Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/206/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci navrhovateľa: nesvojprávny S. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX J. Q., zastúpený opatrovníčkou O. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W., XXX XX J. Q., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa proti manželke: Q. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX J. Q., pr. zastúpená JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o rozvod manželstva takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou uzavrel manželstvo dňa XX.X.XXXX. Z manželstva pochádza syn E.. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. V dôsledku pracovného úrazu je invalidným dôchodcom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Ps/7/2014 zo dňa 10.11.2014 bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka mu bola ustanovená O. U., nar. X.XX.XXXX, W., XXX XX J. Q.. Manželstvo uzatvárali po dlhšej známosti. Ešte pred uzavretím manželstva manželka otehotnela a dňa X.X.XXXXX sa im narodil syn E., ktorý je už plnoletý. Ich manželstvo bolo spočiatku v poriadku, dochádzalo k bežným nedorozumeniam, aké sa vyskytujú v začiatkoch manželstva. Neskôr sa začali vyskytovať nezhody a prestali si rozumieť. Manželka sa ešte pred jeho úrazom odsťahovala zo spoločnej domácnosti, z dôvodu dlhodobej odlúčenosti sa ich vzťahy zúžili len na finančné a organizačné záležitosti. Dňa XX.X.XXXX mal pracovný úraz, keď utrpel otravu čpavkom, následkom čoho došlo k zastaveniu srdca a hypoxii. Po niekoľkých hospitalizáciách a absolvovaní liečby v hyperbarickej komore a rehabilitácii v Kováčovej je v súčasnosti v domácom prostredí, kde sa o neho stará matka a dve jeho sestry. Manželka len krátku chvíľu po úraze sa vrátila späť do spoločnej domácnosti a následne vo februári 2013 z nej odišla a viac sa o neho nestará. Ani jeho syn sa o neho nestará, aj keď mu boli darované nehnuteľnosti v k.ú. B. zo strany matky navrhovateľa. Ich manželstvo neplní svoju funkciu a medzi účastníkmi nastalo hlboké odcudzenie. Vzhľadom na jeho zdravotný stav ani nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Žiadal preto návrhu vyhovieť.

2. Manželka vo svojich vyjadreniach nesúhlasila s rozvodom a navrhla návrh zamietnuť. Je pravdou, že s navrhovateľom nežije v spoločnej domácnosti. Po dlhodobých nezhodách spôsobených nadmerným požívaním alkoholických nápojov z manželovej strany, po jeho útokoch na jej osobu, ako aj po tom, čo odhalila jeho viac ako štvorročnú neveru sa so synom odsťahovala v roku 2009 zo spoločnej domácnosti. Po manželovom úraze (mimochodom zapríčinenom takisto alkoholom) mu však odpustila a vrátila sa k nemu. Poskytla mu všetku potrebnú starostlivosť, vyplatila jeho dlhy (VÚB - 1 600 eur, Orange - 200 eur), ktoré vznikli počas ich odlúčenia, zabezpečila a zaplatila mu 30 sedení v hyperbarickej komore, na ktorú ho so synom viackrát aj sprevádzala. Poprela, že sa vrátila k manželovi iba na krátky čas, keďže sa o neho starala 1,5 roka a nebyť nezhôd so svokrou a sestrami navrhovateľa, starala by sa o neho aj naďalej. Išlo o nezhody týkajúce sa najmä starostlivosti o manžela. Manželova sestra a matka mali vlastné predstavy o tejto starostlivosti. Odmietali starať sa o manžela počas doby, kedy bola v práci v Rakúsku s tým, že zadarmo to robiť nebudú. Aby mohla zabezpečovať starostlivosť o manžela a ich syna, prácu potrebovala. Z uvedeného dôvodu začal vybavovať opatrovateľský príspevok. Keď sa to dozvedela matka navrhovateľa, spolu s jej dcérami vybavili opatrovateľský príspevok na svoje meno, a to v období, keď bola pracovne odcestovaná. Po jeho získaní sa útoky na jej osobu ešte viac stupňovali. Keď už to nemohla vydržať, odišla zo spoločnej domácnosti. Manžela si zobrať nemohla, nakoľko byt, ktorý si zabezpečili, sa nachádzal na treťom poschodí bez výťahu. Jej snahy o zmierenie so svokrou neboli úspešné. Dokonca ona, ani nikto z jej rodiny neprišli na svadbu jej syna, čo sa ho veľmi dotklo, keďže s nimi mal dobré vzťahy. V súčasnosti býva u sestry v jej dome, vlastný byt nemá, teda nemôže si vziať manžela k sebe. Ak by jej to však bolo umožnené zo strany manželovej rodiny a nebola by neustále napádaná, nemala by problém manžela naďalej opatrovať. Vyslovila názor, že vzťahy medzi ňou a manželom nie sú vážne narušené, narušený je len vzťah medzi ňou a manželovou rodinou. Podľa nej nejde o vôľu jej manžela, ale o vôľu jeho matky a sestier, keďže ani počas doby, kedy opustila manžela z dôvodu nevery, nemal manžel vôľu ich manželstva ukončiť. Takisto namietla, že opatrovníčka nesvojprávneho manžela nemohla podať návrh na rozvod manželstva, keďže nejde o bežnú vec. Opatrovníčka mala podľa nej vopred požiadať súd o schválenie podania návrhu na rozvod. Keďže tak neučinila, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a konanie je potrebné zastaviť.

3. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení vyjadril názor, že v danom prípade ide o procesný úkon opatrovníčky (nie hmotnoprávny), ktorý nepodlieha schváleniu súdom. Schváleniu súdom podliehajú iba právne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom, pričom vychádzal z výrokovej časti rozsudku, ktorým bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony a z § 28 Občianskeho zákonníka. Procesný úkon nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik občianskoprávnych vzťahov, takéto následky spôsobuje až rozhodnutie súdu po hmotnoprávnom posúdení podaného návrhu. Zároveň poukázal na to, že schváleniu podlieha právny úkon, ktorý už bol urobený, pričom súd skúma záujem nesvojprávneho na takomto úkone a účastníkmi sú nesvojprávny a jeho opatrovník. Z tohto vyplýva, že návrh na rozvod by už musel byť podaný, súd by sa musel v prvom rade zaoberať otázkou, či úkon podlieha schváleniu a následne by sa mal zaoberať otázkou záujmu nesvojprávneho. Pri vyriešení záujmu nesvojprávneho by sa mal zaoberať dôvodmi samotného návrhu na rozvod, teda vecou samou. Schválením návrhu na rozvod by tak súd bez účasti druhej strany vyriešil otázku narušenia a rozvratu manželstva, čím by porušil práva druhej strany. Na podporu svojho názoru poukázal na odpoveď on-line poradne a na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 1Ps/11/2014 zo dňa 20.10.2014, ktoré predložil. Navrhol preto pokračovať v konaní a vo veci rozhodnúť.

4. Opatrovníčka navrhovateľa pri svojom výsluchu konanom mimo pojednávania z dôvodu, že v tom čase bude pracovne odcestovaná, popísala fungovania manželstva účastníkov konania najmä po navrhovateľovom úraze a k okolnostiam prípadu. Uviedla, že účastníci spolu nežili už asi 2 roky pred podaním návrhu na rozvod. Po pracovnom úraze sa manželka navrhovateľa približne na 1 rok vrátila do spoločnej domácnosti, ale potom odišla a jej povedala, že sa manžela vzdáva, že sa o neho majú postarať oni. Po odchode manželky navrhovateľa sa táto o manžela nezaujíma, maximálne poslala nejaké potrebné doklady, s čím tiež sú problémy. O navrhovateľa sa momentálne stará jej matka a ona ako opatrovníčka. K zlým vzťahom medzi manželkou navrhovateľa a jej svokrou, teda matkou opatrovníčky uviedla, že sa jej snažili vyjsť v ústrety tým, že mamu si zobrala k sebe a jej mama sa o navrhovateľa starala vtedy, keď manželka navrhovateľa bola v práci. Potom sa však manželka navrhovateľa sťažovala, že jej málo pomáhajú. Navrhovateľ súhlasným kývaním hlavou naznačil pred podaním návrhu, ako aj v priebehu konania, že sa chce rozviesť. Manželka navrhovateľa aj počas starostlivosti o navrhovateľa väčšinu obdobia o neho starala iba cez deň, na noc odchádzala preč, teda nebola s ním 24 hodín. Vyjadrila sa tiež k vybaveniu príspevku na asistenciu na jej mamu, pričom podľa nej dôvodom druhého odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti boli peniaze. Navrhli jej totiž, aby ostala doma a starala o navrhovateľa s tým, že príspevok, ktorý poberala mama, by jej celý dávali. S týmto súhlasila pod podmienkou, že jej ho budú vyplácať hneď, t.j. aj počas doby, keď ešte chodila do práce. Nevedela sa vyjadriť k dôvodom prvého odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, ani potvrdiť či vyvrátiť údajnú neveru navrhovateľa.

5. Na pojednávaniach, z ktorých prvé bolo konané bez opatrovníčky navrhovateľa a druhé bez manželky navrhovateľa, ktoré súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti, obe strany trvali na svojich tvrdeniach. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že aj on osobne sa v roku 2013 pýtal navrhovateľa, či sa chce rozviesť, pričom navrhovateľ vyjadril svoj súhlas jednak zvukom, ako aj gestom.

6. Manželka navrhovateľa na pojednávaní bližšie rozviedla okolnosti ich života. Okrem už vyššie uvedených skutočností doplnila, že problémy nastali asi po 3 rokoch, keď manžel začať viac užívať alkohol, v čom ho podporovala aj svokra. Problém bol aj v jeho správaní k synovi, ktorému často nadával a posmieval sa mu. Skutočnosť, že si vodil milenku do spoločnej spálne krátko po jej odchode zo spoločnej domácnosti jej potvrdila aj svokra a sestra navrhovateľa O. Po určitom čase manžel prišiel za ňou a prosil ju o odpustenie a aby som sa vrátila domov, ale nechcel sa vzdať ani alkoholu, ani milenky, preto sa k nemu v tom čase nevrátila. Slovo rozvod u nich nikdy nepadlo. Tri týždne po pracovnom úraze bol jej manžel v kóme, potom sa prebral. Vybavila mu hyperbarickú komoru, kde ho vozila sanitka s doprovodom. Doprovod robila ona, ak bola doma a ak som bola v práci, doprovod robili sestry manžela. Posledných 7 návštev hyperbarickej komory manžela odviezli so synom jeho motorovým vozidlom. Počas jeho pobytu v nemocnici ho pravidelne navštevovala, pričom ak to bolo možné, ostávala tam celý deň. Okrem jeho dlhov zaplatila aj hyperbarickú komoru, čo ju celkovo vyšlo na cca 5 000 eur. Išlo o peniaze odložené na svadbu ich syna. Nečakala pritom, že tieto peniaze sa jej niekedy vrátia, keďže manžel mal úraz pod vplyvom alkoholu. Nemocenské dávky manžel dostával vo výške 170 eur, z čoho sa platilo inkaso. Raz, keď z týchto peňazí zobrala 20 eur na lieky pre manžela, svokra ju pred poštárkou obvinila, že si z týchto peňazí berie a že aj manželovi treba z niečoho žiť. K starostlivosti o manžela nepotrebovala nikoho, dokázala mu navariť, umyť ho a pod. Inú osobu potrebovala iba počas obdobia, keď bola v práci, prípadne keď potrebovala niečo vybaviť. Bez jej vedomia príspevok na asistentku vybavila švagriná O., a to na jej svokru a na manželovu tetu U. B., ktorá k manželovi nechodila toľko, ako mala určené. K tvrdeniam, že na noc chodila preč od manžela uviedla, že na noc chodila preč prvé 2 mesiace, pretože sa potrebovala zvyknúť na fakt, že v posteli, kde spávali, spával manžela s milenkou. Ohľadne komplikácií s vybavovaním niektorých úradných záležitostí uviedla, že manžel potrebuje raz do roka potvrdenie z Daňového úradu pre účely kompenzácie vyplácaných dávok. Tieto podklady Daňovému úradu stále zaslala a s týmto nebol žiaden problém, iba minulý rok sa však jej účtovník omeškal, preto musela požiadať o odklad na podanie daňového priznania. Z tohto dôvodu boli papiere pre Daňový úrad poslané neskôr. K tvrdeniam, že si švagriná O. brávala mamu domov často, uviedla, že často v skutočnosti bolo 6x za obdobie roka a 3 mesiacov. Raz boli v D. Kubíne 2 dni a raz 3 dni. Druhýkrát odišla zo spoločnej domácnosti kvôli psychickému teroru. V dome už bola veľmi hustá atmosféra z dôvodu, že ju svokra preklínala, nadávala jej a osočovala ju. Odišla vo februári 2013. O tri mesiace mal syn svadbu, pričom nikto z pozvaných hostí z manželovej strany na svadbu neprišiel, aj keď syn mal s nimi veľmi dobré vzťahy. Podotkla, že jej svokra sa súdi už aj s jej synom o vrátenie daru. So svokrou pritom mal dobré vzťahy dovtedy, kým nezistila, že príspevok na opatrovanie môže poberať vo výške 1 160 eur mesačne. Vyjadrila ochotu vrátiť sa k manželovi, ale bez jeho rodiny a bez neustálej kontroly. Popísala pritom niektoré situácie medzi ňou a jej svokrou, príp. švagrinou najmä po úraze jej manžela.

7. Na otázky právnych zástupcov účastníkov a súdu uviedla, že naposledy bola pri manželovi v roku 2013 pred odchodom zo spoločnej domácnosti. Nechodila za ním z dôvodu neustáleho osočovania a preklínania zo strany svokry. Napriek tomu sa našli ľudia, ktorí ju informovali o jeho stave. Vie, že je vychudnutý a že mal problémy so zubami. Neodišla od svojho manžela, ale od svokry a švagrinej. Bohužiaľ nenašla bezbariérové bývanie, aby som si manžela mohla vziať k sebe. Odstupné a odchodné bolo vyplatené jej. Tieto peniaze použila na svadbu syna, keďže pri platení dlhov manžela a ďalších uvedených vecí sa finančne vyšťavila.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami účastníkov konania, vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky navrhovateľa, výsluchom svedkov E. H., E. M. (svedkovia navrhnutý navrhovateľom) a E. U. (svedok navrhnutý manželkou navrhovateľa), listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, potvrdením obce B., rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 4.12.2014, odpoveďou MUDr. Viery Jenčovej zo dňa 8.6.2017 a spismi Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/137/2013 a sp. zn. 2Ps/7/2014, s ktorých podstatnou časťou oboznámil účastníkov konania a prečítal z nich listinami, resp. ich časti podstatné pre rozhodnutie v danej veci a zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v J. Q.. Z manželstva pochádza jeden syn E., ktorý je už plnoletý. Asi po 3 rokoch od uzavretia manželstva začal navrhovateľa požívať častejšie alkoholické nápoje. Postupne sa v dôsledku požívania alkoholických nápojov situácia v rodine účastníkov konania vyostrila do takej miery, že navrhovateľ nedovolil manželke a synovi spávať, nadával im, pričom mal aj milenku, o čom sa manželka navrhovateľa dozvedela niekedy v roku 2008-2009. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa manželka navrhovateľa v roku 2009 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V júli 2011 mal navrhovateľ pracovný úraz, po ktorom bol 3 týždne v kóme. Po prebratí je odkázaný na pomoc iných. Manželka navrhovateľa sa po úraze vrátila k navrhovateľovi, a to do februára 2013, kedy odišla druhýkrát zo spoločnej domácnosti, podľa jej vyjadrení pre nezhody so svokrou a švagrinou O.. Po úraze manželka navrhovateľa vyrovnala za neho dlhy vo VÚB a za telefón spolu zhruba vo výške 1 800 eur a zaplatila mu hyperbarickú komoru vo výške cca 2 000 eur, na ktoré liečenie ho doprevádzala v čase, keď nebol v práci, v ostatných prípadoch ho sprevádzali sestry. Manželka navrhovateľa sa do februára 2013 starala o manžela spolu najmä s jej svokrou, na ktorú bol vybavený príspevok na asistenciu. Z tohto príspevku dávala svokra manželke navrhovateľa sumu 400 eur mesačne, ktoré podľa vyjadrenia manželky navrhovateľa použila na nákup zdravotných pomôcok a liekov pre manžela. Navrhovateľa po úraze poberal nemocenské asi vo výške 170 eur, následne potom invalidný dôchodok vo výške približne 230 eur, s ktorým do marca 2013 disponovala manželka navrhovateľa. Od druhého odchodu manželky navrhovateľa nebola táto na návšteve svojho manžela. Navrhovateľ sa na manželku pýtal ešte asi rok po jej odchode. Podľa vyjadrení právneho zástupcu, opatrovníčky navrhovateľa, matky a sestry navrhovateľa sa navrhovateľ gestami vyjadril, že sa chce rozviesť. Súd ďalej zistil, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. 2C/137/2013 už viedlo konanie o rozvod manželstva účastníkov konania, kde ako navrhovateľ priamo splnomocnil na jeho podanie právneho zástupcu, ktorý ho zastupuje aj teraz. V priebehu tohto konania bol podaný podnet na začatie konania o pozbavení, resp. obmedzení spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 2Ps/7/2014. Zo znaleckého posudku MUDr. Jenčovej č. 21/2014 vyplýva, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou, organickou demenciou, ktorá sa prejavuje poruchou novo aj staropamäti, orientácie, myslenia, chápania učenia. Navrhovateľ nie je spôsobilý podávať podnety, návrhy, žaloby a rôzne podania na súdy a iné orgány, ani uzatvárať zmluvy. Ďalej znalec uviedol, že navrhovateľ dňa 4.11.2013 nebol spôsobilý na právne úkony a nebol schopný reálne vnímať. Na základe tohto posudku bol navrhovateľ rozsudkom zo dňa 10.11.2014 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a bol mu ustanovený opatrovník v osobe jeho sestry O. U. s odôvodnením, že manželka navrhovateľa a jeho syna sa o neho minimálne dva roky nestarajú, nezaujímajú sa o jeho zdravotný stav a nepoznajú jeho potreby s tým, že prípadná zmena osôb, ktoré sa o neho starajú by na neho mohli podľa znaleckého posudku pôsobiť veľmi stresujúco. Po skončení konania vedeného pod sp. zn. 2Ps/7/2014 bolo zastavené konanie o rozvod vedené pod sp. zn. 2C/137/2013 z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, keďže navrhovateľ nemal ku dňu udelenia plnej moci advokátovi dňa 4.11.2013 spôsobilosť na právne úkony, teda spôsobilosť na práva a povinnosti.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou manželky navrhovateľa, že opatrovník nesvojprávneho bez povolenia súdu nemôže podať návrh na rozvod manželstva. Súd po preskúmaní tejto námietky sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že ide o procesný úkon, ktorý nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik hmotnoprávnych práv a povinností. K tomuto dochádza až rozhodnutím súdu. Takisto je potrebné uviesť, že súd schvaľuje právny úkon za nesvojprávneho po jeho vykonaní, čo v tomto prípade nie je možné. Ak by pri povolení procesného úkonu v prípade rozvodu mal súd rozhodnúť až po podaní návrhu, musel by súd skúmať záujem nesvojprávneho, teda aj vec samú bez účasti druhej strany, čím by došlo k porušovaniu práv druhej strany. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že na podanie návrhu na rozvod manželstva nepotrebovala opatrovníčka navrhovateľa povolenie súdu.

15. Následne sa súd zaoberal posúdením, či sú splnené podmienky pre rozvod manželstva. Hmotnoprávnym dôvodom pre rozvod manželstva podľa cit. § 23 ods. 1 Zákona o rodine je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel.

16. V danom prípade sa v hlavnom skutkovom deji účastníci konania, resp. nimi navrhnutí svedkovia zhodli (t.j. v skutočnostiach ako čas prvého odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, čas a následky pracovného úrazu navrhovateľa, vymedzenie osôb, ktoré poskytovali starostlivosť o navrhovateľa po pracovnom úraze, čas odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a následné nenavštevovanie navrhovateľa, vzťahové problémy medzi manželkou navrhovateľa a matkou navrhovateľa po jeho pracovnou úraze), rozpory vznikali pri popise niektorých situácií, ktoré súviseli napr. s dôvodmi určitého správania sa tej ktorej osoby a pod. (dôvod druhého odchodu manželky navrhovateľa, pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí a pod.). Keďže argumenty oboch strán mali svoju logiku a váhu, pričom ide o rodinné vzťahy, v ktorých účastníci konania, ako aj svedkovia boli viac či menej zainteresovaní, pričom možno logicky očakávať, že každý účastník do určitej miery „prifarbí“ skutočnosti tak, aby vyznel v lepšom svetle a že svedkovia navrhnutí tým ktorým účastníkom svojou výpoveďou podporia účastníka, v prospech ktorého vypovedajú, súd zvýšenú pozornosť venoval hodnoteniu vykonaných dôkazov.

17. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Základné práva a povinnosti manželov sú vymedzené v § 18 a 19 Zákona o rodine. V danom prípade mal súd preukázané, že manželka navrhovateľa s ním nežije v spoločnej domácnosti už viac ako štyri roky. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Samotné odlúčenie nepochybne pôsobí na vzťah manželov a môže spôsobiť ochladenie ich vzťahov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že iba samotné odlúčenie nemusí spôsobovať rozvrat manželstva. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že manželka navrhovateľa odišla prvýkrát zo spoločnej domácnosti v roku 2009 z dôvodu psychického nátlaku vyvolávaného navrhovateľom, ktorý pod vplyvom alkoholu nedal manželke a synovi spať, nadával im, pričom v tom čase mal už asi 4 roky milenku. Tieto skutočnosti tvrdila manželka navrhovateľa a jej tvrdenia potvrdil aj syn účastníkov konania, pričom vzhľadom na to, že boli priamo účastní tohto správania navrhovateľa, súd týmto tvrdeniam uveril. Skutočnosť, že mal navrhovateľ milenku potvrdila aj matka navrhovateľa na otázku manželky navrhovateľa. Vzťahy medzi účastníkmi konania pred pracovným úrazom navrhovateľa teda neboli dobré. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že aj v tomto období navštevoval navrhovateľ manželku a žiadal ju, aby mu odpustila a vrátila sa, teda ani v tomto pre účastníkov konania náročnom čase v ich vzťahu ani jeden z nich nepožiadal o rozvod ich manželstva. Po pracovnom úraze navrhovateľa sa jeho manželka k nemu vrátila a počas 1,5 roka mu spolu s jeho matkou zabezpečovala starostlivosť. Podobne za neho vyplatila dlhy v nie najmenšej výške a zaplatila mu hyperbarickú komoru. Tieto skutočnosti tiež neboli sporné medzi účastníkmi konania a boli potvrdené aj vypočutými svedkami. Aj keď by sa mohlo javiť, že manželka navrhovateľa by mala „právo“ nepostarať sa o manžela vzhľadom na jeho správanie voči nej pred pracovným úrazom, napriek tomu sa o neho značnú dobu starala. Z uvedeného správania manželky navrhovateľa súd vyvodil, že odpustila svojmu manželovi jeho správanie a bola ochotná sa o neho starať, resp. zabezpečiť starostlivosť o neho aj počas obdobia, keď bola v práci. Aj z výpovede sestry navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ sa aj po druhom odchode manželky na ňu ešte asi 1 rok pýtal, teda ich vzťah v rámci zdravotných možností navrhovateľa fungoval.

18. Súd sa ďalej zaoberal dôvodom druhého odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a s tým do značnej miery súvisiacim dôvodom, pre ktorý manželka navrhovateľa nenavštevuje svojho manžela. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podstatným dôvodom pre odchod manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti bol jej vzťah s matkou navrhovateľa. Skutočnosť o problémoch v tomto vzťahu potvrdili aj svedkyne navrhnuté navrhovateľom a jeho opatrovníčka. Tieto však problém vnímali ako problém týkajúci sa predovšetkým financií (ako sa má hospodáriť s peniazmi navrhovateľa, resp. akú sumu má matka navrhovateľa poskytovať manželke navrhovateľa), kým manželka navrhovateľa najväčší problém videla v útočení na jej osobu a v ohováraní zo strany svokry. Súd dospel k záveru, že oba tieto problémy tam boli a úzko súviseli. Z vyjadrení matky navrhovateľa, ktorá bola vypočutá ako svedok v tomto konaní, súd pozoroval, že niektoré z jej odpovedí boli podfarbené finančným či majetkovým videním celej situácie (napr. manželka navrhovateľa o všetko obrala, podľa nej jej ide o peniaze a o dôchodok, bankomatovú kartu vrátila bez peňazí, neveste jej nenechávala peniaze a pod.). Aj keď nepochybne financie musí riešiť aj manželka navrhovateľa a určite vo vzťahu nie je vinná iba jedna strana, z vyššie uvedených odpovedí matky navrhovateľa, zo správania manželky navrhovateľa po úraze (výplaty dlhov a zaplatenie liečenia), ako aj zo skutočnosti, že matka žalovaného sa žalobou domáha vrátenia daru od syna navrhovateľa sa súdu javí, že viac „majetkovo“ orientovaná je matka navrhovateľa a problém s financiami bol vyvolávaný viac z jej strany, resp. je z jej strany viac vnímaný ako problém. Z tohto problému potom vyvstávali aj vzťahové problémy, ktoré prerástli aj do ohovárania a verbálnych útokoch zo strany matky navrhovateľa. Pri tomto závere súd vychádzal hlavne z vyjadrení manželky navrhovateľa a výpovede jej syna, ktoré pôsobili dôveryhodnejšie jednak z dôvodu, že manželka navrhovateľa bola v dome v B. najčastejšie kontakte s matkou navrhovateľa a tento vzťah sa jej priamo týkal, resp. jej syn bol takisto účastný ohovárania svojej mamy a jednak pre emóciu, ktorú bolo možné cítiť pri ich výpovedi. Ak pritom bola manželka navrhovateľa po jeho úraze ochotná odpustiť mu správanie pred prvým odchodom zo spoločnej domácnosti, vyplatiť za navrhovateľa dlhy a starať sa o neho, nedávalo by zmysel, aby manželka navrhovateľa odišla len z nejakého „obyčajného“ dôvodu. Z uvedeného súd vyvodil, že skutočne dochádzalo k verbálnym atakom zo strany matky navrhovateľa, ktoré dosiahli väčšiu intenzitu a to bol hlavný dôvod odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že s matkou navrhovateľa nie je až také jednoduché vychádzať sa javila aj z výpovede jej dcéry E., ktorá na otázku manželky navrhovateľa ako dopadlo jej spolužitie s mamou odpovedala síce že dobre, ale jej odpoveď bola dosť vyhýbavá, z čoho bolo cítiť, že fungovanie s mamou v jednej domácnosti po dlhšiu dobu bolo náročné.

19. Nenavštívenie navrhovateľa zo strany manželky za viac ako 4 roky je nepochybne zvláštne a tento argument zo strany navrhovateľa má svoju váhu. Na druhej strane vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ku ktorým súd dospel, je táto skutočnosť do určitej miery pochopiteľná a ospravedlniteľná. Naviac z vyjadrení manželky navrhovateľa bolo zrejmé, že aj keď nekontaktuje priamo rodinu navrhovateľa, má informácie o jeho stave od iných ľudí (ako napr. problémy týkajúce sa zubov, ktoré po vyjadrení manželky navrhovateľa spomenula aj sestra navrhovateľa E.), teda má záujem o manžela. Vychádzajúc z postoja manželky navrhovateľa po jeho pracovnom úraze, z postoja navrhovateľa pred pracovným úrazom, keď bol spôsobilý na právne úkony a sám mohol vyjadrovať svoje názory a podávať návrhy, ako aj z dôvodov druhého odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú ani tak narušené vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou, ako skôr medzi manželkou navrhovateľa a matkou navrhovateľa. Aj keď vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa je nepochybne ťažšie uvažovať o obnovení manželského spolužitia, resp. o napĺňaní všetkých funkcií manželstva, ani tieto okolnosti prípadu podľa názoru súdu nie sú neprekonateľné, keďže manželstvo má byť vzťahom v dobrom aj v zlom. V súčasnosti však matka navrhovateľa (podľa jej vyjadrenia) nie je ochotná prenechať starostlivosť o syna jeho manželke. Na záver súd ešte dodáva, že podľa záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku podaného v konaní o pozbavenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony navrhovateľ nebol už v roku 2013 schopný reálne vnímať skutočnosť a vierohodne ju popísať. V tomto svetle sa súhlas navrhovateľa s rozvodom, ktorý deklaroval jeho právny zástupca, opatrovníčka a svedkovia ním navrhnutí, preto javí ako súhlas s úkonom, ktorého dôsledky nedokáže pochopiť, pričom tento súhlas mal prejaviť aj v súčasnosti, aj keď podľa vyjadrení matky navrhovateľa tento v súčasnosti je v takom stave, že nevie, či je ženatý alebo nie. Súčasnú minimálnu orientáciu navrhovateľa v čase a priestore a jeho schopnosť upozorniť už len na základné potreby potvrdili aj opatrovníčka navrhovateľa a jeho sestra vypočutá ako svedok v konaní.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.