Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-85-2022.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Subarea
11Co/85/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcov: 1) J.. V. H., nar. X.XX.XXXX, bytom K. W., 1. mája XXX/X a 2) K. W., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom K. W., ul. 1. mája XXX/X, zastúpených JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD., advokátom so sídlom Košice, Mlynská 27, IČO: 50410300, proti žalovanej M. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. W. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu 6C/7/2022-48 zo dňa 23.2.2022 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou v katastrálnom území K. W., Obec K. W., okres T., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 400 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, a to vrátane prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúce vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti, ktorej je žalovaná výlučným vlastníkom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie NO podali súčasne so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáhajú podľa ust. § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí určenia, že obec Krásnohorské Podhradie (žalovaná v 1. rade) je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 400 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, v kat. území K. W.e Obce K. W., okres T.. Podaný návrh žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 5.2.2021 Obec Krásnohorské Podhradie a žalovaná M. K.Z.á uzatvorili podľa ust. § 611 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zámennú zmluvu ako špecifickú formu prevodu majetku obce, ktorá (zmluva) bola zverejnená na webovom sídle Obce Krásnohorské Podhradie dňa 15.2.2021 a jej predmetom bola zámena nehnuteľností, konkrétne dve stavby pôvodne vo vlastníctve žalovanej: stavba súp. č. XXX - bufet, druh stavby - iná budova postavená na parcele reg. „C“ č. XXX/X Z. N. LV č. XXX a stavba súp. č. XXX - bufet, druh stavby - iná budova postavená na parcele reg. „C“ č. XXX/XX evidovanej na LV č. XXX, boli zamenené za nehnuteľnosť
- pozemok ako novovytvorená parcela č. 387/29 vo výmere 400 m2, druh pozemku: ostatná plocha, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX/X. Žalobcovia mali za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnosti, ktorá v súčasnosti je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na nimi iniciovaný súdny spor vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, môžu ho predĺžiť alebo spôsobiť nenahraditeľnú škodu. Zároveň dôvodili tým, že účel sledovaný podaním návrhu nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže voči žalovanej primárne neuplatňujú zaplatenie peňažnej sumy, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
2. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Právne vec posudzoval podľa ustanovení
§ 9b ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), citoval základné predpoklady pre nariadenie NO a konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samo o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie NO, až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Pre nariadenie NO je potrebný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. Po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie je splnený predovšetkým druhý zo zákonných predpokladov pre nariadenie NO, ktorým je hrozba bezprostrednej ujmy bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany. V tejto súvislosti uviedol, že v návrhu absentovali skutočnosti osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu; žalobcovia vo vzťahu k potrebnosti neodkladnej úpravy pomerov len zjednodušene vo všeobecnosti konštatovali, že dočasná úprava pomerov k uvedenej nehnuteľnosti je potrebná, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na nimi iniciovaný súdny spor o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, môžu ho predĺžiť alebo spôsobiť nenahraditeľnú škodu. Súd prvej inštancie z obsahu návrhu a predložených dôkazov nemal za preukázanú (osvedčenú) hrozbu bezprostrednej ujmy na právach žalobcov bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, teda žalobcami tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedených dôvodov v súlade s ust. § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pre úplnosť dodal, že zamietnutie návrhu na nariadenie NO nebráni žalobcom v prístupe k súdnej ochrane v podobe konania vo veci samej. O trovách neodkladného opatrenia súd nerozhodol, pretože toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodnutím o procesnom návrhu žalobcov a uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP.
3. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pretože mali za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočnenie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na obsah návrhu na nariadenie NO, v ktorom uviedli konkrétny opis sledu špekulatívnych udalostí predchádzajúcich uzavretiu zámennej zmluvy a ktoré smerovali (a smerujú) jednoznačne k predpokladu, že sa s nehnuteľnosťou bude ďalej nakladať, čomu nasvedčuje i samotné konštatovanie v zámennej zmluve tvoriacej prílohu návrhu na nariadenie NO (ktoré citovali). Mali za to, že návrh riadne odôvodnili konkrétnymi dôvodmi a podporili prílohami a práveže súd prvej inštancie iba všeobecne a formálne skonštatoval, že nie sú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia a toto je vadou konania v zmysle dôvodu na odvolania. Preto zásadne nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, ktorý označil ich obavy z možného ďalšieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutej napadnutou zámennou zmluvou za všeobecné, resp. nedôvodné, ba dokonca neexistujúce. Podľa žalobcov z rozhodnutia zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo sudca aplikoval práve cit. ustanovenie právneho predpisu a prečo ho v konkrétnych okolnostiach tohto špecifického prípadu vyložil práve týmto spôsobom, neuviedol konkrétne, prečo usúdil, že exekúcia, teda výkon rozhodnutia vo veci samej, nebude ohrozená a prečo by obava nemala existovať. Žalobcovia majú za to, že už samotné konštatovanie možného budúceho prechodu povinností zo žalovanej M. K. na ďalšiu právnickú osobu v napadnutej zámennej zmluve v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľností od obce Krásnohorské Podhradie, zakladá reálnu obavu, ktorej treba pripísať patričnú vážnosť, ktorá je týmto uznesením o neodkladnom opatrení (zamietnutím) zmarená, resp. patričná vážnosť tomuto dôvodu nebola pripísaná, keďže okresný súd v bode 12. uznesenia skonštatoval, že „zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia“. Doplnili, že okrem príloh vymenovaných v uznesení i samotná žaloba tvorila jednu z príloh návrhu na nariadenie NO. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu i jeho zdôvodnenie považovali za nesprávne. K právu na spravodlivý súdny proces a povinnosti súdu dostatočne a kvalitne odôvodniť svoje rozhodnutie citovali čl. 6 Dohovoru a z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. I.ÚS 265/05). Tvrdili, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože riadne neposúdil vznesenú obavu, presnejšie, nevzal ju do úvahy. Žalobcovia majú za to, že opisom skutočností, ktoré v zámennej zmluve i skutočností, ktoré sa udiali pred jej podpisom, predostreli súdu, že sa javí
ako vysoko pravdepodobné, že v snahe vyhnúť sa dodržaniu právnych predpisov, bude nasledovať prevod nehnuteľnosti na inú „nástupnícku právnickú osobu“, a s ohľadom na podanú žalobu skôr, ako to žalovaná zamýšľala. Toto „naznačenie“ zámeru prevodu nehnuteľnosti už v zmluve samotnej, na iný - tretí subjekt znamená tiež, že po oboznámení sa s podanou žalobou, zo strany žalovanej dôjde k takémuto prevodu počas samotného konania o žalobe a práve (aj) preto je potrebná súdna ochrana dočasná, aby k takémuto úkonu nedošlo. Ďalším nezanedbateľným dôvodom naznačujúcim špekulácie vo veci samotnej je, že dňa 18.3.2022 došlo na Okresnom súde v Rožňave k nazretiu do spisu zn. 6C/7/2022 advokáta JUDr. Ladislava Csákóa, ktorý žalobou napádanú zámennú zmluvu osvedčil v roku 2021 a zastupoval obe zmluvné strany zámennej zmluvy v čase jej uzavretia. JUDr. Ladislav Csákóo pritom nie je účastníkom tohto konania ani konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je ani právnym zástupcom žalovanej Vandy Kerekesovej v tomto konaní, avšak napriek tomu si kópie zo spisu bezdôvodne vyhotovil. Preto mali žalobcovia za to, že opätovne dochádza k nekalému a špekulatívnemu konaniu, ktoré môže mať za následok prevod nehnuteľnosti práve z dôvodu, aby bola zmarená žaloba samotná a nezákonné konanie v žalobe opísané nebolo možné po prevode nehnuteľnosti už preskúmať. Tvrdili, že žalovaná obec Krásnohorské Podhradie, zast. Petrom Bollom ako štatutárom obce a žalovaná M. K. sú si vedomí skutočnosti, že nebol dodržaný zákonný postup pri zámene nehnuteľností, keďže táto skutočnosť bola žalobkyňou K. W. ako poslankyňou obecného zastupiteľstva aj niekoľkokrát namietaná ešte pred uzavretím samotnej zámennej zmluvy. Doplnili tiež nové skutočnosti (v návrhu neuvedené), poukazujúc na to, že vedľa predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza parcela č. 397, ktorá je vo vlastníctve súrodencov žalovanej a novou informáciou potvrdzujúcou obavy žalobcov je, že táto bola už pred uzatvorením zámennej zmluvy spolu s novovytvorenou parcelou ako celok ponúknutá na predaj vážnym záujemcom z obce Krásnohorské Podhradie, preto bola (zrejme) do zámennej zmluvy zámerne veta o nástupníckej právnickej osobe zakomponovaná. Nariadením NO, ktoré je obvykle viazané na určitý čas, t.j. do právoplatného skončenia konania vo veci samej, podľa žalobcov nedochádza a ani nemôže dôjsť k takej ujme, ktorá by mohla vzniknúť v prípade, ak by žalovaná nehnuteľnosti nadobudnuté zámennou zmluvou previedla na inú fyzickú alebo právnickú osobu, čiže neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu/žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ale naopak, práve jeho nevydaním môže byť zmarená žaloba samotná, jej zmysel a účel a môže dôjsť k nenávratnej a nezvrátiteľnej škode spôsobenej obci Krásnohorské Podhradie, ktorej záujmy žalobcovia ako občania zastupujú - uvedené skutočnosti žalobcovia doplnili na podporu argumentácie a svojich tvrdení uvedených v návrhu. Podľa názoru žalobcov vydanie NO nie je obmedzením vlastníckeho práva, keďže samotnou žalobou na určenie vlastníckeho práva žiadajú, aby sa vlastníkom nehnuteľnosti stala obec Krásnohorské Podhradie, pretože k prevodu jej majetku došlo v rozpore so zákonom. Z toho logicky vyplýva, že dôjde k porušeniu vlastníckeho práva (jedného z ústavných práv) obce, ak v dôsledku nevydania NO dôjde k prevodu nehnuteľnosti (parcely č. 387/29), ktorej vlastníctvo je sporné, na iný subjekt. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Dňa 28.4.2022 žalobcovia doručili Krajskému súdu v Košiciach oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia v spore advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD., predložili plnomocenstvá udelené tomuto advokátovi a zároveň doplnili dôvody (odôvodnenie) odvolania (podanie na č.l. 88 - 90). Doplňujúce podanie žalobcov však bolo súdu doručené až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, preto na obsah tohto podania a právnu argumentáciu v ňom uvedenú nebolo odvolacím súdom prihliadnuté.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov vyjadrila po doručení odvolania a uznesenia spolu s návrhom na nariadenie NO odvolacím súdom v súlade s ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP) a uviedla, že s napadnutým uznesením súhlasí v plnom rozsahu a má za to, že žalobcami navrhované neodkladné opatrenie a aj samotná žaloba sú neopodstatnené a nimi podané odvolanie navrhla zamietnuť v celom rozsahu. Tvrdila, že žalobcovia neposkytli súdu kompletné informácie týkajúce sa napadnutej zámeny nehnuteľností a jej prípravy, neuviedli, čo uzavretiu zámennej zmluvy predchádzalo a nepredložili súdu ani jej prílohy. V ďalšom opísala fakty a informácie týkajúce sa procesu prípravy a dôvodov uzatvorenia zámennej zmluvy, poukázala na preambulu zmluvy, rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu, ktorý odsúhlasil Obnovu nástupného areálu Hradu Krásna Hôrka, teda parkoviska a jeho okolia tak, že jej dve nehnuteľnosti súp. č. 685 a 686 (ktoré nadobudla do vlastníctva od svojej matky a otčima Ing. T. K.), budú zbúrané a celý obslužný areál bude len na ľavej strane od cesty vedúcej na hrad s tým,
že za tieto nehnuteľnosti jej obec mala poskytnúť pozemok, na ktorom by mohla ona a jej rodina postaviť „Občerstvenie vyššieho štandardu“ o rozlohe 300 m2 obslužnej plochy. Uviedla, že ona ani nikto z jej rodiny neboli iniciátormi predmetnej zámeny nehnuteľností, ale boli donútení orgánmi štátnej správy hlavne Krajským pamiatkovým úradom (jeho záväzným stanoviskom) a Ministerstvom kultúry SR a k zámene pristúpili, aby bol majetok obce zveľadený, pričom na revitalizáciu nástupného areálu, parkoviska a jeho okolia mala byť po vysporiadaní (zámene) nehnuteľností vynaložená prostredníctvom Ministerstva kultúry SR a SNM investícia zo štátnych prostriedkov do majetku obce vo výške 6 miliónov eur. K navrhovanej zámene ona pristúpila v dobrej viere a boli s rodinou radi, že sa konečne pohne celá rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka, ako aj nástupného areálu - parkoviska a jeho okolia. K návrhu na nariadenie NO uviedla, že obec nepredávala svoj majetok v pravom zmysle slova a ona bola predmetom zámeny, ktorý obec potrebovala získať do vlastníctva, preto je vylúčená pravdepodobnosť iných kupcov, nemohli teda existovať žiadni potencionálni kupcovia. Poukázala na to, že zámena nehnuteľností bola pripravovaná až do podpisu zmluvy viac ako jeden rok, všetky termíny zasadnutí obecného zastupiteľstva boli vyhlasované vopred v rozhlase a boli prístupné širokej verejnosti, každý občan sa mohol na zasadnutiach zúčastniť. Podmienky zámennej zmluvy pred jej podpisom schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 4/2021, a to na základe osobitného zreteľa, na ktorý (osobitný zreteľ) upozornila práve poslankyňa K. W., ktorá ju žaluje v tomto spore. Návrh zmluvy ako aj konečnú verziu pred jej podpisom mali k dispozícii všetci poslanci obecného zastupiteľstva a aj ho schválili v takom znení, ktoré bolo podpísané a realizované a nikto nemal námietky. Uviedla, že nemá v úmysle konať protizákonne a nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve a vo vlastníctve jej súrodencov a blízkej rodiny nie sú na predaj, ale majú záujem ich zveľadiť a prevádzkovať. Jej aktivity viedli k realizácii projektu výstavby „Občerstvenia vyššieho štandardu“, boli už vytvorené prvé nákresy, pohľady, rezy stavby, konzultované na Okresnom pamiatkovom úrade v Rožňave, na Krajskom pamiatkovom úrade v Košiciach, ktoré boli prispôsobené požiadavkám pamiatkového úradu a územnému plánu. K prehláseniu v zámennej zmluve (príloha č. 6), kde sa zaväzuje, že ona „alebo nástupnícka právnická osoba zrealizuje...“ uviedla, že toto vyhlásenie bolo urobené v dobrej viere ako prejav jej dobrého úmyslu projekt výstavby zrealizovať a bolo pre ňu samozrejmé, že financovať a realizovať celý projekt bude prostredníctvom právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou, keďže ide o investíciu podľa predbežnej kalkulácie stavebných nákladov vo výške 350.000 až 450.000,- €, pričom dnes je to dvojnásobok na základe vývoja cien stavebných materiálov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že nehnuteľnosti ako celok boli ponúknuté na predaj vážnym záujemcom z obce - podľa žalovanej ide o klamstvo a ohováranie zo strany žalobcov. Záverom poukázala na to, že jej nehnuteľnosti stavby súp. č. 685 a 686, ktoré previedla do majetku obce, v súčasnosti sú už zbúrané, zlikvidované. V tejto súvislosti uviedla, že ak žalobcovia hľadajú spravodlivosť, mali podať ochranné opatrenie proti búraniu nehnuteľnosti vo vlastníctve obce Krásnohorské Podhradie v čase, keď sa tomu ešte dalo zabrániť.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcov, preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmen b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ustanoveniach §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil v danej veci aj súd prvej inštancie, správne tieto ustanovenia interpretoval a aj aplikoval na zistený skutkový stav. Súd v súlade so zákonom posúdil skutkové a právne dôvody návrhu na nariadenie NO a na podklade zistených (osvedčených) skutočností dospel k správnemu právnemu záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom, ako aj so správnymi dôvodmi napadnutého uznesenia v celom rozsahu stotožňuje, a preto na tieto dôvody v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu obsahom návrhu, tvrdenými skutočnosťami a predloženými listinnými dôkazmi žalobcovia hodnoverne neosvedčili predovšetkým predpoklad potrebnosti neodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, pokiaľ argumentujú tým, že môže dôjsť k ďalším prevodom a nakladaniu so spornou nehnuteľnosťou žalovanou a tým aj k predĺženiu sporu vo veci samej, ako aj potrebou zamedzenia vzniku škody alebo ujmy na majetku Obce Krásnohorské Podhradie, ktorá by mohla vzniknúť v prípade ďalšej dispozície žalovanej s vlastníckym právom k nehnuteľnosti nadobudnutej od obce napadnutou zámennou zmluvou.
8. Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého uznesenia i v kontexte odvolacej argumentácie žalobcov odvolací súd poukazuje na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Cez poznámku toto zákonné ustanovenie odkazuje na ust. § 228 CSP.
9. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Podľa ods. 2 tohto ust. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
10. Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.
11. Právny poriadok citovanými zákonnými ustanoveniami upravuje mechanizmus, za pomoci ktorého, i bez zásahu súdu neodkladným opatrením, je možné dosiahnuť procesnú ochranu strany pred následkami dispozícií s vecnými právami k nehnuteľnej veci v priebehu súdneho konania, a to či už z pohľadu dostatku vecnej legitimácie v spore, alebo z hľadiska zosúladenia evidencie katastra nehnuteľností so skutočným stavom. Podľa tejto právnej úpravy po zápise poznámky o súdnom konaní v katastri nehnuteľností, je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti záväzný voči všetkým nadobúdateľom vecného práva k nehnuteľnosti aj keď sa konania nezúčastnili, pričom v katastri nehnuteľností sa vyznačí stav pred týmito právnymi úkonmi. V praktickej rovine to znamená, že pokiaľ je v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, žalobca nemusí vôbec reflektovať na prípadné dispozície s vecnými právami k nehnuteľnostiam žalovaným, keďže v prípade úspešnosti jeho vlastníckej žaloby bude v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností (príp. tretia osoba, ktorej ochrany vlastníckeho práva sa žalobca domáha) a zároveň bude zaevidovaný stav práv k nehnuteľnosti, ktorý tu bol v čase zápisu poznámky bez ohľadu na právne zmeny, ku ktorým došlo po zápise takejto poznámky. Z uvedeného je evidentné, že cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobcovia mienili dosiahnuť zákazom dispozície s vecnými právami žalovanej k sporným nehnuteľnostiam, je možné docieliť jednoduchou poznámkou o súdnom konaní v katastri nehnuteľností. Žalobcovia teda majú k dispozícii iný zákonný prostriedok na to, aby účinne zamedzili ďalším možným prevodom a zaťaženiam spornej nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, ktorú podľa tvrdení žalobcov žalovaná nadobudla od obce neplatnou zámennou zmluvou, v rozpore s podmienkami zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Zásadami hospodárenia s majetkom obce Krásnohorské Podhradie.
12. Vzhľadom na uvedené je potrebné súhlasiť so správnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia bezprostredné ohrozenie svojich práv a potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán ako jedného zo základných procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v konaní neosvedčili, preto už z tohto dôvodu nebolo možné návrhu na nariadenie NO vyhovieť a z týchto dôvodov odvolací súd postupoval podľa ust. § 387 CSP a vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
13. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhoduje o neodkladnom opatrení v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej, nemá povahu konečného rozhodnutia, v súlade s ust. § 262 ods. 1 a contrario CSP odvolací súd o trovách vyvolaných návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a trovách tohto odvolacieho konania, nerozhodol. O týchto trovách bude rozhodnuté spolu s ostatnými trovami v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.