Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: N. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F.K. XXX, XXX XX X. M., o zaplatenie 168,48 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 101,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,- Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 101,27 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 20,20 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou došlou na súd dňa 24.01.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nevrátenej čiastky spotrebiteľského úveru vo výške 168,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,02 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 168,48 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia. Nároky odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Sl. sp., a.s.“) a žalovaný uzavreli dňa 08.11.2005 zmluvu o úvere č. 381684097, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy Sl. sp., a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve o Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 postúpila Sl. sp., a.s. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1 359,13 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1 171,30 Eur a úroku z omeškania 187,83 Eur, ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 18,72 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.02.2010 do 20.10.2010 v pošte 9 a celkovej výške 168,48 Eur. Tieto splátky žalovaný neuhradil, preto si žalobca uplatňuje z nich aj úrok z omeškania nasledovne:

9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.02.2010 do 20.10.2010 vo výške 1,11 Eur, 9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.03.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,98 Eur, 9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.04.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,84 Eur, 9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.05.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,70 Eur, 9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.06.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,56 Eur,

9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.07.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,42 Eur, 9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.08.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,28 Eur, 9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.09.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,13 Eur a 9 % zo sumy 18,72 Eur od 21.10.2010 do 20.10.2010 do zaplatenia.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil tieto dôkazy: zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 08.11.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), Všeobecnými obchodnými podmienkami Sl. Sp. (ďalej len „VOP“), zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, prílohu č. 1 identifikujúcu postúpenú pohľadávku voči žalovanému, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009 a doručenku k nemu a pokus o zmier zo dňa 20.12.2013.

3. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu 11.05.2017 nevyjadril. Súd bolo dňa 17.04.2015 síce elektronicky z e-mailovej adresy: „filonorbert.drzkovce@gmail.com“ doručené podanie označené ako uznanie dlhu, avšak nakoľko sa jednalo o podanie vo veci samej, ktoré bolo súd doručené len v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu, súd na uvedené podanie bez jeho doplnenia v písomnej forme a bez podpisu neprihliadol v zmysle vtedy účinného § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), o čom upovedomil na uvedený e-mail odosielateľa vyššie uvedeného podania. Súdu teda nebolo zrejmé, či uvedené podanie skutočne zaslal súdu žalovaný.

4. Súd má za to, že nakoľko žaloba bola doručená žalovanému na vyjadrenie po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. po 01.07.2016, teda prvýkrát mohol žalovaný konať v súdnom konaní po nadobudnutí účinnosti CSP, nemôže byť použitie ustanovenia § 151 o popretí skutkových tvrdení protistrany v neprospech žiadnej zo strán sporu. Keďže teda žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že mu nezaplatil posledných 9 splátok nepoprel, súd ho považuje za nesporné.

5. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur, súd v zmysle § 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP. 6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 08.11.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), Všeobecnými obchodnými podmienkami Sl. Sp. (ďalej len „VOP“), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, prílohou č. 1 identifikujúcou postúpenú pohľadávku voči žalovanému, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009 a doručenkou k nemu, pokusom o zmier zo dňa 20.12.2013 a výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov pre daný spotrebiteľský úver.

7. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 08.11.2005 uzatvorili spoločnosť Sl. sp., a.s. a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej Sl. sp., a.s. poskytla jednorázovo žalovanému úver vo výške 663,88 Eur (20.000,- Sk). Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky a poplatky v zmluve o úvere neuvedenom počte mesačných splátok po 18,72 Eur (564,- Sk vrátane poplatku za správu úveru 50,- Sk), pričom prvá splátka bola splatná 20.12.2005, každá ďalšia splátka k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a posledná splátka 20.10.2010 (konečná splatnosť úveru). Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve o úvere uvedená vo výške 10,72 %, hoci vzhľadom na celkové náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 006,64 Eur (30.326,- Sk), mala činiť 19,65 % (celkové náklady síce nie sú v zmluve o úvere uvedené, avšak počet splátok vzhľadom na termín splatnosti 1. a poslednej splátky bol 59 a ich výška po odpočítaní poplatku za správu úveru v zmysle § 2 písm. c) bod. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. bola 17,06 Eur (514,- Sk)).

9. Dňa 10.12.2009 postúpila zmluvou spoločnosť Sl. sp., a.s. pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na žalobcu a dňa 29.12.2009 oznámila postúpenie žalovanému.

10. Z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu neodporujúceho predloženým listinným dôkazom vyplýva, že žalovaný neuhradil žalobcovi posledných 9 splátok.

11. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

13. Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

15. Podľa § 8aa ods. 2 č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. Podľa § 2 písm. a), b), c) bod 3. a d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak; ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

22. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis (Občiansky zákonník). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka).

24. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 526 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) absolútnym obchodom. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. na jednej strane, nakoľko súdu je z jeho úradnej činnosti vzhľadom na množstvo spotrebiteľských sporov na ňom vedených známe, že právny predchodca žalobcu poskytoval úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom na strane druhej - fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. K postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom zo zmluvy o úvere došlo v súlade s ust. § 4 ods. 6 a § 524 a nasl. OZ.

27. Zmluva o úvere bola síce uzatvorená v zmysle § 4 ods. 4 písm. a) vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z. platne, nakoľko spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý, avšak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované vtedy účinným zákonom č. 258/2001 Z.z., konkrétne náležitosť uvedenú v ust. § 4 ods. 2 písm. g), t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ročná percentuálna miera nákladov je síce v zmluve uvedená vo výške 10,72 %, tento údaj je však nepravdivý, lebo jeho reálna výška vzhľadom na vyššie uvedené je 19,65 %. Súd má za to, že ak je tento údaj uvedený v zmluve nesprávne, resp. neurčito, najmä v neprospech spotrebiteľa (t.j. keď je uvedený nižšia RPMN ako reálna), má to za následok, ako keby tam vôbec uvedený nebol, pretože nepodáva spotrebiteľovi pravdivé informácie o úvere, a to je zmyslom a účelom právnej úpravy. Aj keď v zmluve o úvere nie je uvedený počet splátok, vtedy platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. na absenciu tejto náležitosti

neviazal bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Avšak v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., keďže v zmluve o úvere chýba jej podstatná náležitosť - ročná percentuálna miera nákladov, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o úvere, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto má súd za to, že z nezaplatených a uplatnených splátok je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len istinu, ktorá po predelení poskytnutej celkovej istiny úveru 663,88 Eur (20 000,- Sk) počtom 59 splátok činí 101,27 Eur (3 051,- Sk) (20 000,- Sk / 59 = 338,98 Sk (1. - 58. splátka) + zostatková 59. splátka vo výške 339,16 Sk, teda 8 splátok (51. - 58. Splátka) x 338,98,- Sk + zostatková 9. (59.) (posledná splátka) (339,16 Sk)).

28. Súd ďalej v zmysle § 5b zákona č. 270/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov skúmal, či aspoň sčasti nárok žalobcu nie je premlčaný:

29. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

30. Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 3 v znení účinnom od 01.01.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá 08.11.2005 (t.j. pred 01.01.2008), avšak nárok z nej na vrátenie poskytnutého úveru vznikol najskôr počnúc dňom splatnosti príslušných žalovaných splátok (počnúc 20.02.2010), t.j. po 01.01.2008, súd v zmysle prechodného ustanovenia § 879j považuje zmluvu o úvere nielen za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ale aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom od 01.01.2008. To však nemení nič na tom, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom.

34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

36. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

37. Podľa § 1 ods. 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

38. Podľa § 387 ods. 1 a 2 právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

39. Podľa § 392 ods. 1 pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

40. Podľa § 392 ods. 2 pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

41. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

42. Podľa § 402 premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

43. Podľa § 407 ods. 1 ObZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

44. Súd je vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu názoru, že ohľadne premlčania nároku žalobcu na zaplatenie nezaplatenej istiny pripadajúcej na posledných 9 splátok úveru sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie. Totiž až ustanovenie § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015 prelomilo zásadu prednosti aplikácie Obchodného zákonníka pred Občianskym zákonníkom vyjadrenú v ust. § 1 ods. 2 ObZ. K ustanoveniu § 52 ods. 2 účinnom od 01.04.2015 neexistuje žiadne prechodné ustanovenie ohľadne jeho aplikácie na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, jedná sa o hmotnoprávne ustanovenie a v zmysle teórie občianskeho hmotného práva, ak nie je ustanovené inak, spravuje sa právny vzťah ustanoveniami hmotného práva účinnými v čase jeho vzniku, t.j. aplikácia ust. § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015 na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 08.11.2005 je vylúčená. Táto tzv. zásada zákazu retroaktivity právnym noriem zodpovedá v právnom štáte princípu právnej istoty, t.j. aby strana zmluvy mala v čase jej uzavretia istotu, že jej práva a povinnosti zo zmluvy sa budú aj do budúcna spravovať právnymi normami účinnými v čase jej uzavretia. Pokiaľ ide o ust. § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, časť súdnej praxe zaujala vo svojich rozhodnutiach názor, že aj podľa tohto znenia mala v spotrebiteľských vzťahoch v otázke posudzovania premlčania zmluvných záväzkov prednosť aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka a novela ust. § 52 ods. 2 účinná od 01.04.2015 toto ustanovenie len sprecizovala, upresnila kvôli nejednotnosti výkladu ust. § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.03.2015. Súd si dovolí s týmto názorom nesúhlasiť. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy neustanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú len zmluvy upravené v Občianskom zákonníku a teda nevylučuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku. Ust. § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.03.2015 vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka nijako neriešilo, riešilo len vzťah zmluvných dojednaní vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, nie konkurenciu dvoch zákonov. Preto je súd toho názoru, že pri právnych vzťahoch vzniknutých do 31.03.2015 treba aj v spotrebiteľských vzťahoch rešpektovať hierarchiu prednostnej aplikácie Obchodného zákonníka a podpornej aplikácie Občianskeho zákonníka, ak určitú otázku nerieši v zmysle § 1 ods. 2 ObZ.

45. Tunajšiemu súdu je známy právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený napr. v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, že aj keď zákonné ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 (súd prvej inštancie poznamenáva, že v skutočnosti až dňa 01.04.2015 (viď čl. XIV zákona č. 102/2014 Z.z. posledná časť vety v spojení s čl. II. bod 1 zákona č. 102/2014 Z.z.), právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie týkajúce sa tejto novely, a preto jeho účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Tunajšiemu súdu však nie je z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia známe, z akých právnych úvah pri prijatí tohto záveru NS SR vychádzal, preto uvedený záver považuje za arbitrárny a nepreskúmateľný a argumenty proti tomuto záveru uviedol vyššie.

46. Súd je preto toho názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie jednotlivých čiastok istiny úveru spolu vo výške 101,27 Eur stačilo uplatniť na súde v štvorročnej premlčacej dobe, t.j. do 21.02.2014 (vzhľadom

na splatnosť 1. z 9. uplatňovaných splátok splatnej 20.02.2010). Nárok bol na súde uplatnený včas, nakoľko žaloba došla na súd dňa 24.01.2014 a týmto dňom sa v zmysle vtedy účinného § 82 ods. 1 OSP začalo súdne konanie a žalobca v ňom riadne až do vyhlásenia rozsudku pokračoval. Nárok žalobcu na zaplatenie jednotlivých uplatnených čiastok istiny úveru teda premlčaný nie je.

47. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v časti nezaplatenej úverovej istiny (101,27 Eur) žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na jej úhradu a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z úveru a poplatkov (67,21 Eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. Podľa § 768k ods. 2 práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

49. Podľa § 768k ods. 3 ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

50. Podľa § 365 v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

51. Podľa § 369 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

52. Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

53. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá pred 31.01.2013, súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas. Percentuálna výška úroku z omeškania je vyčíslená v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálne banky platná k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých splátok činila 1 %. Súd nároku žalobcu ohľadne uplatneného úroku z omeškania vzhľadom na vyššie uvedené vyhovel v tejto výške:

9 % ročne zo sumy 11,25 Eur (338,98 Sk) od 21.02.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,67 Eur, 9 % zo sumy 11,25 Eur od 21.03.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,59 Eur, 9 % zo sumy 11,25 Eur od 21.04.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,50 Eur, 9 % zo sumy 11,25 Eur od 21.05.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,42 Eur, 9 % zo sumy 11,25 Eur od 21.06.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,33 Eur, 9 % zo sumy 11,25 Eur od 21.07.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,25 Eur,

9 % zo sumy 11,25 Eur od 21.08.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,16 Eur, 9 % zo sumy 11,25 Eur od 21.09.2010 do 20.10.2010, t.j. 0,08 Eur a 9 % zo sumy 101,27 Eur od 21.10.2010 do 20.10.2010 do zaplatenia

a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

56. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 nasledovne: 59. Ku dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma pohľadávky s prísl. 164,89 Eur (istina 101,27 Eur + úrok z omeškania 3,- Eur + 9 % ročne zo sumy 101,27 Eur od 21.10.2010 do 13.06.2017, t.j. 60,62 Eur) z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 274,36 Eur (suma 168,48 Eur + úrok z omeškania 5,02 Eur + 9 % ročne zo sumy 168,48 Eur od 21.10.2010 do 13.06.2017, t.j. 100,86 Eur), čo predstavuje pomer 60,10 % úspechu žalobcu ku 39,90 % úspechu žalovaného. Po započítaní úspechu žalovaného do úspechu žalobcu patrí viac úspešnému žalobcovi pomerná náhrada trov konania vo výške 20,20 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 a § 263 po právoplatnosti výroku tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania. 60. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).