6. je uvedená len „predpokladaná RPMN“. Uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienku upravenú v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, t.j. uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zákone sa ako náležitosť zmluvy vyžaduje uvedenie presného údaja o RPMN (nie predpokladanej) a účelom zákona bolo, aby spotrebiteľ mal možnosť na základe tohto jednoznačného a presného údaja porovnať produkty na úverovom trhu, dozvedieť sa celkové náklady na úver a posúdiť výhodnosť úveru. Údaj označený ako predpokladaný spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa. Neuvedenie náležitostí upravených v § 9 ods. 2 písm. f/, j/ ZoSÚ, spôsobuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, t.j. v konečnom dôsledku rovnaký následok aký nastáva pri vyššie uvedenom vyhodnotení vzťahu strán sporu, t.j., že medzi stranami nebola uzavretá ZoRÚ z dôvodu chýbajúceho konsenzu oboch zmluvných strán.
22/ Keďže žalovaný poskytol žalobkyni úver a revolving spolu vo výške 1.963,01 EUR (úver 1.284,25 EUR a revolving 678,76 EUR), t.j. reálne poskytol menej ako bolo upravené v časti 5. aj 6. ZoRÚ z 24.01.2014 a žalobkyňa mu na splatenie úverov celkovo doteraz vrátila formou splátok sumu 2.647,08 EUR, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Uplatnená námietka premlčania týkajúca sa tohto peňažného nároku je nedôvodná, nakoľko bezdôvodné obohatenie začalo vznikať na strane žalovaného postupne odo dňa 08.06.2016 úhradou splátky vo výške 85,- EUR a poslednou úhradou splátky vo výške 90,- EUR dňa 24.11.2016, nakoľko do 08.06.2016 žalobkyňa vykonávala úhrady do výšky žalovaným poskytnutých financií, spolu vo výške 1.963,01 EUR a teda od 08.06.2016 odkedy vznikalo bezdôvodné obohatenie, do podania žaloby dňa 21.03.2017, neuplynula trojročná objektívna ani dvojročná subjektívna premlčacia lehota vzťahujúca sa na nárok z bezdôvodného obohatenia.
23/ Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti ZoRÚ a jej dodatku zamietol s poukazom na § 137 CSP, keď predmetom určovacej žaloby je právna skutočnosť, nakoľko zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určovacia žaloba, ktorej predmetom je platnosť či neplatnosť právnej skutočnosti, je prípustná len výnimočne, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom žiadny právny predpis neupravuje v prípade spotrebiteľských zmlúv možnosť domáhať sa určenia ich platnosti resp. neplatnosti. Súd v sporoch o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv aj bez návrhu ex offo skúma, či došlo k vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu, skúma tiež platnosť spotrebiteľskej zmluvy a existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď boli tieto otázky posúdené súdom ako predbežné otázky, pri posúdení nároku na splnenie povinnosti. Keďže požadovaná žaloba o určenie neplatnosti ZoRÚ a jej dodatku je procesne neprípustná, súd žalobu v tejto časti zamietol.
24/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán, nakoľko žalobkyňa aj žalovaný mali vo veci čiastočný úspech, keď žalobkyňa bola úspešná v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný zas mal úspech v časti žaloby týkajúcej sa určenia neplatnosti ZoRÚ a jej dodatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v dvoch vyhotoveniach v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.