Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-190-2016.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu P. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, Dunajská Streda, dieťa rodičov matky: D.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, B., zastúpenej advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, Lipová 18/ C, Viničné a otca D.. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, B., takto
rozhodol:
I. Maloletý P. F., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Obidvaja rodičia budú maloletého P. zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 15.03.2016. IV. Zročné výživné za obdobie od 15.03.2016 do 31.05.2017 v sume 809,65 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom júl 2017. V. Súd styk otca s maloletým P. na žiadosť rodičov neupravuje. VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom pôvodne podaným na Okresný súd Dunajská Streda domáhala úpravy práv a povinností k maloletému P., kedy žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletého do jej starostlivosti, určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého sumou 250,-eur počnúc dňom XX.XX.XXXX. Styk otca žiadala upraviť na jeden deň v týždni podľa vzájomnej dohody rodičov a to v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.
2. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX otec súhlasil s návrhom matky v časti zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti ako aj s úpravou styku s maloletým P.. Nesúhlasil s výškou výživného, ktorú žiadal určiť na sumu 50,-eur mesačne.
3. Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XP/XX/XXXX-XX preniesol miestnu príslušnosť na konanie vo veci na Okresný súd Bratislava II.
4. Súd prejednal vec podľa § 180 Civilného sporového poriadku (" ďalej ako CSP") v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, právnej zástupkyne matky, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme matky a otca, s ich mesačnými výdavkami ako aj s ostatným obsahom spisu.
6. Matka v konaní pred súdom uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu. V priebehu konania súhlasila s návrhom otca, aby súd neupravoval styk otca s maloletým, nakoľko sa spolu vedia dohodnúť. Od 15.02.2016 nastúpila do pracovného pomeru. Pracuje v D. a jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 04/2016 do 04/2017 bol 1.065 eur. Od štátu poberá ešte príspevok na starostlivosť o maloletého vo výške 300,- eur. Je vlastníčkou nehnuteľnosti 2-izbového bytu v O., na ktorý platí hypotéku vo výške 260,- eur mesačne. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Je vlastníčkou motorového vozidla Q. Q., rok výroby 2007. Zdravotný stav dieťaťa označila matka za dobrý, maloletý má len kožné problémy na ktoré kupuje špeciálne krémy. Pravidelné výdavky matka vyčíslila na celkovú sumu 1.116,-eur z toho: 25,- eur elektrina, 30,-eur plyn, 49,05 eur nájomné správa domu, 260,-eur hypotéka, poistenie 37,73 eur, internet a TV 24,-eur, RTVS- 4,64 eur, telefón- 12 eur, benzín 120,-eur, strava 160,-eur, lieky 30,- eur, P. -jasle 350,-eur, oblečenie pre P. 20,-eur, hračky- vzdelávanie 15,-eur, drogéria 40,-eur, voľno-časové aktivity pre P. 15,-eur.
7. Otec v konaní pred súdom súhlasil s návrhom matky. Navrhol styk s maloletým P. neupravovať, nakoľko sa vedia s matkou dohodnúť. Nesúhlasil s výškou výživného, kedy navrhol určiť výživné vo výške 150,-eur, tak ako prispieval doposiaľ. Uviedol, že pracuje v spoločnosti V., s.r.o., kde je jeho priemerný mesačný príjem je vo výške cca 1.200,- eur, iný príjem nemá. Jeho výdavky predstavujú úver 360,- eur, podnájom u kolegu vo výške 120,- eur. Je výlučným vlastníkom domu na ktorý spláca hypotéku a ktorý plánuje predať. Je vlastníkom auta K. C., rok výroby 2005.
8. Kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Otca maloletých detí zaviazať na platenie výživného a výšku výživného určiť podľa zárobkových schopností, možností a majetkových pomerov otca. Styk maloletého dieťaťa určiť na základe vzájomnej dohody matky a otca v zmysle podaného návrhu.
9. Z potvrdenia spoločnosti Fantasia.sk, s.r.o. zo dňa 17.06.2016 vyplýva, že otec nebol nikdy s firmou Fantasia.sk, s.r.o. v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, ani brigádne ani dohodou a teda mu neboli vyplatené žiadne odmeny ani v roku 2015 ani 2016.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na potrebu upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré je vo veku cca 3roky, pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, dospel súd k záveru, že návrh matky je sčasti opodstatnený. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Vzhľadom na to, že otec aj matka súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke, súd rozhodol tak, ako to navrhli obidvaja rodičia. Súčasne rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože žiaden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený vo svojich rodičovských práv a povinností. Súd styk otca s maloletým neupravoval, vzhľadom na žiadosť rodičov, ktorý sa vedia na starostlivosti o maloletého P. dohodnúť.
23. Spornou medzi rodičmi bola výška výživného, kedy matka požadovala určiť sumu výživného na maloletého P. vo výške 250,-eur mesačne a otec vo výške 150,-eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby 3-ročného dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 200,- eur, a to vzhľadom na to, že jeho čistý mesačný príjem je cca 1.200,-eur, ako aj vzhľadom na to, že nemá inú vyživovaciu povinnosť Otec je v produktívnom veku a je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje okrem iného aj osobnú starostlivosť o maloletého. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
24. Súd priznal zvýšené výživného odo dňa podania návrhu, nakoľko pred týmto dátumom matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Od podania návrhu od 15.03.2016 do 31.05.2017 vzniklo otcovi zročné výživné na mal. P. vo výške 809,65eur (po odpočítaní výživného ktoré otec doposiaľ platil). Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 100-eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2017, nakoľko mal za to, že vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery otca ako i s ohľadom na vyššiu sumu zročného výživného kedy by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu otca, je v predmetnej veci povolenie splátok plne dôvodné.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie účastníkov konania nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní. ( § 368 CSP)
Kolízny opatrovník má právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.