Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-79-2017.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Subarea
11Co/79/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK advokát, spol. s r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525 ako výživou oprávnená osoba, proti výživou povinnému otcovi navrhovateľky: Ing. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, Q. (ďalej len „otec navrhovateľky), zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom R. XX, U., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/237/2015-220 zo dňa 26. júla 2016, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. 5C/237/2015-220 zo dňa 26.07.2016 uložil povinnému platiť na výživu oprávnenej do právoplatného rozhodnutia vo veci samej po 350,- eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným príslušnému súdu dňa 28.07.2015 domáhala uloženia povinnosti jej otcovi prispievať na jej výživu sumou 500,- eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 300,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred. Podaním doručeným súdu dňa 30.06.2016 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného/ neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil jej otcovi platiť na jej výživu mesačne sumu 450,- eur, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že povinný počas konania znížil výživné, ktoré jej dobrovoľne platil v sume 350,- eur na sumu 200,- eur mesačne. Nakoľko ako študentka potrebuje na krytie svojich potrieb príjem z výživného, bola nútená podať návrh na nariadenie predbežného/ neodkladného opatrenia, aby povinnému bolo uložené platiť na jej výživu v nevyhnutnej miere aspoň minimálnu sumu potrebnú na prežitie, a to 450,- eur mesačne. Nakoľko súd o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného/neodkladného opatrenia rozhodoval za účinnosti Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) a Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), účinných od 01.07.2016, aplikoval ustanovenia týchto predpisov, napriek tomu, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 395 ods. 1 C. m. p.). Aplikujúc ust. § 324 a nasl. C. s. p., § 2 ods. 1, § 366 C. m. p. súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného vo výške 350,- eur vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v čase začatia konania otec navrhovateľky platil na jej výživu po 350,- eur mesačne a na výživu jej mladšej sestry Elišky po 250,- eur mesačne. Od marca 2016 jednostranne znížil výšku výživného na navrhovateľku na sumu 200,- eur mesačne,
v ktorej výške žiadal, aby bola určená aj výška výživného vo veci samej. Nakoľko povinný bez toho, aby u neho počas konania preukázateľne nastala zmena pomerov v smere ich zhoršenia, jednostranne znížil výšku výživného, ktorú sám pred začatím konania navrhol a platil, súd návrhu na neodkladné opatrenie čiastočne vyhovel a povinnému uložil počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania o určenie výživného platiť oprávnenej na jej výživu 350,- eur mesačne. Takto určenú výšku výživného súd považoval za viac ako dostatočnú pre naplnenie pojmu nevyhnutnosti vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke, zohľadniac pomerne vysoké životné náklady navrhovateľky súvisiace predovšetkým s jej vysokoškolským štúdiom mimo miesta jej bydliska a tiež (na rozdiel od tvrdení povinného) reálne priaznivé pomery na strane povinného. V prevyšujúcej časti (ohľadne sumy 100,- eur mesačne) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal otec navrhovateľky odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia, alternatívne zmeny spočívajúcej v uložení povinnosti platiť navrhovateľke do právoplatného rozhodnutia vo veci samej výživné vo výške 200,- eur mesačne. Namietal, že výšku dočasne stanoveného výživného súd neodvodil z nákladov navrhovateľky, ktoré špecifikovala v návrhu a pri svojom výsluchu, ale len z výživného, ktoré bolo uhrádzané do marca 2016. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je tak nedôvodné a nepreskúmateľné, v rozpore s inštitútom neodkladného opatrenia. Mal za to, že v návrhu absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností a navrhovateľka sa svojho nároku domáhala len z dôvodu, že už v minulosti takéto výživné od otca dobrovoľne dostávala. Navrhovateľka k návrhu nepripojila žiadne listiny, na ktoré by sa odvolávala. Viackrát pritom uviedol, že vyššie výživné v minulosti platil len z dôvodu, že mu naň prispievala jeho rodina, čo v súčasnosti z dôvodu nespokojnosti navrhovateľky s touto výškou už nerobí. Súdom určené výživné neodkladným opatrením predstavuje takmer polovicu jeho mesačných príjmov, ide o prehnanú sumu, ktorej potrebu navrhovateľka nikde nezdôvodnila. Z nákladov, ktoré navrhovateľka špecifikovala, vyplývajú celkové odôvodnené potreby vo výške 300,- eur, vrátane stravy, ubytovania a dopravy. Výška dočasného výživného tak nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, ani dočasnému charakteru predpokladaných potrieb oprávnenej. Poukázal tiež na konštatovanie súdu, že výšku určeného výživného považuje za viac ako dostatočnú, a teda jeho rozhodnutie o nej je nedôvodné, keď táto by mala byť stanovená ako prísne nevyhnutná, nie viac ako dostatočná.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že otcom platené výživné vo výške 200,- eur mesačne nepostačuje na krytie jej bežných pravidelných výdavkov, ktoré pozostávajú z nákladov na výživu v pravom zmysle slova. Študuje na výberovej vysokej škole, kde vznikajú pravidelné nadštandardné výdavky, najmä zabezpečením študijnej literatúry, potrieb na praktické cvičenia, zvýšených nákladov na internát, jazykový kurz. Po ukončení druhého ročníka jej zdravotný stav vyžadoval regeneráciu, pričom bolo povinnosťou nielen matky, ktorá jej umožnila pobyt pri mori, ale aj otca podieľať sa na týchto zvýšených výdavkoch, keď dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V konaní už bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a bolo preukázané, že jej otec je nadštandardne bohatý človek, užíva si luxusný život, obýva nadštandardnú nehnuteľnosť, vozí sa na luxusnom vozidle, denne navštevuje reštaurácie, kaviarne, chodí na luxusné dovolenky, vlastní starožitnosti vysokej hodnoty.
4. Otec navrhovateľky v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka vo vyjadrení uviedla len výdavky, ktoré má znášať jej matka. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky o snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, nakoľko túto si plní riadne a včas. Opätovne poukázal na to, že účelom neodkladného opatrenia je len dočasná a nevyhnutná úprava pomerov, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. Navrhovateľka k vyjadreniu otca uviedla, že jeho vyjadrenie považuje za účelové a neobsahujúce také právne a skutkové tvrdenia, ktoré by vyvolávali potrebu zmeny jej doterajších tvrdení.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7, § 156 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu (§ 65, § 66 C. m. p.) a toto, vyhodnotiac odvolanie otca navrhovateľky ako dôvodné, podľa § 388 C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 366 C. m. p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je vo všeobecnosti rýchla, ale len dočasná úprava pomerov účastníkov konania. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale osvedčením nároku, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom predložených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
11. Preskúmaním napadnutého uznesenia, odvolania otca navrhovateľky, vyjadrení účastníkov konania a obsahu spisu dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
12. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že na súde sa vedie konanie o určenie výživného na navrhovateľku, v ktorom sa navrhovateľka domáha voči svojmu otcovi určenia výživného vo výške spolu 800,- eur (500,- eur na bežné výživné a 300,- eur na tvorbu úspor). V doplnení návrhu doručenom súdu dňa 13.01.2016 navrhovateľka uviedla, že je študentkou Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine a jej mesačné náklady sú na internát 60,- eur, obedy v škole 32,- eur, ostatná strava 100,- eur, cestovné do školy 4,- eurá jedna cesta, internet 12,- eur, telefón 20,- eur, výživové doplnky a lieky 30,- eur, výtvarný krúžok 12,- eur polročne. Ďalšie výdavky predstavujú výdavky na oblečenie, obuv, knihy do školy, výdavky na novú tlačiareň, tonery, papier, navštevuje fitness centrum. V priebehu konania navrhovateľka uviedla, že matka jej dáva finančné prostriedky podľa potreby, mesačne to môže byť aj 300,- eur. Z obsahu spisu, zhodných vyjadrení účastníkov konania mal súd preukázané, že otec navrhovateľky do marca 2016 prispieval na výživu navrhovateľky vo výške 350,- eur mesačne, od marca 2016 prispieva vo výške 200,- eur mesačne.
13. Na základe takto osvedčeného skutkového stavu mal odvolací súd zato, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila v podstate len znížením výživného poskytovaného otcom zo sumy 350,- eur na sumu 200,- eur mesačne, nie je dôvodný, keď otec navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v nevyhnutnom rozsahu plní.
14. Súd vychádzal z toho, že neodkladným opatrením v zmysle § 366 C. m. p. možno nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie presahuje rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, keďže výživné v zmysle citovaného ustanovenia je určené len na uspokojovanie základných osobných a životných potrieb výživou oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce, že výživou povinný je schopný platiť aj vyššie výživné. Výživné priznané neodkladným opatrením má teda len nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb (strava, ubytovanie, lieky, hygiena). Prihliadnuc na vek navrhovateľky, jej sociálny status študentky vysokej školy a ňou prezentované výdavky, dospel odvolací súd k záveru, že otcom navrhovateľky platené výživné vo výške 200,- eur mesačne dokáže zabezpečiť uhrádzanie prinajmenej základných životných potrieb navrhovateľky (ktoré na stravu, ubytovanie na internáte, lieky predstavujú podľa výdavkov uvedených navrhovateľkou spolu 220,- eur), keď i matka navrhovateľky má voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, a to v zásade v rovnakom rozsahu ako jej otec. Odvolací súd ďalej dodáva, že pokiaľ sa navrhovateľka návrhom vo veci samej domáha určenia bežného výživného (určeného na krytie všetkých jej bežných potrieb) vo výške 500,- eur mesačne, je zrejmé, že v prípade výživného požadovaného návrhom na neodkladné opatrenie vo výške 450,- eur mesačne ide o výživné
nad nevyhnutnú mieru. Navrhovateľkou požadovaná suma výživného v rámci neodkladného opatrenia tak nezodpovedá ust. § 366 C. m. p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.
15. Odvolací súd v závere len dodáva, že vo veci samej už bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu zo dňa 31.10.2016, ktoré rozhodnutie je v zmysle § 44 C. m. p. vykonateľné jeho doručením.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)