Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-18-2017.pdf
PDF · 83.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2017 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1) G. R., B.. XX. C. XXXX P. W., trvale bytom W., Y. XX, t. č. od 27.10.2016 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice,
2) W. X., B.. XX. Y. XXXX P. W., trvale bytom W., V. Č.. XX
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
v W. dňa 27.10.2016 v presne nezistenom čase okolo 03.20 hod. na H. O. - U. Ť., vedľa C. I. fyzicky napadol poškodeného T. T., ktorý v tom čase išiel po chodníku smerom na ul. X. a to tým spôsobom, že najprv zozadu dostal poškodený kopanec nohou do oblasti chrbta, načo spadol na zem a keď bol v ležiacej polohe na chodníku, tak do poškodeného ďalej kopal nohami do oblasti tela, hlavy a tváre a keď s týmto fyzickým útokom prestal, pristúpila k nemu W. X., ktorá poškodeného prehľadávala a z pravého vrecka bundy, ktorú mal oblečenú na sebe, mu násilne vytrhla jeho mobilný telefón zn. D., N. XXXXXXXXXXXXXXX, čínskej výroby, kde potom obaja ušli z miesta činu preč, čím takto, svojím spoločným konaním, spôsobili T. T., zranenia a to pomliaždenie steny hlavy a ľavej očnice s dobou liečenia do 7 dní,
t e d a
- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l i
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný G. R.
Podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia.
obžalovaná W. X.
Podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanej skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačný úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný G. R. vo svojej výpovedi priznal fyzické násilie proti poškodenému z dôvodu, že tento mal sexuálne a rasistické narážky na neho a na jeho priateľku, poprel však, aby sa dohodli s obžalovanou na odcudzení mobilného telefónu.
Obžalovaná W. X. vo svojej výpovedi potvrdila, že poškodený mal na nich - obžalovaných rasistické a sexuálne narážky, avšak nedohodli sa na tom, že ho napadnú, ani že mu odcudzia nejaké veci. Ona videla ako R. vybehol z autobusu a utekal za poškodeným, ale ona za ním kričala, aby sa vrátil. Videla ako R. kopal nohami do poškodeného, keď tento ležal na zemi a odtláčala R. od poškodeného, aby prestal. Vtedy jej R. povedal, aby poškodenému zobrala telefón, ale ona mu nato povedala, že ona ho nechce zobrať, pričom R. to zopakoval asi trikrát. Potom R. zobral poškodenému z vrecka bundy telefón a dal ho do jej kabelky.
Svedok - poškodený T. T. vo svojej výpovedi uviedol, že dostal kopačku odzadu, spadol na zem, potom dostal kopance do hlavy a do celého tela a cítil ako ho niekto prehľadával. Páchatelia potom utiekli a jeho otec zavolal policajtov. Obžalovaného R. s istotou označil za osobu, ktorá ho bila. Domnieva sa, že mobilný telefón mu odcudzila a prehľadávala ho obžalovaná X..
Svedok U. T. vo svojej výpovedi uviedol, že počul nejaký krik a vzápätí videl bitku, ale nebola to normálna bitka, ale niekto tam kopal a skákal po ležiacej osobe. On zavolal na políciu, potom vyšiel von a videl pri poškodenej osobe už dve osoby, ktoré , keď ho videli ako prichádzal, začali utekať smerom do dediny. Jedna z týchto osôb bila a kopala poškodeného a druhá bola zohnutá pri poškodenom. Po príchode policajtov, hliadku navigoval v smere úteku páchateľov.
Svedkovia C. U. a G. R. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že po príchode na miesto činu ich poškodený, resp. jeho otec, navigovali v smere úteku páchateľov, ktorí boli onedlho dopadnutí inou policajnou hliadkou. Poškodeného zobrali so sebou a na ulici Y., kde boli chytení páchatelia, ich poškodený opoznal. Obžalovaná X. zároveň ukázala miesto, kde sa nachádzal odcudzený mobilný telefón a to na parapete J. U..
K výroku o vine:
Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o vine obžalovaných.
Obžalovaný R. priznal len fyzický útok na poškodeného z dôvodu, že tento mal mať rasistické a sexuálne narážky voči obžalovanej X., pričom obžalovaná X. poprela spáchanie trestného činu a uviedla, že mobilný telefón odcudzil G. R., ktorý ju predtým nahováral, aby tak sama učinila. Oboch obžalovaných zo spáchania trestného činu usvedčuje T. T. a jeho otec U. T., kde poškodený jednoznačne označil osobu G. R. za osobu, ktorá voči nemu použila fyzické násilie a osobu W. X. za osobu, ktorá ho prehľadávala, aj keď v jej prípade nevedel vysvetliť rozpory vo svojej výpovedi. Prakticky zhodne však popísal priebeh skutku náhodný svedok - otec poškodeného U. T., ktorý videl nielen páchateľa, ktorý fyzicky útočil na poškodeného, ale ja ďalšiu osobu, ktorá bola pri poškodenom zohnutá, čo zodpovedá verzii poškodeného o tom, že bol druhým z páchateľov prehľadávaný predtým, ako došlo k odcudzeniu jeho mobilného telefónu. Súd poukazuje napokon aj na výpovede svedkov C. U. a G. R. - príslušníkov PZ, ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaná W. X. ukázala miesto, kde sa nachádzal odcudzený mobilný telefón. Vyššie uvedeným dokazovaním tak bol podľa názoru súdu dostatočne preukázaný podiel oboch obžalovaných na spáchaní trestnej činnosti, ktorý súd uzavrel tak, že zatiaľ čo obžalovaný G. R. fyzicky napadol poškodeného, W. X. ho prehľadávala a odcudzila mu mobilný telefón. Nie je vôbec podstatné, či sa obžalovaní dopredu na takomto postupe dohodli, pretože spolupáchateľom trestného činu lúpeže je aj páchateľ, ktorý sa zmocňuje cudzej veci, využívajúc skutočnosť, že jeho spoločník zatiaľ použitím násilia prekonáva odpor poškodeného (R 67/1971).
Obžalovaní svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že proti inej osobe použili násilie, aby sa zmocnili jej veci a po stránke subjektívnej sa konania dopustili v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chceli spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
K výroku o treste:
Obžalovaný G. R. má v odpise z registra trestov celkom tri záznamy, pričom u druhého odsúdenia v poradí platí fikcia zahladenia odsúdenia. Naposledy bol trestaný rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T 50/2011 zo dňa 7.9.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 101/2011 zo dňa 28. 11.2011, pre trestný čin podľa § 188 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do výkonu trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 23.6.2016. Súd neprihliadol na v poradí prvé odsúdenie odsúdeného Okresným súdom Košice I sp. zn. 7T 96/2005 a to z toho dôvodu, že podľa názoru súdu aj v tomto prípade platí fikcia zahladenia odsúdenia s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 2 Tr. zák. Žalovaného skutku sa tak obžalovaný dopustil v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. opätovne, čo v jeho prípade malo za následok zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.
S poukazom na uvedené a v súlade s ustanovením § 38 ods. 5 Tr. zákona súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom zvýšenej trestnej sadzby, teda tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Súd takto uložený trest považuje nielen za nevyhnutý, ale aj za potrebný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v tomto prípade ochrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne odradí iných od páchania trestných činov.
V súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Obžalovaná W. X. nemá v odpise z registra trestov žiaden záznam.
Súd v jej prípade zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.
Priťažujúcu okolnosť súd nezistil.
Vzhľadom na uvedené súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon súd podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu, pretože má za to, že takto uložený trest pokiaľ ide o druh a jeho výšku najlepšie zabezpečí splnenie účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.
K chýbajúcemu výroku o náhrade škody:
Súd ani len nerozhodoval o nároku na náhradu škody, pretože poškodený si takýto nárok v trestnom konaní neuplatnil z dôvodu, že odcudzená vec - mobilný telefón mu bol vrátený.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.