Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Y.. W.X. S.X., C.. XX.XX.XXXX, D. S. O. M., O. XX/XX zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asocií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. SRSAspA/00791/16 dňa 25.05.2016.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.07.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. SRSAspA/00791/16 dňa 25.05.2016. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.08.2013 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný sa podaným návrhom na začatie konania na Stálom rozhodcovskom súde zriadeným pri Asociácií pre arbitráž domáhal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jeho údajnému dlhu z predmetnej zmluvy o úvere, pričom právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou popri zmluve o úvere. Následne bol dňa 25.05.2016 rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00791/16. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z nasledovných dôvodov: ad1) zákon č. 335/2014 § 45 ods. 1 písm. e) z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu je nutné považovať za neplatnú, ad2) Zákon č. 335/2014 § 45 ods. 1 písm. i,j,k - z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a na ktoré nemá žalovaný nárok. Ad3) zákon č. 335/2014 § 45 ods. 1 písm. l) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zmluvu o úvere neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto sa posudzuje podľa dovtedy platných právnych predpisov. Došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobcu v postavení spotrebiteľa. Zmluvou si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v miesto jeho bydliska na OS Vranov. Právo výberu akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh, teda ide o žalovaného, ktorý má eminentný záujem na tom, že aby boli spory riešené pred ním zvoleným rozhodcovským súdom. Žalobca na rozdiel od žalovaného nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani všeobecné podmienky. Táto zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Uvedená rozhodcovská zmluva nebola ako neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná. Žalovaný spotrebiteľovi predložil na podpis vopred pripravenú, predformulovanú rozhodcovskú doložku, ktoré znenie, obsah ani žiadne iné náležitosti nemohol žalobca nijako ovplyvniť. Zástupca žalovaného sa dopustil nekalého obchodného konania, keď spotrebiteľa uviedol do mylného dojmu, že uzavretie zmluvy o úvere je podmienené a závislé od podpísania ďalšej listiny - rozhodcovskej zmluvy. Žalobcu nijako neinformoval o obsahu tejto zmluvy, právnych dôsledkoch jej podpísania, pričom mu neposkytol ani čas na podrobné preštudovanie takejto zmluvy. Využil nekalé obchodné praktiky, predložil osobitnú zmluvu na podpis spolu so zmluvou o úvere ako by tvorila jej neoddeliteľnú súčasť a u spotrebiteľa vzbudil dojem, že bez jej podpisu samotná zmluva o úvere nenadobudne platnosť. K predmetnej zmluve o úvere, ktorú rozhodcovský súd posudzoval, je potrebné uviesť, že obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, na ktoré rozhodcovský súd v konaní vôbec neprihliadol. Najrozporuplnejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. Odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň vyše 90 %,čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípade, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi. Predmetná zmluva o úvere je taktiež v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona, keďže neobsahuje niekoľko náležitosti, ktoré musí obsahovať v zmysle zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Ide najmä od údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o výške, počte a termíne splátok s ktorých absenciou zákon spája následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Predmetná zmluva neobsahuje výpočet, resp. zo zmluvy taktiež nie je zrejmé akým spôsob, v akom rozsahu dôjde k pripísaniu jednotlivých splátok na účet istiny a v akom na účet poplatkov s úrokmi. Na uvedené rozhodcovský súd neprihliadol, čím porušil vyššie uvedené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Naopak, rozhodcovský súd prisúdil žalovanému z predmetnej zmluvy aj právo na odplatu a žalobcu zaviazal na zaplatenie plnenia, ktoré zodpovedalo odplate za jemu poskytnutý úver. V dôsledku uvedeného pochybenia rozhodcovský súd zaviazal spotrebiteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov na ktoré žalovaný nemal nárok. Uvedeným konaní rozhodcovského súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a navyše k zaviazaniu žalobcu na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

2. Žalovaný si žalobou nesúhlasil, uviedol, že vzhľadom na uvedený rozsah žaloby, majú za to, že tvrdenia žalobcu si nenachádzajú potrebnú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnil svoje tvrdenia. Žalobca kladie dôraz na neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú odôvodnil len na základe toho, že nebola individuálne dohodnutá, „na oko“ daný výber rozhodcovského súdu nie je spravodlivý a rozhodcovská zmluva spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámil, a preto žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Opäť poukazujú na mylné tvrdenie žalobcu, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobca by mal čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uvádza, že mu bola predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany sa majú možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2013 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 409,50 EUR čo predstavuje RPMN vo výške 39,15 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 38,16 %. Nemožno hovoriť o absencii náležitosti - počet, výška a termíne splátok, keďže v zmluve sa jasne uvádza nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 2540,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak do 02.11.2013 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 02.11.2013.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 2540,00 EUR s termínom splatnosti dňa 02.11.2013.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25.05.2016 č. SRSAspA 00791/16, zaslaným spisom rozh. súdu, návrhom na začatie rozh. konania, prehľadom práv a povinnosti, rozhodcovskou zmluvou z 28.08.2013, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.08.2018, prehľadom dlhu na čl. 13-14, kópiami ústrižkov poštových poukážok na čl. 15,16, 17, vyjadrením žalovaného zo dňa 30.09.2016, vyjadrením-listom žalovaného zo dňa 03.11.2015, zo dňa 28.12.2015, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06.12.2016,

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalovaný a žalobca uzavreli dňa 28.08.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2000 eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť úver celkovo sumu 2540 eur do 02.11.2013. Suma 540 eur predstavovala celkové náklady spotrebiteľa ( čl. 1).

6. Dňa 08.08.2013, v deň podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bola podpísaná aj rozhodcovská zmluva. Podľa článku 1 Základné ustanovenia Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd (ďalej „SRS“) zriadený spol. Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom podľa čl. 1 bod 1 tejto zmluvy vedené podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku, štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa článku 2 Predmet zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 28.08.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred a) SRS, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na SRS, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov SRS, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov SRS, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať SRS žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov SRS, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strana sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi SRS založená právomoc SRS. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

7. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. SRSAspA/00791/16 dňa 25.05.2016 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1.025 eur, úrok v sume 1.263,21 eur, úrok z omeškania v sume 143,26 eur, poplatok v sume 409,50 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.025 eur od 30.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.025 eur od 30.12.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, trovy mediačného konania 320,78 eur a poplatok za upomienku 10 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 503,69 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

8. V odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku bolo uvedené, že Stály rozhodcovský súd (ďalej len „SRS“) posúdil uvedený záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako absolútny obchod, pričom aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a mal zároveň za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. SRS mal za to, že žalovanému (spotrebiteľ) vznikla povinnosť žalobcovi (dodávateľ) v dohodnutom čase vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom, teda dohodnutým ročným úrokom z poskytnutého úveru a poplatkom označeným ako „administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“. SRS preskúmal zmluvu o úvere, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (žalovanému predložené pred uzatvorením zmluvy o úvere), pričom nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na oprávnenosť nárokov uplatnených žalobcom. Uzatvorená zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (najmä § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) SRS mal za to, že účastníci konania časť obsahu zmluvy o úvere určili odkazom na Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. SRS ich s prihliadnutím na stupeň ich všeobecnej známosti posúdil ako tzv. iné obchodné podmienky, pričom podmienkou platnosti odkazu na tieto iné obchodné podmienky je skutočnosť, že tieto musia byť stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. SRS dospel k záveru, že účastníci konania mali možnosť sa s ich obsahom oboznámiť pri uzatváraní zmluvy o úvere a teda uvedené obchodné podmienky sú spôsobilé platne založiť vznik práv a povinnosti zmluvným stranám. SRS ďalej posúdil aj obsahovú štruktúru samotnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. SRS dospel k názoru, že zo zmluvy o úvere jasne a jednoznačne vyplývajú základné náležitosti úverového vzťahu ovplyvňujúce rozhodovanie dlžníka vstúpiť za daných podmienok do úverového vzťahu v veriteľom, teda dlžník mal najmú uvedenú výšku úveru (poskytnuté finančné prostriedky), výšku úroku a výšku administratívneho poplatku (spolu celkové náklady spojené s úverom) a zročnosť úveru. SRS mal za preukázané, že zmluvy o úvere obsahuje podstatné údaje vyžadované zákonom slúžiace dlžníkovi pre zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru, teda údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov poskytovaného úveru (319,59) a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov pre daný typ úveru (38,16). SRS pri posúdení obsahu povinnosti žalovaného vyplývajúcich z predloženej zmluvy o úvere, vychádzal z existencie tzv. priemerného spotrebiteľa a mal zato, že samotná zmluva neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia, pričom uzatvorenie úverového vzťahu tohto typu nepredstavuje z pohľadu dlžníka ako spotrebiteľa tak náročný úkon, ktorý by nebol schopný pri znalosti svojich finančných a majetkových pomerov rozumne posúdiť a vyhodnotiť, pričom veriteľ vychádzal pri posudzovaní bonity dlžníka z údajov a informácií, ktoré mu boli zo strany dlžníka poskytnuté. SRS dospel k názoru, že hlavným predmetom predloženej zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. celkové náklady spojené s úverom. Táto skutočnosť má teda vplyv aj na posudzovanie dohodnutej výšky odplaty ako dojednania, ktoré by mohlo vyvolať ujmu v neprospech dlžníka. SRS mal ďalej za to, že úrok (ako cena peňazí) patrí veriteľovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky v celej výške vrátené veriteľovi. SRS posúdil zmluvnými stranami dohodnutý úrok vo výške 39,15 % ročne vzhľadom na povahu a podmienky úverového, ako aj jeho zabezpečenie, za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov (napr. úver na kreditnej karte). SRS považoval výšku „administratívneho poplatku“ (409,50 eur) dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným v zmysle zmluvy o úvere za nepriečiacu sa právnym predpisom, najmä s ohľadom na skutočnosť, že táto bola od počiatku žalovanému známa. Za účelom odstránenia prípadných pochybnosti SRS konštatoval, že po termíne splatnosti úveru dohodnutého v zmluve o úvere (2.11.2013) je možné žalobcom uplatnený nárok na úrok, resp. poplatok, po tomto termíne považovať za náhradu škody v podobe ušlého zisku v zmysle § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964., keďže v tomto čase bolo žalobcovi znemožnené konaním zo strany žalovaného (riadnym a včasným nevrátením poskytnutých finančných prostriedkov) opätovné využitie finančných prostriedkov na podnikateľskú činnosť. Žalobcovi bola fakticky spôsobená ujma na majetku vyjadriteľná v peniazoch, ktorá trvá až do odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného žalovaným, keďže v dôsledku toho nemohol žalobca dosiahnuť rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode veci.

9. Žalobca potvrdil, že rozhodcovský rozsudok obdŕžal, čo sa týka uzavretia rozhodcovskej zmluvy uviedol, že táto bola uzavretá v pobočke žalovaného vo Vranove n/T. Pracovník pripravil papiere a ukázal mu, kde ich má podpísať. Doklady nečítal, pretože nebol na to čas. Povedali mu, že to má len podpísať.

10. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

11. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

18. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a. druh spotrebiteľského úveru, b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu o úvere so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom.

24. Predmetná zmluva je zároveň spotrebiteľským úverom, preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené nielen Smernici rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalobcu ako spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. Ak by na daný právny vzťah by bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

26. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

27. Podľa ustanovenia §72 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

28. Platnosť rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.08.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, teda podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

29. Priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd, teda podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle predmetného zákona súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

30. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

31. Žalobca v rozhodcovskom konaní prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 09.06.2016 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na tunajšom súde dňa 06.07.2016. Žalobu teda podal v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

33. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2,3 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

34. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a, b, zákona č. 244/2002 Z.z., účinného v čase podania žaloby Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

35. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

b)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c)rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f)stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g)v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h)vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k)výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l)rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Podľa ust. § 45 ods. 2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101>. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

37. Ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

38. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

39. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

40. Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2014/335/20170101> tým nie je dotknuté.

41. Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

42. Podľa ust. § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

43. Podľa ust. § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

44. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú uvedené v ustanovení §45 ods. 1 Zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z koncepcie ustanovení upravujúcich zrušenie rozhodcovského rozsudku v §45 až §47 Zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že tieto dôvody nie sú rovnocenné, nakoľko síce ich naplnenie vedie k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, je tu však iný dôsledok v prípade, ak sa zrušuje rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo z iných dôvodov.

45. Zatiaľ čo pri zrušení rozhodcovského rozsudku, napríklad z dôvodu porušenia všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa či z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, opätovne vo veci rozhoduje rozhodcovský súd, v prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá právomoc. Preto z dôvodu hospodárnosti konania sa súd zaoberal neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, keďže v prípade jej neplatnosti by už skúmanie nesprávneho právneho posúdenia, prípadne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, bolo nadbytočné, pretože tieto otázky by súd riešil tak či tak v konaní vo veci samej za predpokladu, že by niektorý z účastníkov konania podal návrh podľa §47 ods. 1 Zák. č. 335/2014 Z.z..

46. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože prestavuje neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

47. Za neprijateľnú možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť ešte nepreukazuje individuálnosť dojednania, ak o opaku svedčí samotný postoj spotrebiteľa.

48. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní mal súd za preukázané, že žalobca pri podpise úverovej zmluvy nebol informovaný o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu, nebol oboznámený s obsahom a účelom tejto zmluvy, nebolo mu jasne a zrozumiteľne vysvetlené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť, ani to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, taktiež nebol poučený ani o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy. Súd má za to, že v prípade, ak by žalobcovi ako spotrebiteľovi bolo náležite vysvetlené, aké následky pre neho vyplývajú z rozhodcovského konania, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy.

49. Priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako žalovaný, pre ktorú pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy, prípadne v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer použitím noriem spotrebiteľského práva o ktorých veľké firmy (aj žalovaný) majú dostatok informácii.

50. Sporná rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri jej uzatváraní ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ.

51. Kreovanie rozhodcovského súdu je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a je to aj ďalšia neprijateľná podmienka spôsobujúca hrubý nepomer a nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi na škodu spotrebiteľa.

52. Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu že má formu samostatnej listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o úvere a bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Treba poukázať na to, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu). Zmluvná možnosť dlžníka najneskôr do 14 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy, od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí vtom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, na základe ktorej rozhodcovský súd si založil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená, preto neprijateľná. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

53. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

54. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvný strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu, si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.

55. Rozhodcovská zmluva nebola, napriek jej formulácii, skutočnou alternatívnou, keďže veriteľ podaním žaloby v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

56. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súde, pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa dôkladne nezaoberal neprijateľnými podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty, či skutočne sú splnené všetky náležitosti obligatórne vyžadované pre spotrebiteľský úver ani tým, v akej výške vlastne bol dohodnutú úrok z úveru.

57. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej je neprijateľnou podmienkou ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva.

58. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný na súd podať návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

59. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania vo výške 100%. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.