Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Csp/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: A.. B. Ž., X.. B., E.. XX.XX.XXXX, I. B. D. - K.Ý. I., F. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Michalom Brožom, advokátom so sídlom v Ružomberku, A. Bernoláka 6, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, v spore o zaplatenie sumy 1.223,12 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.163,88 eura s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 27.03.2014 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou k 03.01.2017, doručenou tunajšiemu súdu 05.01.2017, sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 1.223,12 eura s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 27.03.2014 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnila ju tým, že v zmysle potvrdenia o uzatvorení poistnej zmluvy došlo medzi žalovanou a žalobkyňou k uzatvoreniu poistnej zmluvy UDP-K č. pz.: 5106800026 so začiatkom poistenia 11.03.1999 (ďalej len „PZ“). V zmysle PZ bola žalovaná povinná 11.03.2014 vyplatiť žalobkyni dojednané poistné plnenie pre prípad smrti a dožitia žalobkyne vo výške 75.470,- Sk (2.505,15 eura). Písomným podaním z 09.09.2014 žalovaná oznámila žalobkyni výplatu poistného plnenia vo výške 1.414,37 eura, ktoré žalobkyni aj reálne vyplatila. Žalobou si žalobkyňa uplatňuje nárok na vyplatenie poistného plnenia pre prípad smrti a dožitia vo výške 2.505,15 eura po odpočítaní časti poukázaného plnenia vo výške 1.282,03 eura (v zmysle oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 09.09.2014 žalobca (správne žalovaná) oznámila žalobkyni vrátenie preplatku vo výške 132,34 eura, ktorý žalobkyňa nepovažuje za vyplatenie poistného plnenia, ale o vrátenie bezdôvodného obohatenia), t. j. žalobkyňa podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie poistného plnenia vo výške 1.223,12 eura (2.505,15 - 1.282,03 = 1.223,12). Pri právnom zdôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 (ďalej len „NV“).

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 02.03.2017 k žalobe namietla platnosť vzniku PZ. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá z nich, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „iba“ s zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“, ale „odporuje tomuto zákonu“. Z pohľadu platností právneho úkonu podľa § 39 je absolútne podružné a irelevantné, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojím obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, čo explicitne plynie z § 788 OZ. Platnosť poistnej zmluvy treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Zákony platné v čase uzavretia PZ kládli viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobkyňa a ani súd nevzali do úvahy. Podľa zákona platného a účinného v čase jej uzavretia malo byť poistné uvedené v PZ v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu - požiadavke, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do PZ musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do PZ. V protokole z r. 2007 Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) skonštatovala, že poistné v PZ bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb., dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 02.06.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v PZ bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP- K žalovanú orgán štátu - Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF“) utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený protokol zo 04.06.1999. Poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej PZ. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností NBS. Z odborného vyjadrenia - listu NBS č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013 (ďalej len „list NBS z 02.12.2013“) vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu PZ bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti PZ aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu. V prípade PZ nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu, čo má oporu aj v právnej teórii. „Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. „regulovaných zmlúv“, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. V deväťdesiatych rokoch bola v rámci deetatizácie a „privatizácie“ súkromného práva predmetná osobitná právna úprava do veľkej miery zrušená a bol prenechaný priestor na dohodu zmluvných strán. Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje list NBS z 02.12.2013, že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1993 schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu k PZ, ktorá má byť právnym základom nároku. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším MF, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo a nie je ho možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani

ratihabíciou. Pre neplatnosť PZ uplatnený nárok žalobkyne nie je dôvodný. Je faktom, že a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci; b) takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu PZ, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom; c) poistné je podstatnou náležitosťou PZ (§ 788 ; d) ak je podstatná náležitosť PZ v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 , potom je celá poistná zmluva neplatná; e) neplatnosť PZ pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ; f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť; g) ak je PZ neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Opačný záver o platnosti PZ za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky PZ ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Súčasne predložila právoplatné rozhodnutia súdov, v rámci ktorých konajúci súd zamietol žalobu v dôsledku neplatnosti poistných zmlúv typu UDP-K (rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/338/2015 a rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014). Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, v ktorom sa konajúci súd jednoznačne vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP-K sú v časti podstatnej obsahovej náležitosti - poistného nezákonné: „Žalovaný - MF SR Rozhodnutím povolil Žalobcovi - Rapid life životná poisťovňa, a. s. podnikanie v poisťovníctve aj s poistením UDP-K nesprávne a v nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval negatívnymi kontrolami kalkulácie a sadzieb poistného, keďže nebolo vypočítané v súlade poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného, bolo kalkulované a inkasované v nižšej výške ako malo byť a z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom o poisťovníctve“. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobkyňa v následnej replike danej vyjadrením jej zástupcu zo 16.03.2017, zotrvajúc v plnom rozsahu na podanej žalobe, vyjadrila nesúhlas s právnym názorom žalovanej o neplatnosti PZ z dôvodu nesprávnej kalkulácie výšky poistného a aj z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle PZ. Podľa žalobkyne PZ ako celok bola platne uzatvorená a trvala do skončenia PZ nastaním právnej skutočnosti - dožitím poisteného. Žalobkyňa pri uzatváraní PZ vychádzala z údajov, ktoré jej predložila a vypracovala žalovaná. Tieto skutočnosti (výška poistného, doba poistenia a iné) sa pretavili do textu (obsahu) PZ ako dvojstranného právneho aktu, ktorý zhmotňuje vôľu účastníkov právneho vzťahu. Skutočnosti, ktoré vznikli na strane poisťovateľa (žalovanej) po uzavretí PZ a boli spôsobené či už konaním žalovanej alebo tretej strany (orgánom štátneho dozoru) sú pre právne vzťahy vyplývajúce z obsahu PZ právne irelevantné a nemajú a ani nemôžu mať vplyv na jej obsah. Podľa neho PZ je nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Podľa ust. § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uvedené ustanovenie má procesnoprávny charakter, ktorý určuje, akým spôsobom má hodnotiaci orgán (v tomto prípade súd) úkon vykladať. Teda nepriamo sa jedná o obmedzenie práva súdu na voľné hodnotenie dôkazov, nakoľko súd by mal, v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy (v tomto prípade PZ), vyložiť sporné ustanovenie zmluvy vždy v prospech spotrebiteľa. Poukázala tiež na čl. 5 smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorej v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky ponúkané spotrebiteľovi zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemohla mať v čase uzatvárania poistnej zmluvy akúkoľvek vedomosť o prípadnej nesprávnosti kalkulačných metód žalovanej. Žalobkyňa vstupovala do poistno-právneho vzťahu v dobrej viere s cieľom uzatvorenia PZ na základe vopred dohodnutých zákonných a zmluvných práv a povinností obidvoch zmluvných strán. Zdôraznila, že počas trvania PZ si riadne plnila svoje povinnosti, uhrádzala poistné v pravidelných mesačných splátkach, pričom nemá vedomosť o skutočnosti, že by sa dostala do omeškania s platením poistného.

5. Žalovaná v duplike podaním zo 04.04.2017 uviedla, že žalobkyňa vo vyjadrení zo 16.03.2017 neuvádza jedno právne relevantné tvrdenie, rovnako nepredložila jeden dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia žalovanej o neplatnosti PZ, prečo sa žalovaná nemá k čomu vyjadriť. Dodala, že nesprávnosť schválenia sadzieb poistného pre poistný produkt UDP-K sa priamo dotýka PZ, ako aj posúdenia jej platnosti. Vyplýva to zo vzťahu PZ a ustanovení § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktoré stanovovali zákonné podmienky, ktoré musel subjekt uchádzajúci o podnikanie v oblasti poisťovníctva spĺňať, aby mu bolo vydané povolenie. Vydaniu povolenia predchádzalo predloženie žiadosti žalovanou. Za právneho stavu, ktorý platil i v čase vydania povolenia na výkon poisťovacej činnosti o Žiadosti rozhodoval výlučne orgán štátu - MF, ktoré mohlo vydať takéto povolenie

len vtedy, keď po preskúmaní žalovanou - Rapid life životná poisťovňa, a.s., predloženej Žiadosti a jej príloh, medzi ktoré patrili poistné podmienky a obchodný plán obsahujúci sadzby poistného vrátanie ich kalkulácie, dospel k záveru, že žalovaná bude schopná dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. Z listinných dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že predmetné povolenie na výkon poisťovníctva bolo schválené nesprávne, čím sa dostalo do rozporu s ustanovením § 9 zákona č. 24/1991 Zb., nakoľko sadzby poistného schválené pre poistný produkt UDP-K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov z poistných vzťahov. Vzhľadom na to, že PZ je formou realizácie povolenia na výkon poisťovníctva, poistné schválené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. sa explicitne dotýka i konkrétnej poistnej zmluvy UDP-K č. 51068 00026. Z pojmového hľadiska ako aj zákon č. 24/1991 Zb. obsahujú rovnaké pojmy „poistné“, ktorých obsah a definícia je totožná, v opačnom prípade by zákonodarca odlišne definoval pojem poistné, resp. by zakotvil rozdielne pojmové označenie danej veličiny. Ustanovenia smernice č. 93/13/EHS, vrátane ustanovení OZ, do ktorých boli transponované, nadobudli účinnosť v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky dávno po uzavretí PZ, čoho dôsledkom je, že žalobkyňa sa domáha priamej retroaktivity, ktorá je neprípustná. Okrem toho v konaní nie je sporný výklad obsahu PZ, to že poistné je v rozpore so zákonom je fakt, ktorý je podporený konkrétnymi listinnými dôkazmi a rozhodnutiami súdov, ktoré predložila žalovaná.

6. Na predbežné prejednanie sporu nariadené na deň 22.05.2017 sa žalovaná nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila podaním z 22.05.2017, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť „na pojednávaní“ a vyjadrila súhlas s konaním v jej neprítomnosti. Navrhla pre prípad, ak sa na pojednávaní pristúpi k výsluchu žalobkyne, aby súd zabezpečil jej účasť aj na najbližšie pojednávanie za účelom realizácie práva žalovanej podľa § 195 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), najmä za účelom realizácie oprávnenia podľa § 182 vo vzťahu ku takto vykonanému dôkazu; ak bude obsahom pojednávania vykonávanie iných dôkazov, resp. prednes právneho zástupcu žalobkyne smerujúci k podpore úspešnosti v spore, aby súd na najbližšom pojednávaní umožnil žalovanej kontradiktórne realizovať práva žalovanej podľa § 149, § 150 vo vzťahu ku takémuto obsahu pojednávania a napokon umožnil žalovanej pred rozhodnutím vo veci samej reagovať na priebeh pojednávania uplatnením jej procesného oprávnenia podľa § 182 CSP. Pre prípad, ak žalobkyňa na pojednávaní predloží nové dôkazy, vyjadrila nesúhlas s vyhlásením rozhodnutia a žiadala o ich zaslanie, aby sa k nim mohla vyjadriť. Hoci súhlasila s pojednávaním nariadeným na 22.05.2017 bez jej účasti, nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo veci samej bez kontradiktórnej realizácie vyššie označených procesných oprávnení vo vzťahu ku priebehu a výsledkom pojednávania bez toho, aby sa k obsahu pojednávania mohla vyjadriť a produkovať prípadné dôkazy na vyvrátenie okolností a skutkových tvrdení, ktoré vyvstanú z priebehu pojednávania.

7. Súd k bodu 6 poznamenáva, že hoci bola žalovaná predvolaná na predbežné prejednanie sporu, ospravedlňovala sa z pojednávania, s ohľadom na čo súdu nič nebránilo prejsť dňa 22.05.2017 zo štádia predbežného prejednania sporu do pojednávania. Žalovaná v ospravedlnení svojej neúčasti neuviedla žiadny konkrétny, nieto relevantný dôvod, ktorý by mohol byť dôvodom pre odročenie pojednávania, reálne jej brániaci v účasti na nariadenom predbežnom prejednaní sporu. Za takejto situácie sa sama z vlastnej vôle obrala o procesné možnosti realizácie tých oprávnení, ktoré jej umožňuje osobná účasť na predbežnom prejednaní sporu, resp. pojednávaní, prečo jej požiadavky uvádzané v jej ospravedlnení nemožno akceptovať. Naviac na predbežnom prejednaní sporu a ani na pokračujúcom pojednávaní žalujúca strana nepredložila žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, okrem už dovtedy predložených listinných dokladov.

8. Zástupca žalobkyne na predbežnom prejednaní sporu a následnom pojednávaní dňa 22.05.2017 uviedol, že z listu žalovanej z 09.09.2014 vyplýva, že tam poukázané plnenie zohľadňuje aj daň z príjmu. V závislosti od rozhodnutia súdu bude buď povinnosťou žalobkyne odviesť z priznaného nároku daň z príjmu, ak tak neurobí samotná žalovaná, ak by plnila žalobkyni dobrovoľne. Po prípadnom rozhodnutí súdu túto daň bude už musieť odviesť len žalobkyňa. Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti z 09.09.2014 vyznieva pre žalujúcu stranu nelogicky, pretože na jednej strane je tam tvrdené, že tam má byť preplatok 132,34 eura a na druhej strane sú účtované administratívne poplatky a nedoplatok spolu 322,20 eura. Taktiež je tam uvedená nižšia poistná suma, než bola dojednaná v PZ. Okrem toho z PZ by mala mať žalobkyňa aj nárok na pridelenie podielu na zisku, čo by však bol zložitý výpočet, ktorý by bol možný len na základe znaleckého dokazovania a takýto nárok si žalobkyňa neuplatňuje. Poukázal v tejto súvislosti na článok 25 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej (ďalej len „VPP“). V danom prípade samotný postup žalovanej je vzájomne rozporný, ak sa táto na jednej strane

dovoláva absolútnej neplatnosti uzavretej PZ a na strane druhej práve na základe takto uzavretej PZ žalobkyni poskytla určité plnenie. Z protokolu o kontrole zo strany NBS, ako orgánu dohľadu nevyplýva, že by mala žalovaná postupovať ohľadne uzavretých poistných zmlúv tak ako postupovala, teda znižovať poistné plnenie. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že medzi žalobkyňou ako poistníkom a súčasne poistenou a žalovanou (v tom čase vystupujúcou pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.) ako poisťovňou bola uzavretá PZ (poistná zmluva č. 51068 00026) typu UDP-K, predmetom ktorej je životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a aj pre prípad dožitia žalobkyne ako poistenej. PZ bola uzatvorená na poistnú dobu pätnásť rokov so začiatkom poistenia 11.03.1999 a dňom konca poistenia 11.03.2014. Výška poistnej sumy pre prípad smrti bola dojednaná vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eura) a pre prípad dožitia vo výške 75.470,- Sk (2.505,15 eura). Poistné bolo dojednané po znížení na 339,- Sk (11,25 eura) mesačne s dobou platenia 10 rokov.

10. Hoci koniec poistenia uplynul 11.03.2014 žalovaná až listom z 09.09.2014 oznámila „likvidáciu“ poistnej udalosti s nasledovnou „bilanciou“: poistná suma a pripísané výnosy - 1.074,77 eura bonifikácia, časť XVII, čl. 7, ods. f) VPP2007 - 588,70 eura preplatok - 132,34 eura základ dane z príjmu - 311,82 eura mínus daň z príjmu - 59,24 eura administratívne poplatky, nedoplatok - mínus 322,37 eura k výplate 1.414,37 eura.

11. Možno súhlasiť s vyjadrením zástupcu žalobkyne, že z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti uvedeného pod bodom 10 v kontexte s parametrami dojednanej zmluvy vôbec nie je zrejmý spôsob výpočtu, nakoľko už pri uvedení prvej položky „poistná suma a pripísané výnosy“ nie je zistiteľné, ako žalovaná dospela k sume 1.074,77 eura, ak výška poistnej sumy pre dožitie (dokonca bez pripísaných výnosov) mala podľa PZ predstavovať sumu (až) 2.505,15 eura. Čiže už táto prvá a svojim významom a výškou rozhodná položka pre výpočet poistného plnenia nedosahovala ani polovicu dojednaného poistného plnenia pre prípad dožitia (presnejšie len necelých 43 %). Vôbec nie je zrejmé, čo má znamenať uvádzaný preplatok 132,34 eura, ak naviac súčasne je v bilancii uvádzaný nedoplatok na (nevedno akých) administratívnych poplatkoch 322,20 eura. Rozporne znie aj terajšia argumentácia žalovanej o absolútnej neplatnosti PZ, ktorú súd považuje za účelovú, ako to je uvedené nižšie s tým, že práve na základe danej PZ žalovaná pristúpila k likvidácii poistnej udalosti, k čomu došlo s niekoľkoročným odstupom po tom ako mali nastať žalovanou uvádzané dôvody spôsobujúce podľa nej absolútnu neplatnosť PZ a aj po tom ako mala žalovaná tieto dôvody poznať so zreteľom na dôkazy, o ktoré opiera svoju argumentáciu, ktoré sú prevažne z r. 2008.

12. Nebolo sporné, že žalovaná ňou vypočítané poistné plnenie 1.414,37 eura žalobkyni vyplatila. Nebolo ani len tvrdené, že by žalobkyňa nemala riadne plniť svoju povinnosť vyplývajúcu z PZ, a to platiť dojednané mesačné poistné po dobu uvedenú v PZ.

13. Z rozhodnutia MF č. j. 52/1024/1995 z 30.05.1995 (č. l. 36 p. v. a 37) vyplýva, že žalovanej ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území SR, vzťahujúce sa na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania pred udelením povolenia boli VPP a Obchodný plán, predložené žiadateľom ako súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR.

14. Z Protokolu o kontrole vykonanej MF u žalovanej dňa 04.06.1999 (č. l. 38 - 39) vyplýva, že poistné produkty (druhy životného poistenia) poskytované žalovanou, medzi ktorými je aj kapitálové poistenie sadzba UDP-K, sú v súlade s Obchodným plánom predloženým MF a VPP schválenými MF ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995.

15. Z listu NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013 adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. (č. l. 33 p. v. - 34), z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007

uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu ÚDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa (žalovaná) nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu ÚDP-K uvedené v Obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF vo vzťahu k poisteniu ÚDP-K materiálne neplatným.

16. V žalovanou predloženej časti Protokolu NBS z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, obsahujúceho strany 2, 18 a 23 (č. l. 20 - 21) je uvedený ako NBS zistený nedostatok to, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaná) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Zástupcovia žalovanej k tomuto zisteniu uviedli, že informačný systém žalovanej používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematické metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme žalovanej nebol sprístupnený a nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Ako „Porušenie 10“ NBS konštatovala porušenie § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s tam citovanými vykonávacími predpismi MF SR do desiatich dní pred ich účinnosťou. Ako „Odporúčanie 13“ uviedla úpravu dokumentu Poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22 zákona o poisťovníctve a predložiť ho NBS. Ako vyplýva z Protokolu z októbra 2007 z dohľadu vykonaného pracovníkmi NBS u žalovanej, v súvislosti s konštatovaným nesúladom kalkulačných vzorcov s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv, nezohľadňujúcich všetky záväzky voči poisteným v prípade nastania poistnej udalosti, zástupcovia žalovanej namietali, že používajú na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematické metódy, zohľadňujúce všetky záväzky voči poisteným, pričom súčasne orgánu dohľadu žalovaná nesprístupnila algoritmus výpočtu technických rezerv v jej informačnom systéme, čo pracovníkom NBS neumožnilo overiť správnosť tohto algoritmu.

17. V Notárskej zápisnici č. N 29/2008, NZ 23331/2008 spísanej 02.06.2008 (č. l. 30 p. v. - 33) osvedčujúcej priebeh deja v sídle žalovanej v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste NBS sú na strane 5 prehlásenie zamestnankyne NBS, dohliadacieho odboru A.. C. Z., že poistné bolo žalovanou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom ÚDP-K, čo je chybné z poistno-matematického pohľadu a že práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte ÚDP-K je kľúčovým problémom.

18. K žalovanou uplatnenému prostriedku procesnej obrany - námietke absolútnej neplatnosti predmetnej PZ podľa § 39 pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve - ďalej len „ZoP“ (poukazujúc na jeho § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3) ako aj v rozpore so zákonom č. 95/2002 Z. z., resp. zákonom č. 8/2008 Z. z., keď protiprávnosť má predstavovať (nesprávne nízka) sadzba poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3, § 11 ods. 3 ZoP v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej PZ neupravuje poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, ale upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovanú ZoP v § 9 ods. 1 v znení účinnom v tom čase vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle § 11 ods. 3 ZoP boli tiež údaje o sadzbách poisteného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti žalovanej teda bez pochybností musela vypracovať sama žalovaná a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol na základe podkladov predložených práve žalovanou (jej žiadosti, VPP, obchodného

plánu) o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovanej stalo rozhodnutím MF z 30.05.1995. Bola to teda samotná žalovaná, ktorá vypracovala kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaná nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav mala vyvolať práve ona svojimi podkladmi. Dôležitou skutočnosťou je to, že subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť spôsob výpočtu poistného žalovanou (kalkuláciu poistného), bola žalobkyňa.

19. Predmetná PZ bola uzavretá v roku 1999. Ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z. z., podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, ohľadne ktorého nesplnenie v ňom uvádzaných povinností žalovanou konštatovala NBS pri dohľade a na čo tiež žalovaná poukazovala, nadobudlo účinnosť až od 01.05.2004. Táto (následná) zmena teda nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou a mať vplyv na platnosť PZ dojednanej pred jej účinnosťou.

20. Je potrebné poukázať na to, že pre vzájomné práva a povinnosti žalobkyne a žalovanej bol rozhodujúci obsah ich zmluvného vzťahu založeného PZ formulárového charakteru vypracovaného žalovanou. Niet žiadneho dôvodu, aby žalobkyňa mala znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovanú - poisťovňu, vyplývajú z jej podnikateľskej činnosti v súvislosti s prípadnými nedostatkami v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli pri dojednanom poistnom produkte v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je preto irelevantná. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkala produkt UDP-K, ale práve žalovaná, ktorá aj vypočítala údaje týkajúce sa výšky poistného. Na základe žalovanou ponúkaných podmienok poistenia sa žalobkyňa rozhodla vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovanou. Ak došlo k chybnému prepočtu poistného produktu UDP-K, na danej skutočnosti sa žalobkyňa nijakým spôsobom nepodieľala a ani o takom niečom nemohla mať pri uzatváraní PZ vedomosť, keďže pri jej uzatváraní konala v presvedčení, že všetko je v poriadku.

21. Ak teda mal byť chybne schválený zo strany vtedy kompetentného orgánu dohľadu nad finančným trhom poistný produkt UDP-K, následne v r. 2007 označený z poistno-technického hľadiska za nesprávne vypočítaný, je zrejmé, že významný (nie nezanedbateľný) diel na tejto situácii mala aj samotná žalovaná, ktorá si takýto (nesprávne prepočítaný) produkt dala schváliť v rámci pri začatí jej podnikania ňou predkladaného obchodného plánu jej činnosti, obsahujúceho aj údaje o sadzbách poistného a ich kalkulácie. Súd nevidí žiadny dôvod, aby negatívne dôsledky vyplývajúce z tejto situácie mali postihovať (a zrejme z pohľadu žalovanej) práve žalobkyňu spolu s ďalšími poistníkmi a súčasne poistenými žalovanej, s ktorými žalovaná uzavrela identické poistné produkty, ktorí ako už bolo uvedené, sa na jej vzniku nijakým spôsobom nepodieľali. Ak konaním štátneho orgánu mala vzniknúť žalovanej nejaká ujma, sú namieste iné právne mechanizmy dotýkajúce sa zodpovednosti za prípadne v tejto súvislosti vzniknutú škodu na strane žalovanej, ktoré sú mimo rámca záväzkového vzťahu účastníkov založeného PZ, ktorých subjektom (subjektom zodpovednostného vzťahu) žalobkyňa nie je.

22. Naviac z dokladov predkladaných žalovanou, ktorými sa snažila preukázať „vinu“ len orgánov štátu, ktoré mali schváliť žalovanej nesprávne kalkulačné vzorce, vôbec nevyplýva, že by orgán dohľadu ukladal žalovanej urobiť aj u už uzatvorených poistných zmlúv nejaké zmeny, teda že by sa náprava nemala vzťahovať len k otázke uzatvárania nových poistných zmlúv u produktu „UDP-K“. Také niečo nevyplýva ani z listu NBS z 02.12.2013.

23. Z oznámenia žalovanej o likvidácii poistnej udalosti podaním z 09.09.2014 explicitne vyplýva, že žalovaná vyplatila žalobkyni ňou vypočítanú sumu ako plnenie titulom likvidácie poistnej udalosti. Ako to už súd naznačil pod bodom 11. v uvedenom dokumente samotná žalovaná nijakým spôsobom nespochybňovala platnosť PZ. Naopak sama v ňom výslovne uvádzala, že ide o likvidáciu poistnej udalosti na základe predmetnej PZ. Ak by mali neplatnosť PZ spôsobovať skutočnosti uvádzané žalovanou, existujúce mimo rámca dojednaného obsahu PZ, ktoré sa v zmluve mali prejaviť len nesprávnou výškou dojednaného poistného, ktoré mala žalovaná nesprávne vykalkulovať, znamenalo by to vážne narušenie princípu právnej istoty v právnych vzťahoch, nakoľko porušenie povinnosti, ktoré ju malo vyvolať, zaťažovalo len jednu zo zmluvných strán v súvislosti so zákonnou reguláciou

jej činnosti, o čom druhá strana pri uzatváraní zmluvy zásadne ani nemala (nemohla mať) vedomosť. Daná PZ podľa názoru súdu obsahuje všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti poistnej zmluvy podľa OZ, včítane uvedenia výšky poistného. Nebol ani len namietaný rozpor PZ s týmto zákonom. To, že poistné malo byť uvedené v nižšej sume a teda nemalo v dostatočnom rozsahu (s ohľadom na dojednané výšky poistných súm) kryť tvorbu poistných rezerv, nie je podľa názoru súdu skutočnosťou, ktorá by spôsobovala neplatnosť PZ ako celku, ale pochybenie kohokoľvek v danom smere (prichádza tu do úvahy pochybenie ako žalovanej, tak aj orgánu dohľadu, resp. oboch súčasne) by, ako už bolo uvedené vyššie, mohlo mať za následok akurát vznik zodpovednostného vzťahu, ktorého subjektom žalobkyňa nie je a táto uvedenú skutočnosť nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť (vôľa žalobkyne smerovala akurát k uzavretiu PZ za podmienok formulovaných a vypočítaných žalovanou, ktoré žalobkyňa uzavretím PZ akceptovala).

24. Konštatujúc platnosť dojednanej PZ, ktorej platnosť začala žalovaná namietať až po tom ako bola žalovaná povinná podľa nej poskytnúť poistné plnenie, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovanej vznikol pre prípad poistnej udalosti (dožitia sa žalobkyne konca dojednaného poistného obdobia, k čomu došlo dňom 11.03.2014 nárok voči žalovanej na poistné plnenie v rozsahu 2.505,15 eura (75.470,- Sk). Žalovaná doposiaľ zaplatila žalobkyni celkovo 1.414,37 eura. V rámci uvedeného plnenia žalovanej bola obsiahnutá položka „preplatok - 132,34 eura“, ktorú žalobkyňa nezohľadňovala pri uplatnení svojho nároku ako poistné plnenie so skutkovým zdôvodnením, že danú sumu nepovažuje za vyplatenie poistného plnenia, ale o vrátenie bezdôvodného obohatenia. Toto skutkové tvrdenie obsiahnuté už v žalobe žalovaná nijakým spôsobom nepoprela, keďže táto sa ani vôbec nevyjadrovala k jednotlivým položkám obsiahnutým v jej liste z 09.09.2014. Za účelom ich prípadného objasnenia. Aj dané skutkové tvrdenie nebolo žalovanou výslovne popreté, súd toto skutkové tvrdenie žalujúcej strany považoval s poukazom na § 151 ods. 1 za nesporné, na základe čoho vychádzal z toho, že suma 132,34 eura predstavovala preplatok, teda položku nad rámec poistného plnenia. Súd však „zohľadnil“ pri výpočte výšky nároku žalobkyne žalovanou odpočítanú daň z príjmu v sume 59,24 eura. Žalobkyňa totiž nijako nezdôvodnila, prečo by daň z výšky poistného plnenia dojednaného v PZ, nemala byť zohľadnená pri výpočte sumy, ktorá po zrazení dane mala byť žalobkyni poukázaná. Plnenie z poistenia pre prípad dožitia sa určitého veku podlieha dani z príjmov upravenej zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Sadzba zrážkovej dane z príjmov fyzických osôb z kapitálového majetku (do ktorého patria aj plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku) je vo výške 19 %, pričom základom dane je iba príjem, t. j. plnenie poisťovne znížené o zaplatené poistné (§ 7 ods. 1 písm. e) a § 43 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. f) a ods. 5 písm. a) uvedeného zákona).

25. Preto súd s poukazom na uzavretú PZ a ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia PZ zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni zo žalovanej istiny sumu 1.163,88 eura (2.505,15 eura

- dojednaná výška poistného plnenia mínus 1.414,37 eura - celková suma vyplatená žalovanou žalobkyni + 132,34 eura - preplatok, ktorý nepredstavoval poistné plnenie, ale bol žalovanou zohľadnený pri výpočte poistného plnenia a mínus 59,24 eura - z vypočítaného poistného plnenia žalovanou odpočítaná daň z príjmu).

26. Zároveň súd z priznanej istiny priznal žalobkyni aj uplatnený úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 NV, ktorý si žalobkyňa uplatnila v nižšej výške, než by predstavovala s ohľadom na čas vzniku zmluvného vzťahu a vznik omeškania výška zákonných úrokov z omeškania (prechodné ustanovenie § 10c NV v aktuálne účinnom znení), a to za uplatnené obdobie od 27.03.2014 až do jej zaplatenia. Žalovaná poistenie spravuje, t. j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie dňom dožitia sa konca poistenia (11.03.2014). Preto mal žalobkyni plniť v zmysle § 797 ods. 3 do 15 dní, t. j. do 26.03.2014. Hoci podľa uvedeného ustanovenia lehota 15 dní začína plynúť skončením vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pre ktoré vyšetrenie zákon vyžaduje jeho vykonanie „bez zbytočného odkladu“, v danom prípade s ohľadom na charakter dojednaného poistného rizika - dožitie sa konca poistného obdobia, nie je súdu zrejmé, aké konkrétne šetrenie by bolo potrebné zo strany žalovanej vykonať, vyjmúc overenia si toho, že žalobkyňa sa konca dojednaného poistného obdobia skutočne dožila. Keďže žalovaná svoj dlh žalobkyni v rozsahu priznanom týmto rozsudkom doposiaľ nezaplatila, preto je od nasledujúceho dňa t. j. od 27.03.2014 v omeškaní.

27. Vo zvyšnej časti (ohľadne sumy 59,24 eura s uplatneným úrokom z omeškania z uvedenej sumy) z dôvodov uvádzaných pod bodom 24. súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. S ohľadom na prevažný úspech žalobkyne v tomto konaní, súd s postupujúc podľa § 262 ods. 1 za použitia § 255 priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu zodpovedajúcom tzv. čistému úspechu žalobkyne v tomto spore (žalobkyňa mala úspech v rozsahu 95 %, pričom po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu zvyšných 5 % predstavuje čistý úspech žalobkyne priznaných 90 %). O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.