Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-154-2016.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : T. F. L., E..L.., Q. Č.. XX, Ž., K. : XX XXX XXX, proti žalovanému : E. Y., W.. XX.XX.N., F. T. G. Č.. XXXX/XX, U. Y., o zaplatenie istiny 149,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 149,31 € s úrokom z omeškania 28% ročne zo sumy 149,31 € od 22.8.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou dňa 8.11.2016 domáhal vydania platobného rozkazu , ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 149,31 € s príslušenstvom, ako aj trov konania na tom právnom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 03.07.2013 zmluvu pod Č..XXXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil pre žalovaného účet č. L., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali aj úverové podmienky. Na základe tejto zmluvy o zriadení účtu bola banka oprávnená účtovať žalovanému poplatky za vedenie účtu, keď žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu, ktorý dlh nevyrovnal, odvolávajúc sa žalobca na dojednania vo Všeobecných obchodných podmienkach bod 3.8 VOP a 3.12. Súčasne žiadal priznať zvýšený úrok z nepovoleného prečerpania 28% ročne.
2. Žalovaný pohľadávku žalobcu nespochybnil, keď opomenul zrušiť svoj účet a finančné prostriedky na účte nemal.
3. Podľa § 261 ods.1, 2 a 3písm.d/ Zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník ,táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
4. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
5. Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),
6. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákona, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
7. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
8. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
9. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502ods. 1 a 2 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
11. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
12. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázane uzavretie zmluvy o zriadení účtu žalobcom v prospech žalovaného, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy v bode X.X.U..I..T.., keď nedisponoval potrebnou sumou finančnej hotovosti na krytie nákladov na transakcie na účte, tým sa dosal do nepovoleného prečerpania účtu a tým bol povinný v zmysle dojednania v bode X.XX U..I..T.. zaplatil zvýšený úrok 28% z nepovoleného prečerpania. Žalovaný pohľadávku žalobcu nerozporoval, uznal pochybenie z jeho strany , keď opomenul zrušiť založený účet a finančné prostriedky na účte neponechal na úhradu poplatkov za transakcie na účte. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného z dôvodov uvedených bol nárok žalobcu dôvodný v celom rozsahu, v dôsledku čoho súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky v plnej výške.,
13. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14.. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania v plnej výške
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)