Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/390/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobkyne: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. XXXX/X, F., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária HAVLÁT&PARTNERS, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, za účasti osobitného subjektu na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, určenie neplatnosti zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Sp.zn. RK-PC-1534/14-EK, vydaný dňa 18.11.2014 rozhodcom JUDr. Erikom Končekom.

Súd určuje, že rozhodcovská doložka, uzatvorená ako súčasť zmluvy č. 8200043319 zo dňa 27.01.2012 medzi žalobcom a žalovaným, je neprijateľná.

Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043319 zo dňa 27.01.2012 bezdôvodné obohatenie vo výške 744,67 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Sp.zn. RK-PC-1534/14-EK, vydaný dňa 18.11.2014 rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, určenia, že rozhodcovská doložka je neplatná, určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200043319 z 27.1.2012 je neplatná, a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 744,67 eur. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8200043319 z 27.01.2012, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 1.260,- eur, ale vyplatené jej bolo len 1.078,10 eur. Nad istinu žalobkyňa žalovanému preplatila sumu 744,67 eur (uhradené celkom 1.822,77 eur - vyplatená istina 1.078,10 eur). Domáha sa preto vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úver bol bezúročný a bez poplatkov a navyše úverová zmluva je podľa žalobkyne neplatná. Zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, najmä: 1/ základná úroková sadza bánk v čase uzavretia zmluvy bola 13,08% ročne, pričom v zmluve dohodnutý úrok bol 5- násobne vyšší. Pre neprimeranú výšku odplaty je zmluva neplatná ako celok. 2/ RPMN v zmluve nie je vôbec uvedená - úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobkyňa považuje za neprijateľné to, aby už na začiatku právneho vzťahu boli dojednávané ďalšie úverové produkty, ktoré sa majú poskytnúť v priebehu úverového obdobia, ako tomu bolo v prípade hneď dohodnutého revolvingu. Ide o neprimerané vnucovanie služby popri inej službe. Navyše spotrebiteľ ani nevie, čo je revolving, a preto nemá byť viazaný podmienkami, ktorým nerozumie. Ďalej je neprijateľná dohoda o poskytnutí

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru, za ktorú spotrebiteľ platí poplatok 181,10 eur, pri revolvingu 94,08 eur. Uvedená zmluvná podmienka je nekalou praktikou, žalovaný sa chcel čo najskôr dostať k peniazom a tieto chce započítať už pri poskytnutí úveru. Žalovaný navyše formou zmluvnej odmeny zakrýva skrytý úrok. Neprijateľná je aj rozhodcovská doložka, ktorá nie je so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Spotrebiteľ síce má možnosť si vybrať medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale ak žalobu podáva dodávateľ, spotrebiteľ sa musí rozhodcovskému konaniu podriadiť. Možnosť výberu je len iluzórna. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má spotrebiteľovi predložiť tak, aby bolo z neho zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby tento návrh prijať alebo neprijať a aby bolo z neho zrejmé, že spotrebiteľ dostal zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nemôže byť podpísaná podpisom úverovej zmluvy. Spotrebiteľ v danom prípade podpísal rozhodcovskú zmluvu, lebo inú možnosť nemal, ak chcel získať úver, navyše rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný. Z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je táto neplatná, a preto žalobkyňa žiada zrušiť aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Z dôvodu početných neprijateľných zmluvných podmienok, je zmluva o úvere neplatná aj ako celok, keďže vadami trpia všetky jej časti. Žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, v ktorých bolo podobným žalobám vyhovené a poukázal na európsku legislatívu a judikatúru.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nárok žalobkyne je neopodstatnený v celom rozsahu, keďže skutočnosti sú účelovo a skresľujúco interpretované. Poukázal na to, že žalobkyňa sa mýli ohľadne toho, kedy a ako dochádza k uzavretiu zmluvy, nekonkretizuje žiadne zdôvodnenie týkajúce sa záveru, že zmluva obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Poukázal na to, že na listine - zmluve sú jednak ustanovenia, ktoré vymedzujú spôsob a podmienky, za akých dochádza k uzavretiu zmluvy, tieto sa vzťahujú výlučne ne predzmluvnú fázu právneho vzťahu - jedná sa o základné ustanovenia v čl. 1, ust. Čl. 2 - uzatvorenie zmluvy a čerpanie úveru, ust. Čl. 3 - max. výška úveru a RPMN. Ich podstatou je vymedzenie podmienok a spôsobu, za ktorých dochádza k uskutočneniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníka, tieto ustanovenia teda nie sú zmluvné dojednania, a preto ani nemôžu byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ani jedno ustanovenie pritom neobmedzuje dlžníka v uplatňovaní jeho nárokov či pri domáhaní sa nápravy prijatého plnenia, resp. v odstúpení od zmluvy. Žalobkyňa v tejto časti konkrétne dôvody neuvádza, len všeobecne konštatuje neprijateľnosť zmluvných podmienok. Nie je pravda ani to, že žalobkyňa nebola pri uzavretí zmluvy informovaná o RPMN a že až s časovým odstupom veriteľ doplnil tento údaj do zmluvy. Podľa zmluvných dojednaní, dlžník vyplní do formulára žiadosti ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť alebo schváliť iné parametre úveru, ako uviedol dlžník, pričom výška RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom. Teda týmto spôsobom môže dôjsť len k zníženiu RPMN a je nelogická argumentácia žalobkyne, podľa ktorej by nemal dlžník záujem na uzatvorení zmluvy pri výhodnejších podmienkach oproti tým, ktoré dlžník uviedol v žiadosti, keďže úver je lacnejší. Navyše zmluva umožňovala žalobkyni odstúpiť od nej, alebo ju vypovedať, ak by nesúhlasila so zmenami parametrov úveru. Čo sa týka revolvingu, je to automatické navýšenie schváleného úveru, teda za predpokladu riadneho splácania úveru, bude dlžníkovi úver za predchádzajúceho schválenia veriteľom automaticky navýšený. Žalobkyňa mala možnosť z obsahu zmluvných dojednaní zistiť, čo je to revolving, jeho povahu a podstatu tohto produktu. Ak by aj súd dospel k záveru o existencii neprijateľných podmienok, tento záver nestačí na to, aby súd vyslovil absolútnu neplatnosť zmluvy. Nie je pritom relevantné, aby čo sa týka odplaty, boli odplaty nebankových subjektov porovnávané s odplatami bánk, treba ich posudzovať podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, teda v porovnaní s úrokom za obdobné spotrebiteľské úvery, ktoré poskytovali všetky inštitúcie finančného trhu, nielen banky a treba ich hodnotiť s ohľadom na konkrétnosti každého individuálneho prípadu. Rovnako tak podľa žalovaného, žalobkyňa nekonkretizuje, prečo by mala byť úverová zmluva neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, poukazuje len na výšku odplaty, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa netvrdila ani finančnú či inú tieseň, či núdzu, zo zmluvy je zrejmé, že finančné prostriedky použila na nákup zariadenia domácnosti, čo vyvracia akúkoľvek úvahu o neriešiteľnej finančnej situácii žalobkyne. Ak by aj súd dospel k záveru o neprimeranej výške odplaty, mal by vyhlásiť len čiastočnú neplatnosť zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom odplata a zmluvné úroky odporujú dobrým mravom. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že táto bola samostatná zmluva, nejde o doložku. Spotrebiteľ mal možnosť podať žalobu na civilnom súde, zmluva nenapĺňa podmienky neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Rozhodcovská zmluva nie je neplatná ako celok len preto, že ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom automaticky, ale treba ju

posudzovať individuálne. Neplatná by bola taká rozhodcovská zmluva, kde by bol rozhodca určený podľa netransparentných pravidiel, a kde by bol spotrebiteľ zbavený možnosti podať žalobu na civilnom súde. Uvedené nebolo však v prejednávanej veci naplnené, žalobkyňa neuviedla žiadne argumenty, ktoré by preukázali, že rozhodcovská zmluva by jej nezaručovala práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo namieste, keby spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu neuzavrel. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobkyňa musela získať informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už pripísaním úhrad jednotlivých splátok úveru na účet žalovaného, a to bez ohľadu na skutočnú znalosť právnej kvalifikácie tohto nároku a bez toho, aby bola o nej poučená. Ak bola žaloba podaná dňa 08.12.2014, nárok na vydanie plnení, ktorá žalobkyňa uhradila žalovanému pred 08.12.2012 je premlčaný. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.

3. Uznesením č.k. 4C/390/2014-216 z 14.09.2016 súd na návrh žalobkyne odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

4. Žalobkyňa sa počas konania vyjadrila tak, že sa domáha navyše zaplatenej sumy. Uviedla, že sa obrátila na žalovaného pôvodne so žiadosťou o pôžičku 500,- eur, poslali jej 510,- eur, zrušili je predchádzajúci úver 580,- eur, následne si požiadali o odmenu 181,- eur a vyšiel jej úver 1.260,- eur. Povedala zamestnancom žalovaného tiež, že ten opakovaný revolving nechce, ale oni jej ho svojvoľne opakovali, zrazu nemala 42 splátok, ale 60 alebo 84. Uviedla, že na žalobe trvá tak, ako bola napísaná aj keď bola súdom poučená, že došlo k zmene procesného predpisu a podľa § 137 C.s.p. je obsah žaloby vymedzený iným spôsobom, ako bol tento vymedzený v § 80 O.s.p., za účinnosti ktorého bola žaloba podávaná. Uviedla, že jej bolo poskytnutých 1.078,10 eur, ona zaplatila žalovanému titulom tejto zmluvy 1.822,77 eur a následne prestala si svoj záväzok z tejto zmluvy plniť, a to z dôvodu, že nastúpila na starobný dôchodok a Sociálna poisťovňa jej schválila starobný dôchodok 265,- eur. Uviedla, že len prišla k veriteľovi, vypísali jej zmluvu, ona nič nevypisovala, nič sa jej nepýtali, stačí, že mala občiansky preukaz a aby uviedla číslu účtu. Dali je podpísať nejaký papier, ani nevie, či bol biely či červený, a ani nevedela, čo podpisuje a rozhodcovskú zmluvu jej dali na podpis, ale nevie, o čo sa jedná a nič jej k tomu nikto pri podpise nepovedal, i napriek tomu to podpísala. Neprečítala si to, lebo nemala ani okuliare so sebou a ona im verila, že to robia pre jej dobro. Žiadala o bezúročný úver, lebo vedela, že ide na dôchodok a nebude ho schopná inak splácať a oni jej povedali, že majú na to takéto tlačivá, ktoré jej vypísali. Potvrdila, že vie, čo je revolving, lebo jej povedali, že je to opakovaný úver. Ona ale nevedela, akú konečnú sumu má titulom úverovej zmluvy vlastne celkom zaplatiť. A bola múdra až vtedy, keď jej to ten pán z toho združenia vysvetlil. Neprijateľné zmluvné podmienky podľa žalobkyne je úrok, RPMN, nevedela aká bola v čase uzavretia zmluvy povolená úroková sadzba úverov. Hoci to je uvedené v žalobe, ona tomu nerozumie, lebo jej ju spísalo združenie na ochranu spotrebiteľa. O tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, sa dozvedela, až keď jej spísali v združení žalobu, keď jej to ten pán tam vysvetlil.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Nad rámec neho doplnil, že žalobkyňa nekonkretizovala, ktoré zmluvné dojednania považuje za neprijateľné, ale formulár, ktorý ona podpisovala, ešte nebola zmluva ako taká, takže nemôžeme tu hovoriť o neprijateľných zmluvných podmienkach. K neprijateľne vysokej odmene, t.j. úrokom, uviedol, že v čase uzavretia revolvingovej zmluvy neexistoval právny predpis, ktorý by ustanovoval konkrétnu výšku úrokovej sadzby, ktorá je prípustná. Zákon jasne hovoril, že to môže byť len dvojnásobok obvyklej sadzby na finančnom trhu, čo úroková sadzba, ktorá bola objednaná medzi žalobkyňou a žalovaným v revolvingovej zmluve, reflektuje. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že vedela, čo je revolving, že nešlo o bežný spotrebiteľský úver, že jej úver navyšovali. Ak tvrdí, že revolving nechcela, mala zmluvné nástroje na to, aby mohla zmluvu vypovedať, resp. odstúpiť od zmluvy. V ostatnom zotrval na podanom vyjadrení.

6. Súd okrem výsluchov strán sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä žalobou, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200043319, uzatvorenou dňa 27.01.2012, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, pripojenými rozsudkami, žalobou podanou na rozhodcovský súd Victoria Legal Arbiter, s.r.o. dňa 23.10.2014, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RK-PC-1534/14-EK zo dňa 18.11.2014, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, prílohovou obálkou obsahujúcou dokumenty zaslané od rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd a to: žaloba zo dňa 23.10.2014, pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 24.09.2014, žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru č. 8200043319, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovská zmluva č. 8200043319, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, karta príjemcu, výzva na podanie žalobnej odpovede, adresovanej J. H. a rozhodcovský rozsudok sp.zn. RKPC-1534/14-EK. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ dňa 27.01.2012 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200043319, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.260,- eur. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 67,51 eur. K zmluve boli pripojené zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného. Uvedené sporné medzi stranami nebolo. Ďalej žalovaný nenamietal ani tvrdenie žalobkyne, že jej v skutočnosti titulom úveru nebolo vyplatených 1.260,- eur, ale len suma 1.078,10 eur. Žalobkyňa tvrdila, že uhradila sumu 1.822,77 eur, ktorá skutočnosť vyplýva aj z obsahu žaloby žalovaného podanej na rozhodcovskom súde ( prílohová obálka č.l. 212) z karty klienta - uhradených 27 splátok po 67,51 eur, spolu 1.822,77 eur (prílohová obálka č.l. 212)

8. Na osobitnej listine datovanej dňom 27.01.2012 označenej ako rozhodcovská zmluva č. 8200043319 dlžník (žalobkyňa) vyhlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí. Žalovaný vyhlásil, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere a že dlžník nie je tento návrh povinný prijať. Veriteľ vyhlásil, že dlžníka pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy poučil o dôsledkoch jej uzavretia, a to o tom, že dôsledkom jej uzavretia bude možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043319, s porušením, ukončením alebo neplatnosťou tejto zmluvy v rozhodcovskom konaní, ale že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, výber z alternatív je na žalobcovi. Táto listina upravovala, rozhodcovskú zmluvu tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanovením tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Ďalej bolo uvedené, že dlžník je od tejto zmluvy oprávnený odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

9. Dňa 12.11.2014 podal žalovaný ako veriteľ žalobu na začatie rozhodcovského konania Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorým sa domáhal zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043319, na základe ktorej dlžníkovi poskytol úver v sume 1.260,- eur. Vaeriteľ sa domáhal zaplatenia sumy 1.012,65 eur so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania.

10. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina vydaným rozhodcom JUDr. Erikom Končokom pod sp.zn. RK-PC-1534/14-EK z 18.11.2014 súd zistil, že rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu ako dlžníka na zaplatenie sumy 1.012,65 eur so zmluvnou pokutou 0,065% denne a úrokom z omeškania 0,425 % ročne zo sumy 67,51 eur od 15.1.2013 do 17.1.2013, zo sumy 67,51 eur od 15.2.2013 do 24.2.2013, zo sumy 67,51 eur od 15.5.2013 do 15.5.2013, zo sumy 67,51 eur od 15.9.2013 do 15.9.2013, zo sumy 67,51 eur od 15.11.2013 do 16.11.2013, zo sumy 67,51 eur od 15.12.2013 do 15.12.2013, zo sumy 67,51 eur od 15.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,51 eur od 15.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,51 eur od 15.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,51 eur od 15.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 742,61 eur od 22.9.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta a úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.260,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný (dlžník - v tomto konaní žalobkyňa) povinný zaplatiť veriteľovi iba úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.12,65 eur do zaplatenia. Ďalej žalobkyňa bola zaviazaná nahradiť poplatky za rozhodcovské konanie vo výške 33,60 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 250,02 eur. V poučení bola žalobkyňa ako povinná dlžníčka poučená, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského súdu na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského

rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uvedený rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 24.11.2014 ( č.l. 212), čo ani žalovaný nespochybňoval.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2014 : Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2014: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1, 2,3 a 5 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa §451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa §456 Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.01.2012 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je vzťahom občianskoprávnym. Žalovaný ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Uvedená zmluva má potom vzhľadom na tieto atribúty charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v 30- dňovej zákonnej lehote podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.11.2014, pričom žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde podala dňa 08.12.2014, preto sa súd zaoberal dôvodmi podanej žaloby. Súd pri rozhodovaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku postupoval podľa ust. zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014, a to z dôvodu, že rozhodcovské konanie bolo začaté do 01.01.2015, ale aj právoplatne skončené do 01.01.2015 (rozhodcovský rozsudok právoplatný dňa 10.12.2014). Uvedené platí vzhľadom na to, že právoplatné skončenie rozhodcovského konania nastalo v roku 2014, toto rozhodcovské konanie teda nepresahovalo do času, keď nadobudol účinnosť nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z.z., a preto nemožno použiť ani jeho prechodné ustanovenia, podľa ktorých ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované (§ 73 ods. 1 zák.č. 335/2014 Z.z.). Toto ustanovenie treba chápať tak, že sa použije nový zákon len na rozhodcovské konanie začaté pred 01.01.2015, ale do 01.01.2015 neskončené. Rozhodcovské konanie bolo začaté v roku 2014, rozsudok bol žalobkyni doručený v roku 2014, rozhodcovské konanie bolo aj právoplatne skončené v roku 2014, a preto sa na daný právny vzťah nevzťahuje zákon č. 335/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až od 01.01.2015. Navyše treba dodať, že aj keby sme uvažovali o použití prechodných ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z., tak ust. § 73 ods. 1 zák.č. 335/2014 Z.z. sa má použiť na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015, pričom pokiaľ je výslovne uvedené, že sa má použiť len na rozhodcovské konania, potom na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku ho použiť nemožno, nakoľko toto je iné (na inom súde vedené) samostatné konanie, začaté na základe inej samostatne podanej žaloby, a teda nie je ani etapou, súčasťou rozhodcovského konania.

14. Súd sa postupne zaoberal jednotlivými nárokmi žalobkyne. Najskôr sa zaoberal dôvodnosťou nároku o zrušenie rozhodcovského rozsudku a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy. Súd sa prioritne zaoberal otázkou, či vôbec bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva medzi stranami, keďže žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že žalobkyňa mala možnosť riešiť spory v konaní pred štátnym súdom, mala na výber, konštatoval, že žalobkyňa nekonkretizovala, čo konkrétne v rozhodcovskej zmluve spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukazoval tiež na to, že rozhodcovská zmluva nie je doložkou, ale samostatnou zmluvou na samostatnej listine.

15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola musí platiť aj vtedy, keď zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvodu súdnu kontrolu formulárovej zmluvy vylúčiť iba preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázané vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali sami spotrebitelia.

16. Súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými listinami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Veriteľ, teda žalovaný, z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si žalobkyňa osobitne vymienila jej dojednanie. Ako vyplynulo aj z výsluchu žalobkyne, žalobkyňa nič do formulára nevpisovala, formuláre jej boli dané len na podpis už vypísané, a to úverová aj rozhodcovská zmluva naraz, žalobkyňa nebola pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaná o náležitostiach a dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, keď aj pred súdom povedala, že nevedela, že vôbec niečo také podpísala a nikto jej k tomu nič nepovedal, nevysvetlil. Predtlačené poučenie v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd pritom nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Žalobkyňa nevedela posúdiť za daného stavu svoje možnosti, ovplyvniť obsah takejto zmluvy, nemala vedomosti, čo znamená rozhodcovská zmluva a rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva bola žalobkyňou podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere, a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samotnom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobkyňa nemusela prikladať väčší význam, pretože vôľa žalobkyne bezpochyby primárne smerovala k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Potvrdzuje to aj vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní, že jej boli predložené listiny, ktoré jej vopred zamestnanci žalovaného vypísali, podpísala všetko, ako jej bolo predložené, keďže sa domnievala, že to všetko je potrebné podpísať, aby dostala úver a verila, že je to v jej prospech. Uvedený postup teda vôbec nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, a preto súd uzavrel, že jednotlivé ustanovenia rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané, pričom má súd aj z vlastnej činnosti vedomosť, že znenie rozhodcovskej zmluvy totožného veriteľa je paušálne rovnaké vo všetkých prípadoch, neobmieňa sa, a teda nie je výsledkom individuálneho vyjednania si podmienok medzi veriteľom a dlžníkom. Keďže teda nejde o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, súd skúmal, či rozhodcovská zmluva v prejednávanm prípade vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. Súd pritom dospel k záveru, že takúto nerovnováhu vytvára, a to z nasledovných dôvodov:

17. V zmysle rozhodcovskej doložky tak, ako bola formulovaná (znenie v odseku 8 odôvodnenia rozsudku), sa fakticky (aj keď to na prvý pohľad z jej znenia nevyplýva) vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa - žalovaného, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako sa tomu v prejednávanej veci aj stalo. Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu žalobkyne ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupovala na strane žalovaného (tak, ako tomu bolo aj v predmetnom rozhodcovskom konaní). Už túto skutočnosť je

potrebné považovať za podmienku v neprospech spotrebiteľa. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Je známe, že existuje len minimum prípadov, v ktorých by nejaký spotrebiteľ vyvolal konanie pred rozhodcom a pokiaľ sa tak predsa len stalo, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o výnimočný prípad. Súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú dodávatelia, tak, ako tomu bolo aj v konkrétnom prípade. V takomto prípade potom spotrebiteľ na základe rozhodcovskej doložky v takom znení, v akom bola do rozhodcovskej zmluvy vnesená, nemá inú možnosť, ako sa len podrobiť, na základe návrhu dodávateľa iniciovanému, rozhodcovskému konaniu. Pretože, ak má podľa znenia rozhodcovskej doložky právo voľby žalobca, čo je takmer výlučne vždy dodávateľ, potom uvedená doložka spotrebiteľovi, ktorý v drvivej väčšine prípadov vystupuje ako žalovaný, nedáva absolútne žiadnu možnosť voľby a núti ho podrobiť sa voľbe dodávateľa. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva je potom celkom zrejme najmä v prospech dodávateľa, ktorý už pri koncipovaní rozhodcovskej doložky (ako, že táto nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná, ale bola jednostranne dodávateľom do rozhodcovskej zmluvy ako „predformulovaná“ vnesená, počítajúc s tým, že právne menej zdatný spotrebiteľ nebude môcť pri podpise zmluvy posúdiť dopad takto sformulovanej rozhodcovskej doložky) ráta s tým, že v drvivej väčšine prípadov bude práve dodávateľ v pozícii žalobcu majúceho možnosť podať žalobu na rozhodcovský súd bez toho, aby uvedený postup mohol spotrebiteľ akokoľvek ovplyvniť. Už len toto vytvára nerovnováhu, nehovoriac o tom, že žalovaný, ktorý pripravoval formulár rozhodcovskej zmluvy sám jednostranne (bez dohody so spotrebiteľom) určil dva konkrétne rozhodcovské súdy s právomocou riešiť vzájomné spory. Sám teda jednostranne určil orgán s právomocou rozhodovať spory a vydať exekučný titul bez toho, aby boli medzi stranami dohodnuté transparentné pravidlá určenia pre obe strany akceptovateľného rozhodcovského súdu. Uvedené tiež je prejavom nevyváženosti rozhodcovskej zmluvy. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováhu v neprospech žalobkyne pritom nevyvažuje ani jej právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (bod 7) aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Nakoniec súd poukazuje aj na to, že z dojednaní obsiahnutých v rozhodcovskej zmluve týkajúcich sa práva spotrebiteľa odstúpiť od nej nevyplýva, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere, a preto žalobkyňa (ako bežný spotrebiteľ), ktorá je bez právnického vzdelania, sa nemohla jednoznačne domnievať, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere, ktorú primárne chcela uzavrieť.

18. Súd teda uzatvára, že spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, len formálne napĺňa zákonnú podmienku, aby rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. V posudzovanom prípade bola žalobkyni v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nej žalobu na rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej zmluvy totiž nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak ak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, potom zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). O zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto podmienky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu, bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010, Kristián Csach). Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve bola zo všetkých uvedených dôvodov v čase jej uzavretia neprijateľnou podmienkou (keďže ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)

bolo do Občianskeho zákonníka zapracované od 01.01.2008, tj. už pred uzatvorením úverovej zmluvy) a ako taká bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Rozhodcovský rozsudok potom na základe uvedeného nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Keďže rozhodcovská zmluva je neplatná, rozhodcovské konanie nemalo prebehnúť a nemal byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. bez potreby ďalšieho skúmania prípadných iných namietaných dôvodov. Súd preto rozhodol podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2012 Z.z. o zrušení napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že žalobkyňa ako strana rozhodcovského konania poprela platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobe v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel. Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej neprijateľnosti ( § 53 ods. 5 , a teda keďže súd konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka vyslovil neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj samostatným výrokom rozsudku.

19. Čo sa týka určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, v tejto časti súd žalobu zamietol.

20. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neprimeranú výšku odplaty úveru, ktorá zmluva je preto v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (bod 7 žaloby). Možno konštatovať, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobkyne v časti o neplatnosť revolvingovej zmluvy, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016, a to preto, že cit. ust. § 470 ods. 1 zásadne vychádza z okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016 ( tom súd žalobkyňu poučil na pojednávaní dňa 14.12.2016).

22. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) je možné vyvodiť, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. Právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy preto, že táto je vo svojich jednotlivých ustanoveniach v rozpore s dobrými mravmi, resp.

pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, zákon však neustanovuje (Občiansky zákonník v spojení s síce umožňuje domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ale nie určenia neplatnosti zmluvy, pretože jej obsahom sú neprijateľné zmluvné podmienky). To znamená, že právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy z týchto dôvodov z osobitného predpisu nevyplýva, a preto vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol. 23. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tejto časti súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. 24. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Podľa § 11 ods. 1 pzák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Samotná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o revolvingovom úvere č. 8200043319 zo dňa 27.01.2012 žalovaný neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f ) zákona č. 129/2010 Z.z. t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konečnú splatnosť úveru a ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok, bez toho, aby ju členil tak ako mu to určuje zákon.

27. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, podľa ktorého namiesto konkrétneho uvedenia dátumu, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru, sa uvádza len toľko, že splátok má byť 42 a tieto majú byť splatné vždy v 14. deň v mesiaci, nemožno mať podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala.

28. Okrem toho nie je v zmluve uvedený ani údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je.

29. Okrem toho súd konštatuje, že v žiadosti o poskytnutie úveru je uvedená hodnota RPMN v sadzbe 70,01 %, pričom táto žiadosť žalobkyne - dlžníčky sa považuje za písomný návrh na uzatvorenie zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Následne žalovaný - veriteľ úver schválil, ale v časti údaju o RPMN uviedol inú sadzbu (45,66 %), a teda možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom na to, že žalovaný uviedol inú, než žalobkyňou navrhovanú hodnotu RPMN, nedošlo k dohode o tomto parametre úveru, a teda medzi stranami nebola riadnym spôsobom ani písomne dohodnutá hodnota RPMN (návrh- 70,01 % - zmena na 45,66 %, k zhode nedošlo). Keďže nedošlo k písomnej dohode o RPMN, má sa za to, že tento údaj úverová zmluva neobsahuje, a teda chýba aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. S poukazom na uvedené súd preto neskúmal správnosť jeho výpočtu, keďže k dohode o tejto povinnej náležitosti v zmluve ani nedošlo.

30. Podľa názoru súdu nepostačuje ak by tieto údaje boli prípadne uvedené len v dodatočne vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 212- prílohová obálka), ktorý je dlžníkom odosielaný až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere. Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere datovaná dňom 25.1.2012 a oznámenie je datované dňom 27.01.2012, oznámenie bolo vyhotovené až po tom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne jej malo byť doručené, a to už s údajmi o úvere, ktoré podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala (tu už je napríklad uvedená aj konečná splatnosť úveru). Okrem toho aj z čl. 2.2 zmluvných dojednaní žalovaného možno vyvodiť, že toto oznámenie veriteľ posiela dlžníkom dodatočne až po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník sa teda dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere (napríklad už spomínanú konečnú splatnosť úveru) až po tom, čo z jeho strany dôjde k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (žiadosť/ zmluva o revolvingovom úvere) neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, a preto je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa bola povinná vrátiť len čistú istinu úveru.

31. Žalobkyni žalovaný reálne vyplatil z úveru istinu v sume 1.078,10 eur, ktoré tvrdenie žalobkyne žalovaný nespochybňoval. Rovnako tak z predložených listinných dôkazov a z nespochybnených tvrdení žalobkyne vyplýva, že táto žalovanému vrátila sumu 1.822,77 eur. Žalobkyňa preplatila istinu úveru o 744, 67 eur. Všetko, čo žalovaná plnila nad rámec poskytnutej úverovej istiny, je plnením bez právneho dôvodu (na plnenie vyššie než istina veriteľ od počiatku zmluvného vzťahu právny dôvod nemal). Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel ako dôvodnej, keďže výška bezdôvodného obohatenia bola vyčíslená správne.

32. Pokiaľ žalovaný namietol premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, námietka premlčania nebola dôvodne vznesená.

33. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

34. Žalovaná mala uhradiť len sumu 1.078,10 eur, ktorú sumu uhradila zaplatením splátky č. 16, ktorá bola splatná dňa 14.06.2013 ( 16 x 67,51 eur je 1.080,16 eur, teda až jej zaplatením žalobkyňa uhradila viac, než mala). Zaplatením tejto 16. splátky žalobkyňa úverovú istinu zaplatila v celom rozsahu a začala ju prvýkrát preplácať, a teda až zaplatením tejto 16. splátky splatnej dňa 14.06.2013 začalo vznikať na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie (dovtedy nevznikalo a ani vznikať nemohlo, lebo žalobkyňa

splácala len úverovú istinu, ktorú aj bola povinná vrátiť, teda dovtedy plnila dôvodne). Jednoducho povedané, až uhradením splátky splatnej 14.06.2013 zaplatila žalobkyňa viac, než musela. Od tohto dňa začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba, keďže až vtedy prvýkrát došlo k bezdôvodnému obohateniu a žaloba bola podaná v rámci tejto doby. 2-ročná subjektívna premlčacia doba, teda doba začínajúca vtedy, keď sa žalovaná dozvedela o bezdôvodnom obohatení a o tom, že sa veriteľ obohatil na jej úkor, začala plynúť žalobkyni až okamihom návštevy žalobkyne u osobitného subjektu, keďže žalobkyňa potvrdila, že až vtedy jej to všetky vysvetlili a až vtedy tomu porozumela, že zaplatila viac, než mala. Vychádzajúc z toho, že sa tak stalo pred spísaním žaloby po doručení rozhodcovského rozsudku (november - december 2014), keďže doručenie rozhodcovského rozsudku bolo impulzom na návštevu spotrebiteľského združenia, subjektívna premlčacia doba do podania žaloby tiež neuplynula. Táto by navyše neuplynula ani vtedy, ak by sme uvažovali, že žalobkyňa začala mať vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia hneď 14.06.2013, teda hneď keď začala preplácať úverovú istinu, a keď začalo vznikať na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, čo je najskorší možný dátum, kedy sa mohla žalobkyňa dozvedieť o bezdôvodnom obohatení. Námietka premlčania preto nie je dôvodná a nárok premlčaný nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.