Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/24/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaného K.. N. F., stíhaného pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, konajúc o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a obžalovaného K.. N. F. voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/47/2007 zo dňa 24.11.2014, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a obžalovaného K.. N. F. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/47/2007 zo dňa 24.11.2014 bol obžalovaný K.. N. F. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a pre pokračovací trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a to za skutky, ktorých sa dopustil tak, že

1/

Ako konateľ spoločnosti s obchodným menom Pivovar URPÍN BB, spol. s.r.o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča ( od 18.08.2003 v konkurze) neodviedol Daňovému úradu Banská Bystrica I podľa zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

zrazené preddavky zo mzdy zamestnancov za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2001 vo výške 38.049,39 € ( 1.146.276,-Sk) za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2002 vo výške 266.548,50 € ( 8.030.040,-Sk) za obdobie 1.,2. a 3. štvrťroka 2003 vo výške 58.183,00 € ( 1.752.821,-Sk)

zrazenú osobitnú sadzbu dane zo mzdy zamestnancov za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2001 vo výške 963,06 € ( 29.013,-Sk) za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2002 vo výške 781,95 € ( 23.557,-Sk) spolu na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov za uvedené obdobia rokov 2001, 2002 a 2003 zrazené preddavky a osobitnú sadzbu dane zo mzdy zamestnancov vo výške 364.525,89 € (10.981.707,-Sk) a

podľa zákona č. 180/1993 Z.z. o spotrebnej dani z piva, spotrebnú daň z piva za obdobie rokov 1999-2002 najmenej vo výške 264.784,70 € ( 7.976.904,-Sk),

napriek tomu, že tieto zadržané finančné prostriedky na ich odvedenie v čase splatnosti na účtoch v bankách a v pokladniciach spoločnosti mal.

2/

Ako konateľ spoločnosti s obchodným menom Pivovar URPÍN BB, spol. s.r.o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča ( od 18.08.2003 v konkurze) nezaplatil Daňovému úradu Banská Bystrica I podľa zákona NR SR č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov

cestnú daň za obdobie rokov 2002 a 2003 v celkovej výške 6.724,03 € (202.568,-Sk),

daň z príjmov právnických osôb na základe dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/2100/47706/01Mal. z júla 2001, ktorým daňový orgán vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovému subjektu Pivovar Urpín BB, spol. s.r.o. Slovenská Ľupča ako rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 vo výške 8.006,37 € (241.200,-Sk),

napriek tomu, že finančné prostriedky na ich zaplatenie, v čase splatnosti na účtoch v bankách a v pokladniciach spoločnosti mal.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 148a ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., § 35 ods.1 Tr. zák. č.140/1961 Zb. s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.

Podľa § 58 ods.1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 59 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. obžalovanému bol uložený aj trest zákazu akejkoľvek podnikateľskej činnosti vo svojom mene, alebo v mene iného, v trvaní 5 rokov.

Zároveň však okresný súd obžalovaného K.. N. F. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod bodu II. 2/ obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn. VII Gv 274/04-97 zo dňa 30. 04. 2007, doručená súdu dňa 04. 05. 2007 pre pokračovací trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.( správne mal byť skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti s obchodným menom Pivovar URPÍN BB, spol. s.r.o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča ( od 18.08.2003 v likvidácii), ktorá je na Daňovom úrade Banská Bystrica I registrovaná na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, dani z pridanej hodnoty, cestnej dani a potrebnej dani z piva

podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, registrovaný daňovým úradom Banská Bystrica I ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty priznal vlastnú daňovú povinnosť

- za zdaňovacie obdobie 08/1999 v sume 4.572.811,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.09.1999 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 5.014.226,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 09/1999 s termínom splatnosti 25.10.1999 v sume 4.572.811,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti ku dňu jej splatnosti - 25.10.1999 mal zostatok 6.709.802,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 10/1999 v sume 2.393.714,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.11.1999 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 4.965.150,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 11/1999 v sume 2.631.938,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.12.1999 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 7.087.238,-Sk,

teda za obdobie roka 1999 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 12.811.110,-Sk napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti na účtoch v bankách a v pokladniciach spoločnosti mal.

- za zdaňovacie obdobie 5/2000 v sume 4.082.731,-Sk, z ktorej neuhradil 3.309.361 Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 26.06.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 6.287.982,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 6/2000 v sume 4.183.223,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.07.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 4.743.720,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 8/2000 v sume 4.761.106,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.09.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 4.899.468,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 9/2000 v sume 3.195.426,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.10.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 4.225.317,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 10/2000 v sume 3.547.530,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.11.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 3.834.815,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 11/2000 v sume 1.945.847,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.12.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok 3.233.025,-Sk,

teda za obdobie roka 2000 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 21.715.863,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti mal.

- za zdaňovacie obdobie 1/2001 v sume 1.187.996,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 26.02.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 3.443.132,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 2/2001 v sume 2.647.170,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 26.03.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 3.291.805,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 3/2001 v sume 2.258.591,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.04.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 2.584.996,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 4/2001 v sume 1.065.635,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.05.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 3.108.287,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 6/2001 v sume 2.045.884,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.07.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 2.691.503,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 7/2001 v sume 2.000.349,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.08.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 4.337.005,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 9/2001 v sume 1.328.927,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.10.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 3.762.420,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 10/2001 v sume 1.694.905,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 26.11.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 4.173.764,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 11/2001 v sume 1.077.454,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.12.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 4.906.457,-Sk,

teda za obdobie roka 2001 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 15.236.956,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti mal.

- za zdaňovacie obdobie 2/2002 v sume 1.822.830,-Sk, z ktorej neuhradil 501.752,-Sk Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.03.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v sume 2.319.279,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 3/2002 v sume 2.316.695,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.04.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.671.036,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 5/2002 v sume 2.611.109,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.06.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.924.252,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 6/2002 v sume 2.698.866,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.07.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.941.166,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 7/2002 v sume 2.556.901,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 26.08.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 4.456.010,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 8/2002 v sume 1.439.700,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.09.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 3.223.750,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 10/2002 v sume 2.469.981,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.11.2002 mal na účtoch v I. I. pob. D. D. č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX a č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a vo C., pob. D. D., na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.640.448,-Sk

- za zdaňovacie obdobie 11/2002 v sume 2.042.430,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 27.12.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.372.159,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 12/2001 priznal dodatočnú povinnosť v sume 61.328,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 02.04.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.739.728,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 5/2002 priznal dodatočnú povinnosť v sume 55.122,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 02.09.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.025.988,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 6/2002 priznal dodatočnú povinnosť v sume 252.097,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 02.09.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.025.988,-Sk,

teda za obdobie 12/2001 a roka 2002 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I dňa z pridanej hodnoty v celkovej výške 17.005.981,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti mal.

- za zdaňovacie obdobie 4/2003 v sume 1.771.786,-Sk, z ktorej neuhradil 935.199,-Sk Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 26.05.2003 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.405.833,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 5/2003 v sume 2.434.886,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.06.2003 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.697.698,-Sk,

teda za obdobie roka 2003 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 3.370.085,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti mal,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia potom podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a akými dôkazmi sa riadil, keď vo veci takto rozhodol.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojím odvolaním napadol jednak prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj cestou zvoleného obhajcu obžalovaný K.. N. F..

Podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry hodnotenie vykonaných dôkazov súdom podľa jeho názoru vyznieva tendenčne a jednoznačne len v prospech obžalovaného F.. Naďalej prokurátor zastáva názor, že vina obžalovaného F. je zo spáchania trestného činu spoľahlivo a presvedčivo preukázaná najmä zápisnicami z daňovej kontroly, výpoveďami pracovníčok Daňového úradu Banská Bystrica, svedeckými výpoveďami svedkov, ale predovšetkým znaleckými posudkami znalca X.. N. C., znalca v odbore ekonómia, ktoré boli vypracované v prípade existencie minimálnych pochybností v prospech obžalovaného. Podľa prokurátora znalec v týchto posudkoch spoľahlivo a jednoznačne potvrdil, že spoločnosť Urpín od svojho založenia počas celého obdobia hospodárila so stratou. Dokazoval ďalej, že spoločnosť netvorila opravné položky v súlade so Zákonom o účtovníctve a tým vykazovala vyššie vlastné imanie ako v skutočnosti mala. V spoločnosti obžalovaného bolo zrejmé a preukázané, že dane neboli hradené aj preto, že finančné prostriedky boli použité aj na také účely, ktoré nesúviseli s podnikaním, išlo o pôžičky a niektoré boli vo veľkej neprimeranej výške účelu ich použitia aj dané ako odmeny konateľom. Ďalej prokurátor v odvolaní dokazoval, že spoločnosť pri vzniku spoločnosti prebrala aj daňové záväzky aj s majetkom od živnostníka, tieto splatila zrejme v roku 1998. Znamenalo to, že živnostník neodvádzal spotrebnú daň už v roku 1994 a v roku 1998 túto daň uhradila za neho spoločnosť Pivovar Urpín BB, s.r.o. Ak súd potom takéto konanie uzavrel v prospech obžalovaného, podľa prokurátora by z takéhoto záveru bolo zrejmé, že nie je trestné, ak podnikatelia nebudú platiť svoje dane, ale budú platiť tieto dane za niekoho iného. Zaplatia raz, ale dlžoba bola dvakrát a jedna ostane beztrestná. Preto vyhodnotenie dôkazov súdom v prospech obžalovaného je podľa prokurátora neprijateľné a v rozpore so zákonom.

Podľa dôvodov odvolania prokurátora ďalej zo znaleckého posudku X.. C. sa dajú vyvodiť závery, že podľa účtovníctva spoločnosti spoločnosť neodviedla a nezaplatila dane vo výške viac ako 180 mil. Sk, pričom z listu Daňového riaditeľstva vyplynulo, že daň bola väčšinou vybratá, ale nebola odvedená. To, že spoločnosť dane vyberala, ale ich neodvádzala oprávnenému subjektu je nepochybne preukázané z účtovníctva spoločnosti. Znalec X.. C. celkovo skúmal 85 dátumov, kedy mala byť uhradená daň, pričom v 47 dátumoch mal obžalovaný dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie všetkých daní v deň, kedy tieto dane boli splatné a v prípade 38 nemal dostatok prostriedkov na zaplatenie všetkých v ten deň splatných daní, pričom napriek tomu si svoju daňovú povinnosť neplnil.

Podľa prokurátora potom z týchto dôvodov možno jednoznačne konštatovať, že obhajoba obžalovaného je tendenčná a účelová, vôbec neobstojí a je vyvrátená výpoveďami svedkov, ale najmä listinnými dôkazmi. Z konkrétnych svedeckých výpovedí potom vyplýva, že za chod spoločnosti výlučne rozhodoval obžalovaný, a to aj o všetkých významných finančných operáciách spoločnosti, teda aj o daňových povinnostiach spoločnosti Pivovar Urpín s.r.o.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je preto prokurátor presvedčený, že súd nesprávne vyhodnotil produkované dôkazy a obžalovaného v napadnutej časti rozsudku neodôvodnene oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Ďalej v ďalšej časti odvolania, keď sa už prokurátor zaoberal výrokom o treste v časti, kde bol obžalovaný uznaný vinným, poukázal na to, že podľa judikatúry Európskeho súdu tento uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi dobu v trvaní 6 rokov. V danom prípade je teda zrejmé, že trestné konanie trvalo viac ako 6 rokov, pričom kompenzáciou porušenia práva na rýchlosť konania sa zaoberalo aj uznesenie Ústavného súdu, pričom aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd hovorí, že formu kompenzácie, ako použil okresný súd, je možné považovať za dostatočnú nápravu porušeného práva, a to z toho dôvodu, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený. V danom prípade vzhľadom na tieto skutočnosti musel potom skutočne okresný súd konštatovať, že u obžalovaného bolo porušené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote, avšak zmiernenie trestu o 60 % z trestnej sadzby nie je správne a preto sa takýmito úvahami súdu nemohol prokurátor ani stotožniť. Prieťahy zo strany vyšetrovateľa, prokurátora, ani prípravného konania do podania obžaloby neboli spôsobené týmito orgánmi a preto závery súdu prvého stupňa v tomto smere sú v hrubom rozpore so zákonom. V tomto smere prokurátor konštatoval, že práve z dôvodu neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu na pojednávaniach, dokazovanie na hlavných pojednávaniach trvalo neprimerane dlho. Obžalovaný sa k trestnému činu nepriznal, svoje konanie neoľutoval a preto súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nemohol zobrať do úvahy žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ako ani žiadne mimoriadne pomery, ktoré by odôvodňovali použitie zmierňujúceho ustanovenia § 40 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

Z uvedeného dôvodu je preto prokurátor presvedčený, že pokiaľ došlo k oslobodeniu obžalovaného v časti obžaloby, toto rozhodnutie je nesprávne a navrhol v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu a pokiaľ ide o časť, kde došlo k odsúdeniu obžalovaného, navrhol tiež toto rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a pre výkon tohto trestu ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný K.. N. F. cestou svojho zvoleného obhajcu taktiež v písomných dôvodoch odvolania napádal rozsudok prvostupňového súdu, avšak len v časti, kde došlo k jeho odsúdeniu, teda kde bol uznaný vinným. Podľa názoru obhajcu obžalovaného je úplne jasné a prirodzené, že za určitej tiesnivej ekonomickej situácie podniku musí štatutárny orgán na odvrátenie nebezpečenstva vzniku škody na majetku alebo na záujmoch chránených Trestným zákonom odvracať toto nebezpečenstvo aj postupom, ktorý je naplnením skutkovej podstaty trestného činu. Touto otázkou sa však orgány činné v trestnom konaní vôbec nezaoberali. Zjednodušený postup zameraný na kontrolu virtuálneho iluzórneho stavu pokladní z hľadiska kontroly formálnej správnosti vedenia účtovníctva nemusel potom viesť a v tomto prípade ani neviedol k zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci a okolností, za akých k formálnemu porušeniu právnej povinnosti došlo. Tomuto predpokladu nasvedčujú aj svedectvá všetkých svedkov, či už z prostredia podniku, alebo daňových orgánov, ktorí sa zhodli na tom, že finančná situácia spoločnosti bola kritická a že došlo k strate solventnosti ak stratovému hospodárskemu výsledku.

Podľa obhajoby sa dokazovanie nevykonalo v tomto zameraní, ale sústredilo sa na zistenie cestou znalca z odboru účtovníctva, či podnik vykazoval na svojich účtoch a pokladniach finančné prostriedky ku dňu splatnosti výplat a k iným relevantným termínom. Ak podnik nevytváral v inkriminovaných obdobiach vlastnou činnosťou dostatok zdrojov na zamestnancov a na odvody do verejných fondov, vrátane daňových fondov, tak je principiálne vylúčená aj objektívna a aj subjektívna stránka konania štatutárneho orgánu podniku. Svedkovia z radov zamestnancov podniku opakovane dosvedčili insolventnosť podniku a stotožnili sa s tým aj svedkovia z radov správcu daní.

Finančnú nesolventnosť spoločnosti nespôsobil obvinený, ale jeho obchodní partneri, pričom v danom prípade ide o zásadnú trestno-právnu otázku dôležitú pre posúdenie naplnenia subjektívnej stránky. Základným úmyslom obžalovaného bolo predovšetkým udržať výrobu a uspokojiť daňové požiadavky správcu dane. Samotné zistenie súdu, že v čase splatnosti daňovej povinnosti spoločnosť nemala finančné prostriedky na účte je nespôsobilé pre úsudok o subjektívnej stránke konania obžalovaného. V danom prípade pri otázke oprávnenia na nakladanie s financiami nie je postačujúce zistenie, že takéto oprávnenie mal len obvinený, ale ide o oveľa podstatnejšie dokázanie, či by obžalovaný nepostupoval protiprávne, ak by rozhodol v daných okamihoch práve tak, že by bez ohľadu na všetky vyššie konštatované skutočnosti rozhodol o poslaní hoci aj cudzích peňazí správcovi dane, čím by sa dopustil trestného činu voči iným oprávneným subjektom.

Naviac je zrejmé z viacerých výpovedí, že správca dane pripisoval za daňovú povinnosť, ktorú mal obžalovaný ako fyzická osoba prostriedky, ktoré odvádzal z účtov spoločnosti Pivovar Urpín s.r.o. Tu je podľa názoru obhajoby nevyhnutné zabezpečiť, spárovať a preskúmať všetky daňové povinnosti a všetky platby od subjektov, v ktorých mal účasť obžalovaný, lebo len tvrdil, že daňové povinnosti boli zamerané a splátky započítavané za plnenie daňového subjektu, ktorý nie je totožný s podnikom, za ktorý boli uhrádzané. Preto takúto zodpovednosť za neuhrádzanie dlhov nie je možné pripísať na zodpovednosť obžalovanému, ak za takéto konanie zodpovedal niekto iný.

V konečnom dôsledku obhajca namietal aj porušenie práv obhajoby u obžalovaného, keď obžalovaný stratil dôveru v správnosť postupu pôvodného obhajcu a pred posledným pojednávaním si zvolil nového obhajcu, pričom súd neumožnil novému obhajcovi sa riadne oboznámiť so spisom a vykonať obhajobu podľa jeho zámeru, keď odmietol odročiť vytýčené hlavné pojednávanie a na tomto pojednávaní potom aj v konečnom dôsledku vo veci rozhodol.

Za daného stavu potom je obžalovaný presvedčený, že je vylúčená subjektívna aj objektívna stránka v konaní obžalovaného a preto bolo potrebné obžalovaného oslobodiť aj v tej časti, kde ho súd uznal vinným.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní procesných strán sa obžalovaný F. nedostavil, predložil však písomnú žiadosť, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, keďže jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry prítomný na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu súdu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov jeho odvolania, je toho názoru, že obžalovaný mal byť uznaný vinným aj v 2/ bode obžaloby, ako to uvádzal už v písomných dôvodoch odvolania a v konečnom dôsledku mu mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného prítomný na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podrobne vypracovaného a predneseného odvolania, celá trestná činnosť obžalovaného je daň za vtedajšie spoločenské pomery, obžalovaný nikdy nemal úmysel dopúšťať sa protiprávnej činnosti, ale chcel, aby spoločnosť tvorila zisk, aby ľudia zarobili a aby mohol predávať svoj tovar a pokiaľ sa prvostupňový súd pri rozhodovaní riadil právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu, tak sa domnieva, že mohol rozhodnúť tiež tak, ako prvýkrát a teda obžalovaného mal spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť. Preto navrhol, aby tomuto odvolaniu obžalovaného bolo vyhovené.

Na podklade týchto odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že tak odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj odvolanie obžalovaného K.. N. F. nie sú dôvodné.

Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že v uvedenej trestnej veci prvostupňový súd rozhodoval dvakrát rozsudkom. Prvý rozsudok vyhlásil dňa 01.10.2012 pod sp. zn. 4T/47/2007, kedy v celom rozsahu obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a pre pokračujúci trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

V dôsledku odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry následne Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením sp. zn. 5To/137/2012 zo dňa 23.12.2013 tento rozsudok prvostupňového súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V konečnom dôsledku dôvody, pre ktoré tak krajský súd urobil, sú uvedené na stranách 5 a 6 toho uznesenia.

V dôsledku tohto konania potom opätovne Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 4T/47/2007 dňa 24.11.2014 rozhodol tak, ako je to uvedené vo vyššej časti odôvodnenia tohto uznesenia, kedy čiastočne uznal obžalovaného vinným a čiastočne ho spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol riadne zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú orgány z úradnej povinnosti, pričom právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávali dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd v Banskej Bystrici potom po preskúmaní všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci tak, aby tomuto súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Taktiež je z napadnutého rozsudku zrejmé, že okresný súd sa v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami zistenými vo veci, poukázal na to, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tým, ktoré si vzájomne odporovali.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto dôkazoch pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Keďže tak obžalovaný, ako aj prokurátor vo svojich odvolaniach poukazovali na dôkazy a skutočnosti, ktoré namietali už v priebehu konania pred okresným súdom, krajský súd poukazuje na to, že nie je jeho povinnosťou odôvodňovať svoje rozhodnutie tak, aby reagoval na všetky výčitky odvolateľov, pričom podľa doterajšej judikatúry aj Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom v prvostupňovom rozhodnutí sa nemusia v odvolacom konaní rozoberať každý zvlášť, ak aj niektorí z účastníkov konania tieto môže považovať za zásadné pre svoju argumentáciu. Odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia sa môže v princípe obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Tak to aj krajský súd urobil, keďže sa s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil.

Zákonu zodpovedá rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, keď uznal obžalovaného vinným v prvom a druhom bode obžaloby z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a pokračovacieho trestného činu nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Dôvody, pre ktoré tak okresný súd urobil, sú podrobne uvedené v napadnutom rozsudku.

Taktiež sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil aj s tým, pokiaľ bol obžalovaný z bodu II. bod 2/ obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na tomto mieste je potrebné skutočne poukázať na argumentáciu nielen obžalovaného, ale aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, že správca dane, napriek tomu, že daňový subjekt posielal splátky a úhrady svojich záväzkov, tieto pripisoval na účet iného daňového subjektu, čím fakticky došlo k tomu, že obžalovaný v daňovom subjekte, kde vystupoval ako fyzická osoba, uhradil z titulu úhrady záväzkov zo spoločnosti Pivovar Urpín s.r.o. všetky svoje záväzky za fyzickú osobu a tým fakticky došlo k navyšovaniu sa jeho nedoplatkov na dani za spoločnosť, kde takýto spôsob úhrady toleroval aj správca dane. Tento postup potom nie je možné pričítať na vinu obžalovanému, ale práve správca dane spôsobil, že obžalovaný ako fyzická osoba má uhradené všetky záväzky a ako podnikateľ za spoločnosť Pivovar Urpín s.r.o. mu vznikol dlh na dani.

Práve tento postup spôsobil oslobodzujúce rozhodnutie okresného súdu a krajský súd sa s takýmto postupom, tak ako je to vyššie uvedené, stotožnil.

Naopak nie je možné sa stotožniť s obranou obžalovaného, že celé jeho konanie nie je protiprávne, ale musel dať odvolací súd za pravdu prvostupňovému súdu, ktorý za časť konania obžalovaného uznal vinným z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.

Pokiaľ došlo k uloženiu trestu a odsúdeniu obžalovaného za takto uznanú vinu, tu musí krajský súd konštatovať, že skutočne vzhľadom na výšku spôsobenej škody sa javí byť uložený trest neprimerane mierny. Na druhej strane je však nutné poukázať na to, že skutky, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť, sa stali za obdobie rokov 2001 až 2003, to znamená takmer 16 rokov pred tým, ako došlo ku konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V tomto smere správne poukázal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na znenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na spravodlivé súdne konanie a má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Je nepochybné, že rýchlosť konania a rozhodnutie súdu v primeranej lehote nebolo dodržané.

Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že prvýkrát vo veci rozhodol prvostupňový súd rozsudkom dňa 01.10.2012 a trestný spis s odvolacími dôvodmi predložil krajskému súdu na odvolacie konanie dňa 06.12.2012. Krajský súd potom o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodoval na neverejnom zasadnutí až dňa 23.12.2013, pričom po tom, čo bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na nové konanie, stalo sa tak až dňa 02.04.2014.

Druhýkrát vo veci rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 24.11.2014, a po tom, ako vo veci vypracovali odvolania procesné strany, teda prokurátor a obžalovaný, spis bol predložený na krajský súd k odvolaciemu konaniu dňa 27.02.2015, pričom krajský súd vo veci konal až potom, ako došlo k výmene predsedu senátu v danej veci, a to na verejnom zasadnutí dňa 13.06.2017, teda po takmer vyše 2 a pol roku. Tieto skutočnosti nie je možné pričítať na ťarchu konania obžalovaného. Za takýchto okolností potom uloženie akéhokoľvek trestu odňatia slobody nepodmienečne by bolo nespravodlivé a ani neústavné. Samotný podmienečný trest odňatia slobody, bez ohľadu na jeho výmeru, po 16 rokoch od spáchania prvej časti trestnej činnosti nemôže mať žiadny výchovný účinok. Z uvedeného dôvodu preto odvolanie prokurátora do výroku o treste pri takýchto pochybeniach orgánov činných v trestnom konaní je nelogické a odporujúce zásadám spravodlivého procesu a ukladania sankcií.

V osobe obžalovaného naviac ide o páchateľa, ktorý v čase konania krajského súdu už dovŕšil 71 rokov života a už vôbec nepodniká a je na starobnom dôchodku.

Za týchto okolností potom musel krajský súd všetky tieto dôkazy a okolnosti vziať do úvahy a riadiac sa aj zásadami spravodlivého procesu potom dospel k záveru, že ani odvolanie prokurátora ohľadne výroku o uloženom treste nie je dôvodné.

Pokiaľ v odvolaní obhajca obžalovaného namietal porušenie práva obžalovaného na obhajobu, keď prvostupňový súd po výmene obhajcu obžalovaným odmietol hlavné pojednávanie odročiť, tak s takouto argumentáciou obhajoby sa ani odvolací súd nestotožnil. Podľa zaužívanej súdnej praxe je zrejmé, že za včasnosť prevzatia obhajoby zodpovedá obžalovaný a je vecou obhajcu, či za takých okolností, keď je požiadaný jeden deň pred pojednávaním o prevzatie obhajoby, takisto obhajobu prevezme. Naviac za viac ako 2 roky, čo bol spis spolu s odvolaním obžalovaného na krajskom súde, nový obhajca nebol do tohto spisu vôbec nahliadnuť, z čoho pre odvolací súd jednoznačne vyplýva, že spis poznal dokonale.

Z týchto všetkých dôvodov preto potom krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol odvolania tak prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj obžalovaného K.. N.B..

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.