Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-64-2013.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Cb/64/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X. XXXX/X, G., občan SR, zastúpenému opatrovníkom: Mgr. Marek Tauber, advokát so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 665,22 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k.: 8Cb/64/2013-98 z 18.11.2016 sa z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Vo veci uvedenej v záhlaví tohto uznesenia bola Rozsudkom z 18.11.2016 č.k.: 8Cb/64/2013-98 žaloba v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Písomné vyhotovenie rozsudku žalobca prevzal 20.12.2016.
3. 9.1.2017 súd prevzal návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Podanie žalobca odovzdal na poštovú prepravu 4.1.2017, teda v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania.
4. Žalobca v ňom poukázal na to, že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. čím jasne, úplne a zrozumiteľne podľa neho dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Namietol, že prvostupňový súd sa nezaoberal príslušnými ustanoveniami o zmenke a ignoroval predmet sporu.
5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo podľa žalobcu výlučne predloženie originálu zmenky. Vo vzťahu k žalobcovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné nahradiť. Žalobca bol na pojednávanie predvolaný predvolaním z 18.10.2016. To prevzal 24.10.2016. Konaním ako aj samotným rozhodnutím prvostupňového súdu došlo podľa žalobcu k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007. Súd podľa neho preto nemohol nariadiť pojednávanie.
6. V ďalšom namietol, že na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia. Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu a že pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných
tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných a iných dôkazov. Podľa žalobcovho názoru pojednávanie nie je možné nariadiť vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ.
7. Súd v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje o nariadení pojednávania formou uznesenia. Žiadne rozhodnutie v tomto prípade súd nevydal a ani ho nedoručil stranám. Súd tak mal podľa žalobcu povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto riadne odôvodniť tak, aby bolo pre účastníkov poznateľné, z akých dôvodov je potrebné vykonať ústne pojednávanie. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa podľa žalobcu nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí.
8. Žalobca s ohľadom na článok 17 CSP poukázal v texte svojho ospravedlnenia na zásadu hospodárnosti súdneho konania vzhľadom k výške uplatňovanej pohľadávky a nákladov, ktoré sú spojené s jeho účasťou na pojednávaní a požiadal súd o ospravedlnenie neúčasti na ňom. Prvostupňový súd však ospravedlnenie neakceptoval s odôvodnením, že na takého akceptovanie nie je povinný, a to najmä vtedy, ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ustanovení § 150, 151, 153 a čl. 17 CSP, ale k procesným obštrukciám sledujúcim predovšetkým bezdôvodné predlžovanie civilného sporového konania.
9. Žalobca ospravedlnením nesmeroval k procesným obštrukciám, ani k zvyšovaniu nákladov s konaním spojených. Bez vedomosti o neakceptovaní ospravedlnenia zo strany súdu sa preto žalobca pojednávania nezúčastnil a túto skutočnosť žalobca považuje za ospravedlniteľný dôvod smerujúci k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu.
10. S poukazom na uvedené dôvody žiadal, aby súd návrhu na zrušenie rozsudku vyhovel a rozsudok č.k.: 8Cb/64/2013-98 z 18.11.2016 zrušil.
11. Podľa § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
12. Podľa § 281 ods. 2 CSP, návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
13. Rozsudok pre zmeškanie možno v odôvodnených prípadoch zrušiť. Návrh žalobcu bol podaný v lehote 15 dní odo dňa kedy sa o rozsudku dozvedel, preto súd pristúpil ku skúmaniu dôvodov pre jeho zrušenie.
14. Žalobca poukázal na to, že účasť na pojednávaní zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým bol predpoklad, že súd akceptoval ospravedlnenie žalobcovej neúčasti na pojednávaní konanom 18.11.2016. Ospravedlnenie bolo súdu doručené 14.11.2016 prostredníctvom elektronickej pošty. Zároveň poukázal na to, že súd svojim konaním porušil príslušné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, nakoľko súd nemal dôvod na vytýčenie pojednávania, mal rozhodovať len na základe listinných dôkazov obsiahnutých v spise.
15. Podľa čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
16. K námietke žalobcu o nedôvodnosti vytýčenia pojednávania súd poukazuje na to, že pojednávanie bolo nariadené v súlade s čl. 5 Nariadenia na základe žiadosti žalovaného, ktorý podaním zo 17.10.2016 požiadal o vytýčenie termínu pojednávania.
17. Žalobca sa nemal spoliehať, že pojednávanie je nariadené vzhľadom na to, že to súd považoval za potrebné. Mohol a mal predpokladať, že pojednávanie bolo nariadené z dôvodu špecifikovaného v čl. 5 Nariadenia - teda preto, že o to požiadala druhá strana sporu.
18. Návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemožno považovať za dôvodný, nakoľko rozsudok pre zmeškanie bol vydaný s poukazom na neospravedlnené zmeškanie pojednávania žalobcom, pričom na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný (predvolanie prevzaté 24.10.2016) a v predvolaní bol poučený o možnom následku nedostavenia sa.
19. Súd poukazuje na odsek 9 odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie, ktorým bolo poukázané na to, že ospravedlnenie nie je dostatočné, keďže žalobca bližšie nezdôvodnil, v čom by nehospodárnosť v prípade jeho účasti na pojednávaní mala spočívať.
20. Zároveň treba poukázať na to, že samotné zaslanie ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu automaticky nezakladá akceptáciu tohto dôvodu súdom. Z obsahu spisu nevyplýva žiaden pokus žalobcu overiť si akceptáciu jeho ospravedlnenia. Aj s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 2 CSP nedošlo zo strany súdu k pochybeniu, ak neprítomnosť žalobcu na pojednávaní považoval za neospravedlnenú včas a vážnymi okolnosťami.
21. Keďže sa podaným návrhom žalobcu nepreukázalo, že pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a pre ktorý by mohol byť rozsudok pre zmeškanie zrušený, súd ho ako nedôvodný zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
24. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Keďže bol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý, žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Príslušný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatníci zaplatia súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.