Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/47/2017

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňu, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55 211, zast. JUDr. Barbora Korenecová, IČO: 42 174 902, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doruč.: JUDr. Barbora Korenecová, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: S. S., H.. X.X.XXXX, C. Z. X, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 100 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.3.2017 doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 13.3.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100 eur s príslušenstvom. Žalobca zároveň žiadal aby súd priznal trovy konania.

2. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného osobu: S. S., C.: Z. X, XXX XX E., Q. Č.: XXXXXXXXXX.

3. Okresný súd Košice I lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že osoba, ktorá je označená v žalobe ako žalovaný sa v Registri obyvateľov nenachádza.

4. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie verejnej správy, odboru registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov zo dňa 28.3.2017 vyplýva, že žalovaný tak, ako bol označený v žalobe, sa nenachádza v evidencii centrálneho pracoviska registra.

5. Dňa 10.4.2017 vyzval tunajší súd žalobcu na upresnenie identifikačných údajov žalovaného, nakoľko osoba uvedená v žalobe sa na základe lustrácii súdu v Registri obyvateľov SR nenachádza.

6. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.4.2017 opravil meno žalovaného nasledovne: S. S..

7. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 9.5.2017 súd zistil, že osoba s uvedenými identifikačnými sa v Registri obyvateľov nenachádza.

8. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

13. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.

14. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

15. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

16. Podľa ust. § 156 Civilného sporového poriadku konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

17. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.

18. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný subjekt existuje. Na základe uvedeného subjekt označený žalobcom: S. S.Q., H.. X.X.XXXX, C. Z. X, XXX XX E., ako žalovaný v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu byť účastníkom konania. Keďže nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, je nedostatkom konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.

19. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.

22. Súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca podal žalobu proti žalovanému - osobe, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú subjektivitu, čím procesne zavinil zastavenie konania. Keďže žalovanému žiadne trovy vzniknúť nemohli,

súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným zákonným ustanovením (argumentum a contrario) tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie (ust. § 357 písm. a/ a písm. m/ C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).