Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/250/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: B.. D. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovanej: G.. G. T.Á., nar. X.X.XXXX, bytom U. E. X, XXX XX E., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 28.4.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 28.4.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.5.2013 zapožičal žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur, pričom žalovaná ich investovala do kúpy okien na rodinnom dome č. XXXX nachádzajúcom sa v k. ú. SL., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Výzvou zo dňa 28.2.2015 vyzval žalovanú na vrátenie sumy 5.000,- eur, pričom žalovaná na výzvu reagovala listom zo dňa 1.4.2015 tak, že vrátenie požičanej sumy podmieňovala osobným stretnutím na Mestskom úrade v E.i, kde mu odovzdá 5.000,- eur, resp. vkladom na účet. Následne žalovanej písomne dňa 8.4.2015 vysvetlil, že z jej strany nie je akýkoľvek právny dôvod podmieňovať prevzatie peňazí podmienkami, ktoré si ona ukladá a zároveň ju opakovane vyzval na vrátenie poskytnutej sumy 5.000,- eur. Žalovaná podaním zo dňa 9.4.2015 opakovane podmieňovala vrátenie pôžičky výslovným podpísaním ňou pripraveného vyhlásenia. 2. Súd vo veci vydal dňa 19.6.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor. V podanom odpore žalovaná neuznala nárok žalobcu uplatnený žalobou. Na zdôvodnenie odporu uviedla, že so žalobcom bývali spoločne od augusta 2011 do januára 2015 najskôr v byte žalovanej, po jeho predaji od júna 2013 do novembra 2013 u rodičov žalovanej a následne v rodinnom dome žalovanej. Počas ich partnerského vzťahu sa im dňa 26.3.2013 narodil syn Adam. Poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur považovala za prispenie finančnej čiastky zo strany žalobcu na zlepšenie bývania pre nich a ich dieťa. Vtom čase sa jednalo o ich prirodzené správanie, žalovaná zabezpečila kúpu rodinného dumu z finančných prostriedkov za predaný byt. Nikdy zo strany žalobcu neodznelo, že by išlo o pôžičku, ani sa nezaoberali tým, že by bola žalovaná povinná mu niečo vracať a v akej lehote. Uvedené potvrdzuje žalobca vo výzve zo dňa 28.2.2015, kde žiadnu zmluvu o pôžičke na sumu 5.000,- eur neuvádza, sám uviedol, že peniaze poskytol. Koncom roka 2014 žalobca následkom zhoršených vzťahov odišiel zo spoločnej domácnosti. Keďže sa obávala ďalšieho konania žalobcu (spálil jej veci), chcela mu sumu 5.000,- eur na výzvu zo dňa 28.2.2015 vyplatiť, no súčasne ho žiadala, aby jej písomne potvrdil vyplatenie uvedenej sumy, s čím však žalobca nesúhlasil. Žalobu považuje za podanú predčasne a nedôvodne, nakoľko medzi stranami nebola nikdy uzatvorená zmluva o pôžičke.

3. Žalobca sa k odporu žalovanej dňa 13.4.2016 vyjadril tak, že žalovaná na jednej strane pripustila, že jeho nárok na sumu 5.000,- eur je dôvodný, keď mu sumu 5000 eur bola ochotná vrátiť, a na druhej strane uvádza, že sa nejednalo o pôžičku a preto bola žaloba podaná predčasne. Strany spolu komunikovali o možnej mimosúdnej dohode 4 mesiace od podania žaloby, k tejto však neprišlo. Žalobu nepovažuje za podanú predčasne nakoľko v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia dlhu nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal a preto platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi. Výzvu žalovaná prevzala dňa 2.3.2015, kde jej žalobca stanovil lehotu na splatenie do konca marca 2015. Nesúhlasil s tým, že by žalovanej neposkytol súčinnosť k prevzatiu finančných prostriedkov, nakoľko v zmysle § 567 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou strán, ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko strany.

4. Žalovaná podala dňa 15.6.2016 k vyjadreniu žalobcu k odporu také stanovisko, že koncom mája 2013 žalobca uhradil zálohu za plastové okná, urobil to dobrovoľne na základe svojej slobodnej vôle, k tejto úhrade uviedol, že svojim dcéram nechal byt, v ktorom žil s manželkou a teraz dá pre K. do domu. Z tohto konania žalobcu je jasný jeho úmysel - dar v prospech žalovanej, resp. ich syna, urobil to s cieľom zlepšenia bývania pre strany a ich dieťa. Vtedy žili spoločne, uvažovali o spoločnom živote, spoločne hospodárili. Vtom čase žalovaná predávala byt, mala dostatok finančných prostriedkov a preto nemala dôvod žiadať od žalobcu pôžičku, nikdy sa s ním o žiadnej pôžičke nerozprávala ani nedohodla. Zmluva o pôžičke nebola medzi stranami uzatvorená. Žalovaná nečakala, že keď sa so žalobcom rozíde, tak z jeho plnenia vznikne pôžička. To, že nešlo o pôžičku potvrdil aj sám žalobca, ktorý vo výzve zo dňa 28.2.2015 žiadnu zmluvu o pôžičke na sumu 5.000,- eur neuviedol.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, vyjadreniami právnych zástupcov, listom žalovanej ( č.l. 5 spisu ), vyjadrením k listu zo dňa 1.4.2015 ( č.l. 6 ), vyjadrením k úhrade ( č.l. 7 ), odpoveďou na list ( č.l. 9 ), výzvou na zaplatenie dlžnej sumy ( č.l. 17 ), odporom ( č.l. 23 - 27 ), listom žalovanej ( č.l. 28 ), emailovou komunikáciou ( č.l. 28-30 ), výpisom z LV, fotokópiou inzercií, dohodou o urovnaní ( č.l. 54 ), vyjadrením žalobcu, podaním žalobcu, stanoviskom žalovanej, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 5.2.2015, poštovou poukážkou zo dňa 7.2.2015 ( č.l. 95 - 96 ), objednávkou ( č.l. 107 ), príjmovým dokladom zo dňa 29.05.2013 ( č.l. 108 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobca podaním zo dňa 28.2.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 5.000,- eur, ktoré jej poskytol ako zálohu na okná v jej rodinnom dome, v lehote do konca marca 2015.

7. V podaní zo dňa 1.4.2015 žalovaná písala žalobcovi, aby jej oznámil termín, kedy sa stretnú na Mestskom úrade v E. a vráti mu peniaze vo výške 5.000,- eur po overení podpisu o prevzatí dlžnej sumy. Dôvod vrátenie finančných prostriedkov neuviedla.

8. Žalobca sa podaním zo dňa 8.4.2015 vyjadril k listu žalovanej zo dňa 1.4.2015 tak, že nesúhlasí s tým, aby mu žalovaná vrátila finančné prostriedky až po overení podpisu žalobcu na Mestskom úrade v Skalici, nakoľko uvedená podmienka nemá oporu v zákone. Opätovne žiadal o vrátenie sumy 5.000,- eur.

9. V podaní zo dňa 9.4.2015 žalovaná uviedla, že je ochotná vyplatiť sumu 5.000,- eur žalobcovi, od 25.3.2015 má peniaze pripravené na odovzdanie, avšak žalobca sa s ňou odmieta stretnúť a podpísať vyhlásenie o prevzatí peňazí, ktoré posiela ako prílohu listu. Súčasťou podania bolo nepodpísané vyhlásenie, ktoré zaslala žalovaná žalobcovi, kde mal žalobca vyhlásiť, že od žalovanej prevzal sumu 5.000,- eur, ktorú jej požičal v období, keď bývali v spoločnej domácnosti a ktorú investovali do kúpy okien na rodinný dom č. XXXX vo vlastníctve žalovanej nachádzajúci sa v k.ú. E. postavený na pozemku parc. č. 2469/1 a že nemá voči žalovanej žiadne ďalšie pohľadávky, ktoré by súviseli s výstavbou jej rodinného domu a preto nebude voči nej uplatňovať žiadne nároky, ktoré by vznikli v období ich spolužitia.

10. Žalobca sa podaním zo dňa 15.4.2015 vyjadril k listu žalovanej zo dňa 9.4.2015 tak, že podmieňovanie vyplatenia peňazí splnením podmienok navrhnutých žalovanou je zmätočné a protiprávne. Opätovne vyzval žalovanú na vrátenie sumy 5.000,- eur v lehote 3 dní od doručenia vyjadrenia.

11. Dohodou o urovnaní nepodpísanou stranami a spísanou žalobcom, mali obe strany mimosúdne urovnať svoj spor tak, že by žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur s tým, že jej vystaví o prevzatí sumy písomné potvrdenie a ďalej by bola zaviazaná zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 451,01 eur, pričom úroky z omeškania by jej boli odpustené. K uzavretiu dohody o urovnaní nedošlo.

12. V prehlásení zo dňa 16.6.2016 rodičia žalovanej prehlásili, že na začiatku mesiaca jún 2013 vyplatili žalovanej sumu 40.000 eur za predaj dvojizbového bytu č. 33 nachádzajúceho sa v bytovom dome s. č. XXXX, vchod X, L..Ú.. a obec E. zapísaný na LV č. XXXX, evidovaný Okresným úradom E., katastrálny odbor.

13. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 5.2.2015 otec žalobcu vyzval žalovanú na splatenie pôžičky vo výške 3.500 eur. Z poštového poukazu zo dňa 7.2.2015 vyplýva, že žalovaná zaplatila otcovi žalobcu sumu 3.300 eur.

14. Z objednávky na plastové okná + doplnky mal súd preukázané, že ako dodávateľ bol uvedený G. B. - D., so sídlom T. XXXX/X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX a ako objednávateľ žalobca, kúpna cena bola vo výške 7.503 eur.

15. Z príjmového pokladničného dokladu č. 0712013 zo dňa 29.5.2013 mal súd preukázané, že žalobca uhradil spoločnosti G. B. - D. zálohu za okná vo výške 5.200 eur.

16. Právny zástupca žalobcu v sporovom konaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a žalobu považuje za dôvodnú. Objednávka na okná je vystavovaná na meno žalobcu, nakoľko žalobca osobne objednával predmetné okná. Žalovaná v súvislosti s týmto sporom v hneve preškrtla na uvedenej objednávke meno D. G. a dopísala tam meno T. a dopísala na objednávku taktiež: Mikuš 5.000 s tým, že žalobca poskytol zálohu na uvedené okná. Toto dopísanie urobila až v roku 2015 po podaní žaloby. Príjmový doklad bol vystavený v ten istý deň, keď bola vystavená objednávka na okná. Jedná sa o tú istú dodávateľskú spoločnosť. Tento príjmový doklad nie je možné spochybňovať. Na objednávke je podpis žalobcu, ale ako odberateľ je uvedená T. s preškrtnutím menom, preto sa podľa neho jedná o irelevantný dôkaz. Na príjmovom doklade nie je podpis žalobcu, tento dôkaz podľa neho nepreukazuje, že by žalobca nejakú sumu platil. Čo sa týka prepisu rozhovoru žalovanej s otcom žalobcu, tak rozhovor bol nahrávaný otcom žalobcu v jeho byte a preto sa nejedná o nezákonný dôkaz.

17. Právny zástupca žalovanej v sporovom konaní uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise nebolo preukázané ani poskytnutie finančných prostriedkov ako pôžičky žalovanej, ani ich odovzdanie. Namietal výsluch rodičov žalobcu ako svedkov, nakoľko títo ako rodinní príslušníci žalobcu sú v tomto konaní nedôveryhodní. Žiadal, aby súd zabezpečil príjmový doklad spoločnosti, od ktorej boli okná zakúpené. Nesúhlasil s vykonaním dôkazu - prepisu zvukového záznamu z dôvodu, že sa jedná o dôkaz získaný nezákonným spôsobom s tým, že nie je zrejmé kedy bol tento dôkaz vykonaný, žalovaná nebola na nahrávanie upozornená, môže sa jednať o zmanipulovaný záznam.

18. Žalobca pri výsluchu uviedol, že keď žil so žalovanou v spoločnej domácnosti, žalovaná ho v máji 2013 požiadala o poskytnutie sumy 5.000,- eur ako pôžičky. Na pôžičke sa dohodli ústne, pravdepodobne to bolo poobede dňa 30.5.2013. Žalovaná vtedy vedela, že žalobca má finančné prostriedky, nakoľko v tom období predal záhradu. Finančné prostriedky 5.000,- eur žalovanej odovzdal jednorazovo osobne dňa 30.5.2013 v mieste, kde žili v spoločnej domácnosti na ulici U. E. v rodinnom dome rodičov žalovanej. Pri odovzdávaní finančných prostriedkov 5.000,- eur bol prítomný žalobca a žalovaná. Žalovaná mu pri odovzdávaní týchto finančných prostriedkov povedala, že keď bude mať „veľké peniaze“, že mu tieto požičané peniaze vráti. Žalovaná mu povedala, že tieto finančné prostriedky mu vráti, keby sa v budúcnosti rozišli. Žalovaná počítala s tým, že bude mať finančne prostriedky z predaja jej bytu, alebo pokiaľ jej zvýšia finančné prostriedky z pôžičky, ktorú si chcela zobrať zo štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Žalovaná požiadala aj rodičov žalobcu o pôžičku, t.j. o ďalšie finančné prostriedky v sume 3.200,- eur a pritom jeho rodičom povedala, že zapožičané finančné prostriedky im vrátia, keď budú mať finančné prostriedky. Potom ako žalovanej bolo vyplatených 40.000,- eur nežiadal od nej, aby mu vrátila poskytnuté finančné prostriedky, nakoľko ešte jej mali byť poskytnuté ďalšie finančne prostriedky zo ŠFRB. Pri odovzdávaní finančných prostriedkov nevedel, na aký účel ich žalovaná chce použiť, nevedel, že chcela zakúpiť okná. Rovnako ani rodičom žalobcu neuviedla, na aký

účel si požičala peniaze. Vzťahy medzi stranami boli dobré, rozumeli si, dňa 26.3.2013 sa im narodil syn. Potom, ako strany ukončili vzťah, rodičia žalobcu vyzvali žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaná im pri uvedenej návšteve potvrdila, že im vráti finančné prostriedky tak ako žalobcovi. Uviedla, že im vráti finančne prostriedky a tiež „aj ich synovi“. Na základe toho bola spísaná výzva na vrátenie finančných prostriedkov. Rodičom žalobcu žalovaná na základe výzvy finančné prostriedky v sume 3.300,-eur vrátila poštovou poukážkou. Obdobným spôsobom žalobca vyzval žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov a to poštovou poukážkou alebo vkladom na účet, aby mala žalovaná o úhrade tejto sumy doklad. Žalovaná nesúhlasila s takouto formou vrátenia finančných prostriedkov, žiadala, aby jej žalobca potvrdil vrátenie finančných prostriedkov s overením podpisu. Následne žalovaná podmienila vrátenie finančných prostriedkov podpisom zmluvy, ktorou by sa žalobca vzdal ďalších nárokov voči nej. Žalobca v čase, keď býval spolu so žalovanou, platil nájom a elektriku. Keď bývali u rodičov žalovanej, žalobca dával žalovanej peniaze na nájom a jedlo. Žalobca zisťoval cenové ponuky na okná, podlahy a krb a práce okolo domu, pri vytváraní zákazky - objednávky na kúpu okien bol žalobca spolu so žalovanou. Nepamätal si, či to bolo predtým ako požičal žalovanej 5.000,- eur, nakoľko takýchto nákupov bolo veľa. Pôžičku, ktorú mala žalovaná zo ŠFRB splácal vo výške 172,- eur mesačne rok až 1 a pol roka, nakoľko žalovaná vtedy nemala dostatok finančných prostriedkov. Okrem sumy 5.000,- eur žalobca požičal žalovanej aj iné finančné prostriedky, žalobca má spísané tieto pôžičky, bolo ich viacej. Žalobca si chce uplatňovať ešte právo na vrátenie ďalších finančných prostriedkov.

19. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že od žalobcu žiadne finančne prostriedky nežiadala, žalobca jej žiadne finančné prostriedky a pôžičku neposkytol. V máji 2013 sa staval jej rodinný dom, žalobca predal záhradu a mal určitú finančnú hotovosť a chcel sa podieľať na dome, chcel niečo darovať do domu. Vtom období už mali syna, žalobca sa vyjadril, že svojím dcéram a bývalej manželke nechal byt a že chce dať niečo aj pre syna Adamka. Žalovaná finančné prostriedky nepotrebovala, mala dostatok finančných prostriedkov. Pôžička ŠFRB bola v uvedenom období už vyčerpaná a za túto pôžičku bola postavená hrubá stavba domu. V čase, ktorý uvádza žalobca ohľadom pôžičky, mala žalovaná predaný byt rodičov a čakala na vyplatenie kúpnej ceny bytu potom ako kupujúci získa finančné prostriedky z banky. Byt rodičov bol prakticky jej, aj keď na liste vlastníctva boli jej rodičia, kúpnu cenu za byt jej rodičia po predaji bytu odovzdali. Žalobca jej žiadne finančné prostriedky - peniaze neodovzdal do rúk, v máji 2013, kedy mal žalobca podľa jeho tvrdenia peniaze odovzdať, nebývali u rodičov žalovanej, ale bývali na Záhradnej ulici v jej byte. Presťahovali sa až po vyplatení kúpnej ceny, čo bolo 6. alebo 7. júna 2013. Od júna 2013 do decembra 2013 žila so žalobcom v spoločnej domácnosti u rodičov žalovanej, predtým bývali v spoločnej domácnosti v byte žalovanej na Q. ulici v E., počas uvedeného obdobia do decembra 2013 boli vzťahy medzi stranami štandardné, počas uvedeného obdobia do decembra 2013 neuvažovali o žiadnom rozchode, mali malé dieťa, rozchod neriešili. V decembri 2013 sa jej ponúkli rodičia žalobcu, že jej požičajú finančné prostriedky na kolaudáciu a presťahovanie do rodinného domu a na jar 2014 jej žalobcova matka ponúkla osobitne sumu 300,- eur na zakúpenie postele. Tieto finančné prostriedky však rodičom žalobcu vrátila hneď ako žalobca odišiel z jej domu. So žalobcom sa nikdy nerozprávala o pôžičke, ani pred jeho rodičmi. Aj keby jej žalobca v máji 2013 ponúkol poskytnutie pôžičky, o pôžičku by nemala záujem, nakoľko v krátkej dobe jej malo byť vyplatených 40.000,- eur. So žalobcom mali spoločný účet od obdobia, keď nastúpila na materskú dovolenku, žalobca jej vtedy povedal, že počas uvedeného obdobia zabezpečí ju aj syna. Na tento účet jej chodil príjem okolo 450,- eur mesačne a taktiež príjem žalobcu a v apríli 2013 príspevok pri narodení dieťaťa 850,- eur. Spoločný účet mali do septembra 2014. Vôbec nezáležalo, kedy budú kupovať okná, so žalobcom boli pozrieť okná v T. vo firme D.,E..A.., žalovaná mala pôvodne vybrané lacnejšie okná, žalobca trval na tom, aby mali drahšie a modernejšie okná, takže do ich kúpy žalovaná nezasahovala. Okná vybral žalobca. Okná objednával žalobca. Žalobca osobne zaniesol do T. do predajne uvedenej firmy sumu 5.000,- eur, táto suma bola z predaja jeho záhrady. Objednávka bola vystavená a podpísaná žalobcom, a aj okná boli objednávané na meno žalobcu. Vyplatenie zálohy bolo vystavované na meno žalobcu a takto bolo vystavené aj potvrdenie. Po dodaní a namontovaní okien bola vystavená faktúra a rozdiel medzi vyplatenou zálohou a celkovou sumou za dodanie a montáž okien doplatila žalovaná. Do rodinného domu sa sťahovali dňa 1.12.2013. Žalobca v čase, keď bola žalovaná na materskej, platil náklady za domácnosť - voda, elektrika, pôžička, internet. Keď žalovaná nastúpila na MD, žalobca od marca 2013 do januára 2015 splácal na základe dohody za žalovanú pôžičku voči ŠFRB. Vyhlásenie zo dňa 9.4.2015 vyhotovila sama s tým, že ho stiahla z internetu. Konala pod veľkým stresom a tlakom. Chcela túto sumu žalobcovi vyplatiť, nakoľko bola situácia, keď jej žalobca robil veľké problémy, mala obavy z ďalšieho konania žalobcu, preto vtedy chcela zvoliť riešenie. Syn bol v tom období veľmi malý, žalobca chcel striedavú starostlivosť o dieťa a žalovaná chcela, aby bolo všetko čo najskôr uzavreté a aby sa

riešenie nenaťahovalo. V auguste 2015 mala snahu o mimosúdne vyriešenie sporu, nakoľko sa nejedná o pôžičku. Čo sa týka rodinného domu, žalobca založil zošit, kde zapisoval sumy, ktoré žalovaná v súvislosti s rodinným domom platila a do tohto zošita zapísal aj sumu 5.000,- eur. Žalovaná nesúhlasila s tým, čo uvádzal svedok ohľadom toho, že by uviedla, že žalobcovi vráti nejakú pôžičku. Žalovaná len uvádzala, že vráti finančné prostriedky rodičom žalobcu.

20. Svedok D. G., pri výsluchu uviedol, že žalobca je jeho syn, vzťahy majú dobré, žalovaná je matka jeho vnuka, v súčasnosti nemajú žiadne vzťahy, predtým boli ich vzťahy chladné, konflikt nemali. Žalobca so žalovanou žili ako druh a družka asi 3,5 roka a to do januára 2015. Zo začiatku ich vzťahu asi 2 roky bývali v dvojizbovom byte, ktorý bol vo vlastníctve žalovanej. Následne asi pol roka bývali u rodičov žalovanej, žalovaná vtom období stavala dom, do ktorého sa následne nasťahovali. Žalobca tam býval rok aj tri mesiace. Keď sa stranám narodil syn, bývali u rodičov žalovanej. Vzťahy medzi stranami boli dobré hlavne čo sa týka prvých dvoch rokov. Potom boli ich vzťahy také, že do budúcna asi z toho nič nebude, stalo sa, že na Vianoce ešte pred narodením ich syna chcel žalobca požiadať žalovanú o ruku a táto povedala „ že takého starého si nezoberie“. Keď postavili dom ich vzťahy neboli už také dobré. Svedok s manželkou požičali stranám 3.000 eur na dostavbu domu a 300 eur na postele. Peniaze odovzdávali im dvom a dohodli sa, že im to požičiavajú. Nedohodli sa na termíne vrátenia pôžičky. Vtedy v ich vzťahu nebol ešte problém. Dom budovali spoločne, okolo domu robil práce aj žalobca. Na okná neboli financie, žalobca preto predal svoju záhradu za 6.000 eur alebo 7.000 eur, aby za kúpnu cenu zo záhrady mohli urobiť okná, nakoľko už išla zima. Peniaze z predaja záhrady použili na okná do rodinného domu. Žalobca objednával okná, nakoľko dosť takýchto vecí objednával on. Okná boli zaplatené len z tých financií, ktoré mal žalobca z predaja záhrady. V januári 2015 mala k nim prísť na návštevu žalovaná a v ten deň im žalobca povedal aké mal v poslednom období problémy zo žalovanou. Z toho dôvodu, svedok rozhovory so žalovanou zaznamenal na mobilný telefón. Je tam zaznamenané, že žalovaná im má vrátiť peniaze a aké má dlhy, je tam zaznamenaný dôvod, prečo sa rozchádzajú. Hlavným dôvodom ich rozchodu boli peniaze. Žalovanú neupozornil na to, že nahrával s ňou rozhovor. Žalovaná mala materskú dovolenku 200 eur a z toho musela vrátiť sestre požičané peniaze, takže všetko financoval žalobca. Žalovaná svedkovi vrátila požičané finančné prostriedky vo výške 3.000 eur a 300 eur. Vyjadrila sa, že všetko čo priniesol žalobca na dom, že toto mu takisto vráti. Žalovaná mala požičané peniaze od svojej sestry, od matky, aj od otca. Žalovaná žalobcovi nevrátila žiadne finančné prostriedky, o tomto mu hovoril žalobca. Svedok s manželkou im požičali finančné prostriedky na dorábku domu, aby sa do domu mohli nasťahovať. Podnet na požičanie peňazí im dávali obidvaja.

21. Svedkyňa N. G. pri výsluchu uviedla, že žalobca je jej syn, vychádzajú spolu dobre, stretávajú sa skoro každý deň. Žalovaná je bývala priateľka žalobcu, vzťahy nemajú žiadne, nemali žiadny konflikt, nehnevajú sa, vôbec sa nerozprávajú. Žalobca predal záhradu za 5.000,- eur a tieto požičal žalovanej, o uvedenom ju žalobca asi pred 2,5 až 3 rokmi informoval. Žalobca svedkyni vtedy povedal, „veď kam by ich inde dal“, všetky peniaze vtedy dával žalovanej. Svedkyňa dodala, že sa zle vyjadrila, že syn dal peniaze žalovanej, chcela uviesť, že „jej ich požičal“. Nikto nikomu nič nedal, peniaze boli požičané. Obe strany mali záujem bývať spolu, keď sa dom dokončil, tak sa skončil aj ich vzťah. Do nasťahovania sa do rodinného domu bol vzťah strán vcelku dobrý. Stranám sa v marci 2013 narodil syn, vtedy strany bývali v byte, ktorý patril žalovanej, medzi nimi boli milé vzťahy, žalobca žalovanej urobil „všetko čo jej videl na očiach“. Ich vzťahy sa začali zhoršovať pol roka potom ako sa im narodil syn. Žalobca svedkyni, ani jej manželovi nehovoril o tom, že by žalovaná nechcela žiť so žalobcom, dozvedeli sa to až vtedy, keď k nim v januári až v marci 2014 prišla žalovaná. Do domu sa presťahovali asi v marci 2015. Na návšteve u strán, keď bývali v rodinnom dome, vtedy sa svedkyni zdali vzťahy strán normálne. Žalovaná asi pred 2,5 rokmi povedala svedkyni a jej manželovi, že všetky tie peniaze vráti. Vtedy žalovaná prišla k svedkyni domov a veľmi vykrikovala a preto ju svedkyňa nechala rozprávať sa s jej manželom. Úchytkami počula ich rozhovor. Žalovaná vtedy povedala, že nebude žiť s ich synom, nech sa odsťahuje a že im požičané peniaze a taktiež peniaze žalobcovi vráti. Svedkyni s manželom chcela žalovaná vrátiť peniaze po splátkach, s čím manžel svedkyne nesúhlasil a potom im vrátila peniaze naraz - jednou splátkou. Tiež hovorila „že synovi všetko vráti“. Žalovaná nehovorila, kedy mu to vráti. Keď žalobca predával záhradu, vzťahy strán neboli „také vrúcne“ ako by sa patrilo. Svedkyňa im požičala peniaze lebo si myslela, že sa dajú dohromady a vzťahy sa zlepšia. Ohľadne peňazí, ktoré žalovanej požičali, bol oslovený manžel svedkyne, tieto peniaze vyberal z účtu. Pri odovzdávaní peňazí svedkyňa prítomná nebola. Nedohodli sa na tom, či im peniaze splatia obidvaja. Svedkyňa nevedela, že žalovaná v júni 2013 dostala 40.000 eur za predaj bytu. Svedkyňa nebola prítomná pritom ako žalobca odovzdával žalovanej peniaze z predanej záhrady.

22. Právny zástupca žalobcu v záverečnom vyjadrení uviedol, že v konaní bola preukázaná oprávnenosť žaloby. Žalovaná nepoprela, že od žalobcu prijala 5.000,- eur. Sporné bolo, či tieto peniaze prevzala ako dar alebo ako pôžičku. V rámci súdneho konania žalovaná síce uvádzala, že sa jednalo o dar, avšak žalovaná sama pripravovala listinu, v ktorej uvádzala, že sa jedná o vrátenie pôžičky. Následne sa žalovaná snažila so žalobcom mimosúdne dohodnúť o vrátení peňazí. Až v odpore v rámci tohto sporu uviedla, že sa jedná o dar pre žalovanú, resp. pre ich syna. Vtom čase vzťahy medzi žalovaným a žalovanou neboli dobré, čo vylučovalo možnosť dať uvedené peniaze ako dar. Svedkovia, hlavne svedok G. uviedol, že sa jedná o pôžičku. Žalovaná v celom konaní klamala. Čo sa týka prepisu nahrávky, táto môže byť použitá ako dôkaz v civilnom konaní, jedná sa o oprávnený dôkaz a použitie takéhoto dôkazu C.s.p. nevylučuje. Keďže nárok žalobcu považuje za preukázaný, žiada mu vyhovieť.

23. Právny zástupca žalovanej v záverečnom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava svojich prednesov. So skutočnosťami tvrdenými žalobcom nesúhlasí. Žalovaná spochybnila pôžičku. Nebolo preukázané odovzdanie peňazí. Žalobca na pojednávaní nevedel uviesť účel pôžičky. Počas konania žalobca menil výpoveď, keď sa buď jednalo o poskytovanie peňazí 5.000 eur alebo o pôžičku. Poukázal na výpovede rodičov žalobcu. Svedok G. nespomínal vo svojej výpovedi pôžičku syna, len finančné prostriedky, ktoré požičali žalovanej a žalobcovi. Žalobca objednal okná a uhradil za okná zálohu. Vtom čase bol ich vzťah dobrý. Žalovaná so žalobcom sa o pôžičke nerozprávali. Žalovaná nemala vtedy potrebu požičiavať si peniaze, nakoľko v priebehu krátkej doby jej mali byť vyplatené peniaze z predaja bytu v sume 40.000 eur. Spoločné hospodárenie nie je pôžičkou. Poukázal zároveň na príjmový doklad vystavený na žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v žalobe je uvedený ako dátum poskytnutia pôžičky 30.5.2013, pričom dňa 29.5.2013 bola uhradená záloha za okná. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25. Z citovaného zákonného ustanovenia možno dôvodiť, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Zmluvou o pôžičke sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu ( v danom prípade peňazí ). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetom tohto sporu bolo vrátenie sumy 5.000,- eur zo strany žalovanej žalobcovi, ktorú si žalobca uplatňoval titulom pôžičky poskytnutej žalovanej dňa 30.5.2013. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v konaní ani nebolo sporné, že zo strany žalobcu bolo v prospech žalovanej plnené sumou 5.000,- eur, ktorá bola vyplatená zo strany žalobcu dodávateľovi okien na dom žalovanej, ako záloha za okná. Sporné bolo, či tieto peniaze žalovaná prevzala ako dar alebo ako pôžičku, t.j. na čom sa žalobca a žalovaná dohodli ohľadom sumy 5.000 eur poskytnutých na dom žalovanej. Žalovaná rozporovala uzatvorenie zmluvy o pôžičke, podľa nej zo strany žalobcu nikdy neodznelo, že by išlo o pôžičku, ani sa strany nezaoberali tým, že by bola žalovaná povinná žalobcovi niečo vracať a v akej lehote ( čo je jedna z náležitostí, ktorá charakterizuje vzťah týkajúci sa pôžičky ). Súd v konaní vyhodnotil, že žalobca ním produkovanými dôkazmi nepreukázal, že by sa strany dohodli na uzavretí pôžičky, teda na tom, že by mal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške 5.000,- eur ako pôžičku, ani nepreukázal že by bolo dohodnuté obdobie, na ktoré mali byť finančné prostriedky požičané, ani obdobie, kedy mali byť tieto finančné prostriedky vrátené. Súd tak vyhodnotil, že sa medzi stranami nejednalo o pôžičku, keď vychádzal predovšetkým z výpovede žalobcu, ktorý pri výsluchu tvrdil, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky ako pôžička a že žalovaná pri jej poskytovaní uviedla, že tieto peniaze žalobcovi vráti, keby sa v budúcnosti rozišli. Strany sporu spoločne bývali od augusta 2011 do januára 2015, najskôr bývali v byte žalovanej, po jeho predaji od júna 2013 do novembra 2013 u rodičov žalovanej a následne v rodinnom dome žalovanej. Počas ich partnerského vzťahu sa im dňa XX.X.XXXX narodil syn AN.. Žalovaná považovala prispenie finančnej čiastky zo strany žalobcu na zlepšenie bývania pre nich a ich dieťa ako prirodzené správanie žalobcu, vtedy žili spoločne, spoločne hospodárili, neuvažovali

o žiadnom rozchode, mali malé dieťa, rozchod neriešili, takýto vtedajší vzťah strán korešponduje aj s vykonanými dôkaznými prostriedkami - výsluchmi strán a svedkov. Vzhľadom k situácii, že pri tvrdenom dátume poskytnutia pôžičky ( 30.5.2013 ) sa jednalo o dva mesiace po tom, ako sa stranám sporu narodil syn, je nelogické vzhľadom k ich vzťahom v danom období, aby žalobca požičiaval sumu 5000 eur svojej partnerke ( a matke jeho dvojmesačného dieťaťa ), s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Aj matka žalobcu dosvedčila, že vzťahy strán sporu boli v máji 2013 dobré. Preto časť výpovede žalobcu týkajúca sa dohody o pôžičke súd vyhodnotil za nehodnovernú. Matka žalobcu pri výsluchu uviedla, že do nasťahovania sa strán do rodinného domu bol ich vzťah vcelku dobrý, po narodení syna boli vzťahy medzi stranami milé, žalobca žalovanej urobil „všetko čo jej videl na očiach“, pričom ich vzťahy sa začali zhoršovať pol roka potom ako sa im narodil syn. Rovnako žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že vzťahy medzi stranami boli dobré, rozumeli si, narodil sa im syn.

27. Z vykonaných dôkazov taktiež vyplýva, že žalobca ďalej nepreukázal, že by došlo k osobnému odovzdaniu finančných prostriedkov titulom pôžičky dňa 30.5.2013 zo strany žalobcu žalovanej tak ako tvrdil žalobca s tým, že by žalovaná tieto použila na zakúpenie okien. Na uvedené nadväzuje ďalší dôkazný prostriedok a to objednávka zo dňa 29.5.2013 s uvedením mena žalobcu a následne vystavený príjmový doklad na zálohu za okná na sumu 5.200 eur prijatú od objednávateľa - žalobcu. Tvrdenia žalobcu sú nekonzistentné s vykonanými dôkazmi, keď tento tvrdil, že dňa 30.5.2013 zapožičal žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur, pričom podľa neho ich mala žalovaná investovať do kúpy okien na rodinnom dome, avšak podľa príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXX3 zo dňa 29.5.2013 sám žalobca uhradil spoločnosti G. B. - D. zálohu za okná vo výške 5.200 eur a to ešte deň predtým než mala podľa tvrdenia žalobcu zmluva o pôžičke vzniknúť. Žalobca výslovne pri výsluchu tvrdil, že pri odovzdávaní finančných prostriedkov nevedel, na aký účel ich žalovaná chce použiť, nevedel, že chcela zakúpiť okná, avšak ako vyplýva z listinných dôkazov, tak deň pred ním uvedeným dátumom odovzdania finančných prostriedkov, sám žalobca uhradil zálohu za okná na rodinnom dome ( dňa 29.5.2013 ). Okná objednával žalobca, objednávka bola vystavená a podpísaná žalobcom, a aj okná boli objednávané na meno žalobcu, vyplatenie zálohy bolo vystavované na meno žalobcu a na jeho meno bolo vystavené aj potvrdenie. Taktiež súd prihliadal na výpoveď otca žalobcu, ktorý uvádzal skutočnosti ohľadom pôžičky, ale len vlastnej pôžičky, ktorú poskytol spolu s manželkou v sume 3.000 eur, keď tento uvádzal, že on s manželkou poskytli obom stranám pôžičku ( bežná zvyklosť pri partnerskom spolužití ), pričom žalovaná po jeho výzve sama túto pôžičku vrátila. Vo výpovedi otca žalobcu nie je žiadna zmienka ohľadom pôžičky žalobcu pre žalovanú. Rovnako matka žalobcu nebola prítomná pritom ako mal žalobca osobne odovzdávať žalovanej peniaze z predanej záhrady.

28. Súd na základe všetkých takto vykonaných dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že zmluva o pôžičke medzi stranami uzatvorená nebola. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik a existenciu ústnej, ani písomnej zmluvy o pôžičke, nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí žalovanej ani dohodnutie termínu vrátenia pôžičky, čo sú všetko základné právne náležitosti charakterizujúce pôžičku. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Vzhľadom k tomu, že v sporovom konaní nebolo preukázané, že sa jedná o pôžičku, pričom keďže žalobca argumentoval tým, že žalovaná mala svojimi podaniami snahu mu finančné prostriedky vrátiť, súd sa zaoberal aj tým, či je daný iný dôvod na vrátenie uvedenej sumy. Súd dospel k záveru, že sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože chýba základný znak bezdôvodného obohatenia a to poskytnutie sumy 5.000 eur bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Mohlo by sa jednať o dar, ale v rámci tohto sporového konania by na úspešné uplatnenie nároku titulom vrátenia daru v zmysle § 630 O.Z. museli byť preukázané dôvody na vrátenie daru, pričom dôkazy v tomto spore v súvislosti s týmto produkované ani vykonávané neboli. Na základe uvedeného tak nebolo možné žalobe žalobcu v tomto spore vyhovieť.

30. V sporovom konaní sa v súvislosti s vykonaním dôkazov uplatňuje tzv. prejednacia zásada, podstatou ktorej je skutočnosť, že súd vykonáva tie dôkazy, ktoré navrhli jednotlivé strany v priebehu konania. Pritom je v zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V zmysle § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Rozlišuje sa pritom, či ide o dôkaz priamy alebo nepriamy. Za najbežnejšie dôkazné prostriedky sa používajú: výsluch strany, výsluch

svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Uvedený výpočet dôkazných prostriedkov je výpočtom len príkladným. Znamená to, že ako dôkazný prostriedok je možné využiť každý dôkazný prostriedok získaný zákonným spôsobom. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 6/92 „Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.“. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nedala súhlas na nahrávanie zvukového záznamu, súd na tento vykonaný dôkaz neprihliadal. Súd z takéhoto dôkazu nevychádzal tiež z dôvodu, že nie sú známe okolnosti vyhotovovania nahrávky, nie je známe, či táto nahrávka bola dopredu pripravovaná, čiže či vedenie rozhovoru nebolo účelové v snahe preukázania nejakých skutočností vhodne kladenými otázkami alebo vedením rozhovoru. Iná situácia by nastala, keby existoval aspoň jeden dôkaz ohľadom žalobcom tvrdených skutočností, ktorým by sa musel súd ako jediným zaoberať a vyhodnocovať na základe jediného dôkazu, či existuje pôžička alebo nie. Navyše, aj keby súd nahrávku realizovanú bez súhlasu žalovanej ako dôkaz v spore pripustil, tak z prepisu nahrávky nevyplýva skutočnosť tvrdená žalobcom, že by žalobca poskytol žalovanej dňa 30.5.2013 pôžičku vo výške 5.000,- eur. Z nahrávky vyplýva len tá skutočnosť, že žalobca si po žalovanej nárokuje finančné prostriedky za tri roky života, kedy spolu žili.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal podľa pomeru jej úspechu vo veci náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

34. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).