Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. D., dieťa rodičov: matka N.. S. I., N.., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., T. XX, otec X.. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., E. S. X, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 03. 2017 č. k. 37P/3/2017 - 85, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného zo sumy 110,- Eur na 40,- Eur od 01. 02. 2017. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného od apríla 2012 došlo k zmene pomerov na strane otca dieťaťa tým, že sa znížil jeho príjem. Zároveň došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré prešlo z materskej školy na základnú školu. Súd považoval za preukázané, že otec za posledné obdobie niekoľkokrát zmenil zamestnávateľa a pracoval na rôznych pracovných pozíciách s rôznym odborným zameraním, pričom aj predloženými oznámeniami o mzdových podmienkach od bývalých zamestnávateľov bolo preukázané, že u týchto zamestnávateľov dosahoval vyšší príjem, ako dosahuje v súčasnosti ako učiteľ na základnej škole s príjmom 648,47 Eur. Napriek tomu došlo k ukončeniu týchto pracovných pomerov väčšinou v skúšobnej dobe práve zo strany otca. V prípade zmeny zamestnania povinného rodiča za zamestnanie menej finančne výhodné súd skúmal, či k zmene došlo z dôležitého dôvodu a zistil, že na strane otca nešlo o zmenu zamestnania z takéhoto dôležitého dôvodu, pracovný pomer s vyšším príjmom, z ktorého súd vychádzal pri určovaní výživného v roku 2012, ukončil na vlastnú žiadosť, rovnako ako ostatné pracovné pomery, ktoré nasledovali. Pritom netrpí chorobami, ktoré by mu bránili vo výkone určitého druhu zamestnania. Súd preto ustálil, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému v rozsahu 110,- Eur mesačne. Okrem maloletého nemá otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o výdavky či iné náklady - úver, dlhy, cestovné, tieto nie je samo osebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, pretože výživné na maloleté deti má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a tiež nie je možné zohľadňovať bežné náklady na domácnosť, keďže tie sú na strane oboch rodičov. Rovnako súd neprihliadal na výdavky otca na cestovanie za svojou matkou do miesta jeho trvalého bydliska vzdialeného 130 km, pretože ich nepovažoval za výdavky nevyhnutné vzhľadom na súčasné pomery otca. Aj po odpočítaní všetkých nákladov na domácnosť vrátane stravy a uhradení výživného maloletému ostáva otcovi suma prevyšujúca sumu 198,09 Eur mesačne, čo je suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. Na strane maloletého konštatoval súd zvýšené výdavky od posledného určenia výšky výživného, napriek tomu, že sa matka zvýšenia výživného nedomáhala. Konštatoval dôvodnosť výživného v doposiaľ určenej sume 110,- Eur mesačne s tým,

že táto zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, naviac poukázal aj na valorizačnú klauzulu v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov ako objektívnej okolnosti, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb, s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa a s tým spojené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Práve vzrast objektívnych potrieb maloletého dieťaťa neumožňuje zníženie výživného podľa návrhu otca. Súd skonštatoval, že doposiaľ určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a tiež schopnostiam a možnostiam otca, na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala znížiť doposiaľ určené výživné, a preto súd návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vytýka okresnému súdu, že konal zaujato a nepreskúmal riadne a detailne dôvody, ktoré otca viedli k podaniu návrhu o zníženie výživného. Okresný súd dostatočne neskúmal a nebral do úvahy majetkové pomery otca, ktoré sa zmenili po nástupe do nového zamestnania v N., kde pracuje ako B. za mzdu 570,- Eur mesačne, pričom jeho nevyhnutné náklady predstavujú sumu 790,- Eur mesačne. Všetky tieto fakty riadne písomne doložil a Okresný súd v Banskej Bystrici ich nebral do úvahy. Uvádza, že okresný súd zobral v plnom rozsahu vyjadrenie matky, ktorá vôbec neuviedla fakty, len svoje domnienky a názory. Vytýka okresnému súdu, že nevzal do úvahy podmienky na trhu práce v Slovenskej republike, kde zamestnávatelia narábajú so zamestnancami podľa svojej svojvôle a nútia zamestnanca rôznym nátlakom, aby podal výpoveď. Poukazoval v tejto súvislosti na takmer 15 % nezamestnanosť na Slovensku, čo je v rozpore s konštatovaním súdu ohľadom schopnosti dosahovať primeraný príjem. Rovnako stanovisko okresného súdu, týkajúce sa primeranosti záujmových krúžkov maloletého, označuje za neobjektívne a nezohľadňujúce finančné možnosti otca. K uplatneniu valorizačnej klauzuly uviedol, že táto sa vzťahuje na všetkých obyvateľov bez výnimky, teda aj na neho, čo vôbec nebolo zohľadňované. Tvrdí, že sa o svojho maloletého syna stará a platí výživné podľa svojich možností a toto mieni aj naďalej. Výživné však môže platiť len v závislosti od jeho príjmu a finančných možností. Domáha sa zmeny rozhodnutia tak, že bude určená výška výživného na 70,- Eur mesačne, prípadne zrušenia rozhodnutia.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že každá povinná osoba musí aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Výška výživného stanovená na maloletého S. je primeraná jeho veku a potrebám a zároveň zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca.

4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu uvádza, že otec sa okrem platenia výživného ničím nepodieľa na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa, nedáva mu žiadne darčeky, a to ani vo forme potravín, ovocia a sladkostí (s výnimkou, že začiatkom januára dostal od otca K., N. a N.). Otec dieťa nekontaktuje ani telefonicky v čase jeho narodenín či menín. Pritom pomery na strane maloletého sa výrazne zmenili, dieťa má takmer X rokov, naviac sa s S. presťahovali do väčšieho nájomného bytu, takže aj toto musela zariadiť matka (kúpa nového nábytku formou bezúčelového úveru). Uvádza, že otec prejavuje záujem o styk s maloletým minimálne, od septembra 2016 do 18. 05. 2017 sa styk uskutočnil trikrát v stredu a štyrikrát počas víkendov, otec neprejavil žiadny záujem o kontakt v čase vianočných sviatkov, a to ani o telefonický kontakt. Poukázala ďalej na mesačné náklady maloletého S. a tiež jej základné výdavky. Z uvedených dôvodov nesúhlasí so znížením vyživovacej povinnosti otca.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal vec v súlade s ustanovením § 62 až § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil, konštatujúc zároveň v zmysle § 387 ods. 2 správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v súdenej veci vykonal náležité dokazovanie, skutkový stav tak, ako tento ustálil okresný súd, zodpovedá výsledkom dokazovania, ktorý vyplýva z predloženého spisu. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ, otec maloletého dieťaťa, v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na prípadne iné posúdenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd tak konštatuje, že okresný súd na takto ustálený skutkový stav správne aplikoval príslušnú

právnu úpravu, keď jednak na túto poukázal (aj citáciou príslušných ustanovení Zákona o rodine) a aj odôvodnil svoj postup pri jej aplikácii.

7. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd uvádza:

8. V bode 1 odvolateľ vytýka okresnému súdu, že konal zaujato a nepreskúmal riadne a detailne dôvody, pre ktoré podal návrh na zníženie výživného. S takýmto názorom odvolací súd nesúhlasí, dôvody, pre ktoré otec podal návrh a zníženie výživného vymedzil v návrhu tým, že poukázal na zmenu pomerov na svojej strane, v dôsledku ktorej má nižší príjem a pri porovnaní jeho príjmov a výdavkov je zrejmé, že dosahované príjmy nepostačujú pokrývanie jeho výdavkov. Nič konkrétne však odvolateľ v odvolaní neuvádza na toto svoje tvrdenie, z odvolania nie je možné zistiť, čo konkrétne absentovalo v tomto smere (dôvody podania návrhu na zníženie výživného) v zisteniach súdu. Pokiaľ uvádza, že okresný súd konal zaujato, k tomuto tvrdeniu neuviedol odvolateľ nič, preto nemôže odvolací súd na takéto všeobecné a nezdôvodnené konštatovanie reagovať.

9. V bode 2 tvrdí odvolateľ, že okresný súd nedostatočne skúmal a nebral do úvahy jeho majetkové pomery, ktoré on riadne písomne doložil, hoci ide o neodvrátiteľné fakty, ktoré je potrebné pri rozhodnutí brať do úvahy. Odvolací súd k tomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré pomerne podrobne, v niektorých častiach až popisne, poukazuje na finančnú situáciu otca maloletého dieťaťa, avšak zároveň aj vysvetľuje, ktoré výdavky nezohľadnil a z akých dôvodov a prečo za dôvod, pre ktorý by malo byť znížené výživné, nepovažoval skutočnosť, že došlo k zníženiu príjmu otca. V tomto smere okresný súd zaujal jednoznačné stanovisko a po právnej stránke odôvodnil, prečo na túto okolnosť neprihliadol (§ 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).

10. V bode 3 odvolateľ uvádza, že okresný súd zobral do úvahy v plnom rozsahu vyjadrenie matky, pričom v ňom neuviedla žiadne fakty ani opis objektívnej skutočnosti, len svoje domnienky a názory. Odvolací súd musí opätovne konštatovať, že ide o všeobecné nekonkretizované tvrdenie bez toho, aby toto tvrdenie malo súvis s predmetom konania, ktorým je posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu.

11. V bode 4 vytýka neobjektívne rozhodnutie tvrdiac, že v odôvodnení súd nebral do úvahy podmienky na trhu práce, vytýka zákonnej sudkyni, že neskúmala realitu na trhu práce. Poukazuje na spôsoby zamestnávateľov, ktorí majú nútiť zamestnanca pod rôznym nátlakom dať výpoveď. K tomu odvolací súd uvádza, že odvolateľ ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v podanom odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu ukončil výhodnejšie zamestnanie tak, ako na to správne poukázal v napadnutom rozsudku v časti jeho odôvodnenia okresný súd. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že zamestnanie v U. U. ukončil z dôvodu, že ho aj tak chceli prepustiť, pretože tam boli finančné problémy, musí odvolací súd konštatovať, že toto ostáva stále len tvrdením bez výpovednej hodnoty, a preto platí to, čo uviedol okresný súd, že nemohol na túto okolnosť súd prihliadnuť, pretože navrhovateľ z vlastného rozhodnutia ukončil výhodnejší pracovný pomer, kde dosahoval vyšší príjem, a preto správne postupoval súd prvej inštancie v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď túto skutočnosť posúdil v neprospech odvolateľa, pričom takýto postup je úplne v súlade s bežnou judikatúrou.

12. Naviac odvolací súd upozorňuje, že štatistické čísla nezamestnanosti uvádzané odvolateľom nezodpovedajú skutočnosti, odvolací súd si je vedomý tej okolnosti, že situácia v rámci Banskobystrického kraja je horšia, ako celoslovenský priemer, avšak zároveň musí konštatovať aj to, že odvolateľ nemá žiadne závažnejšie dôvody pre to, aby pokiaľ je to nutné si zabezpečil výhodnejšie zamestnanie tak, aby dosahovaným príjmom pokryl všetky svoje potreby (na túto okolnosť tiež poukázal okresný súd, keď uviedol, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému v rozsahu 110,- Eur mesačne ...).

13. Pokiaľ v bode 6 vytýka okresnému súdu, že stanovisko tohto súdu ohľadom primeranosti záujmových krúžkov maloletého nezohľadňuje jeho finančné možnosti, odvolací súd upozorňuje, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa tiež podieľa na vyživovacej povinnosti, pokiaľ finančne zvláda aj s výživným zo strany otca pokryť aj tieto potreby maloletého dieťaťa, nie je dôvod, aby súd tieto hodnotil ako neprimerané, keďže bez akýchkoľvek pochybností sú pre vývoj maloletého prospešné.

14. Pokiaľ v bode 7 odvolania otec maloletého poukazuje na to, že valorizačná klauzula (v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine) sa týka aj jeho, čo nebolo zohľadnené, odvolací súd s takýmto názorom nesúhlasí, súd prvej inštancie len poukázal na uvedené zákonné ustanovenie, avšak nevyužil ho v prospech maloletého, pretože doposiaľ určené výživné vo výške 110,- Eur považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého, čím de facto akceptoval túto valorizačnú klauzulu na strane ako povinného otca, tak aj oprávneného maloletého dieťaťa.

15. Pokiaľ v bode 8 odvolateľ označil vyhodnotenie zmeny pomerov prvostupňovým súdom tak, že je neobjektívne a založené na subjektívnych názoroch matky maloletého, kolíznej opatrovateľky a sudkyne, ide o jeho subjektívny pocit, ktorý však vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá výsledkom dokazovania a právneho posúdenie veci.

16. Odvolací súd tak vzhľadom na vyššie uvedené odvolacie námietky otca maloletého konštatuje, že tieto neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech, teda znížiť doposiaľ určené výživné, pretože rovnako, ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd považuje síce nespochybniteľnú zmenu pomerov na strane otca z uvedených dôvodov za takú, ktorá nemôže mať za následok zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Naviac odvolací súd dodáva, že aj z terajšieho príjmu otca maloletého je v jeho objektívnych schopnostiach výživné vo výške 110,- Eur na maloletého takmer X-ročného syna platiť. Otec si musí uvedomiť, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a v prípade maloletého dieťaťa nižšieho veku, akým je aj maloletý S., plní matka svoju vyživovaciu povinnosť aj tým spôsobom, že maloletému zabezpečuje všetku starostlivosť (teda výživu, ošatenie, výchovu, ...), plní si teda svoju vyživovaciu povinnosť aj v tzv. naturálnej forme, a to na rozdiel od otca dieťaťa.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v zmysle ustanovenia § 52 nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, pričom podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .