Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3P-96-2016.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/96/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom JUDr. Jánom Šmrholom vo veci starostlivosti o maloletého Z. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XX, W. a F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, C., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. I.. Z., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. výživným vo výške 70.-eur mesačne vždy do 20- teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 21.09.2016 na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka maloletého v písomnom návrhu uviedla, že maloleté dieťa pochádza z jej mimomanželského vzťahu so F. K.. Spolužitie bolo prerušené v januári 2015. Po čase došlo k obnoveniu spolužitia, pričom sa rodičom narodil druhý syn S., ku ktorému však otcovstvo uznané nebolo. V súčasnosti rodičia spolu vôbec nekomunikujú. V súčasnosti otec prispieva na výživu oboch maloletých detí sumou 20-21,-eur mesačne. Otec s maloletým dieťaťom nie je v žiadnom kontakte a o maloletého sa nezaujíma. Matka žiadala zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 150,-eur mesačne. Na pojednávaní matka uviedla, že trvá na podanom návrhu. V súčasnosti je matka maloletého na materskej dovolenke, na maloletého Z. však nepoberá žiadne príspevky. Po oboznámení sa s výpoveďou otca, matka uviedla, že žiada od otca, aby prispieval na výživu maloletého sumou 70.-eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
2. Otcovi maloletého dieťaťa bol podaný návrh doručený dňa 15.02.2017. Otec maloletého bol dňa 29.03.2017 vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu, a to Okresného súdu Plzeň - mesto. Otec maloletého uviedol, že matke platí výživné vo výške 2.000,-Kč mesačne, a to po celé dva roky. Vyjadril súhlas so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Avšak nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného v sume 150,-eur. Otec navrhol určiť výživné v sume 70,-eur mesačne. Ďalej uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej dcére D. K. vo výške X.XXX,-Kč. Otec je zamestnaný, pričom jeho príjem je vo výške 19.000,-Kč mesačne. Nevlastní auto, ani žiadny majetok vyššej hodnoty. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný, nežiadal odročiť pojednávanie, súhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti.
3. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky a konštatoval, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. Kolízny opatrovník preto navrhol, aby bolo podanému návrhu vyhovené, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, a aby otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 70,-Eur mesačne.
4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského pomeru matky J. F. a otca F. K.. Rodičia maloletého dieťaťa v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému v rôznom rozsahu. Matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke, pričom žiadne príspevky na maloletého nepoberá. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému S. F., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej S. M., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný, pričom jeho príjem je vo výške 19.000,-Kč mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej D. K. vo výške 1.800,-Kč.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
6. V danej veci mal súd za preukázané, že súdna úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je v plnom rozsahu dôvodná, nakoľko rodičia spolu nežijú, o maloleté dieťa sa osobne stará matka. Súd rozhodol o zverení maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka aj doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o dieťa, v jej starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, má vytvorené dobré podmienky a je schopná sa o dieťa postarať. So zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil i otec maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník. Otec sa o maloletého osobne nestará, avšak na jeho výživu pravidelne prispieva.
7. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 232 ods. 4 Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
9. Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti na materskej dovolenke. Na maloletého Z. žiadne príspevky nepoberá. Matka má vyživovaciu povinnosť celkovo voči trom maloletým deťom. Matka maloletého dieťaťa nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. V súčasnosti spláca úver vo výške 25,-eur mesačne. Na domácnosť svojim rodičom prispieva sumou 150,-eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa pracuje ako operátor výroby, pričom jeho mesačný príjem je vo výške 19.000,- Kč. Otec maloletého dieťaťa nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Otec uhrádza náklady za bývanie vo výške 7.200,-Kč mesačne. V súčasnosti spláca pôžičku v sume 2.100,-Kč mesačne, pričom mu zostáva ešte uhradiť 15.000,-Kč. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej D. K. vo výške 1.800,-Kč mesačne.
10. Výživné na maloleté dieťa zo strany otca súd určil vo výške 70,-eur mesačne aj s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa. Maloletý Z. má 3 roky, pričom predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje. Súd má za to, že takto určené výživné spolu s výživným, ktoré je povinná maloletému poskytovať matka, je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a je primerané možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Zároveň výživné v tejto výške rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o rodine, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
11. Zároveň súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Súd poznamenáva, že stabilné výchovné prostredie vytvorené matkou a jej osobná starostlivosť o maloleté dieťa nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom, je rozhodne v záujme maloletého.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CSP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku ( iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).