Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-870-2017.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/870/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, proti povinnému: VÁHOSTAV - SK, a.s., Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zast. LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589, o návrhu povinného na odklad exekúcie takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.02.2017 tunajší súd poverením č. 5102 202634 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislav Jakubec vykonaním exekúcie.
2. Dňa 04.04.2017 boli súdnym exekútorom doručené súdu námietky. Súdnemu exekútorovi boli námietky doručené dňa 03.04.2017. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo prevzaté povinným dňa 24.03.2017. Námietky boli podané v zákonom stanovenej 14 dňovej lehote.
3. V prvom rade povinný vo svojich námietkach namieta priamy rozpor exekučného titulu so zákonom. Podľa tvrdení povinného bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť bola povinnému uložená v rozpore so zákonom a bez právomoci rozhodcovského súdu. V konaní ide o starú pohľadávku, ktorá mala byť uplatnená v reštrukturalizačnom konaní. Pohľadávka bola uplatnená v reštrukturalizačnom konaní, a to pod poradovým číslom 1, kde vystupoval ako pôvodný veriteľ J- fam, s.r.o. Daná pohľadávka bola z dôvodu spornosti zo strany reštrukturalizačného správcu popretá. Mostné stavby, s.r.o. podali incidenčnú žalobu. Incidenčné konanie prebieha pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9Cbi/3/2015. Plnenie povinnosti nemôže byť uložené žiadnym rozhodcovským rozsudkom. Keby rozhodcovský súd postupoval podľa platných právnych predpisov pri rozhodovaní o trovách, vôbec ich nemal znášať povinný. Mal vzniku trov predísť, mal postupovať v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a zákone o konkurze a reštrukturalizácia, mal žalobu odmietnuť alebo v merite zamietnuť a uložiť povinnosť na náhradu trov konania žalobcovi a nie žalovanému. Rozhodcovský súd nemal ani dostatok právomoci a nemal uskutočňovať nezákonné a nehospodárne úkony bez právomoci na rozhodnutie vo veci. Keby súd rozhodoval kvalifikovane a odborne musel by žalobu
zamietnuť a uložiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý žalobu neoprávnene a nedôvodne podal. Rozhodcovský rozsudok je podľa povinného nezákonný.
4. Povinný ďalej namieta porušenie zákona o rozhodcovskom konaní, konkrétne porušenie § 54c zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého prišlo k zastaveniu rozhodcovského konania ex lege. Rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 30.12.2016, nebol doručený pred 01.01.2017, preto podľa príslušných zákonných ustanovení bolo exekučné konanie ex lege zastavené. Preto je podľa povinného exekúcia neprípustná.
5. V námietkach sa namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, z dôvodu absencie písomnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd nemal vôbec uskutočniť konanie ani vydať žiadne rozhodnutie, čím by predišiel vzniku nehospodárnych trov. Za uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať klauzulu o rozhodcovskej doložke vo Všeobecných obchodných podmienkach. Na potvrdenie svojich tvrdení uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, podľa ktorého rozhodcovské doložky uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami sú neplatné pre nedostatok písomnej formy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie doložky je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente, ktorý je podpísaný zmluvnými stranami. Skutočnosti tvrdené oprávneným o pokrytí objednávok všeobecnými obchodnými podmienkami, preukazujú že žiadna rozhodcovská zmluva neexistovala a neexistuje. Vydaný rozhodcovský rozsudok je preto nezákonný nulitný akt, vydaný bez potrebnej právomoci. Právomoc rozhodcovského súdu nemôže byť založená zaslaním listu druhej strane s pripojením všeobecných obchodných podmienok, nakoľko absentuje akákoľvek vôľa strán, aby sa stala rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy či ich dohody. Rozhodcovský súd v odôvodnení o svoje právomoci uviedol, že bola založená na základe § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je existencia zmluvy tvrdená v žalobe a žalovaný ju nenamieta. V tomto prípade povinný zmeškal lehotu na podanie odpovede. Predmetná žalobná odpoveď povinného zo dňa 10.11.2016, teda nemala byť považovaná za doručenú rozhodcovskému súdu. Preto nemožno tvrdiť, že právomoc nebola namietaná. Preto ustanovenie § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní nemožno aplikovať.
6. Povinný ďalej uvádza, že došlo k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto žiada o rozhodnutie o odklade. Na základe uvedených skutočností by mal rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaviť. Spolu s námietkami boli predložené aj dôkazy, ktoré majú preukazovať tvrdenia povinného.
7. Dňa 23.05.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k podaným námietkam. Oprávnený vznáša hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP, pretože námietky povinného sú v priamom rozpore s Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je odvolacím súdom voči samotnému rozhodcovskému rozsudku. Ten je možné podať iba z procesných dôvodov podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a iba na kauzálne príslušnom súde. Námietky povinného k exekučnému konaniu sú irelevantné. Tieto tvrdenia uvádzané v podaných námietkach, povinný neuviedol v rozhodcovskom konaní. Predmetná exekučná pohľadávka vznikla v priebehu rozhodcovského konania, a to rozhodcovský uznesením RD/140/2016 z 08.11.2016, ktoré si povinný prevzal dňa 22.11.2016. na starne 9 je povinnému daná náhradná lehota 7 dní na zaplatenie súdnych poplatkov. Toto uznesenie nebolo napadnuté na príslušnom súde. Neexistuje žiaden právny dôvod odmietnuť exekúciu rozhodcovského rozsudku. Oprávnený nebol účastníkom pôvodného rozhodcovského konania a nie je
účastníkom súčasných konaní, ktoré vedie povinný na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Výsledok tohto konania sa ho nijako netýka. Žiadna platná norma neumožňuje napadnúť nezaplatený rozhodcovský poplatok v exekučnom konaní.
8. Vo vyjadrení sa ďalej uvádza, že rozhodcovský rozsudok nebol zrušený a ani nebola odložená jeho vykonateľnosť. Neexistuje žiaden dôvod na zrušenie exekučného titulu. Podľa oprávneného ide o bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Exekučný súd v nespotrebiteľských konaniach nie je oprávnený preskúmavať priebeh rozhodcovského konania. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom. Právomoc rozhodcovského súdu je nespochybniteľná. Rozhodcovská zmluva vznikla na základe § 3 ods. 2, §4 ods. 3, ods. 4 a ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní a aj tým, že povinný nepodal námietku podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.
9. Oprávnený uvádza, že podľa § 29 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie. Exekučným nárokom oprávneného sú rozhodcovské poplatky. Sú uvedené vo výrokovej časti III. ako samostatný nárok rozhodcovského súdu. Taktiež sú presne odôvodnené v rozhodcovskom rozsudku. Rokovacie pravidlá a Rozhodcovské pravidlá rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha presne určujú spôsob uplatňovania rozhodcovských poplatkov prostredníctvom ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, zzpo. Oprávnený vo svojich námietkach uvádza, že sa ho nijako netýka žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ani nie je účastníkom tohto konania. Predmetom rozhodcovského konania neboli pohľadávky, ktoré by sa týkali reštrukturalizačného konania. Pohľadávky vznikli po povolení reštrukturalizačného konania. Konanie neprebiehalo pred stálym rozhodcovským súdom, ale pred ad hoc rozhodcom. Povinný nepodal námietku proti rozhodcovi. Teda súd nebol spochybnený. Medzi žalobcom, spoločnosťou K.L.I.B.O.S. s.r.o., a povinným vznikla rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva vznikla odkazom na uplatnenie náhrady škody. Povinný nepodal v 30 dňovej lehote návrh na súd o preskúmanie právomoci rozhodcovského súdu. Oprávnený sa domáha prejudiciality podľa § 194 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Oprávnený prikladá aj rozhodnutia na podporu svojich tvrdení a žiada súd, aby sa ich pridŕžal.
10. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sa upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
11. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
12. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
13. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
14. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
15. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
16. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101>, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
17. Podľa § 54c ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú.
18. Podľa § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.
20. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
21. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka
prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
22. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.
23. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
24. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to:
a) zánik vymáhaného nároku,
b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku,
c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a
d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
25. Povinnému sa nepodarilo preukázať dôvody, ktoré by oprávňovali vyhovieť námietkam. Skutočnosti uvádzané povinným, podľa ktorých je exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom, nie sú preskúmateľné v exekučnom konaní. Ako už bolo uvedené, v exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému nároku. Zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Teda aj pri rozhodcovskom konaní, nie je exekučný súd oprávnený skúmať okolnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Námietky musia uvádzať skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Povinný namieta, že pohľadávka neexistovala, že zo zákona zanikla, že malo dôjsť k jej uplatneniu v reštrukturalizačnom konaní. Tieto skutočnosti sa mali uvádzať v konaní pred rozhodcovským súdom. Keďže nedošlo k uplatneniu neexistencie pohľadávky v rozhodcovskom konaní, tak oprávnený mal právo rozhodnúť o trovách konania. V prípade, že by exekučný súd rozhodol vyhovieť námietkam, prisvojil by si postavenie, ktoré mu nepatrí. Dostal by sa do pozície súdu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku. Exekučný súd nie je a nemôže byť súd, ktorý bude rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Exekučný súd nemôže ani skúmať dôvodnosť a hospodárnosť trov rozhodcovského konania, keďže ho žiadne zákonné ustanovenie na to neoprávňuje. Vydaním rozhodnutia prišlo k judikovaniu nároku na náhradu trov konania. Teda exekučný súd tomuto nároku poskytuje ochranu. V tomto bode námietok povinný uvádzal len skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Tieto skutočnosti exekučný súd nepreskúmava, a ani ich nesmie preskúmavať. Povinný musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Preto ak povinný uvedené skutočnosti neuviedol v rozhodcovskom konaní, pohľadávka existuje na základe priznania v rozhodcovskom
rozsudku. Tomuto nároku poskytuje exekučný súd ochranu. Nemôže akceptovať skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Pohľadávka na základe rozhodcovského rozsudku existuje.
26. V bode týkajúcom sa zastavenia rozhodcovského konania zo zákona, čo ak by bola pravda by malo vplyv na exekučné konanie, exekučný súd uvádza, že povinný zle pochopil znenie zákona. Ustanovenie § 54c zákona o rozhodcovskom konaní sa týkali konaní vedených pred stálym rozhodcovským súdom. Konanie, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu neprebiehalo pred stálym rozhodcovským súdom, ale pred rozhodcom. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní môže prebiehať rozhodcovské konanie pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred rozhodcom. V tomto prípade konanie prebiehalo pred rozhodcom ad hoc. Na účely zákona o rozhodcovskom konaní sa rozumie rozhodcovským súdom aj jeden rozhodca. Nejde však o stály rozhodcovský súd. Preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 54c zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko konanie prebiehalo len pred rozhodcom.
27. K nedostatku právomoci súd uvádza, že o právomoci pri rozhodcovskom konaní, rozhoduje rozhodcovský súd. Povinný mal možnosť namietať v konaní pred rozhodcovským súdom nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný súd sa nemôže zaoberať a skúmať právomoc rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy, tak ani táto skutočnosť nie je preskúmavaná v exekučnom konaní. Exekučný súd by pred vydaním poverenia skúmal len rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko v tomto prípade nejde o spotrebiteľský spor, súd nemal povinnosť skúmať rozhodcovskú zmluvu. Aj v prípade rozhodovania o existencii rozhodcovskej zmluvy, nie je daná právomoc exekučnému súdu. Túto skutočnosť mal povinný možnosť uplatňovať v konaní pred rozhodcovský súdom. Povinný tieto skutočnosti musí preukázať pred súdom, ktorý je príslušný rozhodovať žaloby o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Nakoľko nedošlo k namietaniu právomoci, súdne konanie pokračovalo ďalej a umožnilo oprávnenému konať, a teda aj rozhodnúť o trovách rozhodcovského konania. Exekučný súd nie je oprávnený rozhodnúť o týchto skutočnostiach. Preto ani v tomto bode námietok sa nepodarilo preukázať dôvod, ktorý by oprávňoval vyhovieť námietkam.
28. Povinnému sa nepodarilo preukázať žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyhovieť námietkam. Všetky skutočnosti, ktoré povinný uviedol sa týkali konania pred rozhodcovským súdom, teda okolností, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Súd môže skúmať len okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Námietkam je možné vyhovieť len ak boli podané z taxatívne uvedených dôvodov. Tieto dôvody neboli naplnené. Súd už pred vydaním uznesenia o námietkach povolil odklad, nakoľko mal za preukázané dôvody na povolenie odkladu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.