Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-228-2016.pdf
PDF · 85.39 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/228/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: O. T., L.. XX.XX.XXXX, J. G.. M.. Y. XX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 472,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 472,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 472,02 eur od 9.8.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. V žalobnom návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 472,02 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. 003947701080807 zo dňa 08.08.2007 spotrebiteľský úver vo výške 1.858,86 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných 84 mesačných splátok po 33,72 eur, splatnými k 08. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dohodnutý ku dňu 08.09.2007, dátum poslednej splátky ku dňu 08.08.2014. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok pravidelné mesačné splátky úveru neplnil riadne a včas. Dlh žalovaného predstavuje sumu 472,02 eur a pozostáva zo 14 neuhradených splátok. Od 09.08.2014 je žalovaný s platením dlhu v omeškaní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalobcovi. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
2. Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 15C/228/2016-23 zo dňa 28.09.2016 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 15C/228/2016-36 zo dňa 06.03.2017 zrušil v celom rozsahu.
3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
5. S poukazom na citované ustanovenia CSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo zverejnené zákonným spôsobom. Na verejnom vyhlásení rozsudku sa strany sporu nezúčastnili.
6. Žalobu ako aj ostatné listinné dôkazy doložené do súdneho spisu žalobcom súd žalovanému doručoval zákonným spôsobom. Žalovaný sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom nevyjadril.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav. Zmluva o poskytnutí flexipôžičky č. 003947701080807 (č.l. 4-6) bola uzavretá dňa 08.08.2007 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 56.000,00 Sk (1.858,86 eur) s úrokovou sadzbou vo výške 12,90 % ročne, s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 15,95 %, pričom žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 84-och mesačných splátkach po 1.015,71 Sk (33,72 eur), so splatnosťou k 08. dňu v mesiaci. Dátum prvej mesačnej splátky bol dohodnutý na deň 08.09.2007, dátum poslednej splátky na deň 08.08.2014. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že celkové náklady dlžníka predstavujú sumu 89.799,36 Sk (2.980,79 eur), výška úrokov a poplatkov presahujúcich výšku istiny predstavuje 33.799,36 Sk (1.121,93 eur). Súčasťou zmluvy boli Všeobecné úverové podmienky VÚB, a.s. (č.l. 7-8). Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2014 (č.l. 13) súd zistil, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2014 pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, postúpil žalobcovi. Výška pohľadávky ku dňu 08.10.2014 bola vo výške 2.442,01 eur. Právny predchodca žalobcu oznámením zároveň žalovaného vyzval k úhrade dlžnej sumy a poučil ho o následkoch nezaplatenia dlhu.
8. Podľa článku IV. bod 3. prvá veta Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru.
9. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
17. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú žalovaný podpísal ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplynulo zo samotného názvu úveru ako aj z tej skutočnosti, že zmluvu podpísal nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd mal preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Preto súd posudzoval zmluvu podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Zmluva o úvere obsahovala všetky predpísané náležitosti. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 56.000,00 Sk (1.858,86 eur) s úrokom vo výške 12,90 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 84-och pravidelných mesačných splátkach v sume 1.015,71 Sk (33,72 eur), so začiatkom splatnosti dňa 08.09.2007, s konečnou splatnosťou úveru dňa 08.08.2014. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 15,95 %. Žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že nesplácal poskytnutý úver riadne a včas. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka platne postúpená na žalobcu. Túto skutočnosť právny predchodca žalovanému oznámil a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej k tomuto dátumu. Časť dlhu žalovaný zaplatil, zvyšnú časť vo výške 472,02 eur, ktorá predstavuje 14 neuhradených splátok, žalovaný žalobcovi neuhradil. Keďže zo strany žalovaného k plneniu nedošlo, pričom v konaní neboli produkované zo strany žalovaného dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že žaloba nie je podaná dôvodne a žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal
dôvodnosť podanej žaloby, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej sumy 472,02 eur v plnej výške.
22. Žalovaný sa so zaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, preto si žalobca v žalobe okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to odo dňa 08.09.2014, teda od dátumu kedy sa žalobca dostal so zaplatením dlžnej sumy do omeškania. Keďže výška úroku z omeškania a spôsob jeho uplatnenia boli uplatnené v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., súd aj tento nárok žalobcovi priznal.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.