Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-326-2016.pdf
PDF · 118.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/326/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. XXX, 2/ B. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., D. XXX, adresa na doručovanie: S., V. XX/D, žalobcovia 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Máriou Bauerovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti S., O. č. XX, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému spoločnosťou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Martin, Flámska 1, IČO: 36 751 642, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, 3/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. S., Na W. XXXX/X, adresa na doručovanie: Y., ul. X. XX, právne zastúpenému Mgr. Milanom Migom, advokátom, s miestom výkonu činnosti P. S., Y. XX, v konaní o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/138/2013-263 zo dňa 9. mája 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh zamietol, II. rozhodnutie o trovách konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 12 ods. 1 - 4, § 16 ods. 6, 7, § 21 ods. 2 - 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení do 30.09.2013 (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Súd musel návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Pokiaľ namietali porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách v tom, že im nebol znalecký posudok znalca H. doručený, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedený znalecký posudok im bol zaslaný odporcom v 2/ rade, čo preukazujú príslušné listinné doklady, tak ako to súd uvádza vyššie a navyše z ich podania zo dňa 31.05.2013 vyplýva aj ich vedomosť o cene 38.000,- eur a jeho obsahu. Navyše z výpovede samotných navrhovateľov je zrejmé aj to, že s odporcom v 2/ rade v podstate permanentne komunikovali, a to ako telefonicky, tak aj písomne, a to aj ohľadom umožnenia ohliadky domu znalcom, kde tento odporca vychádzal im v ústrety aj pri oznámení zmenenej adresy. Zároveň im bol ponechaný zo strany odporcu v 1/ a v 2/ rade čas približne jeden rok, v ktorom sa pokúšali predať svoje nehnuteľnosti za sumu približne 80.000,- eur, ale bez záujmu potencionálnych kupujúcich, resp. bola im ponúknutá možnosť zrušenia termínu dražby, pokiaľ vyplatia na svoj dlh aspoň sumu 3.000,- eur. Pokiaľ ide o ďalší dôvod neplatnosti dražby, ktorý navrhovatelia uvádzajú vo svojej žalobe, a to, že cena predmetných nehnuteľností bola znaleckým posudkom znalca H. značne podhodnotená, a preto došlo pri stanovení najnižšieho podania na sumu 38.000&,- eur k porušeniu § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, tak v tomto prípade bolo jednoznačne preukázané, že dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby, a to znaleckým posudkom, avšak navrhovatelia neumožnili vykonanie ohodnotenia, resp. ani ohliadku predmetu dražby. Navrhovatelia
nepopierajú výzvu na umožnenie ohodnotenia, naopak, jednoznačne ju potvrdzujú vo svojej výpovedi, napr. navrhovateľka výslovne potvrdzuje písomnú výzvu, navrhovateľ telefonickú, pričom vzhľadom na skutočnosť, že títo mohli zabezpečiť umožnenie ohodnotenia aj prostredníctvom iných osôb, napr. príbuzných (i keď nepreukázali žiadne akceptovateľné dôvody, prečo tak neurobili osobne), nemožno konštatovať nejaké porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách. Je teda zrejmé, že znalec mohol v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 citovaného zákona ohodnotenie vykonať z dostupných údajov. To znalec aj urobil, kde je zrejmé, že všeobecná hodnota nehnuteľností ním stanovená je približne rovnaká ako všeobecná hodnota nehnuteľností uvedená v zmluve o zriadení záložného práva, napriek tomu, že došlo k jej ďalšiemu opotrebeniu, resp. vzhľadom na množstvo iných dlžôb navrhovateľov nie je zrejmé, či celý úver od odporcu v 1/ rade použili na zhodnotenie nehnuteľností. V danom prípade však možno poukázať na skutočnosť, že všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom slúži iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby a v zásade práve dražba určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom. Takto tomu bolo aj v tomto prípade, kde súd opätovne dáva do pozornosti, že odporca v 3/ rade nebol jediným účastníkom dražby a účastníci dražby boli ako zo susedných dedín, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, tak aj mimo okresu Dolný Kubín. Navyše v danom prípade je zrejmé, že suma 80.000,- eur za predmetné nehnuteľnosti bola nereálna, čo zistili aj samotní navrhovatelia, keď sa im za túto cenu nehnuteľnosti nepodarilo predať za obdobie približne jedného roka a v zásade aj súdu z jeho činnosti je známe, že pri porovnateľných nehnuteľnostiach je problematické dosiahnuť takúto cenu aj v samotnom okresnom meste Dolný Kubín a nie to ešte v koncovej dedine Žaškov. Pokiaľ by bolo preukázané pochybenie znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, v danom prípade by nešlo o porušenie povinností dražobníka, ale znalca, voči ktorému by navrhovatelia mali právo na uplatnenie si náhrady škody, avšak nesprávne určenie všeobecnej hodnoty znalcom nenapĺňa podmienky ustanovené v Zákone o dobrovoľných dražbách, na základe ktorej by mohla byť určená dražba za neplatnú. Vykonaným dokazovaním súd teda zistil, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že im nebol doručený znalecký posudok, tak toto tvrdenie nepreukázali, naopak, vykonané dokazovanie preukázalo, že znalecký posudok im bol zasielaný dražobníkom tak, ako mu to ukladal zákon a tento sa snažil s navrhovateľmi komunikovať v priebehu celého procesu prípravy dražby, navrhovatelia poznali aj výšku stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ samotní navrhovatelia neumožnili vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, hoci z ich vlastných výpovedí vyplýva, že na to boli vyzývaní ako písomne, tak aj telefonicky, bolo možné vykonať ohodnotenie z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii, napr. aj z tých, ktoré boli použité pri uzatváraní záložnej zmluvy. Zároveň však prípadný rozpor vo výške určenia hodnoty nehnuteľnosti (aj v zmysle platnej judikatúry uvádzanej napr. aj právnym zástupcom odporcu v 2/ rade) nezakladá neplatnosť dražby a z tohto dôvodu bolo aj úplne nepotrebné vypočúvať znalcov, prípadne robiť znalecký posudok na výšku skutočnej hodnoty nehnuteľnosti. Tak isto pokiaľ nebola sporná skutočnosť o poskytnutom úvere a jeho výška vyplývala aj zo záložnej zmluvy a nebolo sporné, že navrhovatelia ho nesplácali, nebolo potrebné ani vykonávať dôkaz úverovou zmluvou. Navrhovatelia teda nepreukázali porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. v znení k 30.09.2013 o dobrovoľných dražbách, ktorý bol platný v čase prípravy dražby a v čase samotnej dražby a súd ich žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP.
3. Voči citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku. Žalobcovia v konaní namietali nesprávnosť znaleckého posudku č. 52/2013 vyhotoveného znalcom H.. X. F., ktorý bol vyhotovený na základe nedostatočného zistenia celkového stavu stavby. Pred konaním dobrovoľnej dražby podali námietky proti znaleckému posudku podaním zo dňa 31.05.2013, kde namietali cenu nehnuteľností určenú znaleckým posudkom, ktorú sa dozvedeli z oznámenia o dražbe, nakoľko samostatný znalecký posudok im nebol doručený. Žalovaný v 2/ rade na podané námietky nijakým spôsobom nereagoval. Zaslané námietky nie sú súčasťou zápisnice o vykonaní dražby, pričom by mali byť s ňou pevne spojené, čo je v rozpore s § 24 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní pred súdom predložili dôkaz
- znalecký posudok č. 43/2013 znalca H.. A. P., ktorý hodnotu nehnuteľností určil diametrálne odlišne. Žalobcovia v konaní navrhli vypočuť oboch znalcov, príp. vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na určenie hodnoty nehnuteľností podľa ceny v mieste a čase obvyklej. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy napriek tomu, že boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti poukazujú na nález Ústavného súdu ČR sp zn. III. ÚS 384/08 zo dňa 30.09.2009. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že žalobcovia neumožnili vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, hoci boli na to vyzvaní písomne aj telefonicky, poukazujú, že žalovaným v 2/ rade stanovený termín obhliadky im nevyhovoval a mali snahu dohodnúť iný termín na sprístupnenie nehnuteľností,
čo im však umožnené nebolo. Nie je možné súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že práve dražba v tomto prípade určila reálnu trhovú cenu predmetu dražby bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom, keď stanovenie najnižšieho podania sa opieralo práve o cenu určenú znaleckým posudkom. Tiež nie je správne dôvodiť, že by táto cena mala byť adekvátna, ak sa približne zhoduje so všeobecnou hodnotou nehnuteľností uvedenou v zmluve o zriadení záložného práva, keď od roku 2004 ceny nehnuteľnosti výrazným spôsobom vzrástli a navyše nehnuteľnosť bola oproti roku 2004 zhodnotená z prostriedkov úverov od žalovaného v rade 1/. Žalobcovia tiež poukazujú na hrubý nepomer hodnoty zálohu oproti pohľadávke žalovaného v 1/ rade, keď hodnota nehnuteľností je omnoho vyššia, čo predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, ako aj to, že výkon záložného práva hrubo a neprimerane majetkovo poškodzuje a nelegitímne zasahuje do ústavného práva na obydlie žalobcov podľa čl. 21 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Súd prvej inštancie uvádza, že vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom. Žalobcovia však neboli predvolaní na vykonanie ohliadky ani nemali o vykonaní ohliadky vedomosť, čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodne: Súd určuje, že dražba vykonaná dňa 14.06.2013 o 10.00 hod. v priestoroch dražobníka Dražby a aukcie, s. r. o., IČO: 36 751 642, Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin osvedčená notárskou zápisnicou č. N822/2013, NZ 20027/2013, NCRIs20448/2013 zo dňa 14.06.2013 vyhotovenou notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom, ktorú navrhol navrhovateľ dražby Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Dolný Kubín, obci Žaškov, k. ú. G. vedené Správou katastra Dolný Kubín na LV č. XXX ako stavba súp. č. 124, na parcele č. 1370/3, popis stavby: rodinný dom, druh stavby: rodinný dom, nachádzajúci sa na ulici D., pozemok - parcela C-KN, parc. č. 1370/3, výmera 487 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, je neplatná.
4. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasné a zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu. Výroková časť rozsudku, ako i jeho odôvodnenie sú v plnom súlade a vychádzajú z vykonaného dokazovania. Z odvolania žalobcov je zrejmé, že vadu rozsudku vidia v podstate v tom, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s ich pohľadom na prejednávanú vec. Poukazujú na pomerne obsiahle písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré dáva odpovede na zásadné a základné otázky v prejednávanej veci a poukazujú na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dotýkajúcu sa práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. S ohľadom na znenie odvolania žalobcov je možné uviesť, že sa prostredníctvom odvolania dovolávajú práve tých údajných práv, ktoré v zmysle vyššie uvedeného do práva na spravodlivý súdny proces vôbec nepatria. Odvolanie žalobcov tak pramení jedine v ich neochote akceptovať právny názor vo veci konajúceho súdu prvej inštancie, pričom v konaní nepredložili žiadne také dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by odôvodňovali ich právny pohľad na vec. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že žalobcovia 1/, 2/ napádajú nesprávnosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. F.. Mali však pritom možnosť vyše roka, aby predali svoju nehnuteľnosť za cenu 80.000,- eur, čo sa im nepodarilo. Žalobcovia si znalecký posudok neprevzali, hoci im bol riadne doručený. Dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby v súlade so zákonom, a to aj napriek tomu, že žalobcovia neumožnili vykonanie obhliadky predmetu dražby. V takomto prípade sa použije postup podľa § 12 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách. Tento dôvod, ktorí žalobcovia uvádzajú ako dôvod na vyhlásenie dražby za neplatnú, sa v konaní nepreukázal. Ďalej namietajú, že v konaní mala byť urobená obhliadka na mieste samom. Táto nie je v konaní povinná, takže dôvody uvádzané v odvolaní nemajú žiadny právny význam. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.
6. Žalobcovia 1/, 2/ sa k vyjadreniam žalovaných 1/, 2/ nevyjadrili.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcov v 1/, 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd považuje odvolanie žalobcov v 1/ a v 2/ rade za dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a v dôsledku takéhoto postupu nemožno považovať zistenie skutkového stavu veci za postačujúce pre rozhodnutie veci.
10. Účelom zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je ustanovenie právnej úpravy za účelom rýchleho a efektívneho predaja založených vecí, t. j. efektívneho nástroja realizácie záložného práva, za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa, avšak s primeranou ochranou dotknutých práv žáložcu. Zákon o dobrovoľných dražbách je tak založený na vyrovnanom pomere síl veriteľa a dlžníka, t. j. okrem možnosti realizácie záložného práva na uspokojenie veriteľa poskytuje aj primeranú ochranu práv dlžníkov, osobitne vlastníkov dražených nehnuteľností. Ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré tomu účelu slúžia, musia byť vykladané v súvislosti s vyššie uvedeným zmyslom a účelom zákona. Ochrana práv veriteľa a ochrana rovnakých práv (predchádzajúceho) vlastníka nehnuteľností musí byť proporcionálna, keď z hľadiska Ústavy, ako aj Listiny základných práv a slobôd majú veriteľ i dlžník garantovaný rovnaký rozsah ochrany.
11. Inštitút dobrovoľnej dražby predstavuje zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR, avšak ide o zásah zákonom dovolený, ale to len za predpokladu, že proces vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v súlade so zákonom. Záložca je počas celého trvania záložného práva, a to najmä v procese dobrovoľnej dražby vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa (čo do spustenia procesu dobrovoľnej dražby, čo do výšky pohľadávky), preto je potrebné, aby celý proces vykonania dražby prebehol striktne s dodržaním ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré pamätajú aj na práva záložcu. Ak tieto ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách dodržané nie sú, dobrovoľná dražba prestavuje nedovolený zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na právo na obydlie (čl. 21 Ústavy SR) a ako taká je neprijateľná a musí byť vyhlásená za neplatnú.
12. Povinnosťou okresného súdu bolo, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcov 1/, 2/ uvedených v žalobe, ktorými je súd viazaný, preskúmať zákonnosť procesu dobrovoľnej dražby a posúdiť (ne)platnosť uskutočnenej dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Vychádzajúc zo znenia zákona účinného ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby (14.06.2013), v prípade ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
13. Z citovanej hypotézy právnej normy vyplýva, že základnými a kumulatívne pôsobiacimi predpokladmi vecnej opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré musia byť žalujúcou stranou tvrdené a preukázané, sú: 1. porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, 2. ujma na právach žalobcu. Vychádzajúc potom z podanej žaloby, ktorou je súd viazaný nielen čo do petitu žaloby, ale aj čo do skutkových tvrdení, žalobcovia 1/, 2/ namietajú nedodržanie zákonných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách v tom, že im nebol doručený znalecký posudok, v dôsledku čoho nemohli uplatniť svoje práva v konaní a došlo k podhodnoteniu ceny rodinného domu. V priebehu konania skutkový stav doplnili v tom smere, že voči znaleckému posudku podali aj námietky, ktorými sa dražobník nezaoberal.
14. Pokiaľ ide o samotné namietanie podhodnotenia ceny rodinného domu, možno súhlasiť so záverom konštatovaným zo strany súdu prvej inštancie, ktorý sa opiera o aktuálnu judikatúru vyšších súdov, že samotné nesprávne určenie ceny draženej nehnuteľnosti nie je zároveň dôvodom neplatnosti dražby. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s postupom dražobníka v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách, pokiaľ ide o doručovanie písomností žalobcom v 1/ a v 2/ rade, predovšetkým znaleckého posudku, ktorého doručenie žalobcovia 1/, 2/ namietali. Riadne doručenie znaleckého posudku má priamy vplyv na uplatnenie podstatných práv záložcov v konaní o dobrovoľných dražbách.
15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý upravuje ohodnotenie predmetu dražby. V zmysle ust. § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prevodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
16. V zmysle ust. § 12 ods. 2 citovaného zákona vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla 3 týždne po odoslaní výzvy.
17. V zmysle ust. § 12 ods. 3 citovaného zákona, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
18. V zmysle ust. § 12 ods. 4 citovaného zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
19. Pokiaľ ide o proces doručovania písomností, tento je upravený v ust. § 10 citovaného zákona, pričom zásielky sa doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Aby mohol súd konštatovať, že došlo k uplatneniu fikcie o náhradnom doručení zásielky, musia byť splnené podmienky ust. § 47 ods. 2 OSP, teda v čase vykonania dražby účinného procesného predpisu, podľa ktorého sa postupovalo pri doručovaní.
20. Podľa ustanovenia § 47 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
21. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a) možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c) adresát sa zdržuje v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova, e) druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP.
22. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP vychádza z toho, že adresát sa v čase doručovania, t. j. v konkrétny deň skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť je jedným z predpokladov a zákonnou podmienkou pre uplatnenie fikcie doručenia, pričom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je rozhodujúce miesto trvalého bydliska, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka určená do vlastných rúk doručovaná. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť iný ako ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval a nie je z nej osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou odosielateľa zásielky (v danom prípade dražobnej spoločnosti) vykonať šetrenie na zistenie ich splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bola zásielka
doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (poznámka odvolacieho súdu, otázkou uplatnenia zákonnej konštrukcie o náhradnom doručení v zmysle § 47 ods. 2 OSP sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach, pozri napr. uznesenie sp. zn. 6Cdo 109/2011, 3Cdo 233/2010). Dôkaznú povinnosť v konaní na preukázanie, že k doručeniu došlo, že bola naplnená fikcia doručenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 OSP, majú žalovaní.
23. Z obsahu rozsudku okresného súdu možno konštatovať, že okresný súd naplnenie fikcie doručenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neskúmal a nevyhodnotil, či došlo k naplneniu vyššie uvedených predpokladov pre doručenie nielen samotného znaleckého posudku, ale aj tomu predchádzajúceho postupu - doručeniu výzvy za účelom umožnenia vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti. Za týmto účelom je potrebné vyhodnotiť, či došlo k naplneniu fikcie doručenia a zároveň, ku ktorému dňu tak došlo, pretože zákon môže byť naplnený iba v prípade, ak sú dodržané aj lehoty v ňom upravené. V zmysle uvedeného obhliadka nehnuteľnosti za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti (nie ohliadka za účelom samotnej dražby) musí byť ustanovená spravidla 3 týždne po odoslaní výzvy. Pokiaľ však ide o doručenie znaleckého posudku, musí sa tak stať najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby.
24. Pokiaľ má doručenie znaleckého posudku preukazovať doručenka nachádzajúca sa na č. l. 64 spisu, okresný súd je povinný vyhodnotiť, či došlo k naplneniu fikcie doručenia a ktorým dňom sa tak stalo. Predpokladom však je splnenie si dôkaznej povinnosti zo strany žalovaných, ktorý údaj z doručenky nevyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa v čase doručovania, t. j. ku dňu 15.05.2013 zdržiavali v mieste doručenia. Zároveň zo samotných časových údajov na doručenke, keď k prvému neúspešnému pokusu o doručenie došlo 15.05.2013 a dňom uloženia zásielky bol deň 16.05.2013, je zrejmé, že nemohla byť dodržaná lehota na doručenie znaleckého posudku najmenej 30 dní predo dňom konania dražby.
25. Z hľadiska naplnenia procesu zákonného postupu pri zisťovaní hodnoty nehnuteľností je aj vykonanie obhliadky predmetu dražby za účelom ohodnotenia. Bez tejto obhliadky môže dražobník k ohodnoteniu len v prípade, že záložca neumožní jej vykonanie. Aj v tomto prípade je dražiteľ povinný preukázať, že spôsobom predpokladaným Zákonom o dobrovoľných dražbách, teda doručovaním do vlastných rúk vyzval žalobcov v 1/ a v 2/ rade na vykonanie obhliadky nehnuteľnosti za účelom jej ocenenia. Pokiaľ sa tomu tak nestalo a táto výzva žalobcom v 1/ a v 2/ rade nebola riadne doručená, nemohlo byť pristúpené k vykonaniu ohodnotenia predmetu dražby bez obhliadky. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 3. októbra 2013.
26. Aj napriek skutočnosti, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, odvolací súd konštatuje, že nedodržanie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, pokiaľ ide o proces ohodnotenia predmetu dražby, je relevantné pri určení neplatnosti dražby.
27. Povinnosťou okresného súdu bolo ex offo dôsledne skúmať, či povinnosti dražobníka v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách boli dodržané a či došlo k ohodnoteniu predmetu dražby tak, ako to vyplýva z ust. § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti je potrebné skúmať aj postup znalca pri oceňovaní nehnuteľnosti, najmä ak žalobcovia 1/, 2/ predložili ako dôkaz diametrálne odlišný znalecký posudok na hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, a to v tom zmysle, že či došlo k určeniu ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby v zmysle všeobecne záväzných predpisov, ktoré sa na znalecké posudky vzťahujú. Za týmto účelom bolo potrebné vykonať žalobcami 1/, 2/ navrhovaný dôkaz - výsluch znalcov, ktorí vyhotovili diametrálne odlišné posudky za účelom zistenia súladu postupu znalcov so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
28. Pokiaľ ide o zákonnosť postupu okresného súdu, z hľadiska dodržania procesných predpisov, odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu, že okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP). Je preto potrebné prihliadnuť na odlišnosti tohto konania, pričom povinnosťou okresného súdu je ex offo preskúmať aj platnosť záložnej zmluvy z hľadiska, či nedošlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
alebo či pohľadávka uplatňovaná v dobrovoľnej dražbe nie je uplatňovaná na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP), k čomu doposiaľ okresný súd nepristúpil.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a nesprávnom právnom posúdení. Z uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku a k jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, a to preskúmať proces dobrovoľnej dražby z hľadiska postupu v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý predchádzal udeleniu príklepu na dražbe konanej dňa 14.06.2013 v zmysle toho, či boli dodržané ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a či v súvislosti s prípadným porušením zákona boli žalobcovia 1/, 2/ dotknutí na svojich právach. Povinnosťou okresného súdu bude aj posúdiť, či v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a v prípade pozitívneho záveru je potrebné postupovať v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)