Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-305-2015.pdf
PDF · 89.85 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/305/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Q. J. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov matky: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na J. Č.. XXXX/XXA, J., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava a otca J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, Grösslingová 4, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletý J. Q. F. nar. X.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého J. Q. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15-tého dňa v mesiaci k rukám otca, počnúc doručením tohto rozsudku. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým J. Q. každý párny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je miesto bydliska otca.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa XX.XX.XXXX, č.k.XP/XXX/XXXX-XX v časti výroku o zverení maloletého, výške výživného a úprave styku s maloletým.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom pôvodne podaným na Okresný súd Malacky domáhal zmeny súdneho rozhodnutia- rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 11.05.2012, č.k. 9P/137/2011- 45. Žiadal, aby súd rozhodol o zverení syna do jeho osobnej starostlivosti, pričom nežiadal upraviť vyživovaciu povinnosť matky. Podaním doručeným súdu dňa 17.03.2015 požiadal otec o vydanie predbežného opatrenia.
2. Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 10.11.2015, č. k. 8P/432/2014-86 preniesol OS Malacky príslušnosť na konanie na Okresný súd Bratislava II.
3. Súd prejednal vec podľa § 180 Civilného sporového poriadku (" ďalej ako CSP") v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorému bolo predvolanie na termín riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnil.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, prednesom právnych zástupcov rodičov, výsluchom mal. Q. J., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a o to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05.2012, č. k. 9P/137/2011- 45, uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05.2015, č.k. 8P/432/2014-32, správou ošetrujúceho lekára zo dňa 18.04.2016, správou základnej školy zo dňa 17.04.2016, správou výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 18.04.2016 ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05.2012, č. k. 9P/137/2011- 45, súd manželstvo rodičov maloletého J. Q. rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom výživné nebolo určené.
6. Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05.2015,č.k. 8P/432/2014-32 súd nariadil predbežné opatrenie podľa ktorého bola matka povinná predbežne ponechať mal. Q. J. do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu práv a povinností k maloletému v osobnej starostlivosti otca a otec bol povinný predbežne umožniť stretávanie matky s maloletým v určený čas. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/336/2015 zo dňa 05.08.2015.
7. Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky maloletého J.. U., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ohľadom zdravotného stavu dieťaťa s ňou komunikuje vždy otec alebo stará matka z otcovej strany. Q. bol v striedavej starostlivosti rodičov, keď bol u matky schudol 300-500g, u otca pribral. Pravidelné hmotnostné prírastky boli u dieťaťa zaznamenané až keď bol vo výlučnej starostlivosti otca a jeho rodičov.
8. Z hodnotiacej správy Základnej školy, R. XX zo dňa 17.04.2016 vyplýva, že Q. je bezproblémové dieťa, na vyučovanie je vždy pripravený. O dieťa je všestranne postarané. O jeho prospech sa pravidelne zaujíma otec, jeho družka, prípadne aj starý otec.
9. Podľa správy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 18.04.2016 Q. sa cíti dobre doma, pričom za domov považuje prostredie u otca na U. I.. Nastavený spôsob bývania s otcom a stretávania sa s matkou - raz za dva týždne na víkend sa mu páči. Rodinu preňho predstavuje otec s priateľkou R., nevlastnou
sestrou a starí rodičia zo strany otca. S otcom sa identifikuje. Prostredie u matky považuje za konfliktné, trápi ho, že sa mama háda s priateľom. K matkinmu priateľovi cíti Q. naďalej strach. Trápia ho hádky matky s priateľom. Pre Q. optimálny psychosociálny vývin je veľmi dôležité, aby vyrastal v stabilnom rodinnom prostredí.
10. Zo zápisnice o výsluchu mal. Q. J. pred súdom zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že maloletý Q. J. chce bývať u otca a stretávať sa s mamou každý víkend. Chcel by, aby preňho mama prišla na zápas neskôr, aby k nej mohol ísť už v piatok, aby mohol ísť aj za kamarátom D. U.. Keď býval u mamy a tata u každého dva týždne, niekedy mu bolo smutno za mamou alebo tatom.
11. Otec v konaní pred súdom uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu. Posledná úprava práv k dieťaťu bola v roku 2012 keď bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov. O zverenie maloletého požiadal, nakoľko boli so synom problémy, syn neprospieval, zajakával sa, bál sa chodiť k mame, plakával, v noci nechcel sám spať, jeho matka striedala partnerov často sa sťahovali. So synom navštívil aj psychológa, matka sa nezúčastnila tohto poradenstva. O syna sa stará spolu so svojou partnerkou. Q. navštevuje. krúžok hip hop, basebool, futbal. Otec platí poplatok za ZRPŠ 30 eur, stravu v škole 22-30,-eur, krúžok hip-hop - 40,-eur, za basebool sa neplatí a za futbalový krúžok 75,- eur štvrťročne. Q. je zdravý užíva len sirup aerius, za ktorý platí 3 -eura. Mesačný príjem otca činí cca 1.100-1.700,-eur netto, nespláca žiadne pôžičky, je vlastníkom auta - Škoda Felicia. Bývajú v 4- izb. byte, ktorého vlastníkom sú jeho rodičia. Na bývanie im prispieva 300,-eur mesačne. Žije s novou partnerkou, s ktorou má jedno maloleté dieťa. Výživné na maloletého Q. nepožadoval určiť.
12. Z prednesu právneho zástupcu otca súd zistil, že otec dieťaťa nemá záujem zamedzovať matke v styku s maloletým. Aj počas Vianoc umožnil styk na dlhší čas nad rámec určený predbežným opatrením.
Otec nemá problém s tým, aby si matka zobrala dieťa už v piatok, avšak má tréningy od 17.h do 18h dieťa. Matka si ho môže vyzdvihnúť po tréningu. Násilie v domácnosti matky pretrvávalo pred vydaním predbežného opatrenia, od vydania predbežného opatrenia dieťa toto uviedlo len jedenkrát.
13. Matka spočiatku nesúhlasila s podaným návrhom, chcela aby bol Q. zverený jej. To, že by mala tráviť so synom len každý druhý víkend je podľa nej veľmi málo. Je pravdou, že priateľa ktorého mala predtým bol problémový, násilný, stávalo sa, že ju zbil, syn to videl, priateľ potom nastúpil do výkonu trestu pre neplatenie výživného. Už v čase podania návrhu v tomto konaní s ním nežila, rozišli sa kvôli jeho násilnému správaniu. Zmeny správania syna si všimla a riešila som to práve rozchodom s priateľom. Nie je pravdou, že by plakával keď išiel k nej. Matka uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku 233,-eur a prídavkov na deti. Nespláca žiadne pôžičky, je vlastníčkou auta zn. D. J., iný majetok nevlastní.
14. Z prednesu právnej zástupkyne matky súd zistil, že matke sa v priebehu konania dňa 23.03.2014 narodilo ďalšie dieťa - X. D. Y., otcom dieťaťa je Q. Y.. Matkin príjem predstavoval len rodičovský príspevok vo výške 203,- eur mesačne. Matka od r. 2013 býva v prenajatom byte spolu s partnerom Q. Y. ich náklady na bývanie činia 353,- eur mesačne, nájomná zmluva je uzavretá do decembra 2016 s predpokladom jej predĺženia. Právna zástupkyňa uviedla, že matka má záujem dohodnúť sa na režime stretávania s maloletým od piatku do nedele.
15. V priebehu konania rodičia zhodne navrhli schválenie rodičovskej dohody, podľa ktorej bude maloletý Q. J. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka zaviazaná prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným. Styk s maloletým žiadali rodičia upraviť tak, že matka bude oprávnená sa stretávať s maloletým každý párny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
16. Prokurátorka Okresnej prokuratúry pre Bratislavu II navrhla schváliť rodičovskú dohodu.
17. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
20. Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 1 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, nakoľko v priebehu konania došlo medzi rodičmi k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. J., súd schválil predmetnú dohodu. Súd mal za to, že v súčasnej dobe je v záujme maloletého stabilizácia rodinného prostredia, ktorá bude dosiahnutá zverením maloletého do starostlivosti otca. Súd týmto rešpektoval aj názor samotného maloletého Q., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že chce bývať u otca a s mamou sa chce stretávať cez víkend. Hoci spočiatku otec nežiadal určiť výživné na maloletého, vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu matky, po poučení súdom o nutnosti určenia vyživovacej povinnosti, rodičia sa dohodli na minimálnom výživnom, ktoré predstavuje 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko vyživovaciu povinnosť si musí plniť každý bez ohľadu na schopnosti možnosti a to aspoň v zákonom stanovenej minimálnej miere. To, že rodičia dokázali spolu komunikovať a našli konsenzus v starostlivosti o maloletého Q., výške výživného ako aj úprave styku matky s maloletým je možné považovať za jednoznačné víťazstvo maloletého dieťaťa, ktorého záujem v tomto konaní bol pre súd prvoradý.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku schválenia dohody rodičov odvolanie rodičov nie je prípustné (§ 122 CMP).
Proti výroku v časti trov konania odvolanie rodičov nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.
Odvolanie prokurátorky voči rozsudku nie je prípustné, pretože sa tohto práva vzdala, po vyhlásení rozsudku, písomne, do zápisnice.
Kolízny opatrovník má právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.