Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/180/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: C.. P.. S. Ď., bytom Hrebendova 38, 811 02 Bratislava právne zastúpený JUDr. Ján Ščury, advokát, Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava proti žalovanej: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, IČO 00397865 o určenie, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a iné

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná sa písomne ospravedlniť žalobcovi za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 a to do 14 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku doručením list žalobcovi, podpísaný jej rektorom a nasledovným textom: „Univerzita Komenského v Bratislave prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 porušila voči Vám zásadu rovnakého zaobchádzania, za čo sa Vám touto cestou ospravedlňuje.“

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.09.2013, doplnenou podaním doručeným dňa 30.12.2013 domáhal voči žalovanej v 1. rade Univerzita Komenského v Bratislave a žalovanej v 2. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom školstva Slovenskej republiky určenia, že žalovaná v 1. rade voči žalobcovi ako uchádzačovi o štúdium porušila zásadu rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011, uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade písomne sa ospravedlniť žalobcovi za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011, doručením listu, podpísaného jej rektorom s textom: Univerzita Komenského v Bratislave prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 porušila voči Vám zásadu rovnakého zaobchádzania, za čo sa Vám touto cestou ospravedlňuje a uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur ako nemajetkovú ujmu sumu za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 a sumu 4.400,- eur ako náhradu škody spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.07.2010 mu bolo doručené rozhodnutie dekana právnickej fakulty žalovanej v 1. rade o neprijatí na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2010/2011 zo dňa 18.06.2010 sp. zn. SO 2401/2010 D III/1, ktorým bolo

rozhodnuté o jeho neprijatí na 3-ročné bakalárske štúdium v študijnom odbore právo. V odôvodnení rozhodnutia nebolo uvedené presné znenie a označenie podmienky, ktorú žalobca ako uchádzač o štúdium nesplnil. Rektor žalovanej v 1. rade rozhodnutím zo dňa 16.09.2010 sp. zn. OŠV 3418/2010 D III/2 vydaným na základe žiadosti žalobcu o preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie dekana právnickej fakulty potvrdil a žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zamietol pričom v rozhodnutí sa rektor žiadnym spôsobom nevysporiadal s právne relevantnou námietkou žalobcu o porušení zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca má za to, že kritéria prijímacieho konania, na základe ktorých bolo rozhodnuté o jeho neprijatí sú retroaktívne, porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania z hľadiska veku a iného postavenia a vzdelania. žalobca ako uchádzač o štúdium skončil strednú školu v roku 1979 a ani pri najlepšej vôli nemohol poznať tieto podmienky a prispôsobiť im stredoškolské štúdium, čo ho znevýhodnilo oproti väčšine ostatných uchádzačov. kritéria prijímacieho konania nezohľadňujú úroveň jednotlivých škôl a to ani z hľadiska obsahového a ani z hľadiska typu a náročnosti jednotlivých škôl. Dekan právnickej fakulty žalovanej v 1. rade si bol vedomý toho, že kritéria prijímacieho konania sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania keď vo verejnom vyjadrení zo dňa 26.08.2010 uviedol „Z našej strany išlo v prvom roku zverejnenia nových kritérií o ich neúmyselnú, nepriamu diskrimináciu z dôvodu veku, z dôvodu iného postavenia, ako aj vzdelania (iné podmienky počas ich stredoškolského štúdia) oproti ostatným oveľa mladším uchádzačom, ktorí sa rok pred prijímacím konaním mohli dozvedieť o prijímacích kritériách na PraF UK a tak si mohli prispôsobiť a vybrať profilujúce predmety a zlepšiť si aj študijný priemer, čo všetko bolo rozhodujúce pre ich prijatie na PraF UK. Daňoví poradcovia však už v čase zverejnenia nových kritérií takúto možnosť nemali, teda išlo o neúmyselné porušenie čl. I § 3 ods. 1 a 3 antidiskriminačného zákona (zákon č. 365/2004 Z.z.) a § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách (zákon č. 131/2002 Z.z.)“. Keďže dekan právnickej fakulty si bol vedomý, že kritéria prijímacieho konania sú diskriminačné a napriek tomu rozhodol o neprijatí žalobcu na štúdium, došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nie len z dôvodu diskriminačného charakteru kritérií prijímacieho konania ale aj z dôvodu rozdielneho posúdenia obdobných prípadov nakoľko v rokoch 2008 až 2010 boli na štúdium prijatí uchádzači, ktorí nevyhoveli stanoveným kritériám, avšak v ich prípade v zmysle vyjadrenia dekana, bola zohľadnená skutočnosť, že ich neprijatím by došlo k ich nepriamej diskriminácii. Táto skutočnosť však vo vzťahu k žalobcovi zohľadnená nebola. Diskriminácia vo vzťahu k neúspešným uchádzačom o štúdium v akademickom roku 2008/2009 a 2009/2010 bola skonštatovaná aj v protokole z kontroly na základe poverenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR na vykonanie kontroly číslo 2010-11798/25941:1-137 zo dňa 15.07.2010. Vzhľadom k tomu, že vnútorné akty riadenia právnickej fakulty žalovanej v 1. rade, kritéria prijímacieho konania na akademické roky 2008/2009 a 2009/2010 boli v podstatných častiach zhodné s kritériami prijímacieho konania na akademický rok 2010/2011, je možné tvrdiť, že tieto kritériá nie sú v súlade s § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách a že tieto kritériá boli v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil ustanovením § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. keď žalovaná v 1. rade porušila zásadu rovnakého zaobchádzania nielen tým, že vnútorné akty riadenia jej právnickej fakulty, kritériá prijímacieho konania na akademické roky 2008 až 2011 boli v rozpore s touto zásadou, ale v rozpore s touto zásadou, vedomá si jej porušovania, individuálne rozdielne posúdila obdobné prípady, teda zásadu rovnakého zaobchádzania porušila vedome a adresne voči žalobcovi . Postup žalovanej v 1. rade žalobcu hlboko urazil a ponížil, zasiahol do jeho osobnosti a ľudskej dôstojnosti a to viac, že takéhoto nezákonného postupu sa dopustili osoby požívajúce v spoločnosti všeobecnú úctu a autoritu. žalobca z toho dôvodu požadoval nielen písomné ospravedlnenie sa žalovanej v 1. rade ale aj náhradu nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu škody žalobca odôvodnil ustanovením § 9 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z.z. a § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným a popísaným nesprávnym úradným postupom žalovanej v 1. rade spočívajúcom v porušení zásady rovnakého zaobchádzania bola spôsobená žalobcovi škoda a to v sume 40,- eur márnou úhradou poplatku za prijímacie konanie v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a vo výške 4.400,- eur vyvolanými nákladmi na úhradu školného na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave vo výške 2 x 2.200,- eur za 2. a 3. ročník bakalárskeho študijného programu v akademických rokoch 2010 až 2012.

2. Súd uznesením č.k. 16C/180/2013-65 zo dňa 28.05.2014 konanie v časti žaloby voči žalovanej v 2. rade podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil, keď súd podľa obsahu posúdil podanie žalobcu doručené súdu dňa 30.12.2013 ako späťvzatie žaloby v časti proti žalovanej v 2. rade, nakoľko žalobca v podaní oznámil súdu, že upresňuje označenie pasívne legitimovanej osoby tak, že namiesto žalovanej v 2. rade Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky má byť správne uvedená žalovaná v 1. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2014.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne opakovane vyjadrila a žalobu žalobcu žiadala v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by mu vznikla v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek konaním žalovanej škoda alebo iná nemajetková ujma, nepreukázal ani splnenie ďalších zákonom ustanovených predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu a za nemajetkovú ujmu. Žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách nie je ani v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. pasívne legitimovaná v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Určovanie ďalších podmienok na prijatie na štúdium podľa § 57 zákona č. 131/2002 Z.z. ako aj rozhodovanie v prijímacom konaní, je výkonom verejnej moci, keďže predstavuje jednostranné a autoritatívne rozhodovanie o právnych pomeroch osôb. Žalobca dostatočne nepreukázal, že by žalovaná určením ďalších podmienok na štúdium a kritérií prijímacieho konania porušil zákaz diskriminácie z niektorých hľadísk uvedených v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Uvedené kritéria boli založené na prospechu zo štúdia na strednej škole. Žalobcov prospech na strednej škole nebol v žiadnom prípade závislý od postupu žalovanej, ale od jeho vlastných schopností a úsilia počas stredoškolského štúdia pričom žiaden predpis nezakazoval žalobcovi sa opätovne prihlásiť na štúdium na strednej škole a tak zvýšeným úsilím zlepšiť svoj prospech. Prípad na ktorý poukazuje žalobca tzv. skupina daňových poradcov, je odlišný v tom, že išlo o väčšiu skupinu uchádzačov, pri ktorých bolo dovtedajším výkonom ich povolania blízkeho právnickému povolaniu preukázané, že z hľadiska osobných vlastností a schopností spĺňajú predpoklady na vysokoškolské štúdium v študijnom programe Právo. Dekan Univerzity Komenského v Bratislave, právnickej fakulty rozhodnutím o ich prijatí odstránil tvrdosť kritérií práve na základe týchto dôvodov. Obdobné dôvody vo vzťahu k žalobcovi neboli v prijímacom konaní preukázané. Žalovaná poukázala na absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom tvrdenej škody a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v stanovení podľa žalobcu zrejme nezákonných kritérií pre prijatie na štúdium keď z obsahu žaloby vyplýva, že škoda mala byť žalobcovi spôsobená tak, že nebol prijatý na bakalárske štúdium v študijnom programe právo na Univerzite Komenského v Bratislave, právnickej fakulte. V kontexte tvrdení žalobcu je zrejmé, že správny úkon Akademického senátu Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, ktorým boli schválené kritériá pre prijímacie konanie na bakalárske štúdium v akademickom roku 2010/2011, nemohol byť bezprostrednou príčinnou akejkoľvek škody na strane žalobcu. Nevyhnutnou podmienkou prijatia na štúdium na vysokej škole je úspešné absolvovanie prijímacieho konania a vydanie rozhodnutia o prijatí na štúdium. Ak by aj škoda žalobcovi skutočne vznikla, nebolo by to v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupomm ale v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o neprijatí na štúdium. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím je nevyhnutnou podmienkou zmena alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu príslušným orgánom pre nezákonnosť. Žalobca nepreukázal vznik ním tvrdenej škody. Žalovaná ku škode, ktorej náhradu si žalobca uplatnil vo výške 4.400,- eur titulom uhradeného školného za štúdium na Paneurópskej vysokej škole, fakulte práva, uviedla, že žalobca školné uhradil na základe vlastného rozhodnutia študovať právo na inej vysokej škole a pravdepodobne v súlade so zmluvou , ktorú s paneurópskou vysokou školou v rámci svojej súkromnej autonómie sám dobrovoľne uzavrel. Školné, ktoré žalobca za štúdium na Paneurópskej vysokej škole , fakulte práva zaplatil, zaplatil za vzdelávacie služby, ktoré mu boli zrejme i poskytnuté. Nemôže byť preto reč o škode, keďže za svoje plnenie žalobca dostal protiplnenie, pričom plnenia boli zmluvne dojednané. Zo žaloby a ani z logiky veci nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý by žalobca bol býval musel študovať právo na paneurópskej vysokej škole, fakulte práva. Žalobca mohol pokračovať v štúdiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnickej fakulte, ktorej študentom bol a na ktorej štúdium dobrovoľne z vlastného rozhodnutia ukončil, prípadne na inej vysokej škole, na ktorej by nebol býval uhrádzal školné. Vo vzťahu k uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a jej vyčíslenie žalovaná považuje za arbitrárne a ničím nepodložené a poukázala tiež na absenciu kauzálneho nextu. Určením kritérií pre prijatie na štúdium a ani rozhodnutím o neprijatí na štúdium vydaným vo vzťahu k žalobcovi nemohla byť značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie žalobcu. Kritéria prijímacieho konania majú abstraktný charakter, nevzťahovali sa na žalobcu adresne, ale na kohokoľvek kto sa uchádzal o prijatie na štúdium v relevantnom období. Tento interný normatívny akt vzhľadom na svoj abstraktný charakter nemohol spôsobiť žiadnemu konkrétnemu uchádzačovi osobnú ujmu tak intenzívnu aby sa dalo uvažovať o naplnení ustanovenia § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona. Vydaním rozhodnutia o neprijatí na štúdium takisto nemohla byť znížená vážnosť ani spoločenská

dôstojnosť ani spoločenské uplatnenie žalobcu. každý uchádzač o štúdium má možnosť požiadať, aby pri zverejňovaní výsledkov prijímacieho konania neboli zverejňované jeho osobné údaje a na viac žalobca o vydaní rozhodnutia o neprijatí nemusel informovať ani najbližšie okolie. Žalobcovi to bolo oznámené doporučenou zásielkou do vlastných rúk. Ak sa žalobca rozhodol informovať tretie osoby, bolo to jeho vlastné rozhodnutie, vlastná voľba, za ktorú žalovaná nezodpovedá. Žalovaná tiež poukázala na tú skutočnosť, že žalobca je verejne známou osobou, o ktorej sa v médiách uvádzajú informácie, ktoré nemožno považovať za informácie vytvárajúce o osobe žalobcu pozitívny obraz. Vzhľadom na obraz, ktorý má žalobca vo verejnom diskurze a v mediálnom priestore a na to ako o žalobcovi informovali elektronické a printové médiá, sa javí úplne nemožné, aby rozhodnutie dekana Univerzity Komenského v Bratislave, právnickej fakulty o neprijatí žalobcu na štúdium mohlo značným spôsobom znížiť dôstojnosť, spoločenskú vážnosť alebo spoločenské uplatnenie žalobcu.

4. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.

6. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.

7. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to výsluchom žalobcu, výsluchom svedka S.. A.. Z. N., L.., oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - článok z denníka SME z 26.08.2010, Protokol o výsledku kontroly evidenčné číslo 2010-11798/25941:1-137 zo dňa 14.09.2010, rozhodnutie rektora Univerzity Komenského v Bratislave číslo OŠV 3418/2010 D III/2 zo dňa 16.09.2010, vybavenie žiadosti o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody číslo Sekr. 209/2014 zo dňa 12.03.2014, články o osobe žalobcu z internetu - www.pluska.sk <http://www.pluska.sk> zo dňa 12.02.2013 „Ď. K. po H. T. C. S. M. N. D. H., heslo S. Ď. zo slovenskej verzie wikipedie, www.webnoviny.sk <http:// www.webnoviny.sk> zo dňa 09.06.2014 „B.Í. G. Ď. H. na G. K.“, kritériá prijímacieho konania na bakalársky študijný program právo v akademickom roku 2009/2010, tabuľka pre výpočet priemeru vysvedčení na prijímacie konanie na 1. stupeň vysokoškolského štúdia v študijnom odbore právo dennej a externej forme štúdia na ak. rok 2009/2010, tabuľka priemerov a im prislúchajúceho bodového hodnotenia z profilujúcich predmetov z troch koncoročných vysvedčení z posledných 3 ročníkov strednej školy, kritériá prijímacieho konania na akademický rok 2010/2011 Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, pre uchádzačov zo Slovenskej republiky a krajín Európskej únie bakalársky študijný program právo v akademickom roku 2009/2010, tabuľka pre výpočet priemeru vysvedčení na prijímacie konanie na 1. stupeň vysokoškolského štúdia v študijnom odbore právo dennej a externej forme štúdia na ak. rok 2010/2011, tabuľka priemerov a im prislúchajúceho bodového hodnotenia z profilujúcich predmetov z troch koncoročných vysvedčení z posledných 3 ročníkov strednej školy, dokladov - prihláška na vysokoškolské štúdium - bakalárske pre akademický rok 2010/2011, prihláška navrhovateľa na vysokoškolské štúdium bakalárske zo dňa 18.03.2010, rozhodnutie dekana fakulty o neprijatí na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2010/2011 číslo SO2401/2010 D III/1 zo dňa 18.06.2010, žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia z 03.09.2010, žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia z 11.07.2010, oznámenie dekana právnickej fakulty číslo ŠO 3919/2010 A VIII/2 zo dňa 07.09.2010, vysvedčenia žalobcu, životopis žalobcu z 18.03.2010, listinné doklady predložené Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 06.04.2016.

8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 8.1. Žalobca sa prihláškou na vysokoškolské štúdium bakalárske - prvý stupeň zo dňa 18.03.2010, doručenou žalovanej dňa 24.03.2010 prihlásil v akademickom roku 2010/2011 na vysokú školu Univerzita Komenského , fakulta Právnická, študijný program Právo, forma štúdia denná. V prihláške uviedol absolvovanú strednú školu, rok maturitnej skúšky 1979 a prospech podľa koncoročného vysvedčenia v jednotlivých ročníkoch strednej školy s uvedením priemerného prospechu a klasifikáciu maturitnej skúšky, prehľad o predchádzajúcich (i neskončenom) štúdiu na vysokej škole. Za podanie prihlášky žalobca uhradil právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dňa 17.03.2010 sumu 40,- eur. 8.2. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave S.. A.. Z. N., L.. rozhodnutím číslo SO2401/2010 D III/1 zo dňa 18.06.2010 rozhodol o neprijatí žalobcu na vysokoškolské štúdium, 3-ročné bakalárske štúdium študijného programu právo v študijnom odbore 3.4.1 - právo dennou formou na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu v akademickom roku 2010/2011. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že na štúdium v danom študijnom programe bolo prijatých 402 uchádzačov, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených právnickou fakultou Univerzity Komenského. Posledný prijatý uchádzač získal celkový počet bodov 450 a žalobca získal 406 bodov. Proti rozhodnutiu bolo možné podať podľa § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách žiadosť o jeho preskúmanie a to dekanovi fakulty do ôsmich dní od jeho doručenia. 8.3. Žalobca listom zo dňa 11.07.2010, doručeným Univerzite Komenského v Bratislave, Dekanát právnickej fakulty dňa 03.09.2010 podal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2010/2011 v študijnom odbore právo dennou formou na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Rozhodnutie žiadal preskúmať z dôvodov, že 1. Podmienky na základe, ktorých bolo rozhodnuté, sú retroaktívne a porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania z hľadiska veku. Ako uchádzač o štúdium, ktorý skončil strednú školu v roku 1979 ani pri najlepšej vôli nemohol poznať tieto podmienky a prispôsobiť im stredoškolské štúdium, čo žalobcu znevýhodňuje oproti väčšine ostatných uchádzačov. 2. Podmienky, na základe ktorých bolo rozhodnuté nezohľadňujú rozdielnu úroveň jednotlivých škôl a to ani z hľadiska obsahového , ani z hľadiska typu a náročnosti jednotlivých škôl. Nie je možné mechanicky porovnávať známky dosiahnuté vo výberových školách, na ktorých žalobca študoval s výsledkami ostatných študentov. Žalobca mal za to, že na základe takto zistených študijných výsledkov jednotlivých uchádzačov došlo k neprávnemu záveru, že nepreukázal „najvyššiu mieru schopností na štúdium“, keďže takto postavené kritériá túto mieru z uvedených dôvodov ani nedovoľujú preukázať. 8.4. Žalobca listom zo dňa 03.09.2010, doručeným Univerzite Komenského v Bratislave, Dekanát právnickej fakulty dňa 03.09.2010 podal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia č. SO2401/2010 D III/1 a uviedol, že rozhodnutie o neprijatí na vysokoškolské štúdium prevzal dňa 03.07.2010. Žiadosť o preskúmanie predmetného rozhodnutia podal dňa 12.07.2010 na poštovú prepravu, nakoľko jej osobné podanie mu nebolo umožnené nakoľko došlo k zmene stránkových hodín podateľne fakulty počas prázdnin. Žalobca zistil, že žiadosť o preskúmanie rozhodnutia sa v jeho osobnom spise nenachádza a preto predložil jej kópiu. 8.5. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave S.. A.. Z. N., L.. listom zo dňa 07.09.2010 číslo ŠO 3919/2010 A VIII/2 žalobcovi na základe jeho žiadosti oznámil, že v prijímacom konaní pre akademický rok 2009/2010 dekan fakulty v poradí podľa počtu získaných bodov prijal v dennej forme bakalárskeho študijného programu právo prvých 301 uchádzačov. Posledný prijatý uchádzač dosiahol v dennej forme štúdia 456 bodov, v externej forme štúdia 422 bodov. V externej forme bakalárskeho študijného programu právo dekan fakulty prijal v poradí podľa poštu získaných bodov prvých 154 uchádzačov. V zmysle kritérií pre prijímacie konanie bol stanovený počet prijatých uchádzačov v dennej forme štúdia 300, v externej forme štúdia 150. Uchádzači, ktorí boli prijatí na štúdium nad stanovený počet, dosiahli rovnaký počet bodov ako posledný uchádzač v poradí. Do 1. ročníka Bc. štúdia v dennej forme sa zapísalo 264 študentov, v externej forme 55 študentov. Predpokladaný počet prijatých uchádzačov o štúdium schválil akademický senát fakulty. V prijímacom konaní pre akademický rok 2010/2011 dekan fakulty v poradí podľa počtu získaných bodov prijal v dennej forme bakalárskeho študijného programu právo prvých 402 uchádzačov. Posledný prijatý uchádzač dosiahol v dennej forme štúdia 450 bodov, v externej forme štúdia 382 bodov. V externej forme bakalárskeho študijného programu právo dekan fakulty prijal v poradí podľa poštu získaných bodov prvých 201 uchádzačov. V zmysle kritérií pre prijímacie konanie bol stanovený počet prijatých uchádzačov v dennej forme štúdia 400, v externej forme štúdia 200. Uchádzači, ktorí boli prijatí na štúdium nad stanovený počet, dosiahli rovnaký počet bodov ako posledný uchádzač v poradí. V

akademickom roku 2010/2011 zápisy pre dennú aj externú formu štúdia v tom čase prebiehali a preto nebolo možné poskytnúť informáciu o počte zapísaných študentov. 8.6. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. PhDr. František Gahér, CSc. rozhodnutím číslo OŠV 3418/2010 D III/2 zo dňa 16.09.2010 podľa § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách vo veci žiadosti žalobcu o preskúmanie rozhodnutia dekana o neprijatí na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2010/2011 na Právnickú fakultu rozhodol tak, že rozhodnutie dekana fakulty potvrdil a žiadosť žalobcu zamietol, keď zistil, že pri overovaní spôsobilosti na vysokoškolské štúdium neboli porušené ustanovenia zákona č. 131/2002 Z.z., Štatútu Univerzity Komenského a ani štatútu fakulty. 8.7. Podľa kritérií prijímacieho konania na akademický rok 2009/2010 Univerzity Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, bakalársky študijný program právo, študijný odbor právo, forma štúdia denná, ktoré boli schválené Akademickým senátom Právnickej fakulty UK sa prijímacie konanie konalo bez prijímacej skúšky na základe troch koncoročných vysvedčení z posledných troch ročníkov strednej školy, maturitného vysvedčenia a piatich profilujúcich predmetov. Maximálny počet bodov za každé vysvedčenie s priemerom 1,00 bol 120 bodov, za maturitné vysvedčenie s priemerom 1,00 bol maximálny počet 60 bodov. Za priemer 1,00 z piatich profilujúcich predmetov v každom z troch koncoročnom vysvedčení z posledných troch ročníkov strednej školy bolo možné získať maximálne 15 bodov, t.j. spolu 45 bodov. V súčte troch vysvedčení, maturitného vysvedčenia a profilujúcich predmetov, bolo možné získať max. 465 bodov. Profilujúce predmety slovenský jazyk, dva cudzie jazyky, dejepis a náuka o spoločnosti (občianska náuka) a tabuľky s priemermi a im pridelenými bodmi tvorili prílohu č. 1. Predpokladaný počet prijatých uchádzačov bol 300. Podľa kritérií prijímacieho konania na akademický rok 2010/2011 Univerzity Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, bakalársky študijný program právo, študijný odbor právo, forma štúdia denná, ktoré boli schválené Akademickým senátom Právnickej fakulty UK sa prijímacie konanie konalo bez prijímacej skúšky na základe troch koncoročných vysvedčení z posledných troch ročníkov strednej školy, maturitného vysvedčenia a šiestich profilujúcich predmetov a dosiahnutých umiestnení (ako individuálny účastník alebo v rámci súťažiaceho kolektívu) v stredoškolských súťažiach počas celého štúdia na strednej škole, pričom do úvahy sa brali stredoškolské olympiády, stredoškolská odborná činnosť. Maximálny počet bodov za každé vysvedčenie s priemerom 1,00 bol 120 bodov, za maturitné vysvedčenie s priemerom 1,00 bol maximálny počet 60 bodov. Za priemer 1,00 z šiestich profilujúcich predmetov v každom z troch koncoročných vysvedčení bolo možné získať maximálne 25 bodov, t.j. spolu 75 bodov. Priemery z koncoročných vysvedčení sa vypočítavali z predmetov, ktoré boli na vysvedčeniach uvedené ako povinné a voliteľné predmety. Priemery z profilujúcich predmetov sa vypočítavali z predmetov, ktoré boli na vysvedčeniach uvedené ako povinné predmety. V súčte bodov z troch koncoročných vysvedčení, maturitného vysvedčenia a profilových predmetov bolo možné získať max. 495 bodov. K týmto bodom sa pripočítavali body za úspešné umiestnenie na vyššie uvedených súťažiach. Profilujúce predmety slovenský jazyk, matematika, dva cudzie jazyky, náuka o spoločnosti (občianska náuka), dejepis a tabuľky s priemermi a im pridelenými bodmi tvorili prílohu č. 1. Predpokladaný počet prijatých uchádzačov bol 400. 8.8. Z Protokolu o výsledkoch kontroly evidenčné číslo 2010-11798/25941:1-137 zo dňa 14.09.2010 vypracovaného kontrolnou skupinou zloženou zo zamestnancov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe poverenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyplýva, že bola vykonaná kontrola podľa § 102 ods. 2 písm. i) zákona č. 131/20052 Z.z. o vysokých školách ohľadne dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti poskytovania, organizovania a zabezpečovania vysokoškolského vzdelania vo verejnoprávnej a samosprávnej inštitúcii Univerzita Komenského v Bratislave - Právnická fakulta. Kontrolovaným obdobím boli akademické roky 2008/2009 a 2009/2010 a bola vykonaná od 20.07.2010 do 14.09.2010. Cieľom kontroly bolo preverenie poskytovania, organizovania a zabezpečovania vysokoškolského vzdelávania a preverenie prijímacieho konania (ustanovenia § 55 až 68 zákona č. 131/20052 Z.z. o vysokých školách). Mimoriadna kontrola bola vykonaná mimo plánu kontrol MŠVVaŠ SR na rok 2010 z dôvodu medializácie poskytovania, organizovania a zabezpečovania vysokoškolského vzdelávania v priestoroch kaskády, s.r.o., v Galante a podnetov týkajúcich sa prijímacieho konania na právnickú fakultu UK v Bratislave v akademickom roku 2008/2009. V protokole o výsledku kontroly je v bode B prijímacie konanie 2008/2009 okrem iného uvedené, že podľa zápisnice z prijímacej komisie zo dňa 18.06.2008 sa prijímacie konanie v akademickom roku 2008/2009 pre študijné programy prvého stupňa právo v dennej forme a externej forme štúdia na Praf UK konalo bez prijímacích skúšok , len na základe výsledkov zo strednej školy. Dekan Praf UK vo vyjadrení zo dňa 03.08.2010, o ktoré ho požiadala kontrolná skupina uviedol, že „Individuálny správny akt, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o neprijatí na PraF UK a uchádzač ním bol prijatý na štúdium na

PraF UK, mohol vydať dekan fakulty v rámci autoremedúry. Dôvodom zmeny rozhodnutia v odvolacom konaní bola nerovnosť podmienok pre uchádzačov v prvom roku nového systému prijímacieho konania, v ktorom sa upustilo od prijímacej skúšky .... v koncentrovanejšej podobe sa problematika nerovnosti podmienok u uchádzačov prejavila v externej forme štúdia. V akademickom roku 2008/2009 sa na externé štúdium hlásili aj uchádzači, ktorí už mali absolvovanú jednu vysokú školu a pracovali ako daňoví poradcovia. Títo uchádzači o vysokoškolské štúdium na PraF UK boli zavedením uvedeného prijímacieho konania na PraF UK neúmyselne nepriamo diskriminovaní, ... nakoľko kritéria na prijatie pre akademický rok 2008/2009 v čase ich štúdia na stredných školách ešte neexistovali. Podľa uvedených kritérií na prijatie na štúdium na PraF UK prakticky už nikdy nemali šancu na prijatie ... Rozhodnutím o neprijatí uvedených študentov na PraF UK bol priamo porušený § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách, (Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom). V nadväznosti na toto ustanovenie bolo rozhodnutím o neprijatí uvedených uchádzačov o štúdium porušené i ustanovenie čl. I § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), podľa ktorého je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelaní. Následným zrušením rozhodnutí o neprijatí uvedených uchádzačov o štúdium na PraF UK a ich prijatím na štúdium napravil predchádzajúce chybné rozhodnutia o neprijatí, ktoré porušovali § 55 ods. 2 zákona o VŠ a čl. I § 3 ods. 1 a 3 antidiskriminačného zákona“. Komisia konštatovala, že „Kritéria prijímacieho konania na akademický rok 2008/2009 PraF UK pre bakalársky študijný program právo, schválené AS PraF UK dňa 07.11.2007“ boli pre mnohých uchádzačov, ktorí nemali hodnotené profilujúce predmety, diskriminujúce, to však pri ich príprave a schválení nebolo vzaté do úvahy, nakoľko išlo o nábeh nového systému organizácie prijímacieho konania. Kontrola zistila, že vnútorný akt riadenia PraF UK „Kritéria prijímacieho konania na akademický rok 2008/2009“ - bakalársky študijný program právo - externá forma nebol v súlade s § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách. Stanovenie štyroch vybraných profilových predmetov, ktoré boli hodnotené, znevýhodňovalo tých uchádzačov, ktorí ukončili stredoškolské štúdium na stredných odborných školách, obchodných akadémiách, konzervatóriách, prípadne stredných školách v zahraničí a naopak zvýhodňovalo tých, ktorí boli absolventi gymnázií. V protokole o výsledku kontroly je v bode C prijímacie konanie 2009/2010 okrem iného uvedené, že vo vnútornom akte riadenia PraF UK „Kritériá prijímacieho konania na akademický rok 2009/2010, UK v Bratislave, PraF, Bc. študijný program právo v dennej a externej forme“, ktorý bol schválený AS PraF UK, sa prijímacie konanie na akademický rok 2009/2010 konalo bez prijímacej skúšky na základe troch koncoročných vysvedčení z posledných troch ročníkov strednej školy, maturitného vysvedčenia a piatich profilujúcich predmetov. Kontrola zistila, že vnútorný akt riadenia PraF UK „Kritériá prijímacieho konania na akademický rok 2009/2010, bakalársky študijný program právo - externá forma, schválené AS PraF UK, neodstránil diskriminujúce podmienky prijatia na štúdium a preto nebol v súlade s § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách. Stanovenie piatich vybraných profilových predmetov, ktoré boli hodnotené, znevýhodňovalo v akademickom roku 2009/2010 tých uchádzačov, ktorí ukončili stredoškolské štúdium na stredných odborných školách, prípadne stredných školách v zahraničí a naopak zvýhodňoval tých, ktorí boli absolventmi gymnázií. 8.9. Dekan právnickej fakulty UK S.. A.. Z. N., L.. sa písomne vyjadril k článkom uverejneným v denníku SME útočiacim na dobré meno Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, ktoré uverejnil v skrátenej verzii v TASR a v plnom rozsahu na www.flaw.uniba.sk <http://www.flaw.uniba.sk>, keďže jeho Žiadosť o uverejnenie odpovede podľa § 8 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, v ktorej vyjadril stanovisko k článkom v denníku SME v mesiaci júl 2010 denník SME v rozpore s tlačovým zákonom neuverejnil. Z vyjadrenia dekana právnickej fakulty UK okrem iného vyplýva, že v roku 2007 Akademický senát PraF UK na jeho návrh po 13 rokoch zrušil prijímacie skúšky. predchádzajúcemu systému sa vytýkalo, že umožňoval v zákone o VŠ nepovolenú odplatnú prípravu, či už fyzickými alebo právnickými osobami. V úsilí predchádzať porušovaniu zákona o VŠ, odbúrať stresy zo skúšok a sprehľadniť ich, zaviedli prijímacie konanie bez prijímacej skúšky, len na základe hodnotenia vysvedčení v posledných dvoch ročníkoch strednej školy, ako aj maturitného vysvedčenia. K tomuto bodovému hodnoteniu prirátali bodové hodnotenie a bonifikáciu za profilové predmety. prvé výsledky novozavedeného systému sa dali hodnotiť až v prijímacom a následne odvolacom konaní v roku 2008. Sám dekan poukázal v odvolacej komisii rektora UK na námietky v zmysle nezrovnalosti podmienok, na ktoré poukazovali vo svojich odvolaniach študenti denného, tak aj externého štúdia. osobitne skupina daňových poradcov poukazovala na to, že v čase zverejnenia nových kritérií nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť svoje výsledky zo strednej školy, keďže strednú školu absolvovali už dávnejšie, pričom niektoré

potrebné predmety ani neabsolvovali. Upozorňovali na to, že nie vlastným pričinením nemôžu za týchto podmienok študovať na fakulte. Dekan uviedol, že po prehodnotení zistili, že neboli prijatí v dôsledku nedodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá spočíva okrem iného i v zásade diskriminácie z dôvodu veku, vzdelania alebo iného postavenia, nakoľko v čase štúdia na stredných školách boli kritéria pre prijatie na PraF UK nastavené tak, že za známky bolo len 10% bodov a ďalších 90% bodov bolo za výsledky z písomných prijímacích skúšok. Daňoví poradcovia, nakoľko už mali dávno skončené nielen stredné školy ale aj iné vysoké školy, si preto ako študenti nemohli zistiť tzv. profilové predmety, na ktoré sa v prijímacom konaní zásadne prihliadalo ani nepoterebovali mať čo najlepšie výsledky na strednej škole, nakoľko kritéria na prijatie pre akademický rok 2008/2009 v čase ich štúdia na stredných školách ešte neexistovali. Z našej strany išlo v prvom roku zverejnenia nových kritérií o ich neúmyselnú nepriamu diskrimináciu z dôvodu veku, z dôvodu iného postavenia, ako aj vzdelania (iné podmienky počas ich stredoškolského štúdia) oproti ostatným oveľa mladším uchádzačom, ktorí sa rok pred prijímacím konaním mohli dozvedieť o prijímacích kritériách na PraF UK a tak si mohli prispôsobiť a vybrať profilujúce predmety a zlepšiť si aj ich študijný priemer, čo všetko bolo rozhodujúce pre ich prijatie na PraF UK. daňoví poradcovia však už v čase zverejnenia nových kritérií takúto možnosť nemali, teda išlo o neúmyselné porušenia čl. I § 3 ods. 1 a 3 antidiskriminačného zákona. Na rokovaní odvolacej komisie rektora UK sa taktiež preukázalo, že novo nastavené podmienky boli vo vzťahu k niektorým študentom tak denného ako aj externého štúdia diskriminačné. Preto dekan v odvolacom konaní niektorých študentov prijal do denného bezplatného ale aj do externého plateného štúdia. Podľa stanoviska dekana, nepochybil, rozhodol v súlade s ustanoveniami zákona o vysokých školách, neporušil ani iný všeobecne záväzný právny predpis, ani interný predpis univerzity či fakulty. naopak týmto zmierlivým postojom zabránil niekoľkým hroziacim súdnym sporom.

9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že kritéria prijímacieho konania v akademickom roku 2010/2011 na základe, ktorých bolo rozhodnuté o jeho neprijatí sú retroaktívne a porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania z hľadiska veku, iného postavenia a vzdelania, kritéria prijímacieho konania nezohľadňujú ani rozdielnu úroveň jednotlivých škôl a to ani z hľadiska obsahového a ani z hľadiska typu a náročnosti jednotlivých škôl. Sám dekan PraF UK si bol vedomý toho , že kritéria prijímacieho konania sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania ako to vyplýva z jeho verejného vyhlásenia z 26.08.2010. K porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo nielen z dôvodu diskriminačného charakteru kritérií prijímacieho konania ale aj z dôvodu rozdielneho posúdenia obdobných prípadov keďže v rokoch 2008 až 2010 boli na štúdium prijatí aj uchádzači, ktorí nevyhoveli stanoveným kritériám keď u nich bola zohľadnená skutočnosť, že ich neprijatím by došlo k ich nepriamej diskriminácii, ale táto skutočnosť už dekanom fakulty a rektorom univerzity vo vzťahu k žalobcovi zohľadnená nebola. Žalobca poukázal aj na závery ministerskej kontroly. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil tým, že došlo k zásahu do jeho ľudskej dôstojnosti keď funkcionár verejnej vysokej školy mu odoprel právo na vzdelanie porušením princípu rovnakého zaobchádzania a nesprávne aplikoval kritéria prijímacieho konania podľa zákona o vysokých školách čím prejavil hrubú neúctu voči právu iných osôb konkrétne voči právu žalobcu.

10. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa Zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovení Občianskeho zákonníka.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

11. Podľa článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo

iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa § 3 ods. 2 antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.

Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa § 9 ods. 4 antidiskriminačného zákona právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.

Podľa § 9 ods. 5 antidiskriminačného zákona každý má právo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Podľa § 11 ods. 1 antidiskriminačného zákona konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa § 55 ods. 1 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie

podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

Podľa § 55 ods. 2 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 55 ods. 4 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde

Podľa § 56 ods. 1 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

12. Žalobca sa voči žalovanej po pripustení žalobcom požadovanej zmene petitu domáhal určenia, že žalovaná v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 porušila zásadu rovnakého zaobchádzania voči žalobcovi ako uchádzačovi o štúdium, domáhal sa uloženia povinnosti žalovanej sa mu písomne ospravedlniť za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 doručením listu s textom: Univerzita Komenského v Bratislave prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 porušila voči Vám zásadu rovnakého zaobchádzania, za čo sa Vám touto cestou ospravedlňuje a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 5.000,- eur ako nemajetkovú ujmu za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 a zaplatiť mu 4.400,- eur ako náhradu škody spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011.

13. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu možno vyhovieť len v časti, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti písomne sa mu ospravedlniť za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011. Súd žalobu žalobcu v ostatnej časti ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol.

14. Súd žalobe v časti, ktorou sa žalovaný domáhal uloženia povinnosti žalovanej sa mu písomne ospravedlniť za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 vyhovel, keď dôvodnosť žaloby v tejto časti nároku mal za preukázanú. 14.1. Podľa § 9 antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. má každý podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a na ochranu pred diskrimináciou, každý sa môže domáhať svojich práv na súde ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa domáhať najmä aby ten,

kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania upustil od svojho konania, ak je to možné napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie a ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola v značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa táto osoba domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo všeobecnosti a v teoretickej rovine je princíp rovnosti vymedzený ako právo na to, aby sa v rovnakých prípadoch zaobchádzalo s osobami rovnako (formálny prístup) a v rozdielnych veciach sa toto zaobchádzanie odlišovalo (materiálny prístup). Za diskriminačné konanie možno považovať konanie, ktoré rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup nemožno rozumne odôvodniť legitímnym cieľom. Zákaz diskriminácie ustanovený v článku 12 Ústavy je ústavnou zásadou, ktorá vzhľadom na svoju podstatu a účel presahuje medze základných práv a slobôd a má relevanciu aj pre výklad a uplatnenie tých noriem ústavy, ktoré sa nevzťahujú na základné práva a slobody. 14.2. Žalobca sa domáhal písomného ospravedlnenia žalovanou za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že u žalovanej bola v roku 2010 vykonaná ministerská kontrola na základe okrem iného i podnetov týkajúcich sa prijímacieho konania na Právnickú fakultu UK v Bratislave v akademickom roku 2008/2009. V záverečnom Protokole o výsledkoch kontroly evidenčné číslo 2010-11798/25941:1-137 zo dňa 14.09.2010 bolo konštatované, že Kritéria prijímacieho konania na akademický rok 2008/2009 PraF UK pre bakalársky študijný program právo, schválené AS PraF UK dňa 07.11.2007“ boli pre mnohých uchádzačov, ktorí nemali hodnotené profilujúce predmety, diskriminujúce, to však pri ich príprave a schválení nebolo vzaté do úvahy, nakoľko išlo o nábeh nového systému organizácie prijímacieho konania a že „Kritériá prijímacieho konania na akademický rok 2009/2010, bakalársky študijný program právo - externá forma, schválené AS PraF UK, neodstránili diskriminujúce podmienky prijatia na štúdium a preto neboli v súlade s § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách. Kritériá prijímacieho konania bakalársky študijný program právo na akademický rok 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011 boli takmer identické. Po posúdení stanovených kritérií prijímacieho konania na akademický rok 2010/2011 sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že stanovenými kritériami došlo v zmysle § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona k nepriamej diskriminácii uchádzačov o štúdium u žalovanej a teda aj žalobcu. Sám štatutárny zástupca žalovanej, dekan právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave S.. A.. Z. N., L.., vo svojom vyjadrení v rámci vykonanej kontroly a následne v i v mediálnom vyjadrení uviedol, že zavedením kritérií prijímacieho konania v roku 2008/2009, teda prijímacieho konania, v ktorom sa upustilo od prijímacej skúšky, boli uchádzači o vysokoškolské štúdium, ktorí už absolvovali inú vysokú školu, neúmyselne nepriamo diskriminovaní, nakoľko kritéria na prijímanie v čase ich štúdia na strednej škole ešte neexistovali a podľa uvedených kritérií na prijatie na štúdium by už prakticky nemali šancu na prijatie. Súd mal za preukázané i tvrdenie žalobcu, že v prípade žalobcu došlo i k priamej diskriminácii podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, keď so žalobcom sa v rámci prijímacieho konania v akademickom roku 2010/2011 zaobchádzalo menej priaznivo, ako sa zaobchádzalo s inými osobami v porovnateľnej situácii v rámci prijímacieho konania v akademickom roku 2008/2009. Z listinných dokladov - vyjadrení dekana Právnickej fakulty UK bolo preukázané, že dekan právnickej fakulty práve z dôvodu, že určitá skupina uchádzačov o štúdium nebola prijatá práve z dôvodu, že kritéria prijímacieho konania v akademickom roku 2008/2009 boli diskriminačné, rozhodnutie o neprijatí na štúdium týchto uchádzačov, ktorým bolo porušené ustanovenie čl. I § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, zrušil a ich prijatím na štúdium napravil chybné rozhodnutie o neprijatí, ktoré porušovalo § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách. Rozhodnutie o neprijatí žalobcu na štúdium v akademickom roku 2010/2011 však zmenené nebolo a to i napriek tomu, že preukázateľne sa jednalo o porovnateľnú situáciu. V prípade žalobcu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu rozdielneho posúdenia obdobných prípadov, keď v rokoch 2008 - 2010 boli na štúdium na Právnickej fakulte UK prijatí uchádzači, ktorí nevyhoveli stanoveným prijímacím kritériám a v ich prípade bola zohľadnená skutočnosť, že ich neprijatím by došlo k nepriamej diskriminácií, ale vo vzťahu k žalobcovi táto skutočnosť zohľadnená nebola. Súd teda z hľadiska dodržiavania princípu rovnosti zahŕňajúceho požiadavku vylúčenia svojvôle pri odlišnom zaobchádzaní subjektov práv mal za to, že posudzovaný prípad žalobcu vo vzťahu k iným obdobným a porovnateľným prípadom v súvislosti s prijímacím konaním na vysokoškolské štúdium bakalárskeho študijného programu právo bolo diskriminačné. Žalobcovi vzniklo právo na ochranu pred diskrimináciou, pričom právne prostriedky ochrany sú upravené v § 9 zákone č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého sa každý, kto sa domnieva, že bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže

domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Žalobcovi prináležalo domáhať sa primeraného zadosťučinenia, ktoré si žalobca i uplatnil vo forme písomného ospravedlnenia žalovanej. Súd vyhovel žalobe v tejto časti a uložil žalovanej povinnosť písomne sa žalobcovi ospravedlniť za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania keď mal za to, že bola preukázaná dôvodnosť pre poskytnutie požadovanej právnej ochrany, nakoľko bola preukázaná neoprávnenosť zásahu a objektívna spôsobilosť takéhoto zásahu porušiť alebo ohroziť dané právo. Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. bolo na žalovanej preukázať, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušila.

15. Súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaná v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 porušila zásadu rovnakého zaobchádzania voči žalobcovi ako uchádzačovi o štúdium zamietol. 15.1. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo okrem iného i o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba vo výroku, že žalovaná v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 porušila zásadu rovnakého zaobchádzania voči žalobcovi, je práve žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktoré určenie Civilného sporového poriadku pripúšťa len, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pri nárokoch antidiskriminačného zákona § 9 ods. 2 každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon nepredpokladá oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, teda osobitný predpis takúto určovaciu žalobu nepripúšťa.

16. Súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 vo výške 5.000,- eur zamietol, keď žalobca nepreukázal, že ním požadované zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia by nebolo dostačujúce, nakoľko nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo jeho spoločenské uplatnenie. 16.1. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania vedome a adresne voči žalobcovi, že postup žalovanej ho hlboko urazil a ponížil, zasiahol do jeho osobnosti a ľudskej dôstojnosti a to viac, že takéhoto nezákonného postupu sa dopustili osoby požívajúce v spoločnosti všeobecnú úctu a autoritu a z toho dôvodu požadoval nie len písomné ospravedlnenie ale aj náhradu nemajetkovej ujmy. 16.2. V zmysle § 9 antidiskriminačného zákona sa každý, kto sa domnieva, že bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania môže domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Posledným právnym prostriedkom ochrany je možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby. 16.3. Súd nárok žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti ním uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Právne prostriedky ochrany pred diskrimináciou sú upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. Podľa § 9 antidiskriminačného zákona sa každý, kto sa domnieva, že bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Posledným právnym prostriedkom ochrany je možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to v prípade, ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby. Nástroje sanácie diskriminácie sú v antidiskriminačnom zákone formulované hierarchicky a to upustenie od diskriminačného konania, napravenie protiústavného stavu (len ak je to možné) a poskytnutie primeraného zadosťučinenia pričom poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné len ak primerané zadosťučinenie nebolo postačujúce na zhojenie následkov diskriminácie a došlo k značnému zníženiu dôstojnosti, spoločenskej

vážnosti alebo spoločenského uplatnenia diskriminovanej osoby. Z uvedeného vyplýva postupnosť jednotlivých prostriedkov nápravy, ktorá musí byť pri uplatňovaní nárokov dodržaná. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona je potrebné preukázať, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby a to predovšetkým z dôvodu ustálenia výšky požadovanej peňažnej náhrady. Súd môže peňažné zadosťučinenie priznať iba v prípade, ak dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému zníženiu dôstojnosti, resp. vážnosti poškodeného a tento zásah má značnú intenzitu, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, že v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania došlo v jeho prípade k značnému zníženiu vážnosti a dôstojnosti. Žalobca len uviedol, že nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená jeho dôstojnosť a spoločenská vážnosť, ktoré dôsledky nie sú odstrániteľné žiadnym primeraným zadosťučinením. Nemajetková ujma - primerané zadosťučinenie predstavuje satisfakčnú reparáciu protiprávneho stavu, ktorý svojimi dôsledkami a dosahom spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemateriálnej sfére jednotlivca. Žalobca nepreukázal a ani skutkovo nevymedzil príčinnú súvislosť, že jeho dôstojnosť či vážnosť ako uchádza o štúdium na právnickej fakulte žalovanej bola v spoločnosti dotknutá rozdielnosťou prístupu k prijatiu s inými uchádzačmi o štúdium. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že v jeho prípade došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti značným spôsobom a teda nepreukázal splnenie podmienky pre priznanie nároku podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona, súd nárok žalobcu zamietol. Na viac ako je už vyššie uvedené, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká v prípade ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce. V prípade žalobcu však mal súd za to, že písomné ospravedlnenie žalovanej žalobcovi možno považovať za primerané morálne zadosťučinenie pre žalobcu, čo následne vylučuje priznanie nemajetkovej ujmy.

17. Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 4.440,- eur titulom náhrady škody zamietol, keď žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej mu podľa jeho tvrdení, nesprávnym úradným postupom žalovanej v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011. Žalobca sa voči žalovanej domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla úhradou poplatku za prijímacie konanie vo výške 40,- eur a nákladov za úhradu školného na fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave za 2. a 3. ročník bakalárskeho študijného programu v akademických rokoch 2011 až 2012 vo výške 4.400,- eur (2x 2.200,- eur). 17.1. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je nutné kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok a to porušenie právnej povinnosti, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa prezumuje. Vo vzťahu ku porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal diskriminačné konanie žalovanej v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 v dôsledku ktorého mu vznikla škoda. Škoda mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku úhrady poplatku za prijímacie konanie a ním zaplateného školného na inej vysokej škole. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi vznikom škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a porušením právnej povinnosti žalovanej súd uvádza, že zo samotnej skutočnosti, že žalobca sa sám dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia prihlásil na štúdium na inej vysokej škole a za štúdium na tejto vysokej škole zaplatil školné, nie je možné dospieť k záveru, že tieto náklady vynaložené žalobcom predstavujú škodu žalobcu, ktorú zavinila žalovaná a že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania voči žalobcovi. V tomto prípade absentuje vzťah príčinnej súvislosti medzi úbytkom majetku žalobcu a porušením zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovanej. Nie je daný vzájomný pomer príčiny a následku, pričom v právnej teórii sa vyžaduje, aby vzťah príčiny a následku bol priamy, bezprostredný a neprerušený. Zodpovednosť za škodu nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s obranou žalovanej, že zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva zodpovednosť žalovanej za takto vzniknutú škodu. Žalobca uhradil školné na základe vlastného rozhodnutia študovať právo na inej vysokej škole a v súlade so zmluvou, ktorú dobrovoľne uzavrel, pričom žalovaná sa na skutočnosti, že žalobca zaplatil školné nijako nepodieľala a výšku školného nijako ovplyvniť nemohla. Zo žiadnych okolností a ani tvrdení žalobcu nevyplynulo, že žalobca musel, teda, že bol povinný študovať právo a teda, že bolo nevyhnutné, aby sa na štúdium práva prihlásil na inej vysokej škole a to i za podmienky, že musel zaplatiť školné. Išlo o rozhodnutie samotného žalobcu. Súd tiež prisvedčil žalovanej, že žalobca nepreukázal ani vznik škody. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Sumu, ktorej náhrady sa žalobca domáhal predstavovala sumu,

ktorú žalobca zaplatil ako školné za štúdium, ktoré preukázateľne i absolvoval a teda za plnenie, ktoré vynaložil a o ktoré sa podľa jeho tvrdení zmenšil jeho majetok dostal protiplnenie, vzdelanie. 17.2. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody predstavujúcej žalobcom zaplatený poplatok za prijímacie konanie vo výške 40,- eur súd uvádza, že ani v tejto časti nároku na náhradu škody nemohol byť žalobca úspešný, nakoľko poplatok uhradil za prijímacie konanie, ktoré i absolvoval.

18. Vo vzťahu nároku žalobcu uplatneného voči žalovanej titulom nesprávneho úradného postupu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súd uvádza, že takto uplatnený nárok súd z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej neposudzoval. Žalobcom označená žalovaná nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z ustanovenia § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Jednou zo základných podmienok konania je civilno - procesná subjektivita, ktorej predpokladom je hmotno - právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať určité práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti je potenciálnym subjektom práva povinnosti. Aby sa však stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia resp. nositeľom povinnosti je potrebné právne relevantné správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo povinnosti a je potrebné s týmito subjektmi konať. Pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy, či už ústredných alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych alebo obchodných vzťahoch v mene štátu. V tom ktorom prípade je vždy rozhodujúce, či z právnych úkonov nadobúda práva a povinnosti právnická osoba, organizácia, orgán štátnej správy sám vo vlastnom mene alebo či z právnych úkonov, ktoré právnické osoby, organizácie a orgány štátnej správy vykonávajú v mene štátu, nadobúda práva a povinnosti štát, podľa konkrétnych ustanovení napríklad Občianskeho zákonníka alebo iných osobitných predpisov. Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to vyslovene ustanovené v zákone, napríklad v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde v jednotlivých ustanoveniach je uvedené, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú. V prípade uplatneného nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika ako to vyplýva z ustanovenia § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z., za ktorého koná štátny orgán zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal nároku okrem iného i na náhradu škody voči vecne nelegitimovanému subjektu, keď sa náhrady škody domáhal i v dôsledku nesprávneho úradného postupu voči žalovanej, súd žalobu na náhradu škody v dôsledku neprávneho úradného postupu zamietol.

19. Žalobca v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie výsluchom redaktora denníka SME pána O., opätovný výsluch S.. A.. Z. N., L.., zabezpečením spisov o prijímacom konaní daňových poradcov a znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia. Súd od žalobcom navrhnutého dokazovania upustil keď žalobca od návrhu na vykonanie dokazovania zabezpečením spisov o prijímacom konaní daňových poradcov a od návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia na preukázanie akým spôsobom mohol postup žalovanej v prijímacom konaní zasiahnuť do duševného života dotknutej osoby v priebehu konania sám upustil a na vykonaní tohto dokazovania netrval. Od dokazovania výsluchom svedka redaktora O. a od opätovné vykonania výsluchu svedka S.. A.. Z. N., L.. súd upustil z dôvodu, nakoľko vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a v súvislosti s týmto konaním za irelevantné, keď žalobca tieto dôkazy nenavrhol vykonať na preukázanie vzniku nároku na primerané zadosťučinenie, vzniku uplatnenej škody a nároku na určenie, že žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, teda na skutočnosti, na ktoré sa súd pri dokazovaní zameral. Žalobca ani vykonanie tohto dokazovania relevantne neodôvodnil.

20. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o uložení povinnosti žalovanej sa písomne žalobcovi za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 ospravedlniť a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a nároku na náhradu škody a určenie, že žalovaná v prijímacom konaní na štúdium bakalárskeho študijného programu právo v dennej forme na akademický rok 2010/2011 porušila zásadu rovnakého zaobchádzania voči žalobcovi.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca a aj žalovaná mali vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.