Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-242-2014.pdf
PDF · 119.41 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-8C/242/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcov: 1. E. Ď., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX/XX, D., X. S. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX/XX, D., X. I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX, D., X. X. C.Á., L.. XX.XX.XXXX, J. X. C.Á. XX/XX, D., X. G. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/ XX,D., X. C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. T. XXX/XX, D., X. O. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G.L. XX, D., X. Y. G., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XXX, G., X. I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX/A, D., 10. P. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XXX/X, P., všetci žalobcovia zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375 proti žalovaným: 1. C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX/XX, D., 2. C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX/XX, D., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Kováčik Le§al s.r.o, Hviezdoslavova 603/20, Solčany, IČO: 45 290 601, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobkyňa 2. S. Š. O.. T.Č., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. D., G. XXX/XX je vlastníčkou parciel O.. Q. E. T. Ú. D. Č.. XXXX/X - X. G. S. L. M. E. XX C. S. Č.. XXXX/X - X.Á. M. E. XXX C. v podiele 1, S. E. G. 1. A. G. G. K. K. G. L.. I. Š., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, L. J. D.S., G. XXX/XX.
II. Žalobcom 1.- 10. súd priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2014, sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva žalobkyne 2. v podiele 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX E. T.. Ú.. D. S. P. G.. Č.. XXXX/X X.. G. S. L. E. E. XX C. S. G.. Č.. XXXX/X X. E. E. XXX C. S. E. G. 1. T. P. L.Ľ. D. K. A., Ž.R. G. K. K. G. L.. I. Š., X.. K. XX.XX.XXXX. G. Ž. M. M. W. P., Ž. O. Ž. E. X.,X., S. XX. O. D. Ž. X. S. I. L.. C. I. Š.L., T. X. XX.XX.XXXX S. J. G. Ň. L. P. D. E. K. T. XD XXXX/XX. Na základe rozhodnutia ONV Topoľčany Č.. V..X-XXX/XX X. K. XX.XX.XXXX K. K. M. A. G. G..Č.. XXXX M. E. XXXX C. E. T..Ú.. D., L. E. O. K. S. X. X.Y.. A. G. M. A. J. X. K. A. D. C. D. K. XX.XX.XXXX, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom P. pod O. XXX/XX K. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa 2. s manželom vstúpili do užívania uvedeného pozemku, na ktorom si v roku XXXX postavili rodinný dom, a to na základe stavebného povolenia M. P. Č.. E../. X. K. XX.XX.XXXX, ktorý dom sa v súčasnosti nachádza vo vlastníctve žalobkyne 1. a jeho terajšie súp. Č.. I. XXX. V r. XXXX - XX postavili rodinný dom na vedľajšej parcele (E. D. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X), E. T.. Ú.. D. žalovaná 1. s manželom, ktorí predmetnú parcelu dostali do osobného užívania od C.. Nakoľko však v dobe, keď išli žalovaní stavať predmetný rodinný dom bol ich pozemok úzky, dohodli sa so žalobkyňou 2. a jej manželom, že im pre účely výstavby domu pustia pás o Š. X,X C. M. G. Q. XX C. P.ak, že žalovaní si dom postavili do pozemku žalobcov. O tejto skutočnosti dodatočne spísali „vzájomnú dohodu“ L. C. D.S. K. XX.XX.XXXX. Táto dohoda a skutočnosť nebola nikdy predmetom sporu, bola obojstranne uznávaná a žalovaní si v priamom predĺžení základov ich rodinného domu postavili murovaný plot, ktorý
približne na konci dvorovej časti odskočil 1,5 metra do ich pozemku, nakoľko tam končila plocha, ktorú im žalobkyňa 2. s manželom vypustili a ďalej pokračovala hranica smerom dozadu - sčasti vyznačená aj plotom. Žalobkyňa 2. po smrti manžela zistila, že pozemok, ktorý dostali do osobného užívania od C., nemajú zapísaný na liste vlastníctva a preto ho v roku XXXX usporiadala osvedčením L. XX/ XX, L. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX u notárky I.. E. O., ktorá dala do osvedčenia všetky parcely okrem sporových, o čom však žalobkyňa 2. nevedela, nakoľko nemala ako a ani prečo stotožňovať dnešné G. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X s tými, ktoré síce užíva, ale nemá na mene, keďže vo dvore nebol žiaden spor, a tieto pozemky užívali pokojne a nerušene až do roku XXXX. Zároveň aj žalovaní si užívali svoj pozemok po plot, ktorý si postavili. Spor začal až na I. XXXX, kedy si žalovaní na základe vytyčovacieho náčrtu firmy GEOTOP zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXXXXXX-XXX/XX začali nárokovať aj plochu za týmto oplotením, na jar zatĺkli do žalobcami užívaného pozemku v zadnej časti (Č.. XXXX/X) koly na postavenie oplotenia a v septembri XXXX poslali žalobkyni 1. výzvu, že si tieto pozemky nárokujú a domáhajú sa ich vydania. Žalobcovia poukázali na to, že predmetné pozemky sú vytvorené z pôvodnej parcely Č.. XXXX, ktorá bola žalobkyni 2. a jej manželovi I. Š. pridelená do osobného užívania podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991, takže okrem iného aj pokojnou a nerušenou držbou splnili podmienky vydržania podľa § 129 a nasl. § 124 Občianskeho zákonníka. Nakoľko však manžel žalobkyne 2. zomrel, aj s poukazom na vyporiadanie BSM v dedičskom konaní po ňom, sa žalobcovia domáhajú určenia, že ich vlastníkom je v podiele 1/2 žalobkyňa 2., a v podiele 1/2 patria do dedičstva po neb. I. Š. L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX.
2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.02.2015 (č.l. 55), poukázali na to, že dňa 21.05.1975 uzavreli s C. dohodu o zriadení práva spoločného osobného užívania k parc. Č.. XXXX/X M. E. XXX C. E. T..Ú.. D.. Uvedený pozemok im bol pridelený do osobného užívania na základe právoplatného rozhodnutia M. E. P. Č.. V..-X-XXXX/XX - XX X. K. XX.XX.XXXX. Na základe stavebného povolenia si na predmetnom pozemku postavili rodinný dom, ku ktorému bolo dňa XX.XX.XXXX vydané kolaudačné rozhodnutie Č.. XXX/XX. Výstavbou rodinného domu, pridelením súpisného čísla, bolo vykonané zameranie novostavby a bol vyhotovený N. Č.. XXX - XXX-XXXX/XX X. K. XX.XX.XXXX X. L. B. Č.. XXX S. N. XXXXXXXXXXX/ XX-XXX/XX. Z tohto dôvodu došlo k rozčleneniu nadobudnutej parcely XXXX/X L. dve parcely a to Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X. Geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX-XXX/XX následne došlo k rozčleneniu G..Č.. XXXX/X L. G..Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X ako aj rozdeleniu G.. Č.. XXXX/X L. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X. Žalovaní ďalej poukázali na ustanovenia § 872 ods. 1 OZ, § 11 a § 16 zák. č. 265/1992 Zb. ako aj § 70 a § 78 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., z ktorých podľa nich nepochybne vyplýva právny dôvod nadobudnutia G.. Č.. XXXX/X ako pôvodne nadobudnutej parcely. Takto bolo ich osobné užívanie tejto parcely zapísané do evidencie nehnuteľností podľa právnych predpisov platných v tom čase, a následnými geometrickými plánmi došlo k postupnému rozčleňovaniu tejto parcely, na G. Č.. XXXX/X, XXXX/X S. Č.. XXXX/X. Príslušnými právnymi predpismi je podľa žalovaných jasne vyjadrená pravdivosť zápisov k jednotlivým parceliam v evidencii nehnuteľností na základe zásady hodnoverností, legality a princípu publicity. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že parcely Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X vznikli rozdelením parcely Č.. XXXX, prípadne akým spôsobom predmetné parcely nadobudli. Podľa žalovaných nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemku, nakoľko do 31.12.1991 existovalo iba osobné užívanie pozemku a až novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1992 Zb. došlo k zmene z osobného užívania na vlastníctvo. Plynutie vydržacej doby možno teda počítať až od XX.XX.XXXX, avšak už v roku XXXX došlo k sporom o hranicu pozemku a narušenie teoretickej pokojnej držby. Z uvedených dôvodov v notárskej zápisnici notárky JUDr. E. O. L. XX/XX, L. XX/XX zo dňa 01.03.1999 o osvedčení o vydržaní vlastníckeho žalobkyňou 2. nemohli byť zahrnuté G.. Č.. XXXX/X S. XXXX/X z dôvodu, že z evidencie nehnuteľností bolo jednoznačne zrejmé, kto je ich skutočným vlastníkom. Podľa žalovaných sa zároveň možno domnievať, že na základe vzájomného rešpektovania a nerušeného užívania XX C. X. G.. Č.. XXXX/X S. XXXX/X na základe vzájomnej dohody zo dňa XX.XX.XXXX, došlo z ich strany k vydržaniu vlastníckeho keďže boli oprávnení ich užívať. Rozpor v hraniciach pozemku je spôsobený najmä mylnou predstavou v užívaní pozemku od roku XXXX žalobkyňou 2. a jej zosnulým manželom, pričom zameranie pozemkov a ich skutočné užívanie nebolo uskutočnené podľa právneho stavu, ale len faktickým užívaním pozemku bez presného zamerania hraníc, keďže v čase zverenia G.. Č.. XXXX/X do osobného užívania žalovaných už žalobkyňa 2. s manželom užívali svoj pozemok a mohli byť presvedčení, že užívajú to, čo je ich. Nakoľko žalovaní mali záujem zosúladiť faktický stav s právnym došlo k zameraniu hraníc skutočného užívania pozemkov, kedy bol vytvorený protokol spoločnosťou GEOTOP a vytvorený N. Č.. XXXXXXXX-XXX/XX X. K. XX.XX.XXXX na základe ktorého došlo k rozčleneniu G.. Č.. XXXX/X L. XXXX/X S. XXXX/X, O. G.. Č..
XXXX/X L. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X S. T. O. G.. Č.. XXXX L. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X a na jeho základe navrhli uzavretie zámennej zmluvy medzi žalovanými a žalobcom 7., ktorou by došlo k zámene vlastníkov na parc.č. XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X a tým aj k zosúladeniu faktického a právneho stavu.
3. Nakoľko pôvodný žalovaný 2. - I. Š. X. K. XX.XX.XXXX t.j. v priebehu tohto konania, tunajší súd najskôr uznesením č.k. 8C/242/2014- 80 zo dňa 05.03.2015 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po ňom a následne uznesením č.k. XC/XXX/XXXX - 96 zo dňa 16.06.2015 rozhodol o pokračovaní v konaní, s tým, že na miesto pôvodného žalovaného 2. s poukazom na výsledok dedičského konania, ako aj aktuálny zápis na LV, nastúpil C. Š., L.. XX.XX.XXXX.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj znaleckým dokazovaním vrátane výsluchu znalkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
Z aktuálneho LV Č.. XXX G. T.. Ú.. D. súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci - každý v podiele X/ X G. O.. „. Č.. XXXX/X - X. G. S. L. M. E. XX C. S. Č.. XXXX/X - X. M. E.C. XXX C. D. X. Ž. X. S. X. A. G. D. D. G. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/XX vo vlastníctve žalobkyne 1. X. L. B. Č.. XXXX S. B. Č.. XXXX (Č..B.. XX, XX- XX).
Z osvedčenia o dedičstve XD XXX/XX, K. L. XXX/XX (Č..B.. XX) po neb. manželovi žalobkyne 2. - I. Š., ktorý zomrel XX.XX.XXXX (č.l. 40) súd zistil, že v ňom boli prejednané nehnuteľnosti v T..Ú.. D. a to domový majetok D.. Č.. XXX L. G.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, T. L. Ž. X., D. G. L. E. J. v 1. Uvedeným osvedčením je zároveň preukázané, že žalobcovia 1. až 10. sú zákonnými dedičmi po neb. I. Š. (manželka a deti).
Rozhodnutím M. P., V. M. Č.. V..X-XXX/XX X. XX.XX.XXXX (Č..B..XX) J. I. Š. L.. XX.XX.XXXX S. S. O.. T.S. L. XX.XX.XXXX (žalobkyni 2. a jej manželovi) pridelený do osobného užívania k výstavbe rodinného domku pozemok v D. podľa pozemnoknižného stavu vo E. Č.. 219 a podľa EN na evidenčnom liste Č.. XXX T..Ú.. D. E. S. G.. Č.. XXXX M. E. XXXX C., E. E. Č.. Š. S. E. D. C. E. D.. Právnou mocou tohto rozhodnutia (v zmysle jeho obsahu) vzniklo žalobkyni 2. a jej manželovi právo, aby s nimi MNV v D. uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania uvedeného pozemku.
Na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku C. E. D. zo dňa XX.XX.XXXX (Č..B.. XX) C. zriadil I. Š. S. C.. S. O.. T. (žalobkyni 2. a jej manželovi) právo osobného užívania G.. Č.. XXXX M. E. XXXX C. k výstavbe rodinného domku a k zriadeniu záhradky. V uvedenej dohode sa zároveň konštatuje, že pozemok im bol pridelený do osobného užívania na základe právoplatného rozhodnutia vydaného M. - V. M. P. X. K. XX.XX.XXXX G. Č. V..X-XXX/XX a za podmienok uvedených v rozhodnutí musí byť zastavaný najneskôr do konca roka XXXX. Právo osobného užívania vzniká registráciou tejto dohody u štátneho notárstva a podľa tejto dohody sa prevedie zápis v evidencii nehnuteľností strediska geodézie E. P..
Rozhodnutím M. - M. E. E. P. Č.. E../. X. XX.XX.XXXX (Č..B.. XX) bolo žalobkyni 2. a jej manželovi vydané stavebné povolenie na novostavbu pozostávajúcu z troch izieb, kuchyne, predsiene, špajze, pivnice a kúpeľne v obci D., T.. Ú.. D., G..Č.. XXXX. V rámci osobitných pripomienok tohto rozhodnutia sa uvádza, že MNV je povinné previesť vytýčenie stavby za prítomnosti susedov, z čoho bude urobený úradný záznam, ktorý MNV zašle na M. - M. E. E. P..
Rozhodnutím ONV P. - V. M. Č.. V..- X-XXXX/XX-XX X. XX.XX.XXXX J. I. Š. S. C. C. (Ž. X. S. I. C.) obyvateľom v D. Č.. XXX pridelený do osobného užívania pozemok podľa stavu EN pre k. ú. D. M. S. G.. Č.. XXXX/X M. E.C. X Á., E. L. B. Č.. X, ktorý je vlastníctvom Čsl. štátu v správe MNV E. D. pre výstavbu rodinného domu, ktorý musí byť postavený do konca roka XXXX. Právnou mocou tohto rozhodnutia vzniká menovaným manželom právo, aby s nimi MNV uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku.
Dňa 21.05.1975 bola uzavretá dohoda o zriadení práva spoločného užívania pozemku (č.l. 64) medzi Čsl. štátom v zastúpení MNV E. D. S. I. Š. s manželkou C. (žalovanej 1. s manželom) bytom D. XXX, T. C. E. D.Č. zriadil menovaným právo spoločného osobného užívania pozemku v k. ú. Solčany označeného podľa stavu k. n. ako G.. Č.. XXXX/X M. E. X Á., E. L. B. Č.. X T. D. O. K.. E. Č. W.. P. K. D. T., Ž. G. G. E. G. Č.. Š.Á. W. J. G. K. M. A. G. O. V. M. M. E. P. Č.. V.-X-XXXX/XX-XX X. XX.XX.XXXX.
V zmysle článku IV. právo spoločného osobného užívania pozemku vzniká registráciou tejto dohody na Štátnom notárstve v P.. Podľa článku V. dohody sa navrhuje, aby podľa tejto listiny bol prevedený zápis na stredisku geodézie E. P. v evidencii nehnuteľností na LV M. D.S..
Dňa 12.05.1977 bolo M. - M. E. S. Ú. E. P. G. Č.. E.. XXX/XX (č.l. 66) vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo I. Š. S. C. E. M. D. XXX G. A. D. L. G.M. XXXX/X E. T.. Ú.. D. X. Ú. J., T. D. M. X W., T. S. G.. X. E. E. Č.. XXX - XXXX - XXXX/XX (Č..B.. XX-XX) D. A. Č.. G.. XXXX/X, E. I. Š., T. - O. M. E. X Á., G.. Č.. XXXX/X - X. M. E. X Á. XX C. S. G.. Č.. XXXX/X - K., K. X Á. XX C. (spolu 8 árov).
Vzájomnou dohodou napísanou na C. E. D. K. XX.XX.XXXX (Č..B.. XX) medzi žalobkyňou 2 a jej manželom ako užívateľmi G.. Č.. XXXX/X S. X. na strane jednej žalovanou 1. a jej manželom ako užívateľmi G. Č.. XXXX/X na strane druhej, sa menovaní dohodli, žalovaná 1. a jej manžel budú užívať XX C. X. G.. Č.. XXXX/X S. XXXX/X. Na uvedených m2 je prevedená zástavba rodinného domu a dvor. Užívateľ uvedených parciel s užívaním súhlasí a nemá proti užívateľovi I. Š. (C. Ž.S. X.) námietok.
Písomnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 76) žalovaní vyzvali na usporiadanie vzťahov s vlastníkom susediacej parcely č. 1291/5 v ich vlastníctve s parcelami Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X E. E. O. Š. S. C. Š. a zároveň vyzvali žalobkyňu 1. na uzavretie zámennej zmluvy medzi nimi a žalobcom 7. a C. Š., T. J. K. T. X. E. L. G.. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X.
Z G. Č.. XXX G. T.. Ú.. D. (č.l. 148) vyplýva, že v nej bola evidovaná G.. Č.. XXXX M. E. XXX D. (X Š. D. =. X,XXXXXX C.)
Z návrhu na mimosúdny zmier zo dňa 07.04.1999 (č.l. 172) vyplýva, že I. Š. a manželka C. vyzvali žalobkyňu 2. aby vrátila do užívania neoprávnene zabratú plochu, nakoľko užíva nielen svoje pozemky, ale aj časť ich G.. Č.. XXXX/X S. P. G. Q. K. G. XXX Q. K. G.. Č.. XXXX/X.
Z identifikácie parciel zo dňa 09.05.2016 (č.l. 157) vyplýva, že parcely reg. Q. Č.. XXXX/X - X. G. M. E. XX C. S. Č.. XXXX/X - X. M. E. XXX C. J. E. X. G. G. O.. R. Č.. XXXX.
6. Žalobkyňa 1. potvrdila, že spor nastal až po M. D. (L.. I. Š.), nakoľko sused si nárokoval X,X C. po celej dĺžke ich susediacich parciel. Z druhej časti pozemku žalovaných býva jej brat, a najskôr to chceli usporiadať tak, že pozemky zamenia. Keď to ale začala vybavovať po úradoch, zistila, že tam nič nesedelo a na úradoch nevedeli zdokladovať, ako z tej pôvodnej parcely vznikli tie ďalšie, a preto podali túto žalobu.
7. Žalobkyňa 2. uviedla, Ž. E. O.. XXXX s manželom požiadali MNV o pozemok na stavbu rodinného domu a poskytli im túto roľu. Z úradu im prišli ukázať pozemok, vymerali to, dali tam kolíky. Ešte pred tým ako začali so stavbou domu, jej manžel to podľa toho vymerania ohradil dubovými kolmi a potom postavili dom, do ktorého sa nasťahovali na jeseň XXXX a od vtedy tam ona stále býva. Bývali už v tom dome, keď začali s výstavbou domu žalovaná 1. a jej manžel, ktorí prišli za nimi, či im pustia toho 1,5 metra, lebo inak by tam (žalovaní) nemohli postaviť dom. Vypustili im teda toho 1,5 metra avšak iba v časti dvora a pod domom, a podpísali ohľadom toho aj papier. Vytrhali preto (žalobkyňa 2. s neb. manželom) v tejto časti svoj pôvodný plot, keďže to bolo pod domom žalovaných . Následne sa to týmto spôsobom užívalo a neboli problémy. Tie nastali až po smrti jej manžela v r. XXXX, kedy si tam žalovaní postavili drevené koly. Deti ich však vytrhali a zostalo ticho až do obdobia, keď si žalovaný 2. vybavoval pozemok - dal si ho zamerať a vtedy žalobcovia zistili, že im žalovaní zabrali až približne 3,5 metra s tým, že si tam hneď postavili stĺpy, nikoho sa nepýtali a v O.. XXXX P. X. A.. Nebolo to však oplotené, boli tam iba tie stĺpy. Do roku XXXX neboli (žalobcovia) nikým oslovení, že by užívali niečo, čo im nepatrí a po smrti jej manžela bol pozemok prepísaný na žalobkyňu 1.
8. Žalovaná 1. potvrdila, že v čase keď s manželom začali so stavbou domu, žalobkyňa 2. s manželom tam už bývali. Oni (žalovaná 1. s manželom) počas výstavby domu nemali svoj pozemok ohradený a ohradili to až keď tam už bývali, pričom nasťahovali sa E. XX/XXXX, a postavili tam aj ten múrik. V dome bývala s manželom až do jeho smrti a býva tam aj naďalej. Je pravdou, že na úrade podpísala, že im žalobkyňa 2. s manželom vypúšťajú časť pozemku, ale vlastne ani nevedela čo podpisuje. Podľa žalovanej 2. boli medzi stranami nezhody a vadenice ohľadom pozemkov stále, ale úradne to riešené nebolo.
9. Zo znaleckého posudku Č.. X/XXXX E. W.. W. J., znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia vyplýva, že skutočnú vlastnícku hranicu medzi žalobcami a žalovanými tvoria lomové body XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX D. XXX-XX S. P. G. Q. G.. Č.. XXXX/X S. XXXX/X D. S. J. E. E. E. Ž.. S. E. X. T. X. R. G. O.. E. Y. C. G.. Č.. XXXX/X S. XXXX/X S. C. G.. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X, Q. G. XXXX/X I. E. D. E. A. Ž. (M. C. G. ), O. S. G. Č.. XXXX/X A. Ž., G. G. I.Ú. G. G. X. S. Č. G. XXXX/X. X. Ď. E. G. T., Ž. G. XXXX/X S. S. XXXX/X J. E. X. Č. G. G. XXXX. Nakoľko vlastnícka hranica je totožná s hranicou parciel evidovaných v katastrálnej mape, geometrický plán nie je potrebný.
10. Na pojednávaní konanom dňa 23.05. 2017 znalkyňa uviedla, že GP Č.. XXX-XXX-XXXX-XX J. X. K. T. C., G. L. I. X. J. G. K. A. I. Š. S. C. G.. Č.. XXXX/X M. E. XXX C.. P. N. L. L. G. N. G. Č..XXX- XXXX-XXXX-X/X, Č. G. S. E. E. X. M. P. N. G., G. v prvom GP vznikla parcela Č.. XXXX/X M. E. XXXX C. X. T. L. X. K. N. D. M. G. Č.. XXXX/X M. E. XXX C..
11. K otázke zamerania rodinného domu (pôvodných) žalovaných geometrickým plánom č. XXX- XXXX- XXXX znalkyňa uviedla, že bola použitá ortogonálna metóda z dvoch podrobných meračských bodov XXX S. XXX, ktorých súradnice sú evidované ako meračské body na KN, avšak meračská priamka je v GP zaznačená s dĺžkou XX,XX C., avšak výpočtom so súradníc, ktoré sú evidované v dokumentácií na katastri by mala byť jej dĺžka XX,XX C.. Čiže v rámci tejto skutočnosti je rozdiel cca 3 metrov, a z tejto meračskej priamky sa potom meral predmetný rodinný dom žalovaných, čo skreslilo jeho polohu k hraniciam pozemkov. Tento rodinný dom bol teda polohovo a tvarovo zameraný správne, ale nesprávne vo vzťahu k hraniciam pozemkov, je posunutý doprava t.j. viac k hranici s parcelou Č.. XXXX/X M. T. I. E.Ý. W. X,XX C., S. L. X. P. C. J. X. K. T. L., S. P. E. S. X. B. Č.. XXX.
12. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v spore domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie zápisu resp. obnovy vlastníckeho práva .
V prejednávanom prípade, dospel súd k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko v katastri nehnuteľností je vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané inak, než požadujú toto zohľadniť oni v rámci dedičského konania, čím teda existuje rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri a skutočnými údajmi podľa žalobcov. V danom prípade tak iba týmto určením, môže byť zmenený zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ktorý zároveň vytvorí pevný právny rámec pre úpravu vzťahov medzi stranami, čím je splnená požiadavka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zároveň platí, že určovaciu žalobu spočívajúcu v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka - takouto osobou je len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (L. D. XCdo XXX/ XXXX). Z uvedeného tak zároveň vyplýva aktívna legitimácia žalobcov. Súd preto následne pristúpil k dokazovaniu v merite prejednávanej veci.
Podľa § 205 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991 (t.j. v znení pred novelou č. 509/1991 Zb.), rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor. Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k
nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 v znení platnom do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
13. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. 14. Vykonaným dokazovaním, vrátane identifikácie parciel ako aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že sporové parcely Q. E. T.. Ú.. D.S. Č.. XXXX/X S. Č.. XXXX/X E. X. G. G. G. Č.. XXXX, T. J. O. E. G. E. XXX D. E. XXX D..
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že celá táto pozemnoknižná parcela č. XXXX M. E. XXXX C. J. O. V. M. M. P. Č.. V..X-XXX/XX X. K. XX.XX.XXXX (Č..B.. XX) pridelená do osobného užívania žalobkyni 2. a jej manželovi. Na základe uvedeného rozhodnutia ONV bola následne dňa 22.04.1967 uzavretá dohoda zriadení práva osobného užívania pozemku medzi MNV E. D. a žalobkyňou 2 a jej manželom (č.l. 44), ktorá bola riadne (v zmysle § 205 OZ v znení pred novelou č. 509/1991 Zb.) registrovaná na štátnom notárstve E. P. K. XX.XX.XXXX, ako to preukazuje pripojený spis uvedeného štátneho notárstva O. XXX/XXXX (Č..B.. XXX-XXX). V konaní nebol preukázaný žiaden právny titul či právna skutočnosť, v dôsledku ktorej by boli žalobkyňa 2. a jej manžel resp. jeho právni nástupcovia užívacieho práva k pôvodnej PK parcele Č.. XXXX (v akomkoľvek rozsahu) v nasledovnom období pozbavení, pričom takouto skutočnosťou či titulom, rozhodne nemôže byť žiadny geometrický plán alebo zameranie, ktoré sú len podkladom pre právne úkony. Rovnako nebolo preukázané, že by v období po XX.XX.XXXX žalobkyňa 2. s manželom (resp. jeho právni nástupcovia), akúkoľvek časť tejto parcely scudzili tretej osobe.
15. Zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, vyplýva, že parc. Č.. XXXX/X M. E. XXX C., T. J. L. G. K. A. Ž. X. S. C. E. M. X. G. G. G. Č.. XXXX - K. M. E.C. XXX C. S. X. G.. Č.. XXXX
- K. M. E. XXX C..
16. Z uvedeného je potom zrejmé, že dňa 21.05.1975 nemohla byť platne uzavretá dohoda o zriadení práva spoločného užívania k akejkoľvek časti parcely vytvorenej z pôvodnej PK parcely Č.. XXXX C. C. D. a žalovanou 1. a jej manželom (č.l. 64), keďže táto parcela bola už dňa 22.04.1967 v celosti pridelená do osobného užívania žalobkyni 2. a manželovi, ktorá dohoda bola aj dňa 16.05.1967 riadne zaevidovaná na štátnom notárstve P. (č.l. 256) odkiaľ bol jej odpis (č.l. 259) odoslaný stredisku Geodézie E. P.. Na základe takto registrovanej dohody vznikla žalobkyni 2. a jej manželovi oprávnená držba predmetného pozemku, ktorá sa v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformovala na vlastnícke právo.
17. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na vyjadrenie znalkyne na pojednávaní dňa 23.05.2017 (č.l. 294) ohľadom nesprávneho zamerania v geometrických plánoch č. XXX-XXX-XXXX-XX S. Č.. XXX- XXXX-XXXX (M. M. G. Č.. XXXX/X a zamerania rodinného domu žalovaných).
18. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že na strane žalobkyne 2. a jej manžela bolo preukázané, že predmetná dohoda, ktorou im bolo zriadené právo osobného užívania k PK parcele č. XXXX E. T.. Ú.. D., bola riadne na štátnom notárstve P.M. registrovaná, preto by, okrem už vyššie uvedeného odôvodnenia, bola zároveň na mieste aj argumentácia žalobcov ohľadom vydržania vlastníckeho práva k sporovým nehnuteľnostiam, nakoľko žalobkyňa 2. s neb. manželom od registrácie tejto dohody (XX.XX.XXXX) predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo a dobromyseľne užívali, čo vyplýva aj z vyjadrení strán i predložených fotografií, vrátane vzájomnej dohody zo dňa XX.XX.XXXX (Č..B.. XX) a preto by na ich strane 10 ročná vydržacia doba v zmysle § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula XX.XX.XXXX (L. D. XCdo XX/XXXX). Na uvedenom závere by teda nič nemenilo ani písomné podanie I. Š. (G. I.. K.) X. K. XX.XX.XXXX (č.l. 172).
19. Súd preto podanej žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa 2. je vlastníčkou sporových parciel v podiele 1, a v podiele 1 tieto patria do dedičstva po neb. I. Š.L., X.. K. XX.XX.XXXX.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a v konaní úspešným žalobcom priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.