Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_24C-149-2015.pdf
PDF · 98.75 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/149/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce samosudcom JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., reg. č. 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské Kráľovstvo, právne zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: A., o zaplatenie 1.215,03 EUR s prísluš., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.03.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 1.215,03 EUR, s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., uzatvorila so žalovaným dňa úverovú zmluvu na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.346,86 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 18 - tich pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok splácať úver nedodržal a preto ho právny predchodca žalobcu vyzval k splateniu celého dlhu v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.08.2013 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
3. Súd na deň 12.06.2017 nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaná sa dostavila. Žalobca a jeho právny zástupca sa ospravedlnili z účasti na pojednávaní a súhlasili aby bola vec prejednaná v ich neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, výpismi z obchodného registra žalobcu a zástupcu žalobcu, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého dlhu a výpisom čerpania splátok a úhrad a zistil nasledujúci skutkový stav:
5. Súdu je z jeho činnosti zrejmé, že žalobca k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie súdom predkladá listinu s názvom Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy v ktorom sa uvádza, že postupca a postupník sa dohodli na postúpení pohľadávky s príslušenstvom, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy voči dlžníkovi. Zároveň sa v uvedenom dokumente, ktorý má potvrdzovať existenciu zmluvy postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy uvádza, že pohľadávka bola postupníkovi postúpená aj s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami, ktoré sú s ňou spojené podľa rozhodného práva SR. Zároveň z tohto dokumentu vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy s konkrétnym názvom .
6. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 479,10,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 18 splátkach po 38,13 EUR mesačne.
7. Z listu označeného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ súd zistil, že právny zástupca spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok a zároveň ho vyzval na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky.
8. Z poštového podacieho hárku predloženého žalobcom súd zistil, že súdu neznámeho dňa podal žalobca subjektu Slovenská pošta, a.s. na prepravu neznámy počet doporučených listov, medzi ktorými bola aj zásielka so súdu neznámym obsahom doručovaná žalovanému.
9. Lustráciou v registri „Spr“ súd zistil, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a žalobcom sa v registri nenachádza.
10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
12. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou právomoci a určenia rozhodného práva, právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 2 bod 1 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.).
13. V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa Kapitoly III, čl. 4 ods. 3, čl. 6 ods. 1, 3 Nariadenia Rím I a za rozhodné právo určil právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko zmluva má zjavne užšiu väzbu práve s právom Slovenskej republiky s poukazom na tú skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu, t. j. právny predchodca navrhovateľa a odporca, postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom.
14. Súd sa v druhom rade musel vysporiadať s otázkou, či došlo k relevantnému postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktoré by zakladalo vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na začatie konania.
15. V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcov nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo.
16. Pokiaľ je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovanej na základe zisteného skutkového stavu zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená). Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania.
17. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť. Právne skutočnosti sú skutočnosti, na ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to skutočnosti, ktoré podľa zákona musia nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti, ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu všeobecne stanovené v zákone. Právne skutočnosti určuje platné právo, určitá skutočnosť, ktorá vznikla zmenila sa alebo zanikla, ale ktorá nie je určená v práve ako skutočnosť majúca právny význam, nemôže z právneho hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi subjektmi. Medzi právne skutočnosti právna teória zahŕňa aj vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria právne úkony. Dvojstranným právnym úkonom je aj zmluva. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká dvoma prejavmi vôle, stretnutím týchto dvoch prejavov vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená zmena v osobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto zmluva uzatvorená a že vyvolá právne následky, teda okrem ďalšieho nesmie trpieť vadou absolútnej neplatnosti.
18. Za platného právneho stavu nedochádza k zmene v osobe veriteľa oznámením postúpenia pohľadávky postupcom, keďže s touto skutočnosťou nie je tento právny následok zákonom spojený. S oznámením postúpenia pohľadávky postupcom sú spojené iné právne následky ako zmena v osobe veriteľa, a to napr. nemožnosť zbaviť sa bez ďalšieho, záväzku plnením postupcovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom dlžník po takomto oznámení nie je oprávnený pred plnením svojho záväzku dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto nie je možné vykladať v tom zmysle, že v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo dokonca jej neexistencie dochádza k zmene v osobe veriteľa na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a teda by súd v konaní o postúpenú peňažnú pohľadávku bol zbavený možnosti preskúmať právny dôvod nadobudnutia subjektívneho práva žalobcu. Uvedené platí o to viac v prípadoch, kde je právny dôvod vzniku práva žalobcu sporný. Ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka len bližšie upravujú zodpovednostné vzťahy v prípade, že nedôjde k zániku záväzku plnením dlžníka oprávnenej osobe. Bolo by v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb ak by súd bez predloženia Zmluvy o postúpení a jej posúdenia rozsudkom konštatoval ne/existujúce právo.
19. Vzhľadom na to súd musí posúdiť samotnú existenciu a zároveň aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu. Zmeny záväzku môžu spočívať v zmene niektorého z jeho subjektov, jednou z týchto zmien je aj zmena v osobe veriteľa postúpením pohľadávky, spočívajúca v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). K postúpeniu pohľadávky dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Bez posúdenia Zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno posúdiť ani aktívnu vecnú legitimáciu a to z nasledovných dôvodov. Zmluva o postúpení pohľadávky musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych úkonov sú spojené právne následky. Medzi náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle a touto je aj určitosť právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Určitosť právneho úkonu je kategóriou objektívnou. Ak ide o právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Ak teda zmluva o postúpení pohľadávky nie je v písomnej forme nie je dostatočne určitá, má vadu a v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatná, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, ku ktorej súd prihliada ex offo bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania. Absolútna neplatnosť pôsobí proti každému, pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistujúci úkon, nemôže vyvolať nijaké právne následky.
20. Pohľadávka ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak subjektmi t.j. kto komu má plniť a jednak právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. Bez uvedenia právneho dôvodu nie je možné identifikovať, najmä pri peňažných plneniach medzi subjektmi s viacerými obdobnými záväzkami, pohľadávka z ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky takto určená a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o postúpení pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávok neurčitá.
21. Všetky vyššie uvedené skutočnosti však súd nemohol posúdiť vzhľadom na nepredloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcom a to napriek skutočnosti, že bol žalobca riadne poučený a opätovne súdom vyzývaný na jej predloženie.
22. Žalobca tým, že súdu nepredložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, nepreukázal, že je vecne aktívne legitimovaný, čo je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobcom predložené akési potvrdenie o postúpení pohľadávky vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu postačovať v žiadnom prípade nemôže.
23. Súd taktiež považuje za potrebné dodať, žalobca rovnako postupoval aj v iných sporových veciach predmetného senátu, kde bol niekoľkonásobne vyzývaný na predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom Zmluvu o postúpení pohľadávky súdu nepredložil. Rovnako súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca riadne Zmluvu o postúpení pohľadávok neidentifikoval a túto označil zmätočne a zároveň rozporne iným dátumom v samotnej žalobe a iným dátumom v súdu predloženom oznámení o postúpení pohľadávky.
24. Teda žalobca vedel, že súd pre posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie požaduje doručenie konkrétneho listinného dôkazu, ktorý súd žalobcovi špecifikoval. Namiesto toho žalobca súdu nepredložil tento listinný dôkaz. Ak by aj predložil nepožadovaný dôkaz v podobe „akéhosi potvrdenia o existencii zmluvy“ nie zmluvu samotnú, aktívnu vecnú legitimáciu by nepreukázal. Ak strana sporu ignoruje súdnu požiadavku musí si byť plne vedená, že s vysokou pravdepodobnosťou nastupuje sankcia v podobe straty sporu najmä pri tak závažných skutočnostiach ako je preukázanie aktívnej vecnej legitimácie, ktorá patrí k základným procesným podmienkam konania. Taktiež vyvstáva otázka prečo sa takto žalobca rozhodol zachovať v kontexte skutočnosti že žalobca riadne Zmluvu o postúpení pohľadávok neidentifikoval a túto označil zmätočne a zároveň rozporne iným dátumom v samotnej žalobe a iným dátumom v súdu predloženom oznámení o postúpení pohľadávky, čo v zásade vyvoláva z pohľadu súdu závažnú obavu o samotnej neexistencii takejto zmluvy.
25. Súdu je síce známy „starší“ Rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 na ktorý žalobca často poukazuje, avšak súd musí dávať do pozornosti „novšiu“ ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR 1Cdo/76/2007 z 28. januára 2009 v zmysle ktorej, má súd oprávnenie skúmať samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok v prípade vzniku pochybností, ktorá skutočnosť vyplýva tak z uvedenia jej rôznych dátumov žalobcom ako aj tvrdení žalovaného. Žalobcom uvádzaná „stará“ judikatúra NSSR je teda dávno prekonaná inou a pôsobí argumentačne zavádzajúco a účelovo.
26. Zároveň možno konštatovať, že nedošlo k relevantnému oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky z dôvodu, že nebolo určité, zrozumiteľné z dôvodu, že v oznámení nie je presne špecifikované z čoho pohľadávka vyčíslená na konkrétnu sumu pozostáva, pričom táto suma ani nezodpovedá výške uplatnenej pohľadávky v tomto konaní. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu žalobcu, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného včas a to tak že mu bola doručený samotná žaloba s prílohami cestou súdu a tak sa žalovaný mohol s postúpením oboznámiť najneskôr po doručení návrhu prostredníctvom súdu. Oznámenie o postúpení nebolo žalobcom oznámené žalovanému právne relevantným spôsobom. Za uvedené má súd z tohto dôvodu, že žalobca nepredložil akýkoľvek doklad o tom, že predmetné oznámenie bolo žalovanému skutočne zaslané a doručené osobou ktorú zákon stanovuje. Zaslanie žaloby spolu s prílohami nie kvalifikovanou skutočnosťou, ktorá by bola spôsobilá nahradiť zanedbanie tejto povinnosti osobou zo zákona povinnou tak vykonať.
27. Nakoľko žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok nepreložil nie je za dôkazného stavu vo veci v čase rozhodnutia možné konvalidovať notifikačnú povinnosť a zároveň nie je možné skúmať existenciu a platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá by preukazovala vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.
28. Za podstatné taktiež súd považuje poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/487/2015 zo dňa 15.03.2017 týkajúce sa povinnosti žalobcu preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu s kontexte povinnosti predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok súdu a povinnosti riadne súdu preukázať aj oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V prípade, ak sa splnenie dlhu stane predmetom súdneho konania, osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka, teda, že sa stal skutočne majiteľom postupovanej pohľadávky a je súčasne povinný predložiť relevantné dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak žalobca tvrdí, že je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky voči žalovanému, musí to nielen tvrdiť, ale o tom predložiť aj relevantné dôkazy (platnú a účinnú zmluvu o postúpení). Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a napriek výzve súdu zmluvu o postúpení nepredložil. Ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši len mimosúdne vzťahy medzi dlžníkom a postupcom. Ak sa stane dlh predmetom súdneho konania, aplikujú sa príslušné ustanovenia procesného predpisu o dôkaznej povinnosti v súvislosti s preukázaním, že osoba vymáhajúca právo, je skutočne aj jeho nositeľom, resp. v zmysle výslovného ustanovenia zákona je oprávnená právo vymáhať vo svojom mene na účet jeho nositeľa. Existujúci rozpor údajov žalobca napriek výzve súdu neodstránil a to predložením zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému, preto v prejednávanej veci nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu. Skutočnosť oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spochybnená, keď pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, pričom zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Rovnako je uložená povinnosť postupcu oznámiť postúpenie bez zbytočného odkladu. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného včas a to doručením návrhu i s prílohami cestou súdu, preto sa žalovaný mohol s postúpením oboznámiť najneskôr po doručení návrhu prostredníctvom súdu. Oznámenie o postúpení nebolo oznámené žalovanému právne relevantným spôsobom, keď žalobca nepredložil akýkoľvek doklad o tom, že predmetné oznámenie bolo žalovanému skutočne zaslané a doručené, nepredložil zároveň doklad o svojej aktívnej vecnej legitimácii, a preto v konečnom dôsledku bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky správne. Žalobca, napriek výzve súdu, nepredložil zmluvu o postúpení medzi pôvodným veriteľom dlžníka a postupníkom - pôvodným žalobcom, ako ani nepreukázal, či toto postúpenie pohľadávky bolo bez zbytočného odkladu oznámené dlžníkovi buď pôvodným postupcom, prípadne postupníkom, teda, že je skutočne majiteľom postupovanej pohľadávky, oprávnený vymáhať vo svojom mene. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami z jeho strany v prejednávanej veci.“
29. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Z uvedeného dôvodu sa súd meritom veci nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho žalovaného nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.