Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/154/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa N. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. na P.. armády XX zastúpeného JUDr. Martinou Vnenčákovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Čučmianskej dlhej 7 a manželky V. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v K. na L. XXX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom H. Z. X. nar. X.X.XXXX a M. M. X. nar. XX.X.XXXX a O. X. nar. XX.XX.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.6.2021 č.k. -140 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch III. a IV..

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. manželstvo manželov rozviedol, vo výroku II. zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého H. Z. sumou 150 Eur mesačne, maloletého M. M. sumou 130 Eur mesačne a maloletého O. sumou 110 Eur mesačne vždy vopred do 15. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám matky maloletých detí, vo výroku IV. styk otca s maloletými deťmi neupravil, vo výroku V. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vo výroku VI. štát nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výrokom III. a IV. podal manžel (otec) maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku III. tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého H. Z. sumou 100 Eur mesačne, maloletého M. M. sumou 80 Eur mesačne a maloletého O. sumou 80 Eur mesačne. Výrok o úprave styku IV. navrhol zmeniť tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku od nedele od 8.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky do nedele do 17.00 hod., kedy matka maloleté odovzdá v mieste jej bydliska, alternatívne vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. vychádza z nesprávneho posúdenia skutkových okolností, nesprávneho vyhodnotenia zistených skutkových okolností, na základe čoho nesprávne vec posúdil a rozhodol. Matka maloletých detí počas konania súdu nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by odôvodnila potreby maloletých detí, a tým aj výšku výživného. Matka má zárobkové možnosti na trhu práce, dosiahnuť vyšší príjem, a tým tiež prispieť výživou na maloletých mimo požadovaného výživného. V konaní poukazoval na svoje mesačné výdavky súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti, ktoré musí vynakladať na to, aby si tento príjem udržal a vedel prispievať na výživu maloletých detí, ako aj výdavky v súvislosti s jeho nevyhnutnými potrebami na vlastné bývanie, ktoré si musí zabezpečovať po opustení spoločnej domácnosti, zdieľanú spolu s matkou a deťmi. Podľa svojich schopností a možností prispieva na výživu maloletých detí, uhrádza ich mesačné výdavky, ktoré v prípade potreby kryje aj nasporenými úsporami. Z

dôvodu opatrení prijatých v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 sú jeho zárobkové možnosti stále obmedzené len na donášku jedál. Podnikateľskú činnosť vykonáva výlučne sám, vzhľadom na finančné obmedzenia. V súdnom konaní prezentoval aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vznikne, avšak súd túto okolnosť pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s ňou. V súčasnosti sa jeho situácia v podnikaní nezmenila, ako to bolo aj v konaní preukázané, prehľadom aktuálneho stavu príjmov. Výdavky na maloleté deti nekorešpondujú s priznanou výškou výživného, ktoré je nadhodnotené. Súd v konaní dostatočne neprihliadol na jeho majetkové pomery, schopnosti, možnosti zárobku na území Slovenskej republiky poukazujúc na svoj jazykový hendikep. Po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva, matka zmenila svoj postoj k uskutočňovaniu stykov s maloletými. Po rozhodnutí súdu má bránené v stretávaní sa s deťmi. Matka mu nedôvodne zakazuje približovať sa k deťom a bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia uvádza, že má zákaz sa k deťom priblížiť. Je tu vážna obava vyvstávajúca z konania matky, odôvodňujúca nemožnosť sa s matkou na stykoch s deťmi mimosúdne dohodnúť. V tomto smere nevidí inú možnosť, ako sa dovolávať zmeny rozhodnutia aj v časti výroku IV. a styk upraviť minimálne v rozsahu jeho pôvodného návrhu, a to na každú nepárnu nedeľu.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí s vydaným rozsudkom vo výroku III., a to s výškou výživného. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi vo výroku IV. navrhuje, aby bol upravený na každú nepárnu nedeľu na základe jeho návrhu. Styk otca s maloletými deťmi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. zo dňa 8.7.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.6.2021 upravený na základe rodičovskej dohody v rozsahu každú nepárnu nedeľu od 8.00 hod. do 17.00 hod.

4. Otec vo vyjadrení k stanovisku kolízneho opatrovníka uviedol, že zotrváva na obsahu podaného odvolania a na dôvodoch v ňom uvedených.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že so stanoviskom súhlasí a nemá k tomu žiadne výhrady.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie I., II., V. a VI. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ustanovenie ).

8. Podľa ustanovenia , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne

posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

11. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonne vyživovacie povinnosti. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča, a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať zato, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

12. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci zistil, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.11.2020 domáhal rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky. Na výživu maloletého H. navrhol prispievať sumou 100 Eur mesačne, na M. sumou 80 Eur mesačne a na O. sumou 80 Eur mesačne. Styk s maloletými deťmi navrhol neupraviť. Otec uhrádzal všetky výdavky týkajúce sa maloletých detí a to náklady na stravu, o čom predložil aj doklady ( bločky ). V ďalšom uhrádzal náklady na domácnosť, v ktorej žila matka spolu s maloletými deťmi, konkrétne vodu 46 Eur, plyn 100 Eur, internet 50 Eur. Uhrádzal aj výdavky na maloleté deti, vo vzťahu k zabezpečeniu stravy, nákladov do školy, školskú jedáleň. Matka bola nezamestnaná a bez príjmu, aktuálne je zamestnaná s príjmom vo výške 550 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že všetky výdaje na maloleté deti a domácnosť uhrádzal otec.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v sume 150 Eur mesačne na maloletého H. Z., 130 Eur mesačne na maloletého M. M. a 110 Eur mesačne na maloletého O.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby nepravidelné alebo náhodné. Dieťa má okrem iného právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodič. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom v dôsledku protiepidemiologických opatrení došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak vznikol mu nárok na príspevok od štátu v sume 680 Eur mesačne. Príjem matky po jej zamestnaní bol vo výške 550 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že obaja rodičia sa podieľali na výžive maloletých detí s tým, že otec sa podieľal finančne na zabezpečení ich nevyhnutných potrieb a nákladov a matka osobnou starostlivosťou.

Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb detí, preto si každý rodič musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tým prispôsobiť i svoj osobný život a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Konanie otca, ktorý poukazuje iba na svoj oficiálny príjem s tým, že už nie je v takej výške z dôvodu pandemických obmedzení, pričom podnikateľskú činnosť v gastropriemysle naďalej vykonáva, nemožno hodnotiť ako zohľadňujúci záujem maloletých detí. Preto len samotné poukazovanie na svoje výdavky neznamená, že súd musí tieto výdavky akceptovať a uprednostniť ich pred plnením vyživovacej povinnosti. Neobstojí preto argumentácia otca, ktorý celú situáciu vníma jednostranne uprednostňujúc svoje výdavky, ktoré všetky označuje za nevyhnutné. V konaní bolo preukázané, že otec napriek uvedeným obmedzeniam naďalej po prerušení spolužitia s matkou maloletých detí, uhrádzal všetky ich náklady a potreby a taktiež aj svoje potreby prevyšujúce jeho príjem. Z tohto dôvodu je nelogická námietka otca, že matka nepreukázala opodstatnenosť týchto nákladov (bločkami), nakoľko tieto po celé obdobie uhrádzal a zabezpečoval otec, z čoho vyplýva, že matka ich ani predložiť nemohla. Za irelevantné považoval odvolací súd aj námietku otca týkajúcu sa nepreukázania reálnych nákladov na maloleté deti zo strany matky, pretože odôvodnené potreby detí hodnotil súd prvej inštancie komplexne, ktorý postup bol správny a nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prejednávanom prípade určenia vyživovacej povinnosti zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného vyplývajúcich so zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, ktorými sú na jednej strane odôvodnené potreby toho ktorého dieťaťa, ako aj možností, schopností a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom, a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu zodpovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom toho ktorého z rodičov, ako aj pomeru rodičov na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa mohol z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, a pod. a osobnou starostlivosťou. Matka a otec v konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu pod sp. zn. uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd prvej inštancie schválil dňa 8.7.2021, pričom sa účastníci prítomní na pojednávaní, vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie ( otec následne odvolanie podal ). Rodičovská dohoda vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti bola v rovnakom rozsahu ako vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Výživné určené napadnutým rozsudkom zohľadňuje dostatočným spôsobom diferencované odôvodnené potreby detí vzhľadom na ich rozdielny vek, zdravotný stav ako aj možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, preto konajúci súd správne a zákonne rozhodol o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k deťom na čas po rozvode.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o úprave styku ( IV. ) s maloletými deťmi. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi neupravil na základe ich zhodných tvrdení, že sa vedia mimosúdne dohodnúť. V uvedenom smere preto súd prvej inštancie nevykonával žiadne dokazovanie. V odvolaní otec argumentoval tým, že matka mu zamedzuje kontakt s maloletými deťmi. K návrhu otca, aby bol upravený styk s maloletými deťmi, odvolací súd poukazuje na ust. , kedy pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zároveň je potrebné podotknúť, že pokiaľ by

rodičia neboli schopní sa dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi, upraví styk rodiča s dieťaťom autoritatívne súd na základe návrhu niektorého z nich (§ 25, § 36 ods. 6 Zákona o rodine).

15. Keďže otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výšky výživného na čas po rozvode a úprave styku, ako vecne správne podľa potvrdil, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).