Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/74/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 2 435,29 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 446,40 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 446,40 eur od 16.03.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Z. Ú.Z. K. Q..A.., podal dňa 20.04.2016 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2 435,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 435,29 eur od 16.03.2016 do zaplatenia a nahradiť m u trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 20.02.2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Z., Q..A.. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,20 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 995,82 eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 33,19 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.03.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 06.03.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2 435,29 eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 06.03.2016, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.03.2016 a žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania, ktoré si uplatnil v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.03.2016 do zaplatenia.

2. Dňa 07.12.2016 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu strany sporu, ktorým žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania tak aby do tohto konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti R. Y. I., Q..A.. vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016, bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania,

postúpená na nového veriteľa a to spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Uznesením zo dňa 22.3.2017 súd zmenu strany sporu na strane žalobcu v zmysle jeho návrhu pripustil.

3. Podaním zo dňa 09.06.2017, doručeným súdu dňa 12.06.2017, zobral žalobca žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie sumy vo výške 446,40 eur ( poplatky vo výške 208,84 eur a sankčný úrok vo výške 237,56 eur) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, navrhol konanie v tejto časti zastaviť a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 988,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 988,89 eur od 16.03.2016 do zaplatenia.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 446,40 eur s príslušenstvom, súd nežiadal súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy 446,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.03.2016 do zaplatenia zastavil.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty D. zo dňa 20.02.2004, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet Z., Q..A.., vydávaných v spolupráci s SKK, a.s., výpisom v Nákupnej karty I., Cenníkom Z., Q..A.. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou R. Y. I., Q..A.. platným od 01.5.2009, vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti celého dlžného zostatku, písomnými vyjadreniami žalobcu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Pôvodný veriteľ Z., a. s. prostredníctvom spoločnosti Správa kreditných kariet, a.s., ako jeho zástupcu na základe plnej moci a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 20.02.2004 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Z., Q..A.., s úverovým rámcom 21 000,-Sk s tým, že žalovaná sa zaviazala platiť v prospech pôvodného veriteľa štandardnú splátku vo výške 700,- Sk mesačne. Od 16.02.2006 bola výška úverového rámca 30 000,-Sk a výška pravidelnej mesačnej splátky žalovanej 1 000,-Sk. Žalovaná podpisom tejto zmluvy vyhlásila, že pred jej podpisom sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet Z., Q..A.., vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. a s Cenníkom Z., a.s., a súhlasí s nimi. Podľa Článku V. posledný odsek žiadosti - vyhlásenie žiadateľa - klienta, prijatím a schválením žiadosti zo strany Z., Q..A.., sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Z., Q..A.., vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., uzatvorenou medzi Z., Q..A.. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa § 269 ods.2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet Z., Q..A.. sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy.

7. Podľa Článku IV., bod 2. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet Z., Q..A.. (ďalej len ,,Obchodné podmienky“), všetky transakcie vykonané kartou sú zaúčtované na ťarchu kartového účtu v deň obdŕžania avíza o záväzku bankou.

Podľa článku IV. bod 14 Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť povinnú splátku bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov, poštovou poukážkou alebo platbou v hotovosti v pokladni pobočky banky tak, aby bola pripísaná na účet uvedený v informácii o obratoch najneskôr v deň splatnosti povinnej splátky.

Podľa článku IV. bod 15 Obchodných podmienok, za deň úhrady povinnej splátky sa považuje dátum pripísania tejto splátky na účet uvedený v informácii o obratoch.

Podľa Článku IV. bod 18 Obchodných podmienok, ak klient neuhradí povinnú splátku, správca má právo písomne vyzvať klienta na uhradenie nesplatenej dlžnej sumy. Zároveň má právo kreditnú kartu k danému kartovému účtu zablokovať.

Podľa Článku IVI. bod 19 Obchodných podmienok, ak klient napriek písomnej výzve neuhradí dlžný zostatok v lehote uvedenej v tejto výzve, banka alebo správca má právo klientovi vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu s príslušenstvom. Klient je povinný vyrovnať svoje záväzky voči banke a voči správcovi, ako ručiteľovi v lehote uvedenej vo vyhlásení predčasnej splatnosti. Ak klient v tejto lehote nevyrovná svoje záväzky voči banke alebo správcovi, má banka alebo správca právo uplatniť si svoju pohľadávku voči klientovi plnením zabezpečenia, alebo postúpením tejto pohľadávky tretej osobe alebo jej vymáhaním súdnou cestou.

8. V zmysle Cenníka Z.K., Q..A.. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou R. Y. I., výška štandardnej úrokovej sadzby pre nákupnú kartu D. je 18,00 %. p.a..

9. Z výpisu z pôžičkovej karty súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 1 995,82 eur pri výške úrokovej sadzby 1,85 % p.m./22,20% p.a./ a stav na karte ku dňu 29.02.2016 bol -2 435,29 eur. Žalovaná realizovala posledný výber dňa 29.10.2012 vo výške 10,- eur a poslednú úhradu realizovala dňa 18.06.2013 vo výške 33,19 eur. Celkovo výbermi žalovaná vyčerpala finančné prostriedky vo výške 3 546,95 eur a realizovala úhrady vo výške 5 169,87 eur.

10. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 02.05.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny zo strany žalovanej.

11. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že žalovaná vyplnila dňa 13.01.2004 žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty D. a prijatím a schválením žiadosti sa táto stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Z., Q..A... Žiadosť bola zo strany banky schválená dňa 20.02.2004. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 995,82 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,20 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 33,19 eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 01.04.2004. Celkovo žalovaná vyčerpala finančné prostriedky vo výške 3 546,95 eur, pričom posledný výber bol realizovaný dňa 29.10.2012 vo výške 10,- eur. Žalovaná vykonala kreditné operácie vo výške 5 169,87 eur a poslednú úhradu vo výške 33,19 eur vykonala dňa 18.06.2013. V zmysle obchodných podmienok platby boli priradené k záväzkom v poradí predpísané úroky, poplatky, istina a následne úroky, poplatky istina nad rámec povinnej splátky. Žalovaná suma 2 435,29 eur pozostáva z istiny vo výške 976,90 eur, poplatkov vo výške 208,84 eur, štandardného úroku vo výške 1 011,99 eur a sankčného úroku vo výške 237,56 eur. V zmysle obchodných podmienok bol cenník neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Štandardná úroková sadzba bola stanovená vo výške 22,20 % ročne. Ďalej žalobca uviedol, že kreditná karta je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný použitím tejto karty a v priebehu revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Poukázal na znenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 995,82 eur so zmluvným úrokom 22,20 % ročne so štandardnou splátkou 33,19 eur.

12. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Zmluva uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru pôvodne s úverovým rámcom 21 000,- Sk a s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 700,- Sk a od 16.02.2006 s úverovým rámcom 30 000,-Sk, t.j. 995,80 eur a s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 33,19 eur. Ku dňu 02.05.2013 došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého úveru. Jednotlivými výbermi žalovaná odčerpala finančné prostriedky vo výške 3 546,95 eur a v prospech pôvodného veriteľa žalovaná uhradila sumu 5 169,87 eur. Uvedené skutočnosti neboli sporné.

19. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 zák. č. 258/2001 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 tohto zákona.

20. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 700,- Sk, resp. od 16.02.2006 splátka 1 000,-Sk, t.j. 33,19 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), (§ 4 ods. 2 písm. a), g) zákona).

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia termínov splátok istiny, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Zmluva tak neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2. písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Rovnako v zmluve nie je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, na napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť.

Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN.

Neuvedenie RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch má za dôsledok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

21. Žalobca reálne poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 3 546,95 eur, ktoré bola povinná žalobcovi zaplatiť. Zo strany žalovanej boli uhradené finančné prostriedky vo výške 5 169,87 eur a teda súd mal za preukázané, že žalovaná už žalobcovi uhradila viac ako jej bolo zo strany žalobcu reálne poskytnuté a na jej strane nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo konanie čiastočne zastavené a z procesného hľadiska v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca čiastočným späťvzatím žaloby. Žaloba vo zvyšnej časti bola v celom rozsahu zamietnutá. Žalovanej ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Zo spisu je zrejmé, že v súvislosti s týmto konaním žalovanej žiadne trovy nevznikli a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.