Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6T-47-2021.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému E. O., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.06.2022 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný E. O., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom J. XXX, rozvedený, na slobode,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
v období od presne nezisteného dátumu do dňa 07.08.2020 sa neoprávnene pripojil na odberné miesto elektrického prúdu na adrese svojho trvalého bydliska, J. XXX, tým spôsobom, že sa svojvoľne pripojil a následne neoprávnene odoberal elektrinu, kedy bola vykonaná kontrola zo Stredoslovenskej distribučnej spoločnosti, a. s. a túto skutočnosť potvrdila, že sa jedná o neoprávnené pripojenie a neoprávnený odber elektriny, pričom spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s. pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, spôsobil celkovú škodu krádežou vo výške 1097,38 EUR,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu,
t ý m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 01.07.2021 tunajšiemu súdu obžalobu na E. O. pre prečin krádeže podľa§ 212 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný E. O. podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že celé trestné konanie považuje za intrigu A. F. a jeho brata voči nemu. V predmetnom rodinnom dome, v ktorom bol zistený nelegálny odber, býval spolu so svojou mamou od roku 2012, kedy sa ku nej nasťahoval po rozvode. On platil faktúry za elektrinu, uhradil aj dlh na energiách. V lete v roku 2013 začal jeho brat E. O. prerábať horné poschodie, on robil na medzinárodnej doprave a doma sa tak zdržiaval menej ako v predchádzajúcom období. Brat v roku 2020 uzamkol aj garáž a on a ani mama prístup do garáže nemali. Do garáže nemal prístup ani brat E.. Brat E. povedal, že v garáži má svoje veci a do garáže nikoho nepustí, pričom všetci traja bratia sú spoluvlastníkmi domu v podiele každý 1/3. Brat potom ako v lete prerobil vrchné poschodie, odišiel do Čiech a domov chodil dva až trikrát do roka, do smrti matky, ktorá zomrela v roku 2017, potom už chodil domov len jedenkrát za rok s tým, že ho vyhadzoval z domu, tiež ho napádal. Na brata podal aj niekoľko trestných oznámení, môže mu to dosvedčiť dcéra, pretože z obavy o svoj život a zdravie u dcéry krátku dobu býval, kým sa brat nevrátil do Čiech. On nemal potrebu odoberať energiu na čierno, faktúry zo odber platil a nevie, ako tú elektrinu natiahli a jeho z toho obvinili. Oni uvádzali, že je elektrikár, ale elektrike sa nevenuje už 20 rokov, živil sa ako vodič. Vždy keď prišiel brat, tak z domu odišiel na tie dva - tri týždne a nevie, čo sa vtedy doma dialo. Predpokladá, že ten odber vznikol v roku 2012, brat E. mal dosť času, aby to urobil. Toho dňa ako bol zistený nelegálny odber, on doma nebol, bol vtedy u dcéry a A. F. mu poslal sms, že elektrikári zistili nelegálny odber a tiež mu napísal, že sa už môže vrátiť domov, že ten výborný chlap E. už odišiel do Čiech. Je vyučený v odbore elektrikár. Po smrti matky býva v dome iba on. Dom vykuruje pieckou. On aj poslal fotky, že ten nelegálny odber smeroval ku garáži a potom na horné poschodie. Sankcie za nelegálny odber zaplatil, lebo nechcel, aby išiel dom do dražby. Jeho brat má prístup v celom dome. On do garáže kľúč nemal. On užíva dolné poschodie, horné poschodie si prerobil brat, nevie čím si na vrchnom poschodí kúri, on tam nechodí, brat mu na elektrinu neprispieva. O dom sa staral on, nevšimol si, že by bol robený nejaký zásah do elektriny, nakoľko ten zásah bol urobený v garáži, kde nemal prístup.
Svedok poškodený H. F. vypovedal, že robí v distribučnej spoločnosti už 28 rokov, z toho na oddelení kontroly už robí 16 rokov. Mesačne odhalia asi 20 nelegálnych odberov. Z jeho skúseností nelegálneho odberu sa dopúšťajú osoby, ktoré sa snažia ušetriť na energiách. Na odbernom mieste na adrese J. XXX bola vykonaná kontrola, nakoľko p. F. na tomto mieste nahlásil možný neoprávnený odber elektrickej energie. Kontrolu vykonali tak, že v dome vypli prívod energie z elektromeru a zistili neoprávnený odber, pretože i napriek tomu, že bol vypnutý elektromer, elektrina sa v dome nachádzala, a to iba v jeho spodnej časti. Obžalovaný sa ho aj na polícii pýtal, že prečo neskontrolovali celý dom, teda aj horné poschodie, nakoľko aj tam bol nelegálny odber, ale on mu rovnako odpovedal, že nelegálny odber bol len na spodnom poschodí a že skontrolovali celý dom. K nelegálnemu odberu dochádzalo tak, že bol napojený vodič z vnútornej časti garáže a na konci bol vyústený k nejakému elektrickému radiátoru. To vyústenie pri tom elektronickom radiátore bolo na prízemí. Je pravdou, že išiel aj kábel smerom na poschodie, ale v tom kábli po odpojení z elektromeru elektrina nešla. Pri vykonávaní kontrol si dávajú veľmi záležať na tom, aby osoba, ktorá tam je s nimi prítomná, bola stále pri nich, aby na ňu videli, pretože môže mať niečo spoločné s nelegálnym odberom. Na túto osobu dohliadajú, aby s ničím nemanipulovala, kým všetko preveria. Keď prišli na miesto odberu, boli tam asi 30-40 minút, nikto im neotváral. Až po tom k nim prišiel p. F., ktorý sa im predstavil, že on nahlásil nelegálny odber, on za nimi prišiel sám. Kedy im bol neoprávnený odber nahlásený sa nevie vyjadriť, ale po nahliadnutí do servisnej zákazky, môže potvrdiť, že zákazka bola založená dňa 26.06.2020 a nelegálny odber nahlásil p. F.. Konkrétne je v servisnej zákazke uvedené: „Prosím o kontrolu odberného miesta pri zelenej bráne na stĺpe, je poistková istiaca skriňa, z ktorej ide kábel, do tohto kábla sú vraj zabité klince a na tieto klince napojený kábel“. Keď porovná to čo bolo nahlásené so skutočným stavom, tak poistková skriňa sa nachádzala asi 1,5 m od brány, z poistkovej skrine nešiel kábel, ale išiel z nej vodič. Tiež oznamovateľ uviedol, že tam sú zabité klince, pričom klince tam neboli, resp. nie je ich vidieť na obrázku. Nevie odpovedať na otázku, že či aj káblom, ktorý smeroval na poschodie, by po nejakom zásahu mohla byť vedená nelegálne energia, kontrolou zistili, že nelegálna energia nešla na poschodie.
Svedkyňa Z. F. vypovedala, že to, čo sa kladie jej otcovi za vinu, nie je pravda, on pravidelne platil za elektrinu. Tiež má vedomosť o sporoch medzi jej otcom a jeho bratom E., ktorý vždy hovoril, že dom
patrí jemu. Tiež A. F., ktorý je jej bývalý manžel sa viackrát vyhrážal, že zničí ju ako aj jej rodinu, on kontaktoval aj zamestnávateľov jej otca, niečo vypisoval aj na jej mladšieho brata. Toho dňa, keď bol zistený nelegálny odber, tak otec bol u nej, pretože sa v tom čase rozvádzala a bývalý manžel jej robil problémy. Otec býval v dme sám, ale dva až trikrát za rok k nemu chodil brat E., a v tom období, keď sa to stalo, tak otcov brat tam bol dlhšie. Dozvedeli sa, že sa spriahol spolu s jej bývalým manželom. V garáži domu nikdy nebola, bola tam iba keď ešte žil jej starý otec. Otcov brat E. užíval takmer celý dom, keďže na poschodí nebola toaleta a WC a ani kuchyňa. Garáž užíval iba on. Otec u nej býval asi od marca do augusta 2020, lebo sa bála svojho bývalého manžela, ktorý sa jej vyhrážal. On býval u mňa dovtedy, kým mu prišla sms, že sa môže vrátiť domov, že E. je dobrý chlap. Otec nechodil na horné poschodie domu a nemal prístup do garáže.
Svedok E. O. vypovedal, že viac ako 22 rokov pracuje v Prahe a býva u svojej priateľky. Na Slovensko domov chodí iba na dovolenky v lete asi na 14 dní. Čo sa týka skutku, volal mu F., že aby prišiel domov. Keď prišiel domov, boli tam elektrikári, požiadali ho, aby im otvoril dom, že šetria nelegálny odber. On im dom sprístupnil a elektrikári zistili nelegálny odber, našli nejaký natiahnutý kábel, on tomu nerozumel, nie je elektrikár. Keď príde domov na Slovensko, má prístup v celom dome, okrem izby obžalovaného, ktorú si zamyká, tiež predelil priečkou priestory tak, že sa nemôže dostať k práčke. Obžalovaný má prístup k celému domu, on nezamyká žiadne priestory, všetko je pootvárané a platí to aj pre garáž. Kľúč od garáže býval vždycky v lekárničke na chodbe domu. On nemal žiadnu vedomosť o nelegálnom odbere. Keď prišli elektrikári, tak bol doma v J. asi dva týždne, predtým bol naposledy doma asi pred rokom. Jeden rok bol doma asi tri mesiace, nevie však či to bolo v roku 2020, bolo to vtedy keď nemal prácu. S A. F. sa poznal len tak letmo, zoznamoval ich ešte obžalovaný. Horné poschodie v dome prerábal ešte keď žila jeho mama, ktorá zomrela v roku 2017. Elektrinu vtedy robil obžalovaný, on prekopával priečku a obžalovaný viedol kábel popod podlahu. Hore na poschodí má plynový ohrievač, sú tam aj elektrické ohrievače.
Svedok A. F. vypovedal, že vie čo je predmetom obžaloby, to on nahlásil nelegálny odber, nahlásil ho asi mesiac, alebo mesiac a pol predtým, ako bola kontrola vykonaná. O nelegálnom odbere sa dozvedel tak, že asi v r. 2015, 2016 na vianočné sviatky bol v dome obžalovaného spolu s jeho bývalou manželkou, ktorá je dcérou obžalovaného a vtedy si všimol obrovský olejový elektrický radiátor. Obžalovanému povedal, že ten radiátor musí veľa „žrať“, na čo mu on povedal: „že toto som si tu takto urobil“. On z toho pochopil, že obžalovaný má na mysli nelegálny odber, nakoľko je elektrikár. V tom období on robil rôzne fušky, čo sa týka elektriny, aj jeho rodičom prerábal elektrinu. Každý kto obžalovaného pozná potvrdí, že je elektrikár. Nelegálny odber, ktorý nahlásil bol aj potvrdený pri kontrole. Keď mal vtedy ešte s manželkou doma nezhody, odišiel z domu bývať k rodičom a obžalovaný sa nasťahoval k nemu do bytu, obžalovaný tam býval a on platil energie. Jeho ten nelegálny odber ani nenapadol, jeho mama mu pripomenula, že obžalovaný odoberá načierno elektrinu a on ho nahlásil. On mu aj posielal sms-ky, že ho nahlási za nelegálny odber, obžalovaný nereagoval. V ten deň, keď elektrikári robili kontrolu, on sa tam ocitol náhodou, videl ako elektrikári chodili okolo domu a zháňali majiteľa. Obžalovaný bol vtedy u neho na byte a jeho brat E. sedel vtedy v krčme na pive. S elektrikármi ho potom prehovárali, aby sprístupnil dom, lebo že príde polícia a brat E. potom aj dom sprístupnil. Elektrikári si to už zamerali zvonku a vedeli, že je tam nelegálny odber, chceli volať aj obžalovanému, ale obžalovaný mal vypnutý telefón, už asi vedel, že sú tam, asi mu dal niekto vedieť. Myslí si, že obžalovaný mal takto tu elektrinu napojenú 12 rokov. Brat E. býva v Prahe a ukáže sa tam tak raz do roka. Majú ešte jedného brata, ale ten len nosil obžalovanému občas nejaký obed. Nelegálny odber nenahlásil skôr, pretože obžalovaný bol jeho svokor, nechcel robiť zle v rodine, a potom mu to aj vypadlo z hlavy, pripomenula mu to mama. Je pravdou, že obžalovaný býval u neho v byte a bol na neho nahnevaný, rozmýšľal ako mu uškodiť, hovorí to otvorene. Väčšina ľudí, keď niekoho oznámi pre nejaký trestný čin, tak sú na tieto osoby nahnevané, ale v podstate nič zlé neurobil. Momentálne bývam v inom okrese, odsťahoval sa a obžalovaného už dlho nestretol, nemá s ním žiadne vzťahy.
Boli oboznamuje listinné dôkazy najmä protokol o neoprávnenom odbere, faktúry za odber elektriny, fotodokumentácia k nelegálnemu odberu, výpis z listu vlastníctva k predmetnému rodinnému domu, kde bol nelegálny odber zistený, fotodokumentácia sms správ- komunikácia medzi obžalovaným a svedkom A. F., správy k osobe obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu.
Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
Za cudziu vec treba považovať aj ovládateľnú prírodnú silu, najmä elektrickú energiu, parnú energiu, jadrovú energiu, plyn, cenný papier a nehmotnú informáciu, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči (pozri § 130 ods. 1 a 2).
Obžalovaný spáchanie skutku popieral a bránil sa v podstate tým, že súdený skutok je voči nemu vykonštruovaný jeho bratom E. O. a svedkom A. F., ktorý je jeho bývalým zaťom, s ktorými má zlé vzťahy. Ako dôkaz predložil fotokópie obsahu komunikácie medzi ním a svedkom A. F., ktorá preukazuje, že medzi ním a bývalým zaťom A. F. boli vzťahy narušené a svedok tak mal motív, aby ho neprávom obvinil. Obžalovaný označil súdený skutok ako intrigu. Bránil sa, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, v predmetnom rodinnom dome trávi letné dovolenky jeho brat E. O., ktorý v minulosti rekonštruoval vrchné poschodie a uzamkol garáž, do ktorej okrem neho nemá nikto iný prístup, pričom nelegálny zásah do elektriny bol vykonaný práve z predmetnej garáže, kde on prístup nemá.
Obrana obžalovaného však bola vyvrátená výpoveďami svedkov H. F., A. F. a E. O., ktoré výpovede súd hodnotil vo všetkých súvislostiach, a to aj v nadväznosti na výpoveď obžalovaného a tiež v kontexte s listinnými dôkazmi, najmä protokolom o zistení neoprávneného odberu a príslušnou fotodokumentáciou, na ktorej je zachytený spôsob vykonania neoprávneného odberu. Svedok H. F. sa jednoznačne vyjadril, že vykonanou kontrolou bol zistený neoprávnený odber iba na prízemí rodinného domu, ktorý im sprístupnil brat obžalovaného, ktorý im uviedol, že neoprávnený odber slúži obžalovanému. Počas kontroly na rodinnom dome vypli elektromer a zistili, že aj po vypnutí elektromera sa nachádzala v dome elektrina, ale iba v spodnej časti domu, na poschodie bol síce natiahnutý kábel, ale elektrina po vypnutí elektromeru káblom na poschodie neprechádzala. Nelegálny odber tak bol zistený iba na prízemí a vyúsťoval k veľkému radiátoru umiestnenému na prízemí domu. Obžalovaný potvrdil, že od smrti svojej mamy býva v rodinnom dome sám, obýva prízemie rodinného domu a jeho brat E. O. do rodinného domu chodieva iba jedenkrát ročne, zdržiava sa tu iba dva týždne, a to v letných mesiacoch, pričom obýva poschodie, ktoré si zrekonštruoval. Zároveň obžalovaný potvrdil, že je vyučený elektrikár, aj keď tvrdil, že odboru, ktorý vyštudoval sa dlhodobo nevenuje. Vina obžalovaného je preukázaná aj výpoveďou svedka A. F. (bývalého zaťa obžalovaného), ktorý vypovedal, že niekedy počas vianočných sviatkov v roku 2015 alebo 2016 si všimol obrovský olejový elektrický radiátor, ktorým si obžalovaný kúril v dome, na margo toho spotrebiča poznamenal, že musí mať vysokú spotrebu, na čo mu obžalovaný povedal, že si to takto urobil, čo on pochopil, keďže obžalovaný je elektrikár, že nelegálne odoberá energiu. Vtedy ich rodinné vzťahy boli ešte usporiadané, na návšteve bol vtedy aj s bývalou manželkou (dcérou obžalovaného), tieto skutočnosti vtedy neoznámil a časom na to aj zabudol. Svedok A. F. nepopieral, že neoprávnený odber nahlásil, pretože obžalovanému chcel uškodiť, keďže ich rodinné vzťahy sa zhoršili a zároveň uviedol, že vo väčšine prípadov to aj býva tak, že niekto niekoho oznámi v hneve. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu a výpovede H. F. bolo zistené, že svedok A. F. pri nahlásení odberu uviedol, že „Prosím o kontrolu odberného miesta pri zelenej bráne na stĺpe, je poistková istiaca skriňa, z ktorej ide kábel, do tohto kábla sú vraj zabité klince a na tieto klince napojený kábel“. V skutočnosti však poistková skriňa sa nachádza asi 1,5 m od brány, z poistkovej skrine kábel nešiel, ale išiel vodič a tiež tam nevidel žiadne klince. Súd nemal dôvod pochybovať a o pravdivosti výpovede svedka A. F., ktorý ako uviedol, sa domnieval, že by sa malo jednať o neoprávnený odber, pričom spôsob, akým došlo k jeho vykonaniu mu
známy nebol. Svedok E. O. vyvrátil obranu obžalovaného, že nedisponoval kľúčmi od garáže rodinného domu, svedok uviedol, že obžalovaný má prístup k celému domu, on nezamyká žiadne priestory a kľúče od garáže sa stále nachádzali v lekárničke na chodbe. Tiež potvrdil, že už 22 rokov žije a pracuje v Prahe a domov chodí iba na letné dovolenky asi na 14 dní. O neoprávnenom odbere elektriny nevedel, elektrikári ho iba požiadali, aby im sprístupnil dom, že šetria nelegálny odber. Súd nemal dôvod výpovedi svedka E. O. neveriť. V danom prípade išlo o vopred nenahlásenú kontrolu, svedok E. O. na začiatku kontroly ani v rodinnom dome nebol, ku kontrole bol dodatočne privolaný, aby rodinný dom sprístupnil a na poschodie, ktoré počas jeho krátkodobého pobytu v dome obýval, ani nelegálny odber nesmeroval. Svedok sa v rodinnom dome zdržiaval iba dva týždne v roku, aj to v letnom období mimo vykurovacej sezóny a nemal tak žiaden motív vykonať nelegálny odber energie, pričom na to nemal ani vzdelanie. Pokiaľ obžalovaný predložil obsah komunikácie medzi ním a svedkom A. F., aby preukázal, že vzťahy medzi ním a svedkom, ako aj jeho bratom boli narušené, čo potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa Z. F. (dcéra obžalovaného a bývala manželka svedka A. F.). Súd uvádza, že o tom nemal žiadne pochybnosti, potvrdil to aj samotný svedok A. F., ktorý priznal, že dôvodom pre ktorý nahlásil nelegálny odber bolo, že došlo k narušeniu vzťahov v rodine a urobil to z hnevu na obžalovaného. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Obžalovaného preto uznal vinným zo súdneho skutku.
Pokiaľ súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka E. O. bolo tomu tak z dôvodu, že svedok mal vypovedať ku skutočnostiam (k užívaniu predmetného rodinného domu), ktoré boli súdu ozrejmené už vykonanými dôkazmi. Súd nevyhovel návrhu prokurátora predneseného v záverečnej reči na úpravu skutku v časti jeho časového ohraničenia tak, že začiatok plynutia obdobia spáchania skutku označiť rokom 2012 (podľa výpovede obžalovaného), alebo minimálne od roku 2015, 2016 (podľa výpovede svedka A. F.) a následne zmeniť právne posúdenie skutku na zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zákona). V tomto smere súd poukazuje, že obžalovaný vo výpovedi uvádzal, že nelegálny odber mohol vykonať jeho brat ešte v roku 2012, kedy robil rekonštrukciu vrchného poschodia, čo sú vyhodnotil ako obranu obžalovaného, ktorá bola vykonanými dôkazmi vyvrátená. A z výpovede svedka A. F. vyplynulo, že počas návštevy v roku 2015 eventuálne 2016 nadobudol iba podozrenie, že obžalovaný neoprávnene odoberá elektrickú energiu, svedok nevedel presne popísať akým spôsobom má k nelegálnemu odberu dochádzať, svedok svoje podozrenie oznámil poškodenému (Stredoslovenská distribučná, a. s.) a toto podozrenie sa potvrdilo až vykonanou kontrolou dňa 07.08.2020. Súd preto nepristúpil k modifikovaniu skutkovej vety podľa návrhu prokurátora, pretože obdobie začiatku páchania trestnej činnosti nebolo vykonanými dôkazmi bezpečne, bez akýchkoľvek pochybností zistené.
Podľa 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu a jeho následkami. Tiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nešlo o jednorazové skratové konanie obžalovaného, ale obžalovaný daný stav udržiaval dlhšiu presne nezistenú dobu.
Súd čítal a oboznámil správy vzťahujúce sa k obžalovanému, najmä odpis z registra trestov a z evidencie priestupkov. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri nemá záznam a v evidencii priestupkov sa nachádzali len záznamy za priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré boli riešené v blokovom konaní.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Obžalovanému súd ukladal trest podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností a znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Súd tak modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí až na jeden rok a štyri mesiace. Pri ukladaní trestu prihliadol okrem osoby obžalovaného aj na závažnosť trestného činu, význam chráneného záujmu, na okolnosti prípadu, jeho postoj k spáchanému skutku, trest má tiež prevychovať obžalovaného a odradiť tak obžalovaného ako aj ďalšie osoby od páchania takého to trestného činu. V danom prípade súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou 24 mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.