Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-94-2016.pdf
PDF · 112.97 KB
No categories available
23Sa/94/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: V. G., nar. XX. XX. XXXX, J. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 07. 2016 č. UPS/US1/SSVODPPKPC2/BEZ/2013/19091/RAL, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 07. 2016 č. UPS/US1/SSVODPPKPC2/ BEZ/2013/19091/RAL podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 26. 09. 2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 07. 2016 č. UPS/US1/SSVODPPKPC2/BEZ/2013/19091/RAL, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 09. 07. 2013 č. TO1/OPPNKŤPAPČ/SOC/2013/1498. Týmto rozhodnutím jej bol odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého S. v sume 241,14 eur mesačne s účinnosťou od 01. 08. 2012 a jeho výplata bola zastavená od 01. 06. 2013. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo tvrdenie správneho orgánu, že nezabezpečovala každodennú pomoc svojmu maloletému synovi pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít z dôvodu, že s bývalým manželom majú dieťa zverené súdom do striedavej starostlivosti. Žalobkyňa tvrdila, že v prípade, ak je dieťa polovicu mesiaca u otca, nemal jej byť odňatý celý príspevok, ale jeho suma mala byť znížená o polovicu, pretože 15 dní v mesiaci sa naďalej stará o syna a prislúcha jej teda polovica príspevku. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú zamerané na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a neposkytujú sa na zabezpečenie základných životných podmienok fyzickej osoby, t. j. na zabezpečenie jej hmotnej núdze. Toto tvrdenie správneho orgánu sa však nezakladá na pravde, pretože príspevok používala a potrebuje ho na kompenzáciu nákladov a na zmiernenie sociálnych dôsledkov zdravotného stavu jej syna. Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, zmätočné a nesprávne a je toho názoru, že spĺňa podmienky na priznanie príspevku na opatrovanie pre maloletého syna S.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že odvolací orgán pochybil, keď v odôvodnení uviedol, že maloletý S. je síce osoba ťažko zdravotne postihnutá, avšak neprináleží mu a neprislúcha vyplácanie peňažného príspevku nakoľko nespĺňa formálne požiadavky. S takýmto odôvodnením nesúhlasí, pretože maloletý S. je ťažko zdravotne postihnutý a 15 dní v mesiaci sa o neho stará, zabezpečuje mu starostlivosť, a preto jej vyplácanie príspevku prináleží.
II.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 12. 2016 k žalobe uviedol, že žalobkyni bol na základe právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 25. 07. 2012 poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého syna S. G.. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 07. 2012 č. k. 9P/117/2012-36 vyplynulo, že súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom otec maloletého bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého od 1. do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca a matka, teda žalobkyňa bude osobnú starostlivosť vykonávať od 16. do posledného dňa každého mesiaca. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2012.
3. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 09. 09. 2013 potvrdil I. stupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 09. 2013.
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podala žalobkyňa dňa 17. 10. 2013 žalobu na Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom č. 11S/362/2013-24 zo dňa 26. 02. 2014 zrušil právoplatné rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Voči tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a Najvyšší súd SR rozsudkom 9Sžo/34/2014 zo dňa 27. 04. 2016 rozsudok krajského súdu potvrdil z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho orgánu vychádzalo z nesprávneho posúdenia predmetnej veci, čo malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
4. Žalovaný v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9Sžso/34/2014 zo dňa 27. 04. 2016 opätovne preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zákona o peňažných príspevkoch napadnuté rozhodnutie ako aj odvolanie a nemal dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.
5. Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 19. 12. 2011 zdravotné postihnutie maloletého Matúša je zaradené do V. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, čo znamená, že priemerný rozsah odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je 8 až 12 hodín denne. Vzhľadom na striedavú starostlivosť o maloletého zo strany obidvoch rodičov žalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, že žalobkyňa od 01. 08. 2012 nezabezpečovala pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, teda svojmu maloletému synovi tak, aby mal za jej pomoci a každodenne počas dňa zabezpečené základné a nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy. Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí a tieto úkony zo strany žalobkyne neboli vykonávané od 01. 08. 2012 každodenne. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa s poukazom na ust. § 39 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nespĺňa podmienky pre poskytovanie tohto príspevku, a preto jej správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 09. 07. 2013 príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odňal.
6. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú zamerané na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a neposkytujú sa na zabezpečenie základných životných podmienok fyzickej osoby, t. j. na zabezpečenie jej hmotnej núdze. Podmienky poskytnutia peňažného príspevku sa neviažu iba na samotné ťažké zdravotné postihnutie opatrovanej fyzickej osoby a jej odkázanosť na predmetnú formu kompenzácie, ale je potrebné brať zreteľ i na ďalšie zákonom stanovené kritériá pre poskytovanie peňažného príspevku. Žalobkyňa vzhľadom na striedavú starostlivosti o maloletého S. zo strany oboch rodičov preukázateľne od 01. 08. 2012 nezabezpečovala svojmu maloletému synovi každodenne pomoc pri úkonoch sebaobsluhy a pri ďalších úkonoch, ktoré vyplývajú zo zákona, vrátane realizovania sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v domácom prostredí a v rozsahu, na ktorý je maloletý odkázaný. Pri prešetrovaní veci zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že maloletý S. sa nachádzal u svojho otca Y.
Vzhľadom na striedavú starostlivosť maloletého oboch rodičov, žalovaný orgán opätovne konštatoval, že žalobkyňa pri zabezpečovaní opatery a pomoci pri úkonoch, na ktorý je maloletý S. odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, vzhľadom na ich charakter, ktoré sa vykonávajú každý deň bez možnosti presného časového určenia, kedy sa vykonávajú (najmä pri stravovaní a pitnom režime, pri osobnej hygiene či toalete) nie je schopná každodenne zabezpečiť pomoc svojmu maloletému synovi tak, aby mal s jej pomocou každodenne počas dňa zabezpečené základné nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy. Za danej skutkovej situácie žalobkyňa naďalej nespĺňa všetky zákonné podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého S. G..
X. Žalovaný správny orgán nemal pochybnosti o tom, že maloletý S. je považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak v priebehu rozhodovacej činnosti musel vziať do úvahy skutočnosť, že podmienky poskytovania predmetného peňažného príspevku sa neviažu iba na samotné ťažké zdravotné postihnutie fyzickej osoby a jej odkázanosť na peňažný príspevok na opatrovanie ale aj na ďalšie zákonom stanovené kritériá pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré vymedzuje zákon o peňažných príspevkoch. Jednou z rozhodujúcich podmienok je i splnenie zákonom stanovenej podmienky uvedenej v ustanovení § 39 ods. 12 citovaného zákona, nakoľko v zmysle § 45 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch bolo zistené, že poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie prestalo plniť svoj účel I. stupňový správny orgán odňal od 01. 08. 2012 poskytovaný peňažný príspevok a jeho výplatu od 01. 06. 2013 zastavil. Žalovaný poukázal na to, že správne orgány sú viazané právnym názorom súdu, avšak čl. 2 Ústavy SR ukladá štátnym orgánom konať na základe Ústavy v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Žalovaný nemôže rozhodovať nad rámec svojich kompetencií. Žalovaný pri svojej rozhodovacej činnosti je viazaný platnou právnou úpravou zákona o peňažných príspevkoch, a preto nemôže rozhodovať tak, aby jeho rozhodnutie bolo akýmkoľvek spôsobom v rozpore s citovaným zákonom.
III.
8. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 23 ods. 2 písm. b/ SSP) v predmetnej veci, preskúmal rozhodnutie žalovaného ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 202 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 07. 2016 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný aj napriek rozsudku Najvyššieho súdu SR 9Sžso/34/2014 zo dňa 27. 04. 2016 a v ňom uvedených dôvodov, ktoré nerešpektoval, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
9. Zo spisového materiálu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis prvostupňového právneho orgánu) vyplýva, že dňa 26. 10. 2009 bola správnemu orgánu prvého stupňa, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby, a to maloletého syna S. Následne bol dňa 18. 12. 2009 vypracovaný komplexný posudok, v ktorom posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy u maloletého S. na 50 %, a to podľa kapitoly IV., položka 1, písm. c/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) - ťažká porucha, na základe čoho sa maloletý považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého mu vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti sebaobsluhy, a to V. stupeň odkázanosti, čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. Dňa 13. 01. 2010 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. A/2009/18667/1, ktorým žalobkyni priznal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý S., a to od 01. 01. 2010. Podľa komplexného posudku zo dňa 19. 12. 2011 bola miera funkčnej poruchy u opatrovanej osoby určená na 60 %, a to podľa kapitoly IV., položka 3, písm. b/ prílohy č. 3 k vyššie citovanému zákonu, t. j. mentálna retardácia (stredná). V ďalších obdobiach bol tento peňažný príspevok poberaný žalobkyňou zvyšovaný, naposledy rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2012 na sumu 241,14 eur od 01. 07. 2012. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. 12. 2011 č. k. 7P/75/2011-26 bolo manželstvo žalobkyne rozvedené a maloleté deti Y. a S. boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 18. 07. 2012 č. k. 9P/117/2012-36 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2012) vyššie uvedený rozsudok zmenil tak, že maloletého Matúša zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch jeho rodičov s tým, že otec maloletého bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého S. od 1. do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca a matka maloletého, teda žalobkyňa od 16. dňa do posledného dňa každého kalendárneho mesiaca. Túto skutočnosť zistil správny orgán prvého stupňa pri preverovaní trvania podmienok na poskytovanie peňažného príspevku a dňa 09. 07. 2013 vykonal šetrenie v domácnosti otca maloletého S., ktorý sa v tom čase nachádzal u otca. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 09. 07. 2013 rozhodnutie, ktorým žalobkyni podľa ust. § 40 ods. 1 a ust. § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona spätne s účinnosťou od 01. 08. 2012 odňal peňažný príspevok na opatrovanie a jeho výplatu od 01. 06. 2013 zastavil z dôvodu, že žalobkyňa nezabezpečuje každodennú pomoc svojmu maloletému synovi pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2016 podané odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2013 potvrdil ako vecne správne.
10. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 07. 2016 a posúdiť, či tento pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2013 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.
11. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
Podľa § 39 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.
Podľa § 40 ods. 1, 3 veta prvá, ods. 5, 16 vyššie citovaného zákona, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec.
Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť iba za dni, počas ktorých fyzická osoba vykonávala opatrovanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 45 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel.
Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
Podľa § 49 ods. 10, 12 zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. Z ust. § 39 ods. 1 a 2 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že základným predpokladom na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie je odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na každodennú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí v prípade, ak stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu, t. j. zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predmetom súdneho konania v tejto veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 07. 2016, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2013 vydané podľa ust. § 40 ods. 1 a ust. § 45 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa odňal žalobkyni poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého maloletého syna S. a zastavil jeho výplatu, a to z dôvodu, že príspevok sa poskytoval neprávom, resp. že jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel. 12. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu) mal súd za preukázané, že maloletý syn žalobkyne S. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a bol zaradený do V. stupňa odkázanosti, čomu zodpovedá priemerný rozsah odkázanosti na opatrovanie 8 až 12 hodín denne, resp. 240 až 360 hodín za mesiac a sociálne dôsledky postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu správny orgán priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutého syna S. od 01. 01. 2010. Počas poberania tohto príspevku bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a následne podľa súdom schválenej rodičovskej dohody zo dňa 18. 07. 2012 bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo je v súlade so zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2010. Maloletý má teda plné právo na to, aby sa na starostlivosti o neho podieľali obaja jeho rodičia, ktorí sa dohodli na striedavej starostlivosti o neho tak, že od 1. do 15. dňa príslušného mesiaca vykonáva osobnú starostlivosť jeho otec a od 16. dňa do posledného dňa v príslušnom mesiaci vykonáva osobnú starostlivosť jeho matka, teda žalobkyňa, čo nebolo spochybnené. Takáto forma starostlivosti rodičov o ťažko zdravotne postihnutého maloletého syna nemôže byť podľa názoru súdu dôvodom na konštatovanie, že peňažný príspevok sa poskytoval neprávom, resp. že pominuli dôvody pre jeho ďalšie poskytovanie.
13. Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že striedavá starostlivosť bola do nášho právneho poriadku (zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zavedená od 01. 07. 2010, teda v čase, keď sa už žalobkyni od 01. 01. 2010 peňažný príspevok na opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutého maloletého syna poskytoval, a to podľa zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom o dôvodnosti jeho priznania a poskytovania v tom čase neboli žiadne pochybnosti. Z obsahu predloženého administratívneho spisu však nie je zrejmé, na základe čoho správne orgány vyvodili záver, že peňažný príspevok na opatrovanie maloletého S. sa žalobkyni poskytoval neprávom, resp. že jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel, Dokazovanie, ktoré správny orgán prvého stupňa vykonal, a to pri nezmenenom zdravotnom stave maloletého S. , podľa názoru súdu nedáva dôvod na toto konštatovanie.
14. V danom prípade sa jedná v tejto veci už o druhé rozhodnutie žalovaného, pretože v predchádzajúcom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 11S/362/2013-24 zo dňa 26. 02. 2014 zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže žalovaný podal voči rozsudku krajského súdu odvolanie, ktoré preskúmal Najvyšší súd SR a rozsudkom č. 9Sžso/34/2014 zo dňa 27. 04. 2016 rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a konštatoval správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie jeho správnosti poukázal v rozhodnutí na niektoré skutočnosti.
Najmä, že tvrdenie správnych orgánov, že právoplatné rozhodnutie o zverení maloletého S. G. do striedavej starostlivosti oboch rodičov odôvodňuje záver, že peňažný príspevok bol poskytovaný neprávom, resp. že jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel, neobstojí.
Peňažný príspevok na opatrovanie patrí žalobkyni minimálne za čas, v ktorom sa reálne starala o maloletého (podľa § 14 ods. 4, § 39 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, ods. 3 veta prvá, ods. 5, ods. 16, § 45 ods. 1, ods. 3 ZoPP a zákon č. 36/2015 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2010).
Ako to uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku vo svojej rozhodovacej praxi zdôrazňuje, že právo musí byť predovšetkým živým nástrojom spravodlivosti a nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez prihliadnutia na zmysel a účel konkrétneho záujmu chráneného príslušnou normou. V prejednávanej veci je zmyslom a účelom vyhodnotenie nevyhnutnosti poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. V každom individuálnom prípade sa preto na základe vyššie uvedeného očakáva od žalovaného, že pristúpi starostlivo k vyhodnoteniu získaných relevantných informácií.
I napriek tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR v konkrétnej tejto veci žalovaný správny orgán nepostupoval v zmysle pokynu Najvyššieho súdu SR, i keď je žalovaný správny orgán názorom súdu pri rozhodovaní viazaný.
V priebehu správneho konania nebolo sporné a nespochybnili to ani správne orgány, že žalobkyňa v čase, keď má maloletého syna v osobnej starostlivosti (t. j. od 16. dňa do posledného dňa príslušného mesiaca) sa o neho riadne stará a opatrovanie mu poskytuje v zákonom stanovenom rozsahu. Na túto situáciu podľa názoru súdu zákonodarca pamätal v ust. § 40 ods. 15 vyššie citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že peňažný príspevok možno poskytnúť iba za tie dni, počas ktorých sa opatrovanie vykonáva, pokiaľ nie je ustanovené inak. Zverenie maloletého ťažko zdravotne postihnutého S. do striedavej starostlivosti oboch rodičov nemôže byť v rozpore s účelom a rozsahom jeho opatrovania a nemôže brániť tomu, aby žalobkyňa tento príspevok poberala počas dní, keď mu opatrovanie skutočne poskytuje a teda reálne ho vykonáva.
15. Súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa postupoval formálne, keď po zistení, že maloletý S. je zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vyvodil bez ďalšieho dokazovania záver, že peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytoval neprávom, resp. že jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel (ust. § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona). Na takéto konštatovanie podľa názoru súdu nebol daný dôvod, resp. správny orgán tento dôvod nepreukázal, nakoľko samotné zverenie zdravotne ťažko postihnutej osoby - maloletého dieťaťa odkázaného na opatrovanie do striedavej starostlivosti jeho rodičov, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na odňatie tohto príspevku jeho matke, ktorá sa počas doby, kedy je maloletý v jej starostlivosti o neho riadne stará a poskytuje mu potrebné pomoc. Toto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný v odvolacom správnom konaní aj napriek tomu, že jeho rozhodnutie už bolo krajským súdom zrušené a bol vyslovený aj právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý žalovaný správny orgán pri opätovnom rozhodovaní nerešpektoval, čo bolo jeho povinnosťou, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmať v celom rozsahu (výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo), prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť a zaoberal sa aj dôvodmi a názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Nitre, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR. Z dikcie ustanovenia § 59 od s. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona, ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci, je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. 16. Žalovaný ako odvolací správny orgán pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2016 opätovne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2013 a odvolanie žalobkyne zamietol, pričom sa plne stotožnil s dôvodmi i právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa. Takýto postup je však možný len v prípade, ak odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne. Podľa názoru súdu sa však o tento prípad nejedná a rozhodnutie žalovaného (rovnako ako prvostupňového správneho orgánu) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 07. 2016 zrušiť podľa § 191 ods. 1, písm. c/ SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
17. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP, opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2013, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnila.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.