Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, M. - K., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: OÚ-ZA-OOP1-2015/043935/TOT, OÚ-ZA-OOP1-2016/002297/TOT zo dňa 14.01.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím č: OÚ-ZA-OVVS2-2015/029451-11/1374, 1375/2DU zo dňa 06.10.2015 Okresný úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej Zákon o priestupkoch) prejednal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), ktorého sa mal dopustiť G. N., nar. 21.01.1968 a priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, ktorého sa mal dopustiť Mgr. V. N., nar. XX.XX.XXXX. Proti G. N. konanie zastavil a Mgr. V. N. uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, ktorého sa dopustil tým, keď dňa 17.06.2015 v čase o 0,55 hod. v Žiline na ulici D. Dlabača na platenom parkovisku v časti vyhradenej pre vozidlá Taxi služby, potom čo prišiel na motorovom vozidle značky VW Passat tmavozelenej metalízy ev. č. BY860AU a zastavil na uvedenom platenom parkovisku Taxi služby, G. N. bol upozornený vodičom taxislužby Ing. O. M., ktorým tam bol zaparkovaný vozidlom taxislužby, kopol do ľavých predných dverí motorového vozidla tak, že na nich vytvoril preliačinu o priemere 40 cm, oškrel farbu a vytrhol z dverí kľučku s dotykovým senzorom a ovládaním a spôsobil tak škodu Ing. O. M. vo výške 250 €. Svojím konaním sa úmyselne dopustil priestupku proti majetku spôsobením škody na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku. Uložil mu pokutu vo výške 70 € a povinnosť uhradiť štátu trovy konania 16 €. V odôvodnení uviedol, že zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozhodnutia. Poškodený Ing. M. na ústnom pojednávaní uviedol, že o 0,55 hod. stál na platenom parkovisku, v ktorom čase tam prišlo osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat, z vozidla vystúpil G. N. a povedal mu „čo sa ti neľúbi, chceš na piču“, následne k vozidlu taxislužby doslova vybehol V. N., ktorý kopol do ľavých predných dverí motorového vozidla a spôsobil tam preliačinu a vytrhol z dverí kľučku. On následne vystúpil z vozidla, chcel volať políciu, ale v blízkosti na ulici X. sa nachádzal B. N., a ten mu povedal, že sa pokúšal volať políciu. Svedok B. N. uviedol, že videl, ako k vozidlu taxislužby pána M. pristúpil prítomný V. N. a kopol do dverí tohto vozidla a počul aj slová prítomného G. N., ktorý nadával M.. Potom volal políciu, avšak mu to nedvíhali. V. N. vo svedeckej výpovedi uviedol, že v čase o 0,55 hod. bol na ulici D. Dlabača v Žiline, pracuje ako vodič taxislužby a robil uzávierku. Počul nejaký krik a buchot, ale nevenoval tomu pozornosť, kým mu kolega N. povedal,

že pán M. má problémy a že ho niekto napáda. Na mieste videl, ako z parkoviska odchádza vozidlo ev. č. BY860AU. Videl na vozidle taxislužby pána M. poškodenú kľučku a preliačinu na dverách vodiča. Pán M. mu povedal, že po upozornení na to, aby opustili parkovisko z dôvodu, že je vyhradené pre taxislužbu, mladý muž, ktorý bol na mieste, reagoval tým, že mu vulgárne nadával a kopol do dverí vozidla. Svedkyňa Z. N. vo svedeckej výpovedi uviedla, že dňa 17.06.2015 v čase o 0,55 hod. V. N. bol na adrese O. T. č. XX, E., že byt v noci neopustil, bol doma ako každý iný večer. Vie o incidente, ktorý sa mal stať. Zo zápisnice o ohliadke miesta priestupku zo dňa 17.06.2015 vyplýva, že na ľavých predných dverách pod kľučkou, a tiež nad kľučkou je preliačina o priemere 40 cm, ošúchaná farba a kľučka s dotykovým elektrickým ovládaním je vytrhnutá. Obvinený V. N. uviedol, že sa v inkriminovanom čase na inkriminovanom mieste nenachádzal. Svedok B. N. pred správnym orgánom uviedol, že ho opoznal priamo na polícii, aj vodiča motorového vozidla, ktorým bol G. N.. Taktiež v čase incidentu videl Mgr. V. N., prítomného na ústnom pojednávaní o priestupku, ako pristúpil k vozidlu taxislužby a kopol do dverí. Mladý muž, ktorý predtým bol vo vozidle ev. č. BY860AU, odišiel následne pešo na autobusové nástupište. Zhodne s touto výpoveďou vypovedal aj Ing. M., ktorý uviedol, že obvinený kopol do ľavých predných dverí motorového vozidla a vytrhol z dverí kľučku. Do záznamu OO PZ Žilina východ uviedol, že na polícii sa osobne stretol s Mgr. N., kde mu priamo povedal, že je osobou, ktorá mu poškodila vozidlo tým, že do vozidla kopla a následne išla na autobus. Pred správnym orgánom vypovedal aj V. N. rovnako ako pred policajným orgánom, teda že počul krik a buchot. Preto zamkol auto a po príchode na miesto videl, ako z parkoviska odchádza vozidlo ev. č.: BY860AU. Videl na vozidle taxislužby Ing. M. poškodenú kľučku a preliačinu na dverách vodiča. Do záznamu na OO PZ uviedol, že na mieste sa nachádzalo vozidlo Volkswagen Passat ev. č. BY860AU, keď ho zbadali, do vozidla nasadol zavalitý muž so ženou a mladý muž, ktorý bol s nimi, odišiel na autobusové nástupište. Evidenčné číslo vozidla si zapísal na lístok. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán mal za preukázané, že Ing. M. a B. N. jednoznačne identifikovali na ústnom pojednávaní o priestupku aj v rámci objasňovania priestupku obvineného a zhodne uviedli, že obvinený sa dopustil priestupku tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Aj svedok N. jednoznačne potvrdil prítomnosť vozidla na mieste a v čase incidentu. Svedkyne W. N. a Z. N. neboli prítomné pri incidente. W. N. nevedela uviesť, kde sa v ten deň nachádzala a ani nevedela o incidente, ktorý sa mal stať. Z. N. sa vyjadrila, že obvinený bol na adrese O. T. č. XX, E. ako každý večer. Správny orgán mal za to, že keďže sa jedná o nočnú hodinu, svedkyňa sa nijako nevyjadrila, akým spôsobom môže preukázať, či počas tejto nočnej doby sa obvinený z bytu nevzdialil. Za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch možno uložiť pokutu do 99 €. Čo sa týka výšky pokuty, správny orgán prihliadol na to, že obvinený bol už viackrát prejednávaný správnym orgánom podľa Zákona o priestupkoch. Prihliadol aj na závažnosť priestupku, pričom išlo o spôsobenie škody na cudzom majetku na verejnom priestranstve na parkovisku vo frekventovanej časti mesta v blízkosti autobusového nástupišťa SAD, kam podľa vyjadrení svedkov obvinený následne odišiel. Keďže sa však skutok stal v nočných hodinách, podľa názoru správneho orgánu nie je predpoklad prítomnosti väčšieho množstva ľudí. Po zvážení týchto skutočností správny orgán určil sankciu 70 €.

2. Na základe odvolania obvineného Mgr. V. N. vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. OÚ-ZA-OOP1-2015/043935/TOT, OÚ-ZA-OOP1-2016/002297/TOT zo dňa 14.01.2016 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zistením skutkového stavu, ako ho uviedol prvostupňový správny orgán. Rekapituloval všetky svedecké výpovede, ktoré boli vykonané v správnom konaní. Poukázal na to, že obvinený pri podávaní vysvetlenia policajnému orgánu Z. N. ako svedkyňu, resp. osobu, ktorá môže potvrdiť, kde sa v čase spáchania skutku nachádzal, nespomenul, a taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že ku spáchaniu skutku došlo 17.06.2015, pričom svedkyňa Z. N. vypovedala pred správnym orgánom až dňa 06.10.2015, t. j. po 4 mesiacoch, teda so značným časovým odstupom si presne spomínala na deň 17.06.2015, kedy mal byť obvinený Mgr. N. podľa jej slov doma ako každý večer. Takéto tvrdenie sa javí ako účelové. Na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom vyššie opísaných dôkazných prostriedkov, najmä výpovede poškodeného, svedkov N. a N., a taktiež i fotodokumentácie poškodeného vozidla je potrebné konštatovať, že vo veci obvinenia Mgr. V. N. vyvodil prvostupňový správny orgán správne skutkové a právne závery v súlade so zásadou materiálnej pravdy.

3. Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku žalobca, podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Uviedol, že správne orgány neprihliadli na kategorické rozpory vo svedeckých výpovediach svedkov B. N. a V. N., ktoré nie sú vieryhodné a sú účelové. Poukázal na to, že svedok N. pred OO PZ Žilina uviedol, že pán M. N. uviedol, že konkrétne osoby

len upozornil, že tam nemajú čo parkovať, nakoľko je tam platené parkovisko, ale vo svojej svedeckej výpovedi pred správnym orgánom už uviedol, že videl, ako k vozidlu taxislužby pána M. pristúpil V. N. a kopol do dverí, a taktiež počul slová G. N., ktorý nadával M.. Čo sa týka svedka N., tento pred OO PZ uviedol, že zbadal, ako na platenom parkovisku má zaparkované vozidlo Opel Zafira O. M. a tomu nejaký muž silnejšej zavalitej postavy nadáva. Pred správnym orgánom už tvrdil, že videl akurát na vozidle taxislužby pána M. poškodenú kľučku a preliačinu na dverách a že mu pán M. povedal, že po upozornení neznámej osoby na to, aby opustili parkovisko, reagovala osoba tak, že mu vulgárne nadávala a kopla do dverí vozidla. Ďalej zo zápisnice z ohliadky nevyplýva, že by poškodil cudzí majetok pána M.. Na mieste samom neboli zistené žiadne stopy preukazujúce poškodenie vozidla na tomto konkrétnom mieste. Pritom mal za to, že na mieste zostane mnoho stôp, ktoré by dokázala polícia zaistiť. Kamerové záznamy taktiež nepotvrdzujú, že došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla na mieste označenom Ing. M.. Je tiež lož tvrdenie, že potom, ako mal poškodenému poškodiť motorové vozidlo, mal odísť na autobusové nástupište a nastúpiť do žltého autobusu Student agency, ktorým mal odcestovať. Priložil potvrdenie od tejto spoločnosti, že touto spoločnosťou nikdy necestoval. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sa mu klade za vinu spáchanie priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v odôvodnení sa mu však kladie za vinu spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) tohto zákona. Rovnako zmätočné je aj konštatovanie správneho orgánu v odôvodnení, že dosiaľ bol už viackrát prejednávaný správnym orgánom podľa Zákona o priestupkoch. Podľa jeho správy o povesti v nej figuruje iba jeden priestupok, a to priestupok, ktorý je predmetom tohto podania. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.05.2016. Zotrval na záveroch prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného, že v danom prípade bolo spáchanie predmetného priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch osobou žalobcu dostatočne preukázané. Svedkovia N., N. a M. jednoznačne uviedli, že v inkriminovanom čase sa na mieste ulica D. Dlabača v Žiline nachádzalo vozidlo s evidenčným číslom BY860AU. Tento v čase spáchania skutku vlastnil Mgr. V. N. a V. N. tiež uviedol pred OO PZ, že toto vozidlo ani kľúče od neho mu neboli v čase spáchania skutku nikým odcudzené. Svedok M. spoznal v žalobcovi osobu, ktorá mu mala poškodiť predmetné vozidlo. Podobne svedok N. v rámci svedeckej výpovede pred správnym orgánom spoznal v osobe žalobcu osobu, ktorá mala poškodiť vozidlo poškodeného. Čo sa týka namietania právnej kvalifikácie skutku, uviedol, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, za spáchanie takéhoto priestupku bolo voči obvinenému vedené i priestupkové konanie, a taktiež prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti svojho rozhodnutia správne uvádza, že žalobca sa dopustil priestupku podľa tohto ustanovenia. Prvostupňový orgán na strane 5 rozhodnutia v rámci odôvodnenia nesprávne uviedol, že obvinený sa svojím konaním dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch a v minulosti bol správnym orgánom prejednaný v rámci konania o priestupku. Jedná sa len o administratívnu chybu v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorá nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca v replike k podanému vyjadreniu zo dňa 10.03.2017 uviedol, že žalovaný sa jeho námietkami v podanej žalobe nezaoberal, cielene ich ignoruje a zmätočnosť konania ako aj svoje nezákonné rozhodnutie zdôvodňuje len ako „administratívnu chybu“.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok), podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V danom prípade sú to účinky naplnenia fikcie v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, keď žalobca ani žalovaný nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie. Správny súd postupoval v konaní podľa SSP v zmysle § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Boli splnené procesné podmienky na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.06.2017. 8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 194 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom nezistil dôvody, pre ktoré by mal postupovať podľa § 195 SSP. Po vyhodnotení žalobných námietok zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 07.03.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 07.03.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 07.03.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokutu.

Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 07.03.2016 pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 17.06.2015 (čas spáchania priestupku) priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Podľa § 50 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 17.06.2015 (čas spáchania priestupku) aj ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.

Podľa § 51 citovaného zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ().

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

10. Správny súd sa stotožnil so zistením skutkového stavu tak, ako ho uviedol prvostupňový správny orgán a žalovaný a rovnako aj s vyhodnotením jednotlivých dôkazov tak, že vo svojom súhrne dostatočným spôsobom preukazuje skutočnosť, že bol to práve žalobca, ktorý naplnil skutkovú podstatu priestupku, ako je uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Nestotožnil sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe o nesprávnom vyhodnotení svedeckých výpovedí svedkov N. a N.. Konštatuje, že bol dostatočne zistený skutkový stav veci, a to aj s prihliadnutím na svedecké výpovede týchto svedkov.

11. Čo sa týka tvrdených rozporov vo výpovediach svedka B. N., súd k nim uvádza nasledovné: V Zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 22.09.2015 pred správnym orgánom je uvedené, že svedok „videl, ako k vozidlu pána M. tu prítomný V. N. a kopol do dverí tohto vozidla“. V Zázname o podaní vysvetlenia na OO PZ Žilina východ zo dňa 31.07.2015 uviedol, že videl mladého muža, ktorý postával pri vozidle Volkswagen Passat tmavej farby ev. č. BY860AU. Pán M. mu povedal, že mladý chalan mu kopol do ľavých predných dverí. Vo výpovedi pred správnym orgánom nie je jednoznačne uvedené, že by svedok N. videl, že by k vozidlu poškodeného žalobca prišiel a že videl, ako mu kopol do dverí. Potom je potrebné vychádzať z jeho výpovede pred OO PZ, a to, že tesne po čine mu poškodený povedal, že mladý chalan z auta ev. č. BY860AU mu kopol do dverí. Táto svedecká výpoveď má dôkaznú hodnotu, pretože je z nej preukázané, že tesne po incidente svedok M. mal vedomosť o tom, kto bol útočníkom a že to bol žalobca, a túto svoju bezprostrednú vedomosť odovzdal svedkovi.

12. Čo sa týka namietaných rozporov vo svedeckej výpovedi svedka V. N., v Zápisnici o prejednaní priestupku pred správnym orgánom zo dňa 22.09.2015 je uvedené, že tento videl, ako z parkoviska odchádza auto ev. č. BY860AU a tesne predtým počul na parkovisku hluk a svedok N. mu povedal, že niekto napáda M.. Videl škodu na aute poškodeného M. (odtrhnutá kľúčka a preliačené na dverách). O

osobe, ktorá mu kopla do dverí mu povedal svedok M.. On túto osobu nevidel. V Zázname o podaní vysvetlenia na OO PZ z 31.07.2015 je uvedené, že počul krik a buchot na parkovisku, videl silnejšieho muža ako nadáva M. a štíhleho mladého, ako odchádza od osobného motorového vozidla Volkswagen Passat ev. č. BY860AU. Keď prišiel k autu poškodeného M., uvideli preliačinu a odtrhnuté zrkadlo spolu so svedkom N.. M. povedal, že mladý mu kopol do vozidla. Vo svedeckej výpovedi pred správnym orgánom svedok N. tento spresnil dej, pričom spresnený dej nie je v rozpore s dejom uvedeným pred OO PZ. Rovnako v každom deji videl odchádzať auto s evidenčným číslom BY860AU, počul tesne pred incidentom hluk a nadávky a následne na to videl spôsobenú škodu. Rovnako vždy o osobe, ktorá túto škodu spôsobila, mu mal povedať svedok M.. Pred správnym orgánom len doplnil, že videl mladého muža odchádzať preč, čo nie je v rozpore s jeho skoršou výpoveďou, rovnako ako jeho tvrdenie, že osobne túto osobu nevidel (tú osobu, ktorá kopla do vozidla poškodeného M.), lebo videl len osobu, ktorá odchádzala preč, t. j. z parkoviska. Obe svedecké výpovede sú zhodné v tom, že tesne pred incidentom počul hluk a nadávky, následne videl odchádzať automobil ev. č. BY860AU, videl tesne po incidente škodu na vozidle poškodeného M. a i v tom, že osobu, ktorá mala poškodenému spôsobiť škodu, identifikoval svedkovi poškodený M. tak, že to bol mladý chalan práve z auta s evidenčným číslom BY860AU.

13. Na tieto dôkazy potom nadväzujú ďalšie dôkazy, a to konfrontácia svedka M. so žalobcom, ktorý ho bezpečne opoznal a identifikácia majiteľa automobilu ev. č. BY860AU, ktorým bol žalobca. Ak teda všetci traja svedkovia na mieste činu videli uvedené motorové vozidlo, ktorého vlastníkom a držiteľom bol v čase spáchania činu žalobca a dvaja svedkovia ho videli, ako odchádza z miesta činu, jeden svedok ho videl priamo pri čine, a túto skutočnosť po jeho odchode bezprostredne uviedol týmto dvom svedkom, a tento svedok ho následne aj v rámci správneho konania opoznal, potom je riadne preukázané, že čin spáchal žalobca. V zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku v spojení s § 51 Zákona o priestupkoch sa i v konaní o priestupkoch aplikuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo je myšlienkový postup, pri ktorom na základe logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia správnym orgánom. V danom prípade vyhodnotením jednotlivých dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti dospeli správneho orgány k bezpečnému zisteniu skutkového stavu veci.

14. Žalobca tvrdil, že nevie, že by sa jeho vozidlo malo nachádzať na mieste činu. Rovnako G. N. (otec žalobcu) tvrdil, že nevie, že by toto vozidlo, ktoré bývalo zaparkované u neho vo dvore, bolo na mieste činu. Uvedené je však priamo v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď troma nezávislými svedkami bolo preukázané, že toto motorové vozidlo sa na mieste činu nachádzalo (svedok N. si evidenčné číslo vozidla zapísal na lístok). Nebolo pritom preukázané, že by boli kľúče motorového vozidla alebo samotné vozidlo odcudzené, a preto tieto tvrdenia žalobcu a G. N. boli správne vyhodnotené ako účelové.

15. Súd sa stotožnil aj s vyhodnotením svedeckých výpovedí svedkyne manželky žalobcu Z. N.. Tvrdenie jeho manželky o tom, že si presne pamätá na deň 17.06.2015 a vie presne, že v ten deň bol v inkriminovanom čase o 0,55 hod. žalobca s ňou v byte, sa javí ako účelové. Je potrebné poukázať na to, že žalobca ju ako svedkyňu neuviedol pri prvotnom kontakte s vyšetrovacími orgánmi pri objasňovaní priestupku, keď podával vysvetlenie na OO PZ Žilina východ, pričom pokiaľ by bolo jej tvrdenie pravdivé, bolo by logické, ak by žalobca túto svedkyňu žiadal vypočuť už v tomto štádiu konania. Ďalej je potrebné poukázať na obsah jej svedeckej výpovede, keď len vo všeobecnosti uviedla, že sa zdržiaval doma (ako každý večer), pričom vzhľadom na odstup času od spáchania skutku po dátum, kedy svedčila - čin sa stal 14.06.2015 a výpoveď učinila 06.10.2015, je ťažko uveriteľné, že by si svedkyňa spomenula práve na túto konkrétnu noc (0.55 hod) bez toho, že by v túto noc nastala konkrétna skutočnosť, podľa ktorej by si ju zapamätala. Všetky tieto pochybnosti potom aj v spojení s tým, že sa jedná o obvinenému blízku osobu, potom viedli k oprávnenému namietaniu vierohodnosti tejto svedkyne zo strany správnych orgánov.

16. Ďalšou žalobnou námietkou bolo, že zápisnica z ohliadky nepreukazuje, že by bol skutok vykonaný na tomto konkrétnom mieste, keď na mieste neboli zistené žiadne stopy a ani kamerové záznamy nepreukazujú túto skutočnosť. Súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ohliadka bola vykonaná ako prvotný úkon o 2.40 hod., pričom nemuseli byť pri nej zistené konkrétne stopy na zemi pod vozidlom poškodeného M.. Kamerový systém nebol funkčný, čo však nie je dôvodom pre to, aby správne orgány iným spôsobom vyhodnotili už vykonané dôkazy svedčiace o vine žalobcu. Z ohliadky bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že vozidlo poškodeného bolo konkrétnym spôsobom poškodené ako i miesto spáchania skutku.

17. Ďalej žalobca namietal, že spoločnosťou Student agency nikdy necestoval, pričom svedok M. mal pri konfrontácii na OO PZ Žilina uviesť túto skutočnosť. Súd k tomu uvádza, že dňa 22.07.2015, kedy bola vykonaná konfrontácia poškodeného M. so žalobcom, na tejto konfrontácii poškodený M. vôbec neuviedol, že žalobca mal nastúpiť do autobusu Student agency. Takéto skutkové tvrdenie zo zápisnice o konfrontácii ani z iných častí administratívneho spisu nevyplýva. Táto námietka je v zjavnom rozpore so zisteniami v administratívnom spise a je plne nedôvodná.

18. Ďalšou námietkou bolo, že existuje rozpor výrokovej časti a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keď v odôvodnení sa mu kladie za vinu spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch a vo výroku podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona. Správny súd konštatuje, že skutočne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán na jednom mieste (na strane 5 druhý odsek) uviedol nesprávne ust. § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Jedná sa však len o zrejmú nesprávnosť, lebo vo výroku a aj na ďalších miestach v odôvodnení je už uvedené správne ust. § 50 ods. 1 citovaného zákona a celé odôvodnenie je formulované tak, že sa zameriava na to, že bola naplnená hypotéza, dispozícia aj sankcia priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Nie je teda žiadny logický rozpor medzi výrokom a odôvodnením tohto rozhodnutia a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je jednoznačné, zo spáchanie akého priestupku bol žalobca usvedčený, ktorú skutkovú podstatu priestupku naplnil a že sa jedná o skutkovú podstatu priestupku podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, ktorý bol vo výroku tohto rozhodnutia citovaný aj textovým znením. Uvedená zrejmá nesprávnosť zrejme vyplynula z toho, že podľa nesprávne uvedeného ust. § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch bolo vedené priestupkové konanie voči otcovi žalobcu G. N., voči ktorému bolo konanie v tom istom rozhodnutí zastavené.

19. Posledná námietka sa týkala konštatovania v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca bol už viackrát prejednávaný správnym orgánom podľa Zákona o priestupkoch, čo však nie je pravda. K tomu priložil aj Správu o povesti zo dňa 13.11.2015 vypracovanú Okresným úradom Žilina, z ktorej vyplýva, že žalobca v evidencii priestupkov Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy od roku 2005 má záznam práve za skutok, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Prvostupňový správny orgán pri tomto konštatovaní vychádzal z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 02.08.2015, ktorá sa nachádza v objasňovacom spise OO PZ Žilina východ, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, podľa ktorej žalobca spáchal priestupky dňa 23.06.2011, 03.06.2014 a 20.04.2015, za ktoré mu bola vždy uložená bloková pokuta. Pokiaľ prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že bol viackrát prejednaný správnym orgánom podľa Zákona o priestupkoch (bez ďalšieho), uvedené tvrdenie sa zakladá na pravde. Žalobca si údaje z evidencie priestupkov vyžiadal na základe písomnej žiadosti v zmysle § 89a ods. 5 Zákona o priestupkoch, avšak takto vypracovaná správa na základe žiadosti nie je relevantnou na posúdenie všetkých spáchaných priestupkov. V danom prípade táto správa neobsahovala priestupky, ktorých evidenciu vedie iný orgán štátnej správy, ktorý je príslušný na prejednanie priestupkov podľa zákona č. 8/2009 Z.z., ktoré prejednával Dopravný inšpektorát KR PZ Žilina. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonaných dôkazoch a tvrdenie žalobcu, že sa jedná o zmätočné konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Samotná výška pokuty 70 € bola stanovená na spodnej hranici (aj pri prihliadnutí na osobu páchateľa), pretože horná hranica v tomto prípade je až na sume 331 €.

20. Vzhľadom na to, že súd všetky námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu zamietol.

21. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jej priznanie

- výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.