Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-59-2015.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobkyne: A.. S. Š., nar. X.X.XXXX, Š. XX Y. L., občan R., zastúpená: PAICEK LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Panská 17 v Bratislave, proti žalovanej: J.. G. P., nar. XX.X.XXXX, J. X, V., Č. K., občan R., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej, každej v podiele 1/2 k bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X.poschodí bytového domu na L. XX Y. L., zapísanom LV č. XXXX, s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku, o veľkosti XXX/XXXXX, sa z r u š u j e.
Súd nariaďuje predaj bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na L. XX v L., zapísaného na LV č. XXXX s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku, o veľkosti XXX/XXXXX a nariaďuje rozdelenie výťažku z predaja bytu rovným dielom medzi žalobkyňu a žalovanú.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 6.2.2015 na súd žalobu, v ktorej žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k bytu č. XX nachádzajúcom sa na X.poschodí bytového domu na L. XX v L. a nariadil predaj tohto bytu s rozdelením výťažku z predaja medzi žalobkyňu a žalovanú v pomere 1/2.
2. Žalobu zdôvodnila tým, že žalovaná neakceptovala jej návrh na spoločný predaj bytu a rozdelenie výťažku z predaja, ani jej neodovzdala kľúče od tohto bytu. Spoluvlastníctvo k bytu nadobudli dedením, rovnako ako byt v J.. Žalobkyňa sa už v dedičskom konaní snažila spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam vyporiadať so žalovanou tak, že byt v J. by získala žalovaná a byt v L. žalobkyňa, keďže žalovaná žije v Č.j republike a žalobkyňa v L.. Žalovaná s takýmto riešením nesúhlasila. Súhlasí síce s predajom bytu v L., ale nie cez realitnú kanceláriu a nie je ani ochotná pristúpiť k akýmkoľvek právnym úkonom smerujúcim k vyporiadaniu. Nesúhlasila s vyhotovením znaleckého posudku na hodnotu bytu a jeho trhovú cenu odhadla na 140.000 €.
3. Keďže žalovaná odmieta spolupracovať pri vysporiadaní ich spoluvlastníctva, žalobkyňa bola nútená podať žalobu na súd.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila e-mailom doručeným súdu 13.4.2016, ktorým zároveň žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Uviedla, že súhlasí s predajom bytu a rozdelením výťažku z predaja rovným dielom.
5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.4.2016 uviedla, že v čase podania žaloby ešte nevedela, ako dopadne vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu nachádzajúceho sa v J.. Toto konanie už skončilo tak, že byt získala do svojho výlučného vlastníctva a žalovanú z neho riadne vyplatila. Následne zvážila svoje finančné možnosti a navrhuje, aby byt v L. súd po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázal jej a zaviazal ju na vyplatenie náhrady za podiel žalovanej. Ďalej uviedla, že po smrti rodičov sa so sestrou (žalovanou) stali spoluvlastníčkami dvoch bytov, z toho jeden bol v J., o ten sa starala ona a druhý je v L., o ten sa stará žalovaná. Žalovaná iniciovala súdne konanie, ktoré prebiehalo v J. s tým, že žiadala, aby ju žalobkyňa z tohto bytu vyplatila. Tak sa aj stalo. Následne sa aj žalobkyňa rozhodla iniciovať súdne konanie v L.. Je schopná žalovanú vyplatiť aj z tohto bytu.
6. Žalovanú súd vypočul na pojednávaní dňa 9.6.2016. Nesúhlasila s prikázaním bytu žalobkyni ale žiadala, aby súd prikázal byt jej a ona žalobkyňu vyplatí za jej podiel. Mieni sa v budúcnosti presťahovať do L.. Ak by peniaze na vyplatenie nezohnala, žiada, aby súd nariadil predaj bytu s rozdelením výťažku.
7. Žalobkyňa namietla, že v dražbe by obe prišli o 30% hodnoty bytu, preto s jeho predajom nesúhlasí.
8. Súd vykonal vo veci znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej (trhovej) ceny bytu znalkyňou z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. H. H.. Podľa Znaleckého posudku č. 48/2016 je všeobecná hodnota bytu v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej celkom 95.900 €.
9. Žalobkyňa s hodnotou bytu stanovenou súdnou znalkyňou, nesúhlasila. Uviedla, že cena zodpovedá bytu udržiavanému, obývateľnému, dokonca čiastočne rekonštruovanému, čo predmetný byt nespĺňa. S nákladmi na jeho rekonštrukciu a vypratanie sa dospeje k sume cca 124.000 €. Za túto cenu sa však už predávajú byty v novostavbe.
10. Žalovaná v e-maile doručenom súdu 16.9.2016 namietla, že súdneho znalca nežiadala. Byt by sa mal predať za oveľa vyššiu cenu. Uviedla, že verí, že súd bude rešpektovať poslednú vôľu jej matky a ona nebude musieť dožiť v cudzom prostredí. Zároveň sa odvolala voči uzneseniu, podľa ktorého musí platiť nároky znalca.
11. Súd na toto podanie žalovanej neprihliadol, pretože nebolo autorizované alebo doplnené v lehote v listinnej podobe tak ako to vyžaduje § 125 a 127 C.s.p.
12. Na pojednávaní dňa 16.3.2017 žalobkyňa vychádzajúc z ceny bytu stanovenej znalcom a po zvážení svojich finančných možností, opätovne žiadala nariadenie predaja tohto bytu a rozdelenie jeho výťažku.
13. Žalovaná žiadala, aby jej súd byt prikázal. Nemá však peniaze na vyplatenie podielu žalobkyne, pretože už nepracuje, 17 rokov je na invalidnom dôchodku a peniaze, ktoré od žalovanej obdržala za jej podiel na byte v J., už minula.
14. V písomnom podaní doručenom súdu 1.6.2017 žalovaná uviedla, že z dôvodu jej zlého zdravotného stavu a sociálnej situácie, sa pojednávania nariadeného na 13.6.2017 nezúčastní. Žiadala zobrať do úvahy testament jej matky a byt jej prikázať. Do spisu založila jeho overenú kópiu. Súdne konanie označila za zmätočné a žiadala ho anulovať. Uviedla, že nebola ani raz vypočutá, slovo dostal len advokát jej sestry.
15. Súd tieto vyjadrenia posúdil len ako námietku na procesný postup súdu s tým, že nespĺňala ani základné náležitosti námietky zaujatosti (§ 52 C.s.p.) a teda sa ňou v ďalšom už nezaoberal (§ 53 C.s.p.).
16. Podľa Čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa 3.8.2015 sú žalobkyňa a žalovaná spoluvlastníčky bytu č. XX na 6.poschodí bytového domu na L. XX v L., každá v podiele 1/2.
17. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
18. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
19. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu proti jeho vôli.
21. V prejednávanej veci došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k nezhodám ohľadom vyporiadania bytu, ktorý do podielového spoluvlastníctva nadobudli dedením. Žalobkyňa nemá kľúče od bytu a nemá doň žiadny prístup. So žalovanou sa nevie dohodnúť. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že byt nie je možné vyporiadať rozdelením, ale ani prikázaním do výlučného vlastníctva jednej zo strán sporu. Tak žalobkyňa, ako aj žalovaná, nepreukázali svoju pripravenosť vyplatiť náhradu druhej z nich za spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa spočiatku mala o takýto spôsob vyporiadania záujem, po znaleckom dokazovaní však od neho ustúpila a zotrvala na svojom pôvodnom návrhu. Žalovaná naproti tomu byt síce žiadala prikázať sebe, uviedla však, že finančné prostriedky na výplatu podielu žalovanej nemá. Keďže spočiatku aj ona súhlasila s tretím spôsobom vyporiadania a tým bol predaj bytu a rozdelenie výťažku z predaja, súd pristúpil k tomuto spôsobu vyporiadania, ako jedinému možnému riešeniu v prejednávanej veci. Súd nemohol podľa želania žalovanej prihliadnuť na ňou predložený testament, pretože v súdenej veci nebolo predmetom vyporiadanie medzi dedičmi (dedičské konanie už prebehlo) ale vyporiadanie nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi. Tak žalobkyňa ako aj žalovaná majú vlastné bývanie zabezpečené, preto ani jedna z nich nie je na predmetný byt odkázaná.
22. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu veci a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k ich spoločnému bytu zrušil, nariadil jeho predaj a rozdelenie výťažku z predaja medzi obe rovným dielom.
23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia žalobkyne a zaplatenom súdnom poplatku. Trovy zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie si žalobkyňa musí znášať sama, pretože žiadala prikázať byt sebe, za účelom čoho bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie , ktorého výsledok pre následnú zmenu jej postoja k spôsobu vyporiadania nebol pre súd použiteľný, teda tieto trovy si zavinila sama. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).