Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-37-2021.pdf
PDF · 190.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: S. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad proti žalovanej: P.. O.A. A., H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou, so sídlom Fatranská 2/E, 040 01 Košice, o vrátenie daru a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.10.2021 sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi dar: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., E. X., E. W., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku reg. KN-C č. XX o výmere 146 m2
- záhrada, pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 777 m2 - záhrada, pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 786 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby rodinného domu súp. č. XX nachádzajúcom sa na pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 786 m2 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., E. X., E. W., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 215 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku reg. KN-C č. XX o výmere 137 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 307 m2 - záhrada na základe darovacej zmluvy zo dňa 02.02.2016. Ďalej žalobca žiadal určiť, že je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., E. X., E. W., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku reg. KN-C č. XX o výmere 146 m2 - záhrada, pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 777 m2 - záhrada, pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 786 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby rodinného domu súp. č. XX nachádzajúcom sa na pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 786 m2 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., E. X.Y., E. W., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 215 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku reg. KN-C č. XX o výmere 137 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 307 m2 - záhrada. A ďalej žiadal žalobca určiť, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., E. X.Y., E. W., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku reg. KN-C č. XX o výmere 146 m2 - záhrada, pozemku reg. KN-
C č. XX/X o výmere 777 m2 - záhrada, pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 786 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby rodinného domu súp. č. XX nachádzajúcom sa na pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 786 m2 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., E. X., E. W., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku reg. KN-C č. XX/X o výmere 215 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku reg. KN-C č. XX o výmere 137 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku reg. KN- C č. XX/X o výmere 307 m2 - záhrada patria do dedičstva po nebohej M. O., H.. L., A.. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadal žalobca priznať nárok na náhradu trov konania. 1.2 Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.02.2016 žalobca a v čase podania žaloby jeho už nebohá manželka M. O. ako darujúci uzavreli so žalovanou ako obdarovanou v 2. rade darovaciu zmluvu, prostredníctvom ktorej žalovanej darovali ako dar nehnuteľnosti uvedené vyššie. Na základe predmetnej darovacej zmluvy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster v prospech žalovanej, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla žalovaná na základe rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor Bardejov o povolení vkladu Q. XXX/XXXX zo dňa 25.05.2016 vo svoj prospech ako podielový spoluvlastník. Po uplynutí približne roka od uzavretia darovacej zmluvy sa žalovaná začala bez akéhokoľvek podnetu, či iného relevantného dôvodu zo strany žalobcu a jeho dnes už nebohej manželky k nim a ich rodine správať nevhodne, nepriateľsky, povýšenecky a o darujúcich sa žalovaná prestala úplne zaujímať. Neprístojné správanie žalovanej spočívajúce v ignorovaní žalobcu a jeho dnes už nebohej manželky ako aj najbližších členov rodiny žalobcu, hrubom nezáujme o ich zdravotný stav, o potrebu pomoci s každodennými starosťami, či v súvislosti s ich zdravotnými potiažmi, nemieni žalobca a pred smrťou ešte za života nemienila ani žalobcova nebohá manželka v ďalšom tolerovať. Zo strany darcov nikdy nebol žalovanej daný dôvod na takéto správanie, ba naopak, spoločne dbali o to, aby vzťahy s vnukom žalobcu H. A. ako aj so žalovanou ako jeho manželkou boli vždy funkčné, prosperujúce a harmonické. Samotný dar mal slúžiť ako určitý majetkový prínos, ktorým darcovia sa snažili pomôcť svojmu vnukovi, ako aj žalovanej ako jeho manželke po uzavretí manželstva v snahe o pomoc s vybudovaním si vlastného zázemia. Skrz vnuka alebo priamo so žalovanou sa darcovia pokúšali o vylepšenie vzájomných vzťahov a to rôznou formou, či už slovne, materiálne alebo inou formou pomoci a nikdy žalovanej vedome slovne, či iným spôsobom neublížili. Vzhľadom však k nezáujmu zo strany žalovanej a ignorácii vo vzťahu k žalobcovi a jeho dnes už nebohej manželke ako prastarým rodičom syna žalovanej, ktoré už vyústili do neprístojnej miery, takéto žalovanej česť a ľudskú dôstojnosť darcov urážajúce správanie nemieni žalobca ešte za života ďalej tolerovať. Listom zo dňa 25.11.2020 vyzvali darcovia žalovanú na vrátenie daru v celom rozsahu, pričom určili lehotu 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedená skutočnosť bola následne oznámená aj príslušnému Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor. Lehota určená na vrátenie daru však márne uplynula a žalovaná dar do dnešného dňa nevrátila. Vzhľadom k tomu, že v čase medzi uplynutím lehoty určenej žalovanej na dobrovoľné plnenie spočívajúce vo vrátení daru a podaním žaloby o vrátenia daru na súd, došlo k úmrtiu žalobcovej manželky M. O. a okruh dedičov je predbežne neznámy, navrhol, aby súd zabezpečil v konaní pripojenie dedičského spisu po nebohej M. O. za účelom možného rozšírenia okruhu aktívne alebo pasívne vecne legitimovaných strán sporu.
2. Žalovaná písomným podaním, doručeným súdu dňa 01.11.2021 žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Tvrdenia ohľadne jej nevhodného správania sa k žalobcovi, či jeho manželke nie sú pravdivé. Má za to, že žaloba nebol nápad žalobcu, ale je snahou jej bývalej svokry dostať sa späť k majetku, ktorý bol žalovanej darovaný, keďže táto sa rozviedla s jej synom. Vzťah žalovanej s manželovými starými rodičmi bol veľmi pekný. Brala ich ako vlastných starkých, stále ich navštevovali, keďže bývali cez záhradu. S manželom spočiatku bývali u svokrovcov a keď svokra žalovanej robila zle, bežala sa k starkým vyplakať a oni ju vždy podporili, povzbudili milým slovom a žalovaná sa snažila im ich lásku oplácať. Babke, ktorá mala problémy s nohami vybavili rehabilitácie v Prešove, keď boli starkí v nemocnici, chodila ich navštevovať. Žili v krásnej harmónii. Po narodení syna žalovanej Adama sa starkí s neho veľmi tešili, veľa času trávil u nich a oni sa mu venovali. Keď mal syn v škôlke besiedky, chodili na nich a žalovaná sa tešila, že aj takto im spríjemnia jeseň života. Každé narodeniny, či meniny každého z nich oslavovali spoločne. Pri kosení záhrady jej dedko, kým ešte vládal aj pomáhal, rozprával jej o svojom živote a tajomstvách, o ktorých vedeli iba oni dvaja. V živote by žalovaná jemu, ani starkej nič neurobila, rešpektovala ich. Trávili spolu veľa času, rozprávali sa, smiali, ale občas si spolu aj poplakali. S dedkom každé Vianoce vyzdobovali ich dom. Každú nedeľu pili kávu, zjedli koláč, ktorý žalovaná upiekla a dali si pohár vína. Ani s vlastnými starými rodičmi nemala žalovaná takýto vzťah. Každý vedel, že ju mali radi ako vlastnú vnučku a neraz jej to aj povedali. Keďže vedeli, že bývajú s manželom s ich dcérou (bývalá svokra žalovanej), ktorá
jej zo života robí doslova peklo, rozhodli sa, že im dajú svoj dom, aby mali vlastné, až tu raz nebudú. Najprv sa dohodli, že dom sa bude prerábať až po ich smrti. Neskôr ich však s manželom zavolali a poprosili, aby už začali prerábať, lebo chceli vidieť, ako bude prerobený dom vyzerať. Bolo to v roku 2017. Nakoľko išlo o rozsiahlu rekonštrukciu a toľko peňazí nemali, vybavovali si úver. V zime si všetko premysleli a v júni 2018 sa dohodli, že starkí sa vysťahujú k svokre, s čím súhlasila. Všetko vypratali a ich presťahovali. Keďže v dome bývali so svokrou, vládla už v domácnosti dosť zlá atmosféra, ktorú svokra neustále hrotila. Následne sa začal v dôsledku toho zhoršovať aj vzájomný vzťah žalovanej s jej manželom. Na úprave domu sa však neustále pracovalo. Celá rodina žalovanej chodila pomáhať, aby to mali čím skôr dokončené. Dom rozdelili na 2 celky tak, aby každý mal svoje súkromie. Starí rodičia aby mali vlastnú bezbariérovú kúpeľňu, kuchyňu, spálňu. Ostatné priestory boli spoločné. Neskôr sa však vzťahy žalovanej s jej manželom natoľko pokazili, že sa aj so synom odsťahovala k svojej matke. Ešte v to leto mala starká 80 rokov, žalovaná jej kúpila veľkú kyticu a dala jej 100,- Eur do obálky, upiekla jej tortu a boli jej so synom zablahoželať. Následne už začali rôzne útoky svokry a bývalého manžela na jej osobu. Vzali jej kľúče od domu a chceli na ňu volať políciu, keď si prišla po svoje osobné veci. Starí rodičia tam vtedy boli, starkej žalovaná vysvetlila, že už takto žiť nevládze. V roku 2019 mal syn žalovanej Adam prvé sväté prijímanie. Starých rodičov pozvala do kostola, aj na hostinu, ale keďže nemohli prísť, nachystala tortu aj koláče a mama žalovanej im to všetko odniesla. Aj jedlo z hostiny im poslala, keďže bolo pre nich objednané. V júni, pár dní pred rozvodom s bývalým manželom, žalovanej zavolal manželov brat s tým, že si má prísť rýchlo prepísať prechodný pobyt z ich domu, lebo bude na nástenke obecného úradu vyvesená aj so synom ako bezdomovkyňa. V septembri ju s manželom rozviedli. Bolo jej veľmi ľúto, že nemohla navštevovať manželových starých rodičov, ale svokra by ju do domu nebola pustila a využila by to ako zámienku na volanie polície pre vstup na cudzí pozemok. Svokra mala vybavené na starkú opatrovné s tým, že sa bude o svojich rodičov starať. Taká bola v rodine dohoda, že ona ich dochová. Žalovanej nie je jasné, ako mala chodiť so starkými k lekárovi, keďže auto užíva bývalý manžel a ona z platu učiteľky môže chodiť iba autobusom. Podľa jej názoru vzťahy v rámci rodiny sa po rozvode zmenia a ľudia sa aj akosi prirodzene prestanú navštevovať. Ani bývalý manžel žalovanej nenavštevuje jej babku, ktorá býva v tej istej dedine a tiež mu neskutočne pomohla. V apríli, keď zomrela žalobcova manželka, túto správu rodina bývalého manžela žalovanej ani neoznámila. Dozvedeli sa to tak, že počuli zvoniť kostolné zvony a pýtali sa ľudí, kto zomrel. Pokiaľ ide o právnu stránku veci, žalovaná sa vo vzťahu k darcovi a jeho manželke nedopustila žiadneho takého konania, ktoré by v zmysle ustálenej právnej praxe mohlo byť kvalifikované ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto absolútne vylučuje. To, že rodina jej bývalého manžela má pocit, že „nie je dostatočne vďačná“, nie je možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobca v žalobe uvádza, že vo vzťahu k nemu a jeho dnes už nebohej manželke mala mať „česť a ľudskú dôstojnosť urážajúce správanie“, o aké správa by malo ísť, to zo žaloby nie je zrejmé. Žalovaná starkým nikdy fyzicky neublížila a ani nijako inak. Darovacia zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 02.02.2016. Žaloba, aj výzva na vrátenie daru zo dňa 25.11.2020 obsahujú tvrdenia, že sa žalovaná začala k žalobcovi a jeho manželke správať nevhodne, nepriateľsky, povýšenecky a prestala sa o nich zaujímať „po uplynutí približne roka od uzavretia darovacej zmluvy“. To by svedčilo začiatku roka 2017. Z akého dôvodu ju teda nežalovali o vrátenie daru v rokoch 2017 - 2020, ale až na konci 2021, to jej nie je jasné. S poukazom na žalobcom uvádzané tvrdenie uviedla, že prípadný nárok na vrátenie daru je už dávno premlčaný, nakoľko aj samotné vrátenie daru podlieha premlčaniu, kde 3-ročná premlčacia lehota začína plynúť od momentu, kedy nastane okolnosť, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako správanie sa obdarovaného k darcovi tak, že by tým hrubo porušil dobré mravy. Inak povedané, keďže správanie sa žalovanej trvá podľa tvrdení žalobcu viac ako 3 roky, uplatňuje si v tomto konaní námietku premlčania.
3. Žalobca vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 18.11.2021 uviedol, že opis vzťahu medzi žalovanou a žalobcom v čase pred obdarovaním považuje za nepodstatný a pre toto konanie irelevantný. Realita je taká, že aj podľa vyjadrenia žalovanej, v období medzi júnom 2018 a júnom 2019 sa táto odsťahovala k svojej mame a odvtedy bola podľa vyjadrenia žalovanej navštíviť nebohú manželku žalobcu až jedinýkrát a to pri príležitosti oslavy jej životného jubilea. Aj tortu, koláče a jedlo z pohostenia po prvom svätom prijímaní syna Adama žalovaná poslala darcom len skrz tretiu osobu, aj keď jej reálne nič nebránilo v osobnej návšteve. Je pravda, že v septembri 2019 sa žalovaná rozviedla s vnukom žalobcu, čo mohlo zobtiažniť jej kontakt s darcami. Rozvodom však nedošlo aj k zániku vzťahu darcu a obdarovanej medzi žalobcom a žalovanou, z ktorého okrem úžitku spočívajúcom v užívaní predmetu daru plynú aj povinnosti obdarovaného. Žalovaná však sama uznáva, že o žalobcu a jeho manželku po odchode zo spoločného bývania viac nejako zásadne nedbala a nejavila o nich akýkoľvek záujem, vyjmúc jedinú situáciu, keď zagratulovala žalobcovej manželke k narodeninám. Uznáva tiež, že
nikdy po svojom odchode nepomohla darcom napríklad formou sprievodu k lekárovi, bližšie sa o nich nestarala, ba dokonca sa nebola schopná zúčastniť ani len poslednej rozlúčky so žalobcovou manželkou ako jednou z darcov. Zdôraznil, že medzi zaslaním výzvy na vrátenie daru (doručené žalovanej dňa 30.11.2020) a podaním žaloby o vrátenie daru na súd (05.10.2021) uplynula doba takmer jedného roka, v rámci ktorej mala žalovaná časový aj morálny ľudský priestor na obnovu vzťahu s darcami, resp. pokus o jeho záchranu, avšak jediné, na čo sa žalovaná reálne odhodlala bolo vyhľadanie právnej pomoci a udelenie plnej moci za účelom právneho zastúpenia v uvedenom konaní. Pokiaľ by teda bol vzťah medzi žalovanou a žalobcom skutočne taký bezproblémový, ako sa ho žalovaná snaží opísať, nevidí najmenší dôvod, prečo by sa neunúvala urovnať tento spor a zahojiť zranené srdce žalobcu napríklad mimosúdnou formou. Dôrazne odmieta úvahy žalovanej o tom, že domáhanie sa vrátenia daru nie je slobodným rozhodnutím žalobcu. Ako osoba síce vo vyššom veku, avšak pri plnej spôsobilosti na právne úkony, poveril svojim zastupovaním právneho zástupcu, kde jednoznačným spôsobom prejavil svoju vôľu, že na vrátení daru od žalovanej trvá. Konanie obdarovaného spočívajúce v konaní v hrubom rozpore s dobrými mravmi možno vnímať v dvoch rovinách. Prvou rovinou, kedy môže obdarovaný dať darcovi dôvod na vrátenie daru je aktívne konanie spočívajúce napríklad v spáchaní trestného činu vo vzťahu k osobe obdarovaného, ublížení obdarovanému alebo jemu blízkym osobám, či napríklad pravidelným a hrubým vulgárnym správaním, ktoré môže obdarovaného negatívne emocionálne poznačiť. Druhou rovinou, je konanie pasívne, ktoré spočíva v tom, že obdarovaný sa naopak ako v prípade patologického aktívneho konania, vo vzťahu k osobe darcu, resp. jemu blízkym osobám patologicky správa tak, že ich úplne ignoruje, nezaujíma sa o ich materiálne, sociálne, emocionálne či duševné potreby, napríklad aj „neposkytovaním potrebnej pomoci“. Žalovaná sama upozorňuje vo svojom vyjadrení na fakt, že žalobca je osobou vo vysokom veku, avšak absolútne a dlhodobo ju nezaujíma jeho zdravotný stav. Z jej vyjadrenia jasne vyplýva, že nemala absolútne žiadnu vedomosť o zdravotných problémoch žalobcovej nebohej manželky, keď ju tak negatívne ohúrila správa o jej úmrtí. Práve skutočnosť, že sa žalobca na sklonku svojho života bol nútený v dôsledku absolútneho nezáujmu žalovanej o jeho existenciu domáhať vrátenia daru cestou súdu svedčí o tom, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou veľmi dramatickým spôsobom ochladli. Svedčí to o tom, že v správaní, prístupe a záujme žalovanej k osobe žalobcu a jeho manželky došlo k neprehliadnuteľnému zvratu s výrazným, hrubým a trvalým negatívnym emocionálnym poznačením na strane žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že jednoznačne identifikovať okamih, kedy mohli darcovia uplatniť svoje právo na vrátenie daru vo vzťahu k žalovanej prvýkrát, je pomerne zložité. Prvé zmeny v ich vzťahu darcovia začali vnímať približne po roku od uzavretia darovacej zmluvy, tieto však podľa ich úsudku neboli natoľko intenzívne, aby mohli reálne obhájiť dôvodnosť podanej žaloby. Sama žalovaná popisuje, že ich vzťah bol ešte v auguste 2018 ako-tak korektný. Radikálny spád však tento vzťah mal hlavne po rozvode manželstva žalovanej s vnukom žalobcu, ktorý sa v dôsledku tejto zmeny v správaní žalovanej o 180 ° smerom k horšiemu ľudovo povedané „zabanoval“. Zdôraznil, že darcovia aj po zaslaní výzvy na vrátenie daru žalovanej ešte s podaním žaloby počkali. Práve však to, že ani po takmer ročnej lehote, kedy títo boli ochotní počkať na „zázrak“ spočívajúci v zmene správania sa žalovanej k ich osobám, sa darcovia okrem pretrvávajúcej ignorácie a hrubého nezáujmu nedočkali žiadnej spätnej väzby, primälo žalobcu k podaniu tejto žaloby.
4. Žalovaná vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 02.12.2021 uviedla, že dom, ktorý je predmetom tohto konania bol najprv ponúkaný žalobcovmu synovi Q. a jeho manželke, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že v živote by tam bývať neprišla, ani by sa oň nestarala. Neskôr bol dom ponúknutý vnukovi S., ktorý rovnako nejavil záujem. Až následne bol dom ponúknutý žalovanej a jej bývalému manželovi. Žalovaná zobrala na seba úver, ktorý bývalý manžel nechce na seba do dnešného dňa prebrať, takže tento je stále vedený na meno žalovanej. Úver bol braný na to, aby dom prerobili a aby starkí bývali v peknom a vynovenom dome. Dom sa aj podarilo prerobiť a celá rodina žalovanej tam chodila pomáhať. Manželova rodina nepomohla. S bývalým manželom sa chcela ohľadne domu dohodnúť, posielala mu SMS, no on nereagoval. Až jedného dňa prišiel právny zástupca protistrany domov k žalovanej bez ohlásenia a rovno s papiermi na podpis, pričom sa sám vyjadril, že všetko riadi žalovanej bývalá svokra. Žalovaná považuje za absolútne nemiestne, že protistrana akokoľvek komentuje skutočnosť, že sa nechala v konaní právne zastúpiť a to predovšetkým s ohľadom na vyššie uvedené. Tvrdenie, že darcovia vyčkávali rok, kým bola žaloba podaná na súd nie je pravdivé. V deň pohrebu žalobcovej manželky boli žalovanej z katastra doručené listiny, z ktorých sa dozvedela, že jej polovica domu je zablokovaná a už aj beží súdne konanie. Do domu bývalej svokry nemohla chodiť, keďže táto sa jej vyhrážala, že v tom prípade zavolá políciu. Do dnešného dňa so synom nemajú ani svoje osobné veci. Za starostlivosť o žalobcu a jeho manželku brala bývalá svokra od roku 2018 peniaze, tiež spoločné auto, ktoré si po rozvode manžel nechal, slúži celej jeho rodine. To, že starká zomrela, sa
žalovaná so synom dozvedela od cudzích ľudí, nakoľko bývalá svokra, ani bývalý manžel túto správu nedali vedieť ani synovi Adamovi - vnukovi starkej. Na poslednej rozlúčke s ňou neboli z dôvodu, že od 12.03.2021 boli na pandemickej PN, mali COVID. Žalovaná bola na PN do 16.04.2021 a syn ešte dlhšie. Na námietke premlčania naďalej trvá. Má za to, že je až komické sledovať radikálny obrat v tvrdeniach protistrany po jej vznesení. Kým do vznesenia námietky premlčania žaloba aj výzva na vrátenie daru obsahujú tvrdenia, že žalovaná sa začala k žalobcovi a jeho manželke správať nevhodne, nepriateľsky, povýšenecky a prestala sa o nich zaujímať po uplynutí približne roka od uzavretia darovacej zmluvy (to by svedčilo začiatku roka 2017), tak v poslednom vyjadrení sa už protistrana vykrúca, že v podstate údajné zmeny v správaní žalovanej ešte neboli natoľko intenzívne. Keď sa to argumentačne hodí, zmenili svoje tvrdenia oproti textu žaloby aj výzvy na vrátenie daru a už tvrdia, že vtedy bol ešte ich vzájomný vzťah korektný.
5. Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov, oboznámením listín a to: darovacej zmluvy, výzvy na vrátenie daru, podacieho lístku a doručenky, návrhom na záznam do katastra nehnuteľností, oznámením notárskeho úradu JUDr. Marty Vaľkovej, potvrdenia Sociálnej poisťovne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Z darovacej zmluvy zo dňa 02.02.2016 uzatvorenej medzi darcami 1./ S. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Č.. XX a 2./ M. O., H.. L., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Č.. XX a obdarovanými 1./ H. A., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Č.. XXX a 2./ P.. O. A., H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Č.. XXX vyplýva, že darcovia darovali obdarovaným nehnuteľnosti nasledovne:
- darujúci v 1. rade ako podielový spoluvlastník v 1 podiele nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku registra CKN parcelné číslo XX o výmere 146 m2 - záhrady, CKN parcelné číslo XX/X o výmere 777 m2 - záhrady, CKN parcelné číslo XX/X o výmere 786 m2 - zastavené plochy a stavby rodinného domu (súp. č. XX) nachádzajúce sa na pozemku registra CKN parcelné číslo XX/X o výmere 786 m2 uvedené bezplatne daruje svoj podiel obdarovanému H. A. do jeho podielového spoluvlastníctva,
- darujúca v 2. rade ako podielová spoluvlastníčka v 1 podiele nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X., zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku registra CKN parcelné číslo XX o výmere 146 m2 - záhrady, CKN parcelné číslo XX/X o výmere 777 m2 - záhrady, CKN parcelné číslo XX/X o výmere 786 m2 - zastavené plochy a stavby rodinného domu (súp. č. XX) nachádzajúce sa na pozemku registra CKN parcelné číslo XX/X o výmere 786 m2 uvedené bezplatne daruje svoj podiel obdarovanej O.A. A., H. O. do jej podielového spoluvlastníctva,
- darujúca v 2. rade ako podielová spoluvlastníčka (por. č. 25) podielu XXXX/XXXXXX na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. X. zapísaných na LV č. XXX evidovanom Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov a to: pozemku registra CKN parcelné číslo XX/X o výmere 215 m2
- zastavané plochy, CKN parcelné číslo XX o výmere 137 m2 - zastavané plochy a CKN parcelné číslo XX/X o výmere 307 m2 - záhrady bezplatne daruje svoj podiel obidvom obdarovaným do ich podielového spoluvlastníctva rovnakým 1 podielom.
7. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 25.11.2020 vyplýva, že darcovia S. O. Y. M. O. vyzvali obdarovanú P.. O. A. na vrátenie nimi poskytnutého daru. Ako dôvod uviedli, že po uplynutí približne roka od uzavretia darovacej zmluvy sa obdarovaná začala bez akéhokoľvek ich podnetu, či iného relevantného dôvodu k nim a ich rodine správať skutočne nevhodne, nepriateľsky, povýšenecky a ako o darujúcich sa prestala úplne zaujímať. Jej neprístojné správanie spočívajúce v ignorovaní darcov ako aj najbližších členov ich rodiny, hrubom nezáujme o zdravotný stav darcov, nezáujme o potrebu pomoci s každodennými starosťami, či v súvislosti s ich zdravotnými potiažmi, nemienia v ďalšom tolerovať. Darcovia majú za to, že z ich strany nebol obdarovanej nikdy daný dôvod na takéto správanie, ba naopak vždy spoločne dbali o to, aby vzťahy s ich vnukom H. A. aj obdarovanou ako jeho manželkou boli vždy funkčné, prosperujúce a harmonické. Samotný dar mal slúžiť ako určitý majetkový prínos, ktorým sa darcovia snažili pomôcť svojmu vnukovi aj obdarovanej po uzavretí ich manželstva v snahe o pomoc s vybudovaním si vlastného zázemia. Opakovane sa či už skrz vnuka H. A., alebo priamo s obdarovanou pokúšali o vylepšovanie vzájomných vzťahov a to rôznou formou, či už slovne, materiálne alebo inou formou pomoci a nikdy obdarovanej vedome slovne, či iným spôsobom neublížili. Vzhľadom však k nezáujmu obdarovanej a ignorácii vo vzťahu k darcom ako prastarým rodičom jej syna, ktoré už vyústili do neprístojnej miery, takéto správanie obdarovanej česť a ľudskú dôstojnosť darcov urážajúce správanie nemienia naďalej
tolerovať. Na požadované dobrovoľné vrátenie daru určujú lehotu 30 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa fotokópie doručenky, bola predmetná výzva doručená žalovanej dňa 30.11.2020.
8. Z návrhu na záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 12.01.2021 vyplýva, že S. O. Y. M. O., obaja bytom X. požiadali o výmaz osoby P.. O. A., H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX, ktorá je evidovaná ako podielový spoluvlastník nehnuteľností darovaných jej darovacou zmluvou zo dňa 02.02.2016 v spoluvlastníkom podiele 1 k celku evidovaných na LV č. XX1 a LV č. XXX O..Ú.. X.. Zároveň požiadali, aby S. O. Y. M. O. boli v katastri nehnuteľností zaznamenaní ako podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností v spoluvlastníkom podiele 1 k celku vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX O..Ú.. X. a v podiele XXXX/XXXXXX k celku vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX O..Ú.. X..
9. Z oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Marty Vaľkovej zo dňa 16.02.2022 vyplýva, že v dedičskej veci po nebohej M. O., H.. L., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, A. W. X. XX ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy jej manžel a deti poručiteľky: S. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, P. A., H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX, Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XXX/X, L., U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX Y. U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XXX/X, N.. Zároveň bolo oznámené, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené dňa 31.01.2022.
10. Z výsluchu žalobcu, vykonaného na pojednávaní dňa 11.04.2022 vyplýva, že svoj dom odkúpil od svojho svokra a celý si ho prerobil. Potom sa ho s manželkou rozhodli darovať vnukovi H. a jeho manželke, aby mali niečo pre seba a mohli spolu fungovať. Darovali im to, aby bolo dobre a mohli dobre žiť. Keď im ten dom darovali, oni ho následne išli prerábať. Celý dom rozbili a následne prišli papiere, že sa idú rozvádzať. Keď už žalovaná vedela, že sa chce rozvádzať, nemali začínať prerábať celý dom. Žalovaná mu tvrdila, že má známych elektrikárov, vodárov, stavbárov a že do Vianoc bude všetko urobené. Že na Vianoce tam už budú bývať a budú tam mať stromček. Odvtedy v tom dome žalobca nebýva, býva u svojej dcéry. Odvtedy to tak všetko stojí. V minulosti sa za ním zastavil aj pravnuk - syn žalovanej. Chodil za ním, žalobca ho bral do dielničky, kde spolu majstrovali. Ale posledné roky už nechodí. Je mu to veľmi ľúto, mal ho veľmi rád. Je mu všetko veľmi ľúto, natrápil sa a narobil. A celé to takto skončilo. Z ďalšieho výsluchu žalobcu vyplynulo, že dňa 6.7. pred štyrmi rokmi odišla žalovaná zo spoločnej domácnosti a odvtedy ju žalobca nevidel. Dnes ju vidí odvtedy prvýkrát. Predtým bolo všetko v poriadku. Počas tých štyroch rokov, ktoré žalovanú nevidel, sa táto nezaujímala o neho alebo o žalobcovu manželku. Pravnuka za posledné štyri roky na návštevu k žalobcovi a jeho manželke žalovaná nepriviedla vôbec. Nedovolila mu k nim chodiť. Žalovaná býva na tej istej ulici ako žalobca, sú susedia. Nebola ani na pohrebe manželky žalobcu. Na otázku, či žalobca oznámil, alebo dal vedieť žalovanej, že babka (manželka žalobcu) zomrela uviedol, že na dedine sa to vie, kto zomrel. Zvonili zvony. Na pohreb sa nepozýva. Ešte pred rozvodom manželstva žalovaná niekedy niečo napiekla a doniesla to žalobcovi a jeho manželke. Niekedy aj poslala 3 - 4 kúsky, tak na ochutnávku. Rovnako žalovaná pozvala žalobcu na prvé sväté prijímanie pravnuka, ale neboli tam. Resp. ich nepozvala. Ale vedeli o tom, takže ich pozývať nemusela. Nebol ich na prvé sväté prijímanie pozvať osobne pravnuk. Ten má asi 12 rokov, nevie presne, všetko si už nepamätá. Žalobca má za to, že je možné, že by žalovaná zakazovala 13 ročnému chlapcovi prísť žalobcu navštíviť; áno zakazovala mu chodiť k nim. Aj teraz zakazuje. Žalobca na neho aj niekedy zakričal na ulici, ale sa u neho nezastavil. Dôvod, pre ktorý žiada vrátenie daru je ten, že žalovaná oklamala tak žalobcu, ako aj svojho manžela. Žalobca sa na tom dome narobil, potom ho celý rozbili a následne žalovaná podala návrh na rozvod manželstva. Nech mu vráti jeho dom a všetko bude v poriadku. Do toho, ako manželia žijú sa žalobca nemontoval a neriešil to. Uviedol, že žalobcova manželka poslala vnukovi Y. čokoládu aj s 10,- €, pričom následne tieto žalovaná vrátila s tým, že jej syn nie je žobrák. O žalobcu sa stará jeho dcéra a poberá aj príspevok na opatrovanie. Vzťah jeho dcéry P. so žalovanou nie je dobrý. To, čo sa deje medzi jeho dcérou a žalovanou, do toho sa on nemieša. Medzi nimi sudcu robiť nebude. Dom bol prerábaný z peňazí, ktoré platil žalobcov vnuk H.. Vzťah žalobcu so žalovanou v priebehu rokov bol taký, že kým žili spolu s vnukom, všetko bolo dobré. Všetko sa to pokazilo, keď žalovaná podala návrh na rozvod. Keď sa rozviedli, odvtedy ako keby do žalobcu Perun strelil. Prvýkrát sa žalobcovi zdalo, že vo vzťahu medzi ním a žalovanou sú nezhody, keď sa mladí rozviedli, keď podala návrh na súd, že sa chce rozviesť. Odvtedy ju žalobca nevidel. S manželkou im darovali dom z lásky. A potom urobila žalovaná ten problém, že celý dom rozbila a keď sa rozviedla, bolo po všetkom. Žalobca chce len, aby mu vrátila jeho čiastku a nech si žije. Na otázku, či žalovaná má kľúče od toho domu, uviedol, že načo by jej aj boli kľúče, dom je celý rozbitý.
11. Z výsluchu žalovanej, vykonaného na pojednávaní dňa 11.04.2022 vyplýva, že so žalobcom a jeho manželkou mala pekný vzťah. Vnímala ich ako svojich starých rodičov. Pravidelne sa navštevovali, či už u nich, alebo u žalovanej. Dedo jej zveroval aj svoje tajomstvá s tým, že ich nemá nikomu povedať. Dedko mal aj koňa. Vždy keď bol Deň detí, prišiel s ním a urobili si opekačku. Aj syn žalovanej mal žalobcu rád, stále za nim utekal, volal na neho „api, api“. Keď aj doma bolo niečo zle, utekal za dedom. Potom sa začala riešiť otázka, komu sa dom žalobcu dá. Dcéra žalobcu P. ho núkala viacerým, nik však o to nemal záujem. Tak sa potom dohodlo, že ten dom dajú žalovanej a jej manželovi. Babka dala svoj podiel žalovanej a dedko manželovi. Sám žalobca ich žiadal, aby ten dom začali prerábať, aby ešte za svojho života videl, ako je prerobený. Keďže manžel väčšinu času z ich manželstva bol nezamestnaný, žalovaná vybavila úver na svoje meno ako hlavná dlžníčka. Z toho financovali prerábku domu. Prerobili to tak, aby každý mal vlastnú kúpeľňu. Išlo o bungalov, ktorý sa mal urobiť tak, aby žalobca s manželkou mali vlastnú spálňu, kúpeľňu, kuchyňu. Do prerábky domu sa zapojila celá rodina žalovanej. Všetci v niečom pomáhali. Babka žalovanej varila a k nej chodili majstri jesť. Chceli to tak, aby do septembra 2018 bolo všetko hotové. Potom došlo k návrhu na rozvod manželstva. Žalovaná chcela ten dom napriek tomu dokončiť, aby žalobca s manželkou mali kde bývať a aby tým netrpeli oni. Žalobca s manželkou do prerábky domu nedali ani korunu, nič od nich nikdy s manželom nepýtali. Žalovaná chcela ten dom dokončiť, aby žalobca a jeho manželka netrpeli tým, k čomu došlo medzi ňou a bývalým manželom. So žalobcom sa stretla ešte 24.11.2018, keď si bola po svoje osobné veci u svokry. Bola tam dohoda, že kým sa prerobí dom, žalobca s manželkou budú bývať u svokry. A rovnako tak aj žalovaná s rodinou s tým, že keď sa dom prerobí, tak ich rodina a aj dedko s babkou sa spoločne presťahujú do prerobeného domu. Pokiaľ ide o syna, nie je pravdou, že mu bráni, aby navštevoval žalobcu. Bývajú v jednej dedine, ona mu nebráni. Bývalý manžel však o syna nejaví žiaden záujem. Párkrát syn Y. aj bol u nich, avšak vzhľadom k tomu, čo mu tam všetko rozprávali, už tam chodiť nechcel. V roku 2019 išiel syn na prvé sväté prijímanie. Osobne bol pozvať žalobcu, jeho manželku a tiež všetkých, ktorí bývajú spolu v svokrinom rodinnom dome. Na obrad prišiel iba bývalý manžel (teda ako otec) a na hostinu prišli svokrovci. Žalobca s manželkou na hostinu neprišli, hoci mala všetko pre nich zariadené a zaplatené. Bývalý manžel na žalovanú dlhodobo tlačil, aby čím skôr podala návrh na rozvod manželstva. Ona ho podala až po prvom svätom prijímaní syna s tým, že prvé pojednávanie bolo koncom júna 2019. Štyri dni pred pojednávaním žalovanej zavolal bývalý švagor, že pôvodne svokrin dom, v ktorom predtým bývali, bol prepísaný na neho a ona sa má ísť spolu so synom ihneď vypísať z trvalého pobytu v tomto dome. Lebo ju vypíše švagor a budú visieť na nástenke obecného pravdu ako bezdomovci. Manžel žalovanej navrhoval, aby si dala trvalý pobyt do prerábaného domu, ale ona už vtedy vedela, že tam bývať nechce. Preto si dala trvalý pobyt k svojej mame. Stále manžela žiadala, aby sa dohodli a vysporiadali si veci. On však o to nemal záujem a po nociach, keď si vypil, jej vypisoval SMS-ky. V septembri 2019 ich rozviedli. Následne žalovanú navštívil právny zástupca žalobcu s tým, aby sa všetkého zriekla a prepísala to na bývalého manžela s tým, že manžel by prevzal na seba aj splácanie úveru. Čakala, že jej budú predložené nejaké papiere ohľadne vyporiadania a uvidí, čo jej ponúknu. Následne právny zástupca žalobcu doručil nejaké papiere, ale odovzdal ich matke žalovanej. Keďže žalovaná s obsahom listín nesúhlasila, hneď začiatkom decembra 2020 jej prišiel doporučený list, ktorý obsahoval výzvu na vrátenie daru. Potom prišlo z katastra oznámenie, že má zablokovaný svoj podiel na dome. Takto zistila, že bola podaná žaloba na súd, ale jej nič neprišlo. Následne zomrela babka, v tom čase bola žalovaná na päťtýždňovej PN kvôli covidu. Starkým nijako nechcela ublížiť. Nevie, ako sa mala o nich starať, keď mala zakázané chodiť do ich domu. Nemá ani auto, sama chodí na autobuse. Po opustení spoločnej domácnosti v júli 2018 sa so žalobcom už potom nestretli s výnimkou, keď žalovaná bola po svoje veci. Vtedy sa rozprávala s dedkom, aj s babkou. To bolo 24.11.2018. Môže to potvrdiť bývalý manžel a bývalá svokra, lebo si bola v ich dome po svoje osobné veci. Následne tam bola ešte v auguste 2018, keď babka mala 80 rokov. Šla jej vtedy zablahoželať. Keď mal syn žalovanej dňa 14.09.2018 narodeniny, volala ich na oslavu. Ale neprišli. Úver na prerábku domu platila do 6.9.2019 žalovaná, teda do rozvodu úver splácala ona. Od toho dátumu úver spláca bývalá svokra, keďže vždy uskutoční vklad na úverový účet. Je to bez nejakej ich spoločnej dohody. Proste začali prichádzať platby. Spolu so žalobcom bývajú v jednej dedine, je to jedna hlavná cesta, nie ulica v dedine. Dedina má 600 obyvateľov. Žalovaná so synom býva v strede obce a žalobca býva na konci dediny. Žalobcu za celý ten čas nebola pozrieť, lebo mala zakázané tam chodiť. Zakázala jej to svokra a tiež bývalý švagor. Iným spôsobom sa darcov kontaktovať nesnažila, nemajú ani telefón. Iná možnosť nebola. Svojmu synovi Y. povedala, že bez ohľadu na to, ako sa správajú k nej, stále to je polovica synovej rodiny, takže ich môže navštevovať. Bývalý manžel však o syna neprejavuje záujem. Jediný kontakt bol taký, že bývalá svokra mu na Vianoce a meniny dala sumu 20,- €. Tiež bývalý manžel mu na Vianoce zavolal, stretli sa na chodníku pred domom. Syn vyšiel von, dostal od otca tašku, v ktorej boli sladkosti a 200,- € s
tým, že si budú volať. Do dnešného dňa nezavolal. Je pravdou, že vrátila 10,- €, ktoré dostal syn Y.. Neboli to však peniaze od manželky žalobcu, ale od bývalej svokry žalovanej. Tie peniaze mu dala v autobuse, aby to každý videl. Vrátili sa však bez komentára, dali ich do obálky, zalepili a vrátili. Syna opakovane svokra otravuje v autobuse, kde si k nemu prisadne. Rozpráva mu o bývalom manželovi a potom, keď Y. príde domov a žalovaná je v práci, tak jej tento volá a plače. Vrátených 10,- € mu dala svokra opakovane a tak si ich syn potom nechal. Čo sa týka prerábky domu, bola dohoda, že oni piati - žalovaná, manžel, ich syn a žalobca s manželkou, budú bývať v uvedenom dome a ten sa mal prerábať tak, aby žalobca s manželkou mali svoje izby, pričom žalobca s manželkou tam chceli aj reálne bývať. Syn Y. mal dobrý vzťah so žalobcom. Často spomínajú na dedka a aj na babku. Spočiatku ich aj volali na oslavy Y. menín a narodenín, ale neprišli ani raz. Teraz už žiadne oslavy nerobievajú. Žalobcu a jeho manželku nekontaktovali v čase, keď oni mali narodeniny alebo meniny, lebo ako už hovorila, títo nemajú žiaden telefón a mali zákaz chodiť do domu, kde títo bývali. Naposledy bola žalovaná v dome, ktorý jej bol darovaný v roku 2018 a potom ešte v roku 2019 ju tam bývalý manžel zavolal ukázať, čo všetko bolo na dome urobené od jej poslednej návštevy. V čase, keď zomrela babka, žalovaná mala Covid-19. Od 12.3. bola práceneschopná, rovnako mal covid aj syn. Boli preto všetci doma. Počuli, že zvonia zvony, ale nevedeli, čo sa stalo. Ľudia nechodili po dedine. Prvýkrát od smrti manželky žalobcu, tohto videla dnes na pojednávaní. Dôvod, pre ktorý mu doteraz k smrti jeho manželky nekondolovala je stále ten istý
- nemá telefón a ona má zákaz za ním chodiť.
12. Z výsluchu svedkyne Y. O., matky žalovanej, vykonaného na pojednávaní konanom dňa 07.06.2022 vyplýva, že medzi jej dcérou a žalobcom nikdy nebol zlý vzťah. Keď sa svedkyňa so žalobcom rozprávala, vravel, že má so žalovanou lepší vzťah, ako so svojimi deťmi. Vyslovene povedal, že žalovanú mal radšej, ako vlastnú dcéru. Keď niečo potrebovali, snažila sa im dcéra pomôcť. Napríklad krátko po operácii nebohej babky svedkyňu dcéra požiadala a ona babke vybavila pobyt v rehabilitačnom centre Oáza v Prešove. Zo strany rodiny žalobcu svedkyňa nikdy nepočula, aby niečo povedali zlého na žalovanú. Rodina svedkyne sa im vždy snažila pomáhať. Keď napr. dcéra žalobcu chodila kvôli práci do zahraničia, mama svedkyne im varila a žalovaná jedlo zobrala a odniesla babke a dedkovi. Pokiaľ ide aj o prerábku domu, bývalý zať zostal doma s tým, že si dom bude prerábať sám. Ich rodina mu ale chodila pomáhať a to konkrétne súrodenci svedkyne, pričom jej brat, ktorý pomáhal s prácami povedal, že za jeden deň, čo robili na dome urobili viac, ako zať urobil za tri týždne. Aj samotná babka svedkyni povedala, že na dome je veľa práce, ale nie je vôľa zo strany bývalého zaťa. A že keby pracoval zať tak, ako pracuje žalovaná, dom by už bol hotový. Pokiaľ vie, dom do dnešného dňa nie je prerobený a dokončený. Pnutie medzi žalobcom, jeho nebohou manželkou a žalovanou nikdy nezaregistrovala. Ani susedia nemohli niečo takéto zaregistrovať. Vzťah medzi synom žalovanej a žalobcom a jeho nebohou manželkou bol veľmi dobrý. Vnuk nazýval dedka „api“. Všetko sa zmenilo, keď bol podaný návrh na rozvod manželstva. Keď totiž žalovaná a jej manžel začali prerábať dom, presťahovali sa do domu dcéry žalobcu P. spolu so žalobcom a jeho nebohou manželkou. Potom, keď sa rodina žalobcu dozvedela, že bol podaný návrh na rozvod, druhý vnuk žalobcu - P., na ktorého bol medzitým uvedený dom prepísaný vyzval žalovanú, aby sa z domu odsťahovala, že bude odhlásená z trvalého pobytu a bude vyvesená na nástenke obce ako bezdomovkyňa. Preto sa následne žalovaná odsťahovala k nej ako matke, aj spolu so svojim synom. Od momentu presťahovania prastarých rodičov k ich dcére P., títo nežiadali žalovanú o pomoc; pokiaľ vie, nebola o to žiadaná. Nemali ani možnosť sa spojiť. Žalovaná mala zakázaný vstup do uvedeného rodinného domu, kde starkí žili. Zo strany rodiny žalobcu jej bolo vyhrážené políciou, ak by vstúpila do domu alebo na pozemok. Zároveň nebol možný ani telefonický kontakt, keďže žalobca, ani jeho manželka telefón nemali. O skutočnosti, že druhý vnuk žalobcu - P. sa mal vyhrážať žalovanej sa svedkyňa dozvedela od dcéry. K incidentu ohľadne vyhodenia z domu žalovanej došlo, keď bol podaný návrh na rozvod, vtedy došlo k týmto vyhrážkam. Nemá vedomosť, aby sa takýmto spôsobom žalovanej vyhrážali žalobca alebo jeho nebohá manželka. Žalovaná po tom, čo sa odsťahovala z domu patriaceho rodine žalobcu, nenavštívila žalobcu alebo jeho nebohú manželku, keďže jej bolo povedané, že bude volaná polícia, akonáhle vstúpi na pozemok. P. A. sa žalovanej vyhrážal, že má sa vysťahovať z domu a že bude vyhlásená z trvalého pobytu. To, že má zákaz vstupu na pozemok a bude volaná polícia na ňu, sa jej vyhrážala svokra. Svedkyňa si to nepreverovala, svojej dcére verí na 100 % Čo sa týka syna žalovanej, ten po rozvode manželstva žalovanej a jej manžela bol žalobcu párkrát navštíviť. Potom však už odmietal tam chodiť, lebo babka (dcéra žalobcu P.) sa neustále vypytovala na dcéru svedkyne
- žalovanú a nie veľmi pekne sa vyjadrovala na jej adresu. Preto tam vnuk Y. už ďalej odmietal chodiť.
13. Z výsluchu svedkyne Y. Q., starej matky žalovanej, vykonaného na pojednávaní dňa 07.06.2022 vyplýva, že žalovaná mala so žalobcom a jeho manželkou veľmi dobrý vzťah. Keď dcéra žalobcu chodila
do Rakúska kvôli práci a vnučka (žalovaná) bola tiež v práci, tak svedkyňa im varila, piekla. Žalovaná to potom žalobcovi a jeho manželke odniesla. Vždy sa snažila pomôcť žalobcovi a jeho manželke. Kým sa rozviedli, vzťahy boli veľmi dobré. Potom sa už nenavštevovali. Vzťah pravnuka Y. k prastarým rodičom O.Ý., t.j. k žalobcovi a jeho manželke bol veľmi dobrý. Keď sa žalovaná rozviedla, už tam potom pravnuk nechodil.
14. Z výsluchu svedka U. Q., uja žalovanej, vykonaného na pojednávaní dňa 07.06.2022 vyplýva, že svedok pochádza z dediny X. a zároveň tam má zdedený rodičovský dom. Často tam chodí a preto má informácie, čo sa tam deje. Pokiaľ ide o manželstvo žalovanej, má vedomosť o tom, že zo strany jej manžela tam bolo fyzické týranie a alkohol. Pokiaľ ide o dar, ktorý dostala žalovaná s manželom, tak vie, že po tom, čo od žalobcu a jeho manželky dostali uvedený dar, pristúpili k rekonštrukcii rodinného domu. Svedok má inštalatérsku firmu, preto im v tom dome vykonával nejaké práce. Pritom sa niekoľkokrát stretol so žalobcom, mali dobrý vzťah a veľa sa rozprávali. Nikdy na žalovanú nenadával, ba naopak. Vyslovene hovoril, že jeho vnuk by si mal žalovanú viac vážiť. Pokiaľ ide o syna žalovanej, svedok s ním má dobrý vzťah. Rozprávajú sa, takže sa ho viackrát pýtal, prečo nechodí za svojim otcom. Chlapec na to iba mávol rukou s tým, že sa nechce o otcovi ani rozprávať. Viackrát však svedkovi povedal, že otec mu niekoľkokrát niečo sľúbil - napr. že spolu pôjdu do kina. Tesne predtým mu však zavolal, že sa mu napr. pokazilo auto a nemôže s ním nikam ísť. Teda nikdy nesplnil to, čo synovi sľúbil. Svedok teda má za to, že otec svojho syna zanedbáva. Nikdy nepočul, aby žalovaná alebo jej mama povedali niečo zlé a to či už na otca, alebo celkovo na ich rodinu. Syn žalovanej si vytvoril svoj vlastný názor. Nikdy nezaregistroval nevhodné správanie žalovanej k žalobcovi alebo k jeho nebohej manželke v čase, keď chodil pri prerábke domu vykonávať inštalačné práce. Bol tam viackrát a nikdy nič také nevidel. Má za to, že zo strany P. A., dcéry žalobcu bol na žalobcu vyvíjaný nátlak. Počas posledných dvoch návštev, keď svedok vykonával v dome inštalačné práce za ním žalobca prišiel, ale tak, aby ho nikto nevidel. Poslednýkrát sa rozprávali asi pol hodiny a rozhovor žalobca ukončil tým, že už musí ísť, lebo už má prísť domov H. - jeho vnuk a žiadal svedka, aby nikomu nehovoril, o čom sa spolu rozprávali. U. Q. mal z toho pocit, že žalobca má zakázané sa s ním rozprávať. Rovnako nezaregistroval nejaké negatívne správanie zo strany žalobcu alebo jeho manželky voči žalovanej. Práve naopak. Žalobca chcel, aby aj jeho vnuk si ju viac vážil. Stravu počas stavebných prác, ktoré boli vykonávané na darovanom dome varila svedkova mama. Ona všetko zabezpečovala, resp. ona zabezpečovala samotné varenie stravy. Potraviny zas zabezpečovala svedkova sestra a žalovaná. Svedok má všetky faktúry, ktorými fakturoval materiál použitý pri rekonštrukcii domu. Všetky tieto faktúry mu zaplatila žalovaná. Pokiaľ si pamätá, po roku 2018 (t.j. v čase rozvodu) nebol v kontakte so žalobcom, po rozvode s ním nehovoril a ani s manželkou žalobcu.
15. Z výsluchu svedkyne P. A., dcéry žalobcu, vykonaného na pojednávaní dňa 07.06.2022 vyplýva, že žalovaná po uzavretí manželstva spolu so synom svedkyne bývali u nej v dome 17 rokov. Počas tej doby žalovaná asi 11 krát od nich odišla. Nevie prečo odišla. V tom čase svedkyňa pracovala v Rakúsku a keď sa vrátila, ona často už u nich nebola. Snažila sa im všemožne pomáhať. V roku 2016 sa rodičia svedkyne rozhodli, že žalovanej a synovi svedkyne darujú svoj dom. Následne sa mladí rozhodli, že pristúpia k rekonštrukcii. V roku 2018 teda rodinný dom začali rekonštruovať. Keď sa v ňom už nedalo bývať, svedkyňa presťahovala svojich rodičov do svojho domu, to bolo 1.7.2018. Následne 6.7.2018 žalovaná od nich odišla a to bez jedného jediného slova. Neskôr sa vrátila po svoje osobné veci a to dňa 24.11.2018. Veci si dávala do vriec s tým, že vravela, že niektoré veci jej chýbajú. Svedkyňa jej povedala, nech zavolá políciu, aby si veci prevzala pred políciou. Ona však na žalovanú políciu nikdy nevolala. Mama svedkyne vtedy veľmi plakala, keďže rodinný dom darovali žalovanej a chceli, aby tam spolu bývali. Keď sa začali rekonštrukčné práce, bolo im povedané, že do jedného roka sa naťahujú naspäť. Rodičov to veľmi trápilo. Preto sa vtedy babka pýtala žalovanej, ako by sa asi cítila jej babka, keby jej darovala rodinný dom, ten je rozbitý a ona by musela bývať u dcéry. Žalovaná jej na to povedala: „Vy nie ste moja babka, dajte mojej babke pokoj“. Vtedy prišla svedkyňa a žalovaná na ňu začala vykrikovať „Kurvila by ši še?“ Dňa 5.7.2018 (deň predtým, ako žalovaná odišla) jej svedkyňa povedala, že „Katka, si šikovná, pracovitá, len tá tvoja povaha...“. Ona jej povedala: „A vy máte akú povahu, keď od vás odišli už tri nevesty?“ Ale od svedkyne žiadne nevesty neodišli. Odišli manželky od bratov svedkyne, teda nevesty jej mamy. Svedkyňa vtedy ešte povedala: „Keby žili poriadne, tak by neodišli. Ale keďže sa manželky mojich bratov kurvili, preto odišli“. Na to jej žalovaná povedala, že aj svedkyňa by sa kurvila, ale nemôže. Potom toho 6.7.2018 odišla z domu a už sa nevrátila. V máji 2019 mal vnuk Y. prvé sväté prijímanie. Bol ich osobne pozvať. Na rúčke mal napísané, kedy má toto prvé sväté prijímanie. Boli tam svedkyňa, manžel, syn P. ako krstný otec spolu s manželkou a dcérou. Žalobca, ani jeho manželka
neboli, lebo neboli ani pozvaní. Mamka by aj tak nemohla ísť, keďže mala barly. Ale vedia, čo sa patrí a dali pravnukovi peniaze do obálky. Ostatní z rodiny potom šli aj na posedenie, avšak žalovaná sa k nim vôbec neprihovorila. Nerozprávala sa s nimi. Prihovorila sa im iba jej mama. Keby vtedy vedeli, že už v roku 2018 podala návrh na rozvod manželstva, tak by na toto posedenie ani neboli išli. Asi 2 - 3 týždne po prvom svätom prijímaní prišli oficiálne papiere na rozvod manželstva. Vtedy povedala synovi P., že žalovaná už u nich nebýva 10 mesiacov a už sa zrejme nevráti, keďže podala návrh na rozvod. Teda, aby si zmenila trvalé bydlisko, keďže býva u svojich rodičov. Ona si mohla dať trvalé bydlisko aj na rodinný domček, ktorý prerábali a dostali od rodičov svedkyne. Žalovaná stále nejaké veci u nich na pôjde má, ktoré si doteraz nezobrala. Všetko je uložené na pôjde, môže si ich prísť zobrať. Po tom, čo žalovaná odišla a zobrala si veci, už k nim nechodila a nechodil ani vnuk Y.. Aj keď išiel po ceste popri dome, svedkyňa na neho zakričala, ale ani sa nezastavil. Keď sa niekde stretli (napr. v autobuse), otočil hlavu odo nej a nechcel sa s ňou rozprávať. Minulý rok asi dvakrát ich navštívil, rozprávali sa. Bol u nich celkom dlho a keď sa ho pýtala, či jeho mama vie, kde je, tak svedkyni povedal, že mamka nevie, myslí si, že sa vozí na kolobežke. A že nemôže k nim chodiť, že to má zakázané. Svedkyňa mu dala v autobuse aj 10,- €, potom 20,- €. Vravela mu tiež, aby jej prezvonil na telefón a že ona mu zavolá naspäť. Ale neprezvonil. Písala mu potom správu, volala mu, ale nedvíhal. Síce bývajú v jednej dedine, ale nemajú možnosť sa stretnúť. Má za to, že žalovaná vychováva syna tak, aby s nimi nemal bližší vzťah. Ale pevne verí, že keď vyrastie, pochopí tie súvislosti, ktoré viedli k rozvodu manželstva. Má ho veľmi rada a rovnako tak aj otec svedkyne a jej nebohá mama. Pokiaľ ide o prerábku domu, ktorú začali mladí robiť, mama svedkyne to veľmi prežívala. Keď svedkyňa vzala svojich rodičov bývať k sebe do domu, keďže ich dom sa prerábal, mama bola na barlách a musela chodiť po schodoch. Chodila teda štvornožky. Veľmi sa trápila, že ich dom bol rozrobený, rozbitý a nedokončuje sa. Ešte posledné Vianoce plakala, chcela ísť do svojho domu. Odviedli ich tam, poplakali si tam, dotýkali sa stien a hovorili, koľko sa s tým domom natrápili. Dom si totiž svojpomocne s otcom postavili a teraz to takto skončilo. V dome sa nejaké práce robili, ale do dnešného dňa nie je dokončený. Keď babka žalovanej varila stravu pre ľudí, ktorí na dome pracovali, tak varila vlastne pre svojho syna, ktorý tam robil. Syn svedkyne tam na stravu nechodil. Svedkyňa chce len to, aby žalovaná vrátila dar, ktorý jej dali rodičia svedkyne. A ona nech si žije tak, ako chce svoj nový život. Nevie prečo žalovaná, keď odišla, tak sa neprišla starkých opýtať, ako sa majú, ako žijú. Neprišla ani s vnukom. Nikto jej to nezakazoval. Každý má chyby, aj syn svedkyne ich má. Nech ona iba vráti, čo dostala. Ďalej uviedla, že nebola svedkom rozhovoru syna P. so žalovanou ohľadne zrušenia trvalého pobytu v ich dome. Len mu vravela, aby jej zavolal, aby si zmenila trvalý pobyt, keďže už u nich v tom čase 10 mesiacov nebývala a boli v tom čase už aj doručené papiere na rozvod. Políciu na žalovanú nikdy nevolala, ani sa tým nevyhrážala. Ani jej nezakazovala k nim chodiť. Môže aj teraz. Rovnako nemá vedomosť o tom, aby jej synovia P. Y. H., prípadne žalobca alebo jeho nebohá manželka zakazovali žalovanej vstup do rodinného domu. Čo sa týka prerábok rodinného domu, ktorý bol darovaný, s tým sa začalo v jari 2018 vypratávaním nábytku, postupne sa začali asi v júni búrať priečky. Už keď tam rodičia nemohli bývať, tak sa 1.7. presťahovali k svedkyni do jej domu a 6.7. žalovaná odišla z domu. Práce pokračovali ďalej aj po odchode žalovanej. Syn na dome ďalej pracoval, ale do dnešného dňa domček nie je dokončený. Rodičia svedkyne k darovanému rodinnému domu chodievali. Išli na dvor a sedeli tam niekedy aj celý deň. Po tom, čo žalovaná opustila bydlisko u svedkyne, žiadne práce na rekonštrukcii darovaného domu už nerobila. Rodina žalovanej však práce vykonávala, robili plyn a vodu. Jej ujo má na to firmu, preto to robil on. Čo sa týka účasti žalovanej na pohrebe matky svedkyne, žalovaná vedela o pohrebe. Bývajú v tej istej dedine. Zvonili zvony. Ďalej svedkyňa uviedla, že bola svedkom konfliktov medzi žalovanou a synom svedkyne H.. Ale sa do toho nestarala, boli to konflikty medzi nimi ako manželmi. Ona osobne žalovanej nič nezakazovala, ani vnukovi Y., ani rodinným príslušníkom žalovanej a to ani vo vzťahu k vstupu na ich pozemok, alebo do rodinného domu. Bolo dohodnuté, že rodičia svedkyne budú bývať po rekonštrukcii v prerobenom dome, tak im to sľúbili. Že do roka po rekonštrukcii budú bývať. Nevie uviesť, či žalovaná poznala zdravotný stav žalobcu, resp. jeho nebohej manželky, ani čo o tom vedela. Ale videla, že babka chodí na barlách. Otec sa ešte drží, ale tiež mal a aj má zdravotné problémy. Odkedy dňa 6.7.2018 odišla žalovaná z ich domácnosti, so žalobcom a jeho manželkou sa nerozprávala. Otec žalovanú videl až tu na súde. Ona sama so žalovanou nemala zlý vzťah. Myslí si, že mali dobrý vzťah. Žalovaná opakovane odchádzala zo spoločnej domácnosti, ale svedkyňa nevedela prečo. Bolo to medzi ňou a jej manželom, svedkyňa sa nemiešala do toho. Každý má svoje chyby. Aj žalovaná, aj syn svedkyne. Žalobca a jeho manželka mali veľmi radi aj žalovanú, aj syna svedkyne, aj vnuka Y.. Majú veľa vnukov, ale Y. mali najradšej. Keďže žili v spoločnej domácnosti, mali veľmi radi žalovanú i svojho vnuka H., keďže si navzájom pomáhali. Nikdy nebola svedkom toho, aby žalovaná starkých niekedy slovne urazila. Rodičov trápilo to, že jej dali polovicu rodinného domu a potom sa stalo, čo sa stalo. Žalovaná mohla dať vopred vedieť, že nechce
žiť v manželstve so synom svedkyne. Vtedy by sa dom nedaroval a ani neprerábal. Matka svedkyne bola na rehabilitáciách v Prešove, pričom to vybavila žalovaná, resp. jej mama. Babka by aj bola počkala v poradí, avšak takto to bolo skôr. Ale babka sa potom isto revanšovala. Nápad podať túto žalobu bol pôvodne od nebohej mamy svedkyne, ktorá chcela, aby dar bol vrátený. Preto už tie ďalšie záležitosti ohľadne vrátenia daru vybavovala svedkyňa. Keď žalovaná chce žiť nový život, tak nech si ho spokojne žije. Ale nech teda vráti dar.
16. Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
17. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
18. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
19. Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
20. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
21. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
22. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
23. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanej vrátenia daru, ktorý darovacou zmluvou zo dňa 02.02.2016 žalobca spoločne so svojou manželkou M. O. darovali žalovanej a jej manželovi H. A.. Písomnou výzvou zo dňa 25.11.2020 žalobca spoločne s manželkou M. O. vyzvali žalovanú na vrátenie daru. Keďže pred podaním žaloby na súd manželka žalobcu M. O. zomrela dňa 14.04.2021, žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak uloženia povinnosti vrátiť žalobcovi časť daru a určenia, že je vlastníkom tejto časti daru špecifikovanej v žalobnom návrhu a zároveň žiadal určiť, že časť predmetu daru špecifikovaná v žalobcom návrhu patrí do dedičstva po nebohej M. O..
24. Pokiaľ ide o žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že v žalobnom návrhu špecifikovaná časť daru patrí do dedičstva po nebohej M. O., tak súd s poukazom na ustálenú súdnu prax konštatuje, že stranami sporu musia byť všetci dedičia po nebohej M. O.. Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 16.05.2019, sp.zn. 8Cdo/94/2018 v ktorom konštatoval nasledujúce: „V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.“
25. Z oznámenia notárky JUDr. Marty Vaľkovej, ktorá prejednávala dedičstvo po nebohej M. O. vyplýva, že dedičmi zo zákona sú jej manžel a deti, t.j. žalobca ako jej manžel a potom deti S. O., P. A., Q. O., U. O. Y. U. O.. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, tohto konania sa z dedičov nebohej M. O. zúčastňuje iba jej manžel a to v procesnom postavení žalobcu. Žiadne z detí poručiteľky sa v zmysle podanej žaloby
na konaní nezúčastňuje, keďže neboli žalobcom označení za účastníka konania, či už ako žalobcovia, alebo ako žalovaní.
26. S poukazom na uvedenú skutočnosť a nerozlučné spoločenstvo strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, nemohol konajúci súd žalobe v tejto časti vyhovieť z procesného hľadiska, pretože pokiaľ by súd prejednal vec a rozhodol o nárokoch strán sporu, obišiel by súd právo dedičov, ktorí mali byť stranou v spore a neboli. Súd k tomu ešte poznamenáva, že v zmysle odôvodnenia žaloby si žalujúca strana sporu bola vedomá nutnosti rozšírenia okruhu aktívne alebo pasívne vecne legitimovaných strán sporu s poukazom na okruh dedičov po nebohej M. O.. Avšak zo strany žalobcu až do vyhlásenia rozsudku súdom, nebol podaný návrh na pribratie ďalších účastníkov do konania, či už na strane žalobcu alebo žalovanej. Pre konajúci súd je v zmysle § 217 ods. 1 C.s.p. pritom rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu žalobcu v časti určenia, že vec patrí do dedičstva po nebohej M. O. zamietol.
27. K zostávajúcej časti žaloby žalobcu súd konštatuje nasledujúce.
28. Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať za hrubé porušenie dobrých mravov, teda musí ísť o značnú intenzitu alebo sústavnosť v porušovaní dobrých mravov a to v akomkoľvek časovom odstupe od právneho úkonu darovania. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamžikom, keď dôjde prejav vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630 Občianskeho zákonníka. Ide v podstate o zvláštny prípad odstúpenia od zmluvy. Právny vzťah sa ruší od počiatku a účastníci konania sú si povinní vrátiť všetko, čo na základe darovania získali, resp. čo získal obdarovaný. K zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach a) hrubého porušovania dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu adresovaného obdarovanému. Teda predpokladom úspešného uplatnenia takéhoto práva darcu na vrátenie daru, nie je len akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. zo zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.
29. Dobré mravy nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje, nakoľko podlieha spoločenskému vývoju a treba ich posudzovať vždy individuálne. Vo všeobecnosti ide o pravidlá morálneho charakteru, ako vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a patrí sudcovi. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom vrátenia daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.
30. V konkrétnom prípade bolo potrebné zistiť, či správanie sa obdarovanej možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne konanie, ktorého by sa dopustila žalovaná voči žalobcovi a jeho nebohej manželke, resp. členom jeho rodiny a ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Samotné vrátenie daru bolo vo výzve na vrátenie daru postavené na argumentácii darcov, že žalovaná sa približne po uplynutí roka od uzavretia darovacej zmluvy začala k darcom a ich rodine správať
nevhodne, nepriateľsky, povýšenecky a o darcov sa prestala úplne zaujímať. Žalovaná ignorovala darcov a členov ich rodiny, prejavovala hrubý nezáujem o zdravotný stav darcov, nezáujem o potrebnú pomoc s každodennými starosťami, či v súvislosti s ich zdravotnými potiažmi.
31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa vydala za vnuka žalobcu H., narodil sa im syn Y. a spoločne bývali v rodinnom dome P. A., dcéry žalobcu. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že ich manželstvo nebolo úplne harmonické a žalovaná viackrát opustila ich spoločnú domácnosť. Žalobca a jeho nebohá manželka bývali vo vedľajšom rodinnom dome, pričom vzájomné vzťahy žalovanej so žalobcom a jeho nebohou manželkou boli veľmi dobré, rozumeli si. Uvedené dobré vzťahy prispeli k rozhodnutiu žalobcu a jeho nebohej manželky darovať žalovanej a svojmu vnukovi H. rodinný dom s pozemkami, v ktorom bývali, keďže chceli takto zabezpečiť, aby ich vnuk s manželkou a ich synom mali vlastné bývanie a mohli takto samostatne žiť ako rodina. Po darovaní rodinného domu sa žalovaná s manželom a po vzájomnej dohode so žalobcom a jeho nebohou manželkou rozhodli pristúpiť k rozsiahlej rekonštrukcii darovaného rodinného domu, čo viedlo k nutnosti presťahovať žalobcu a jeho nebohú manželku do rodinného domu P. A., keďže v prerábanom rodinnom dome sa nedalo bývať, k čomu došlo dňa 01.07.2018. Následne dňa 06.07.2018 žalovaná spolu so synom Y. znova opustila spoločnú domácnosť, do ktorej sa už nevrátila. Podala návrh na rozvod manželstva a v septembri 2019 ich súd rozviedol. Od momentu, keď žalovaná opustila spoločnú domácnosť dňa 06.07.2018 došlo v zásade k ukončeniu vzájomných kontaktov so žalobcom a jeho nebohou manželkou. Žalovaná žalobcu a jeho manželku osobne nenavštevovala a ani inak s nimi nenadväzovala kontakt.
32. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca cíti veľký žiaľ nad tým, že rodinný dom, ktorý on s manželkou kúpili, prerobili a neskôr darovali žalovanej a svojmu vnukovi, po pristúpení k jeho rozsiahlej rekonštrukcii (ktorá nie je do dnešného dňa dokončená) je neobývateľný, pričom k týmto udalostiam došlo potom, čo žalovaná podala návrh na rozvod manželstva s vnukom žalobcu a neskôr bolo ich manželstvo rozvedené. Mal za to, že ak žalovaná chce žiť nový život, nech vráti rodinný dom. Obdobný záver vyplynul aj z výsluchu svedkyne P. A.. Z uvedeného súd uzatvára, že žalobca žiada vrátenie daru z dôvodu, že žalovaná po darovaní rodinného domu a začatí jeho rekonštrukcie sa s manželom, vnukom žalobcu, rozviedla a vedie nový samostatný život. Samotná skutočnosť, že manželstvo žalovanej bolo z jej iniciatívy rozvedené, nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže zákon o rodine umožňuje ukončiť manželstvo rozvodom. Uvedené konanie žalovanej preto nemožno sankcionovať vo vzťahu k žalobcovi a jeho nebohej manželke vrátením daru. Ako (ne)konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi nemožno posúdiť ani skutočnosť, že rekonštrukcia darovaného rodinného domu nie je do dnešného dňa ukončená. Žalovaná z dôvodu rozpadu manželstva s vnukom žalobcu opustila ich spoločnú domácnosť a ďalej už neprispievala k rekonštrukcii rodinného domu, keďže si v ňom už neplánovala spoločnú domácnosť so svojim dnes už bývalým manželom.
33. Súd považuje do veľkej miery za prirodzené, že vzájomne vzťahy medzi žalovanou a žalobcom a jeho manželkou po tom, čo žalovaná iniciovala rozvod manželstva s vnukom darcov ochladli. K uvedenému prispela skutočnosť, že žalovaná opustila rodinný dom, v ktorom býval aj žalobca s manželkou. Samotný rozvod manželstva žalovanej s vnukom žalobcu nebráni tomu, aby žalovaná v rámci širšej rodiny udržiavala naďalej dobré vzťahy so žalobcom a jeho manželkou, ktorí sú zároveň prastarými rodičmi syna žalobkyne. Ako však vyplynulo z dokazovania, žalovaná nemala dobrý vzťah najmä so svojou svokrou P. A.. Svokra žalovanej, ako aj jej syn P. žalovanej mali zakazovať chodiť do ich rodinného domu, v ktorom býval aj žalobca s manželkou, aj keď P. A. to v rámci dokazovania poprela. Keďže žalobca s manželkou bývali v rodinnom dome svojej dcéry P. A., resp. jej syna P., uvedená skutočnosť neprispievala k možnosti udržiavania dobrých vzťahov medzi žalovanou a žalobcom a jeho manželkou. Súd má za to, že je možné pričítať žalovanej, že v záujme udržania veľmi dobrých vzťahov so žalobcom a jeho manželkou, mohla aj po rozvode svojho manželstva sa intenzívnejšie snažiť o udržiavanie vzťahov so žalobcom a jeho manželkou, a to najmä ako prastarých rodičov jej syna Y.. Avšak uvedené nekonanie žalovanej nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže pre vzájomne dobré vzťahy dvoch strán je potrebná vôľa každej z nich, pričom žalobca ako krivdu vníma samotnú skutočnosť, že žalovaná po darovaní nehnuteľnosti iniciovala rozvod manželstva a teraz vedie nový život. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca a jeho manželka žijú v rodinnom dome, ktorý pôvodne patril ich dcére P. A. a teraz ich vnukovi P., pričom ich dcéra zabezpečuje, resp. zabezpečovala všetku starostlivosť o žalobcu a nebohú manželku. Z dokazovania nevyplynulo, aby žalobca a jeho manželka vyžadovali nejakú starostlivosť, ktorá im nie je zo strany ich dcéry P. poskytovaná. Vzhľadom k uvedenému nie je možné nekonanie žalovanej, spočívajúce v neposkytovaní každodennej starostlivosti
žalobcovi a jeho manželke posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže títo majú zabezpečenú starostlivosť zo strany ich dcéry. Rovnako tak nemožno hodnotiť skutočnosť, že vnuk žalovanej Y. pravidelne nenavštevuje žalobcu ako konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Ako už bolo vyššie uvedené vzťahy medzi žalovanou a P. A. nie sú dobré, čo sa samozrejme premietlo aj do vzťahu s vnukom Y.P.. Rovnako z dokazovania vyplynulo, že ani vzťah Y. s jeho otcom nie je najlepší, podľa svedka U. Q. otec syna zanedbáva, čo taktiež prispieva k nezáujmu Y. pravidelne navštevovať žalobcu. Z dokazovania však nevyplynulo, aby žalovaná nejakým spôsobom bránila synovi Y. navštevovať žalobcu.
34. V takejto dôkaznej situácii je potrebné uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k takému správaniu, ktoré by súd mohol kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a na základe ktorých by mu vznikol nárok na vrátenie daru. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal vrátenia daru a určenia, že je jeho vlastníkom zamietol.
35. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovaná mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).