Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/88/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: L. O. M.Á., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Z. Č.. X, v konaní o zaplatenie 3.183,25 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.462,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.595,81 Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 3.183,25 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.980,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Dôvodil tým, že sa jedná pohľadávku postúpenú mu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom, ktorá uzavrela so žalovanou dňa 17.09.2012 zmluvu, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie podmienky boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonník a zákona o spotrebiteľských úveroch. Dlžná suma predstavuje istinu 1.980,- Eur, úrok 1.011,95 Eur, úrok z omeškania 111,68 Eur a poplatky 79,62 Eur.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 14.03.2017. K veci sa nevyjadrila.

3. Súd na pojednávaní dňa 13.06.2017 prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá prevzala predvolanie dňa 31.05.2017. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu zotrval na žalobe, žiadal jej vyhovieť.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o splátkovom úvere a s ňou súvisiaci formulár štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou, pokus o zmier, poštové podacie hárky, prehľad platieb) mal súd preukázané, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela dňa 17.09.2012 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru (ako to vyplýva aj zo súvisiaceho formulára štandardných európskych informácií

na č.l. 7 a nasl. spisu) žalovanej vo výške 1.980,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 84 mesačných splátkach po 47,37 Eur so splatnosťou splátok 23. dňa v mesiaci a splatnosťou prvej splátky dňa 23.10.2012. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve uvedená na deň 23.09.2019, výška úrokovej sadzby fixná 17,90 % ročne zohľadňujúca zľavu z úrokovej sadzby, RPMN 23,57 %, priemerná RPMN 19,08 %, celková čiastka 3.841,58 Eur.

5. Ako vyplýva z predloženého prehľadu platieb, žalovaná splátky riadne a včas neuhrádzala a celkovo uhradila len sumu 384,19 Eur (úhrada väčšej sumy tvrdená ani preukázaná nebola). V dôsledku toho potom Slovenská sporiteľňa, a. s. ako právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 10 časti I. úverovej zmluvy vyhlásila listom zo dňa 30.09.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. List si žalovaná podľa doručenky prevzala dňa 05.10.2015. Súčasne tak zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 (a jej prílohou) ako aj oznámením o postúpení zo dňa 30.10.2015 (č.l. 31 spisu) mal súd za preukázané, že pohľadávka voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená žalobcovi, keď z obsahu zmluvy o postúpení je zrejmé, že predmetom postúpenia bola nielen istina pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo.

6. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere je nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

7. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nakoľko si žalovaná svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi nesplnila, je povinná zaplatiť svoj dlh žalobcovi, ktorý právo na jeho zaplatenie nadobudol zmluvným postúpením pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy a oznámenia o postúpení, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

8. Súd však musel čiastočne zamietnuť žalobu čo sa týka istiny i žalovaných úrokov a úrokov z omeškania, nakoľko (ako už hovorí názov zmluvy) je potrebné predmetnú zmluvu podriadiť aj pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán

- spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník určitý inštitút (napr. premlčanie) upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Z uvedeného vyplýva, že ohľadne žalovanou celkovo zaplatenej sumy 384,19 Eur bolo potrebné túto podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať najskôr na istinu a potom na iné nároky veriteľa (úroky, resp. poplatky). Podľa tohto ustanovenia totiž platí, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Preto súd zo žalovanej istiny úveru vo výške 1.980,- Eur priznal žalobcovi len sumu 1.595,81 Eur (1.980,- Eur mínus 384,19 Eur).

12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.

14. Vzhľadom na uvedené súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi v plnej výške žalované úroky v sume 1.011,95 Eur a úroky z omeškania v sume 111,68 Eur, pretože v zmluve je uvedené, že úroky sú splatné mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci. To znamená, že pokiaľ žalobca požadoval v rámci úrokov aj úroky z istiny 1.980,- Eur za obdobie od 23.01.2013 do 23.12.2013 (rozpis výpočtu úrokov v rámci vyjadrenia zo dňa 01.06.2017 na č.l. 63pv spisu), boli tieto úroky v celkovej výške 332,13 Eur premlčanými vzhľadom na uplynutie trojročnej premlčacej doby ohľadne nich ešte pred podaním žaloby na tunajší súd dňa 30.12.2016. To isté platí aj ohľadne úrokov z omeškania žalovaných za obdobie od 23.06.2013 do 23.12.2013 v sume 3,99 Eur, ktoré tiež z dôvodu premlčania súd nemohol žalobcovi prisúdiť. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 2.462,94 Eur (istina 1.595,81 Eur + úroky 679,82 Eur + úroky z omeškania 107,69 Eur + poplatky 79,62 Eur priznané v celej výške, pretože tieto boli dojednané jasne a prehľadne v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere) a vo zvyšku žalobu zamietol.

15. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaná sa so zaplatením celého dlhu dostala do omeškania podľa § 563 dňom 24.10.2015 vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom banky zo dňa 30.09.2015. Tento prevzala dňa 05.10.2015, pričom bola vyzvaná na úhradu dlhu do 15 dní. Preto odo dňa 24.10.2015 až do

zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 24.10.2015 vo výške 0,05 % ročne plus 8 percentuálnych bodov) zo sumy 1.595,81 Eur.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 3.183,25 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 2.462,94 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 77 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 23 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 54 % (77 % mínus 23 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.