Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-4-2017.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - N., E. XX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: JUDr. Vladimírovi Žitníkovi, so sídlom Považská Bystrica, Lánska 935/31, správcovi konkurznej podstaty úpadcu G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - N., E. XX/XX, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. októbra 2016, č.k. 39Cbi/65/2013-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vylúčenia svojho majetku, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom R., katastrálnym odborom pre k. ú. N.: pozemok na parc. č. XXX/X o výmere 601 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XX/XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 5/8 zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, R. - N.. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.08.2012, sp.zn. 28K/30/2012 bol vyhlásený konkurz na dlžníka G. N., bytom E. XX/XX, R. - N.. Žalovaný ako správca úpadcu zverejnil v Obchodnom vestníku č. 197/2012 súpis majetku, do ktorého ako položky č. 18 a č. 20 sú zapísané nehnuteľnosti : pozemok parc. č. XXX/X o výmere 601 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XX/ XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 5/8. Predmetné nehnuteľnosti vlastní úpadca v spoluvlastníckom podiele 7/8 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2006, ktorú uzavrela žalobkyňa s úpadcom. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj spoluvlastníckeho podielu 5/8 k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedla, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 900 000 Sk (29 874,53 eur) a spôsob platby bol dohodnutý „pri podpise zmluvy v hotovosti“. Žiadne peniaze jej však pri podpise zmluvy neboli vyplatené. Napriek tomu bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedené na kupujúcich. Úpadca sa dostal do omeškania s plnením z tejto zmluvy. Listom zo dňa 25.6.2013, ktorý úpadca prevzal dňa 26.6.2013, žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpila. Následne u správcu uplatnila, že veci sa nemali zahrnúť do súpisu majetkovej podstaty.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, túto považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, účelovú a bez právneho základu. Uviedol, že právo žalobkyne na odstúpenie od zmluvy je premlčané. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko samotný nesúhlas žalobkyne s účasťou jej právneho zástupcu na pojednávaní bez jej prítomnosti nie je dôvodom pre odročenie pojednávania a súd takýto prístup považoval za obštrukčný. Vykonal dokazovanie oboznámením kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2006, výpisu z LV č. XXXX, odstúpenia od zmluvy zo dňa 25.6.2013, listu žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 7.8.2013. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa ako predávajúca kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2006 previedla na úpadcu a F. N. ako kupujúcich svoj podiel vo veľkosti 5/8 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom R., katastrálnym odborom, pre k. ú. N., a to na pozemku parc. č. XXX/X o výmere 601 m2 a na rodinnom dome súp. č. XX/XX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/X za kúpnu cenu vo výške 900 000 Sk (29 874,53 eur), pričom podľa zmluvy kúpna cena bola vyplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, čo žalobkyňa ako predávajúca potvrdila svojim podpisom. Na základe tejto zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam zo žalobkyne na úpadcu a F. N.. X. 25.6.2013 žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy práve z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny kupujúcimi, teda z dôvodu omeškania kupujúcich. V tomto smere súd prvej inštancie skúmal, či k odstúpeniu od zmluvy došlo v súlade so zákonom, t. j. či odstúpenie je platné. Odstúpiť od zmluvy je možné len v tom prípade, ak sa na tom účastníci zmluvy dohodli, alebo ak je to ustanovené zákonom. V ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca zakotvil možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade omeškania druhej zmluvnej strany. V danom prípade však nemožno hovoriť o omeškaní kupujúcich so zaplatením kúpnej ceny, nakoľko zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že kúpna cena na podiel žalobkyne bola kupujúcimi zaplatená pri podpise zmluvy, čo sama žalobkyňa potvrdila svojim podpisom. Súd preto tvrdenia žalobkyne v tomto smere vyhodnotil ako účelové a ničím nepreukázané, nakoľko žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia podporila. Za zamyslenie stojí aj konanie žalobkyne, ktorá od zmluvy odstúpila až po takmer 7 rokoch v čase, kedy už bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Aj toto nasvedčuje účelovosti konania žalobkyne v snahe dosiahnuť vylúčenie predmetných vecí z majetkovej podstaty úpadcu. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Preto nemožno prijať iný záver ako, že dotknuté nehnuteľnosti sú vlastníctvom úpadcu. Aj keby žalobkyňa v konaní preukázala, že úpadca a F. N. jej skutočne kúpnu cenu nezaplatili, jej právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy by bolo premlčané. S poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej judikatúry sa právo na odstúpenie od zmluvy, rovnako ako všetky ostatné práva, premlčuje v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť odkedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať. V danom prípade bola kúpna cena splatná pri podpise zmluve, t. j. dňa 11.12.2006. Už nasledujúci deň, t. j. dňa 12.12.2006 mohla žalobkyňa odstúpiť od zmluvy pre nesplnenie tejto povinnosti, nakoľko úpadca a F. N. by boli už v tento deň v omeškaní. Od tohto dňa teda začala plynúť trojročná premlčacia lehota a táto uplynula dňa 12.12.2009. Žalobkyňa však od zmluvy odstúpila až dňa 25.6.2013, čiže takmer 4 roky po uplynutí premlčacej lehoty.
4. Na skutkový stav zistený dokazovaním aplikoval súd prvej inštancie § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 48 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Na základe použitia citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu, že sporný majetok patrí do vlastníctva úpadcu a môže byť zahrnutý do súpisu majetkovej podstaty.
5. O náhrade trov konania (výrok II.) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal v predmetnej veci plný úspech.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Dôvodila, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom, kedy prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, hoci táto včas a riadne požiadala o odročenie nariadeného termínu pojednávania, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dospel tiež na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky práva s výnimkou vlastníckeho práva. Vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam je nepremlčané, s ohľadom na zásadu nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a najmä vzhľadom k tomu, že k prevodu vlastníckeho práva by malo dôjsť až zaplatením kúpnej ceny. Vzhľadom ku skutočnosti, že kúpna cena
žalobkyni zaplatená nebola, je žalobkyňa toho názoru, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a s poukázaním na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, nie je námietka premlčania uplatnená žalovaným opodstatnená. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že príslušný súd prvej inštancie správne rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, pričom poukázal a odkázal na svoje tvrdenia a vyjadrenia doposiaľ vykonané a doručené v príslušnej právnej veci príslušnému súdu nachádzajúce sa v súdnom spise.
8. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch podaného odvolania a skutočnostiach v ňom uvádzaných. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom, kedy prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, hoci táto včas a riadne požiadala o odročenie nariadeného termínu pojednávania, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež zotrvala na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 1.7.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného a účinného procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, najmä podľa § 114 ods. 2 (príprava pojednávania), § 120 ods. 4, §118a, § 123 O.s.p.
14. Odvolací súd nevzhliadol v postupe súdu prvej inštancie ani porušenie práva žalobkyne, ako strany v civilnom sporovom konaní, ktorá žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne (doloženej potvrdením ošetrujúceho lekára), k čomu uvádza :
15. Pojednávanie možno v zmysle ustanovenia § 183 CSP (pôvodne § 119 O.s.p.) odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany, pričom v obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Návrh strany o odročenie pojednávania môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Ak súd nemieni vyhovieť návrhu strany na
odročenie pojednávania, t. j. zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
16. Súd prvej inštancie svojím postupom neporušil procesné právo žalobkyne, tým že neodročil pojednávanie. V spore týkajúcom sa vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty žalobkyňa žalobu síce podala sama, v priebehu konania sa však dala zastupovať advokátskou kanceláriou, čo nepochybne vyplýva zo splnomocnenia zo dňa 22.8.2016 (č.l. 59). Návrh žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu a s tým súvisiaci nesúhlas s prejednaním veci v neprítomnosti žalobkyne, nie je relevantným a zákonným dôvodom pre odročenie pojednávania. Žalobkyňa je v spore zastúpená advokátskou kanceláriou, ktorá je žalobkyni schopná poskytnúť potrebnú a kvalifikovanú právnu pomoc, preto sa advokátska kancelária (resp. advokát konajúci v jej mene) mohla zúčastniť pojednávania vytýčeného na 31.10.2016. Z tohto dôvodu bolo prejednanie sporu v neprítomnosti žalobkyne dôvodné, pričom súd prvej inštancie v súlade ustanovením vety prvej § 183 ods. 4 upovedomil právneho zástupcu žalobkyne o tom, že žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania neakceptuje. Dôvod na odročenie pojednávania v danom prípade neexistoval ani na strane právneho zástupcu žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne neuviedol pre odročenie pojednávania žiaden dôvod týkajúci sa osoby oprávnenej konať v právneho zástupcu. Jeho neúčasť na nariadenom pojednávaní nemožno ospravedlniť a akceptovať iba z dôvodu, že žalobkyňa nesúhlasí s prejednaním veci bez svojej osobnej účasti.
17. V procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil procesné vady konania zakladajúce dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ZoKR v znení účinnom od 1.1.2012) žalobu zamietol a žalovanému, ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v konaní zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní pred týmto súdom, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 veta prvá CSP.
20. V uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005 vyslovil ústavný súd názor, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
21. Odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie pre meritórne rozhodnutie veci samej, že na jednej strane žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie podmienok pre platné odstúpenie od kúpnej zmluvy a na strane druhej správne vyhodnotil námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným.
22. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008).
23. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, nakoľko vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a) uplynutie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný subjekt v rámci sporu o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.
24. Práva, na ktoré sa vzťahuje premlčanie, môžu byť rôzneho druhu. Môže ísť aj o právo uskutočniť určitý právny úkon. Predmetom premlčania môže byť i právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy (§ 48), lebo ide o majetkové právo. Právo podliehajúce režimu premlčania je aj právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo z dohody účastníkov z dôvodu, že kúpna cena nebola včas zaplatená. Opačné stanovisko by viedlo k situáciám, kedy odstúpiť od zmluvy a domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia z takto zrušenej zmluvy, by bolo možné bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Z dôvodu, že zákon výslovne neustanovuje osobitnú dobu, v ktorej sa uvedené práva premlčujú, t. j. v ktorej možno uplatniť právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre včasné nezaplatenie kúpnej ceny, treba vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101).
25. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa v spore správne zaoberal predbežnou otázkou platnosti odstúpenia predávajúceho - žalobkyne od kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2006, teda, či odstúpením od kúpnej zmluvy zanikol právny dôvod, na základe ktorého sa úpadca stal vlastníkom sporného podielu na nehnuteľnostiach a nadväzne na to, či došlo k obnoveniu predchádzajúceho stavu, t.j. vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam. Jeho skutkové závery zodpovedajú rozsahu dokazovania a následného právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku žalobkyne.
26. Odvolací súd mal za to, že úpadca G. N., bytom E. XX/XX, R. - N. je vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom R., katastrálnym odborom pre k. ú. N.: pozemok na parc. č. XXX/X o výmere 601 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XX/XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X aj v spoluvlastníckom podiele 5/8 (ktoré sú predmetom tohto sporu), čo vyplýva z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností. Titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností bola kúpna zmluva zo dňa 11.12.2006. Žalobkyňa mohla právo odstúpiť od kúpnej zmluvy uplatniť odo dňa 12.12.2006, t.j. deň nasledujúci po uzatvorení kúpnej zmluvy, pričom k odstúpeniu zmluvy došlo dňa 25.6.2013. Z dôvodu, že žalobkyňa neodstúpila, nevykonala voči kupujúcim právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy ako jej zákonného oprávnenia v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby (ktorá uplynula dňa 12.12.2009), žalovaný (správca konkurznej podstaty) uplatnil v konaní námietku premlčania dôvodne.
27. Vznesená námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>). V prípade, že došlo k premlčaniu práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy svedčiaceho žalobkyni ako predávajúcej, pričom žalovaný (správca konkurznej podstaty) vzniesol námietku premlčania tohto práva, nebolo by možné ani podľa názoru odvolacieho súdu neprihliadnuť na námietku premlčania a považovať odstúpenie od kúpnej zmluvy za platné a účinné. V tomto dôsledku teda nedošlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku tak, ako to predpokladá § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, a ani k obnoveniu vlastníckeho práva žalobkyne. S poukazom na uvedené, žalobe žalobkyne na vylúčenie majetku zo súpisu majetkovej podstaty nebolo možné vyhovieť.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods.1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania z dôvodu, že žalovanému podľa obsahu spisu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).