Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-28-2016.pdf
PDF · 66.79 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/28/2016
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11 010 11 Žilina, IČO : 31 575 951 proti žalovanému T.. O. O., štátny občan SR, narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom X.Š. XA, XXX XX T. zastúpenému advokátkou JUDr. Radoslavou Žemličkovou, so sídlom Bajkalská 29/C, 821 01 Bratislava o zaplatenie vo výške 35,05 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania.
III. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 9,80 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Bratislava do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.07.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.08.2013 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu odplatu za vedenie účtu vo výške 35,05 eura a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.03.2007 bola uzavretá zmluva, ktorou sa doholi na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve. Žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca preto odstúpil od zmluvy. Podľa výpisu z účtu zo dňa 07.12.2009 je výška aktuálneho debetného zostatku vo výške 35,05 eura. Žalobca žiadal súčasne sankčný poplatok vo výške 20% podľa Všeobecných obchodných podmienok. Písomným podaním zo dňa 09.05.2017 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť čo odôvodnil pohľadávky.
2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac úhradu pohľadávky. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné
spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
5. Späťvzatiu žaloby predchádzalo zaplatenie žalovanej sumy žalovaným žalobcovi, z čoho možno usudzovať, že žalovaný zavinil zastavenie konania, keď jeho úkon - zaplatenie - vyvolal podania späťvzatia žalobcom. Súd preto priznal náhradu trov súdneho konania žalobcovi.
6. Podľa § 11 ods. 3 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, pričom však v zmysle § 11 ods. 4 z. č. 71/1992 Zb. sa tento kráti o 1% najmenej však o 6,70 eura. Vzhľadom na to, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 eura, rozhodol súd o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 eura po krátení o 6,70 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.