Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/200/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu K. F., X.. XX.X.XXXX, L. P. - E. XXX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.12.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/96/2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „1. Skúmaná Zmluva o revolvingovom úvere nesporne písomnú formu nemá. Písomná forma zmluvy nevyhnutne vyžaduje písomný prejav a podpis konajúcej osoby. Žalovaný súdu žiadne písomné oznámenie o prijatí návrhu nepredložil a za prijatie návrhu nemožno považovať list žalobcu zo dňa 16.11.2011, ktorý neobsahuje podpis oprávnenej osoby (§40 ods. 3 OZ.- Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.). Tvrdenú zmluvu o revolvingovom úvere (v prípade jej uzavretia) by súd považoval za neplatnú podľa § 39 (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.), z dôvodu, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa konaním dodávateľa spotrebiteľovi prostredníctvom zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere podsúva, že je zároveň oferentom ďalšej úverovej zmluvy. Následné zaslanie úverovej karty spotrebiteľovi potom zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov o následkoch spojených s jej použitím a zároveň zneužíva neznalosť nakladania spotrebiteľov s platobným prostriedkom iným ako sú hotovostné peniaze. Poskytované kreditné karty na rozdiel od kariet debetných totiž nie sú kryté peniazmi na účte dlžníka v banke a teda sú vlastne stále jeho dlhom. Spotrebiteľ má prístup k značným prostriedkom, ktoré nie sú jeho a ktoré zvádzajú žiť na dlh. Takýto typ revolvingu označuje súd ako „ vnútený revolving“. 3. Pre rozhodnutie súdu je však podstatný záver, že vyššie uvedené možné dôvody bezúročnosti zmluvy resp. jej neplatnosti podľa súdu nenastali, pretože k uzavretiu (a to ani neplatnému) zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo.“ Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2016. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300,- eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Ďalej uviedol, že žalobca v žalobe ujmu nešpecifikuje, poukazuje len na skutočnosť, že „svoje práva musel brániť podaním pôvodnej žaloby" a poukazuje na ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca nijako nepreukázal, že konaním žalovaného došlo k tak výraznému zásahu do jeho fyzickej alebo psychickej integrity, ktorý by podmieňoval priznanie aj peňažnej satisfakcie. U žalobcu nemohol pretrvávať stav neistoty, keďže nemal vedomosť o existencii neprijateľnej podmienky. Žalobca taktiež v podanej žalobe nikde neuvádza, že mu vznikla nemajetková ujma, za ktorú požaduje finančné zadosťučinenie. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení, resp. spôsobenej ujme nie je možné rozhodovať na základe subjektívnych pocitov žalobcu. Podmienky priznania materiálnej satisfakcie (náhrady nemajetkovej ujmy) je potrebné posudzovať individuálne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Žalovaný má za to, že ide o účelové tvrdenia žalobcu s cieľom získať peňažné prostriedky. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, vyžaduje sa však preukázanie vzniku značnej ujmy, čo žalobca nepreukázal. Ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva v prípade úspešnosti uplatnenia porušenia povinnosti dodávateľa automaticky finančné zadosťučinenie, ale má sa posudzovať individuálne vzhľadom na skutočnosť, či vôbec vo sfére spotrebiteľa vznikla ujma. Spotrebiteľ, ktorého právo bolo porušené, nemá vždy nárok na kompenzáciu primeraným finančným zadosťučinením. Primerané finančné zadosťučinenie má povahu sekundárnej kompenzácie, lebo povahu zadosťučinenia má samo pôvodné rozhodnutie súdu. Žalovaný má za to, že vo vyššie uvedenej veci nedošlo k tak závažnému zásahu do integrity Žalobcu, aby si konanie Žalovaného vyžadovalo finančnú satisfakciu. K primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 15/02. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2002 - II. polrok, s. 575; zhodne I. ÚS 59/02. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2003 - I. polrok, s. 616: „Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu." Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 21/02. Nález z 11. septembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2002 - II. polrok, s. 609: „Ústavný súd tento nárok nepriznal z dôvodu, že zo skutočností uvedených sťažovateľom nezistil, v čom by mala spočívať jeho nemajetková ujma za zistené zbytočné prieťahy v exekučnom konaní, v ktorom má postavenie povinného. Inými slovami, sťažovateľ nepreukázal existenciu požadovanej nemajetkovej ujmy ani príčinnú súvislosť s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že sťažovateľ popri existencii tvrdenej ujmy musí preukázať aj to. že nemajetková ujma vyplýva zo zisteného porušenia základného práva a že nemajetková ujma je priamym následkom porušenia základného práva, teda že existuje požadovaná príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a zisteným porušením práva." Nakoniec žalovaný uviedol, že cieľom inštitútu finančného zadosťučinenia nie je aplikácia sankčnej, odradzujúcej ani relutárnej funkcie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla a ktorá musí byť preukázaná. Poskytnutý spotrebiteľský úver žalovaným bol vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov čo dostatočne spĺňa sankčnú funkciu vyplývajúcu priamo zo Zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to Rozsudkom 9C/96/2016 na č.l. 4-7, Vyjadrením žalovaného na č.l 17-21, Výpisom z Obchodného registra na č.l. 25 a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.5.2016, sp. zn. 9C/96/2016 zaviazal právneho predchodcu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 461,41 eura. Súd v konaní dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o revolvingovom úvere, keďže zo strany žalovaného nedošlo k písomnému prijatiu návrhu zmluvy. Taktiež konštatoval nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa konaním dodávateľa spotrebiteľovi prostredníctvom zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere podsúva, že je zároveň oferentom ďalšej úverovej zmluvy. Následné zaslanie úverovej karty spotrebiteľovi potom zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov o následkoch spojených s jej použitím a zároveň zneužíva neznalosť nakladania spotrebiteľov s platobným prostriedkom iným ako sú hotovostné peniaze. Spotrebiteľ má prístup k značným prostriedkom, ktoré nie sú jeho a ktoré zvádzajú žiť na dlh. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2016.

5. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že sumu 300,- eur považuje za primeranú. Úver z kreditnej karty splácal dosť dlho, pričom sa mu zdalo, že spláca veľa. Dostal sa do finančných problémov a bol nútený si zobrať ďalšie úvery.

6. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.5.2016, sp. zn. 9C/96/2016 zaviazal právneho predchodcu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 461,41 eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2016. Súd konštatoval, že nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o revolvingovom úvere, keďže zo strany žalovaného nedošlo ku písomnému prijatiu návrhu zmluvy a taktiež dospel k záveru o nekalej obchodnej praktike právneho predchodcu žalovaného spočívajúcu v tom, že spotrebiteľovi prostredníctvom zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere podsúva uzavretie ďalšej úverovej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalovaného spôsobil, že nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 1 a zároveň zneužil svoje postavenie tým, že žalobcovi ako spotrebiteľovi podsunul spolu so zmluvou o úvere aj zmluvu o revolvingovom úvere. Bol to samotný žalovaný, ktorý takto podstupoval a takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.

10. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak žalobca stav právnej neistoty, vyplývajúci z poskytnutého revolvingu, musel riešiť podanou žalobou, pričom na pojednávaní uviedol, že sa dostal do finančných problémov a bol nútený si zobrať ďalšie úvery. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 300,- eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu právneho predchodcu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, aby sa spotrebiteľovi poskytla satisfakcia a zároveň, aby to odradilo dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v konaní nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).